Na Mariánsku horu každoročne prichádzajú tisíce pútnikov

Tisíce gréckokatolíckych veriacich každý rok v auguste prichádzajú do obce Ľutina (okres Sabinov), aby sa tu spoločne modlili k Presvätej Bohorodičke a pripomínali si zjavenie sv. Mikuláša. V obci žije niečo vyše 460 ľudí, ale počas jedného víkendu v roku, keď sa koná odpustová slávnosť, ich počet vzrastie na viac ako 20.000.

Miestny farár Jozef Novický vysvetlil, že história pútnickej tradície sa tu začala písať v roku 1851. Vtedy sa v jednu augustovú nedeľu na ľutinskej hore chudobnej vdove Zuzane Feketeovej zjavil sv. Mikuláš. Podľa legendy ženu pokarhal za to, že nie je v kostole, a poslal ju za kňazom, aby na tomto mieste postavili kríž, ten jej však neveril.

Zjavenie sa o niekoľko dní opakovalo s tým, že svätý dal vdove obrázok Panny Márie. Žena ho odniesla kňazovi, ktorý pred svedkami obrázok uzamkol do truhlice za oltárom, pričom kľúče mal len on a starosta. Na ďalší deň však žena od sv. Mikuláša dostala obrázok znovu a odniesla ho do chrámu.       "Kňazi so starostom odpečatili truhlicu a bola prázdna. To bol signál k tomu, že je to ten istý obrázok, ktorý tam deň predtým zapečatili a na základe toho začali stavať kríž," vysvetlil Novický. Dodal, že na mieste, kde vdova dostala obrázok, dnes stojí kaplnka, vedľa ktorej ženu pochovali.

Po cirkevnom skúmaní udalostí, ktoré sa udiali v Ľutine, vydal Svätý Otec Pius IX. 11. mája 1855 apoštolské breve o plnomocných odpustkoch pre toto miesto. Odvtedy na toto miesto putujú tisíce veriacich.

Novický pripomenul, že na mieste, kde došlo k prvému zjaveniu, zo zeme vyviera prameň, ktorého voda vraj lieči choroby zraku.

"Kedysi vraj tento prameň na chvíľu prestal tiecť, lebo ľudia, ktorí si priši nabrať vodu, nechceli pustiť dopredu starca a pohádali sa. Voda vraj začala tiecť až po spoločných modlitbách," spomína na rozprávanie svojej starej mamy Milina Čorňáková.

Vodu z prameňa si stále chodia načerpať nielen miestni obyvatelia či pútnici, ale aj turisti. Pri prameni sa nikdy nezabudne osviežiť ani František Pulščák. Ten tvrdí, že vždy počas púte sa dedinou pre veľký počet ľudí a áut len ťažko dá prejsť. V minulosti dokonca ľudia do Ľutiny chodili už v stredu či vo štvrtok, prespávali v domoch i stodolách.

"V noci ich prijali, dala sa tam slama, dajaký starodávny koberec a vyspali sa skoro v každom dome. Takí boli ľudia bližší k sebe, pohostinní boli, neboli takí nároční," spomína si Pulščák.

TASR

laš gl