PUKANEC: Pukančania chcú vyjasniť záhadnú smrť slávneho cestovateľa

Obyvatelia Pukanca sa rozhodli vyjasniť záhadnú smrť svojho rodáka Samuela Šikeťa, ktorého považujú za najväčšieho slovenského cestovateľa. Šikeť zahynul v roku 1902 v meste Taga v Tanzánii, ktoré v tom čase bolo pod nemeckou koloniálnou správou. Podľa správy úradov zomrel 40-ročný muž 13. januára ráno, o šiestej hodine. „Správa nemeckých úradov o jeho smrti je veľmi lakonická a je v rozpore s nemeckou dôkladnosťou. Z toho vyplýva presvedčenie, že keď poznajú presnú hodinu smrti, poznajú aj jej okolnosti. Aký mohol byť dôvod ich zamlčania. Možno by bolo nepríjemné, keby cisárske Nemecko svojmu spojencovi Rakúsku muselo predkladať patričné vysvetlenia o neštandardných okolnostiach smrti rakúskeho občana. Ale to sú dohady,“ hovorí Ladislav Maľa z prípravného výboru pre založenie „Spoločnosti cestovateľa Samuela Šikeťa a pukanskej histórie“. Tá vznikla v týchto dňoch, pri príležitosti 110. výročia úmrtia cestovateľa.

      Spoločnosť chce vyjasniť záhadnú smrť a odhaliť aj ďalšie tajomstvá z viac ako desaťročného putovania Šikeťa po svete. Ten za tú dobu prešiel skoro štvrť milióna kilometrov po všetkých obývaných kontinentoch zemegule, z toho 31.000 kilometrov pešo. „Po celú dobu si písal zápisník, ktorý sa však v jeho pozostalosti nenachádzal. Posledná stopa pochádza z rokov 1930-1938, podľa ktorej sa tento denník objavil v Anglicku. Založená spoločnosť chce overiť aj túto správu, ale hlavne vytvoriť základňu pre dlhodobú činnosť a pátranie po informáciách o tomto cestovateľovi, ktoré by viedli k poodhaleniu závoja tajomstva a už aj zabudnutia veľkého Slováka. Veď v roku 2013 bude ďalšie jeho výročie, 150 rokov od narodenia,“ uviedol Maľa.

      Samuel Šikeť cestoval po svete od roku 1891 až do svojej smrti. Za tú dobu napísal domov desať listov a prehľadný zoznam svojich ciest. Cestovateľskej vášni, ktorú jeho súčasníci pokladali za márnivú a zbytočnú, venoval celý svoj život. Preto si podľa Maľu zaslúži aj prívlastok „prvý profesionálny“ slovenský cestovateľ.

      „Jeho príklad až do dnešných dní málokto nasledoval, v takom rozsahu vlastne nikto,“ dodáva Maľa. Podľa jeho slov zasluhuje obdiv aj spôsob financovania jeho ciest, pretože sponzorov zrejme nemal. V jednom z listov odhaľuje aj toto tajomstvo. „Bol to samouk a čerpal zo školy života. Postupne sa naučil sedem jazykov. Počas svojho putovania písal články o svojich cestách, robil preklady pre noviny a tlmočníka či sprievodcu pre bohatších turistov. Šikeťova ekonomika už pred 120 rokmi fungovala stopercentne na poskytovaní služieb. Už v tej dobe sa vedel živiť spôsobom, ktorý si vtedy len ťažko mohli jeho rodáci predstaviť. Muselo im to pripadať, ako by mu peniaze padali zo vzduchu,“ myslí si Maľa.

      Podľa jeho slov niet sporu o tom, že Samuel Šikeť patrí do galérie osobností moderných slovenských dejín. „Vydal sa z poludníka, na ktorom leží Pukanec, obišiel celú zemeguľu a po rokoch došiel do Kapského Mesta, ktoré leží zhruba na tom istom poludníku. Dnes máme patričný odstup, z ktorého môžeme objektívnejšie hodnotiť jeho výkon. O to, aby meno Samuela Šikeťa neupadlo do zabudnutia, sa bude usilovať nová spoločnosť v celoslovenskom meradle,“ dodáva.

TASR

      van ed