EÚ uvoľňuje vzťahy s režimom v Mjanmarsku

Politickí lídri Mjanmarska môžu oddnes slobodne cestovať v priestore Európskej únie, oznámila na dnešnom zasadnutí v Bruseli Rada EÚ pre zahraničnú politiku.

      Šéfovia európskej diplomacie prijali toto rozhodnutie za účelom podporiť uvoľňovanie politického systému v tejto juhovýchodnej ázijskej krajine a posmeliť rodiace sa prvky demokracie.

      "Rada uvítala pozoruhodný program politických reforiem, prijatých  mjanmarskou vládou a parlamentom," uvádza sa v spoločnom vyhlásení ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ. Rada zároveň dodala, že EÚ chce dôraznejšie pomáhať pri pokračujúcom procese reforiem v Mjanmarsku.

      Ústretový krok európskych diplomatov znamená zrušenie zákazu cestovania pre mjanmarského prezidenta Thein Seina, jeho podpredsedov vlády a členov ministerského kabinetu. Zrušenie sankcií sa týka aj predstaviteľov mjanmarského parlamentu.

      Mjanmarsko čelilo ekonomickým sankciám zo strany EÚ od roku 1988, keď vojenský režim brutálne potlačil prejavy ľudovej nespokojnosti, pričom o život vtedy prišlo najmenej 3000 ľudí. Na zozname sankcií EÚ, týkajúcich sa zákazu cestovania a zmrazenia účtov, sa postupne ocitlo 491 fyzických osôb a vyše 900 spoločností z Mjanmarska.

      Rada EÚ dnes oznámila, že do konca apríla zváži ďalšie uvoľňovanie sankčného režimu voči tejto krajine. Pravdepodobne sa tak stane až po ohlásenej návšteve šéfky diplomacie EÚ Catherine Ashtonovej v Mjanmarsku, ktorá je naplánovaná v apríli tohto roku. A na apríl sú naplánované aj parlamentné voľby, na ktorých sa po dlhých rokoch môže zúčastniť i opozícia.       "Moji kolegovia, ktorí v poslednom čase navštívili túto krajinu, hovoria o reálnych zmenách, o meniacom sa režime," povedala dnes Ashtonová bruselským novinárom.

      Vlani v auguste prezident Thein Sein začal politický dialóg s disidentskou líderkou Aun Schan Su-Ťij, čo umožnilo, aby sa jej politické zoskupenie zúčastnilo tohoročných parlamentných volieb, ktoré sa budú konať 1. apríla.

      Thein Sein okrem toho stojí aj za dohodou o ukončení bojových operácií medzi vládou a tromi vzbúreneckými etnickými skupinami a rozhodol sa pustiť na slobodu stovky zadržiavaných politických väzňov.

      (spravodajca TASR Jaromír Novak) dem