Prečítané: 263x

View the embedded image gallery online at:
http://www.cestovatel.eu/aktualne-cislo/1528-je-laska-len-slovo#sigProGalleriadf7b978037

Každý sa už zamyslel nad tým, ako to s láskou vlastne je. Mnoho sa o nej napísalo, povedalo a mnoho sme si prežili. Prešli sme najrôznejšími druhmi zaľúbenia, v čase puberty aj v dospelosti. O láske vznikli citáty a jedinečné básne. Rovnako však aj pragmatické vyjadrenia, že je to len chemická reakcia či naša potreba žiť v páre.

Univerzálnu definíciu lásky by sme hľadali zbytočne. Väčšina názorov sa ale zhoduje v tom, že je to niečo pozitívne. Robí náš život krajší a šťastnejší. Pocit, že existuje osoba, ktorá nás ľúbi a sme pre ňu výnimoční, je úžasný. Aj keď to poniektorí popierajú, každý potrebuje ľúbiť a byť ľúbený. Dočítala som sa, že ak je človek dlho sám, po citovej stránke opustený, môže sa to negatívne prejaviť na jeho zdraví.

Ľúbiť a zostať sám sebou

Láska tu vždy bola a bude. Čaká na každého. Keď ju prežívame, lepšie nám to myslí, sme výkonnejší, sebavedomejší, stimuluje nás...Cítime sa lepšie fyzicky aj psychicky. Čerstvo zamilovaní ľudia majú nesmiernu silu, nemusia spať ani jesť, sú plní eufórie. Preto lásku prirovnávajú aj k droge. Istým stupňom závislosti sme si prešli všetci. Pocitom zaľúbenia až posadnutosti, keď nás predstava, že milovanú osobu stratíme, privádza do zúfalstva. Nemáme nad sebou kontrolu a celý náš svet sa krúti len okolo NEHO, NEJ. Nedokážeme racionálne uvažovať, nevidíme do očí bijúce chyby... Sme pobláznení a zaslepení.

Čím dlhšie vzťah trvá, tým horšie zvládame prípadný rozchod. Ťažšie si odvykáme. Môžu sa prejaviť až abstinenčné príznaky. Pociťujeme priam fyzickú bolesť. Ono to, samozrejme, prejde. Znovu sa nám vráti chuť žiť, avšak v čase žiaľu a „sebatyranie“ sme schopní spraviť toľko hlúpostí, že si potom želáme vrátiť čas späť a urobiť všetko inak.

Rozumné je vyhnúť sa takejto závislosti hneď od začiatku. Aby sa z nás nestali otroci vzťahu. Raz som si túto rolu vyskúšala a dnes to považujem za pomerne ponižujúce obdobie. Bola som vtedy ochotná spraviť pre partnera úplne všetko! Ideálne je vymedziť si hranice SVOJHO súkromia. Nestratiť priateľov, koníčky, spoločenský život... Udržať emócie „na uzde“ a nezačať druhej strane liezť na nervy. Samozrejme, neobmedziť čas s partnerom na minimum, ale zvoliť strednú cestu. Byť súčasťou života toho druhého, ale nežiť jeho život. Láska nás má povznášať, nie utláčať k zemi. Len keď máme radi samého seba a staráme sa o seba, môže vzťah s inou osobou fungovať. Partneri by mali mať vyrovnané postavenie. Ak jeden stále dáva a druhý mu to nevracia, neprináša to nič dobré. Neopätované city môžu človeka dohnať k depresiám a čiernym myšlienkam. To nesmieme dopustiť. Strach zo straty milovaného nás nikdy nesmie prinútiť robiť veci, ktoré nechceme.

Láska je v nás. My ju vytvárame, modelujeme, dávkujeme... my určujeme pravidlá.

Srdce alebo mozog?

