TRENČÍN: Mladí umelci chcú upriamiť pozornosť na zabudnuté socialistické sochy

Upriamenie pozornosti Trenčanov na pieskovcové, betónové, mramorové a plastové sochy na trenčianskych sídliskách, ako aj ich výtvarné zaktualizovanie a čiastočná revitalizácia je hlavným cieľom projektu Sculpturistika. Podieľa sa na ňom 14 sochárov.

Podľa jedného z autorov projektu Pavla Prekopa abstrahované betónové či pieskovcové kvetiny, matky s deťmi, rodiny alebo iba geometrizované geometrie mali za bývalého režimu skultúrniť prostredie medzi panelákmi a pozitívne stimulovať estetiku pracujúceho ľudu. "Musíme povedať, že sa im to celkom darilo. Nebolo to ale spôsobené excelentnou výtvarnou hodnotou diel a ani dĺžkou tohto snaženia, pretože to celé trvalo len jednu generáciu. Aj napriek tomu ale ľudia vnímali tieto sochy pozitívne. Boli to akési orientačné body. Prirodzeným vývojom sa stávali miestom stretávania a symbolom štvrtí," ozrejmil Prekop. Ako dodal, po pár rokoch sú pre súčasné generácie neviditeľné. Betón sa rozpadáva, obrastá machom a je dokonca ešte šedivejší ako predtým. "V kontraste s často bizarnou farebnosťou hromadného zatepľovania sú tieto šedivé pozostatky ľudom skôr na oštaru a v ich očiach reprezentujú skôr symbol bývalého režimu. Problém beztrestného ničenia a odstraňovania týchto objektov je ale slovenskou realitou. Je to problém súvisiaci s kultúrnou ľahostajnosťou a týka sa všetkých miest nielen na Slovensku, ale aj v postkomunistických krajinách," zdôraznil.

Projekt Sculpturistika sa podľa neho skladá z dvoch častí. Prvou je zorganizovanie sympózia (4.–12.8.), ako aj zrevitalizovanie a výtvarné aktualizovanie 14 plastík v Trenčíne. Druhou časťou zámeru bude vytvorenie sochovej mapy a sochovo-turistického pešieho okruhu v meste, ktorý má potenciál stať sa atraktívnym pre obyvateľov okolitých domov a celého Trenčína, ako aj pre návštevníkov mesta. "Jej absolvovaním sa sculpturista dozvie viac o histórii konkrétneho miesta, o kontextoch inštalovania týchto plastík, ich autoroch a v konečnom dôsledku navštívi aj širšie centrum mesta," priblížil Prekop. Zdôraznil, že mladí umelci nemôžu ísť do sôch deštruktívne, nemôžu do nich vŕtať, farbiť ich. Musia nájsť spôsob, ako sa podobným krokom vyhnúť, aby ich nepoškodili. "Niektoré sochy sú v dezolátnom stave, iné sú dokonca nebezpečné. Možno nie všetky treba obnoviť, niektoré sa budú zrejme musieť aj odstrániť. Naším cieľom je urobiť výskum, aký je názor ľudí na ne. Oslovili sme aj dvoch žijúcich autorov, no tí sa na projekte nechceli zúčastniť. Chápeme to, v rámci ich tvorby ide o obdobie, na ktoré asi nie sú hrdí," pripomenul Prekop. Na druhej strane vyzdvihol fakt, že v 70. rokoch práve takáto doplnková architektúra umožňovala realizovať sa aj umelcom, ktorí neboli spriaznení s režimom.

Iniciatívu skupiny umelcov víta podľa hovorcu mesta Richarda Nemca aj Trenčín, pretože objavujú už zabudnuté veci. "Vnímame to aj ako dôležitý krok k zvyšovaniu povedomia v komunitách na jednotlivých sídliskách. Mesto sa na projekte nepodieľa finančne, umelcom poskytlo techniku, reklamné plochy na propagáciu projektu a ubytovanie pre mladých umelcov, ktorí nie sú z Trenčína," ozrejmil Nemec.

TASR

pok vs Kľúčové slová: SR-sochy-sídliská-obnova-Trenčín-TNX-FOTO-ZVUK -EOD-