Napriek tomu, že sa za symbol lásky považuje srdce, proces zamilovanosti prebieha v mozgu. Od prvého pohľadu, preskočenia iskry, cez hodnotenie, či sa k sebe hodíme, až po sexuálnu príťažlivosť. Ako lásku prejavujeme, ako sa jej odovzdávame a čo od nej čakáme, odzrkadľuje našu psychiku. Niekto túži po spaľujúcej vášni, iný po materiálnom zázemí, ďalší hľadá porozumenie a úctu. Závisí to od našej povahy, prostredia, v akom sme vyrastali, skúseností, veku, spoločenského postavenia a najmä od toho, čo sme prežili a koľko rán sme utŕžili. Po negatívnych skúsenostiach si vytvárame obranu a nie sme schopní ľahko podľahnúť ošiaľu zamilovanosti. Niekoho môže dlhodobá samota vhnať do náručia absolútne nesprávnej osoby. Vtedy hlava trochu abstinuje. Pri mnohých rozhodnutiach je srdce výborný radca, ale pri výbere partnera by mal zostať mozog „v strehu“. Pretože ako sa hovorí: „Niet väčšej samoty, ako život s nesprávnym človekom.“

Ako sa meníme, mení sa aj náš pohľad na lásku. To, čo som od vzťahu očakávala pred pätnástimi rokmi, by mi dnes nestačilo. Alebo by niečoho bolo aj navyše. Ak som kedysi túžila po dennodennom dokazovaní citov gestami a silnými slovami, dnes uprednostňujem vyrovnaný vzťah bez väčších prekvapení. Nemôžeme porovnávať jednu lásku s druhou. Každá je iná. Vydatá tridsiatnička s dieťaťom už nikdy nebude cítiť to isté, čo v osemnástich. To si treba vyhodiť z hlavy a neočakávať, že to opäť príde.

Sex nie je láska

Niektorí si zamieňajú lásku so sexom. Zvyknú byť prepojené, ale nie sú totožné. Sex je pre vzťah dôležitý, ale nemal by byť jeho nosným pilierom. Máloktorý „normálny“ človek sníva o životnom druhovi ako o najlepšom milencovi na svete. Na prvých stupienkoch dôležitosti stoja celkom iné hodnoty. Na začiatku bývajú vzťahy viac vášnivé, zmyselné... tieto emócie sa postupne vytrácajú a nastupuje obava, že niečo nie je v poriadku. Pritom je to prirodzené. Prvotný ošiaľ musí pominúť. Po ňom prichádza obdobie stále, pokojné, kedy prejavovanie si vzájomnej príťažlivosti nie je na prvom mieste. Hlavnú rolu hrá vzájomná úcta a dôvera. A aj keď občas zatúžime po dobrodružstve s niekým iným, nespravíme to. Nevera zabíja vzťah. Nemôžeme podviesť človeka, ktorý nám verí len kvôli osobnému potešeniu. Netvrdím, že máme oslepnúť a ohluchnúť, ale máme poznať hranice, ktoré neprekročíme. Avšak aj bezdôvodná žiarlivosť otrávi a zničí všetko, čo sme vybudovali. Život so žiarlivcom, ktorý vás kontroluje na každom kroku, je príšerný. Viem o tom svoje. Aj keď som nič nespravila, bola som obviňovaná a urážaná. A nedokázala som sa obhájiť.

Partnerstvo a dôvera musia ísť ruka v ruke. Je ale zbytočné hovoriť si navzájom všetko. Načo? Pár tajomstiev si treba nechať pre seba. Najmä muži majú na ženách radi tajomnosť. Aby ich mohli stále znovu a znovu objavovať.

Podľa toho, čo som tu napísala to vyzerá tak, že láska je poriadne komplikovaná. Asi áno. Pozitívne je, že je na nás, ako bude vyzerať a prebiehať. Čo dávame, aj dostávame. Keď obviňujeme partnera za chyby, ktoré robí, za nedostatok pozornosti... zamyslime sa, čo sme spravili my preto, aby to bolo lepšie. Kritizovať a presúvať zodpovednosť za nefungujúce partnerstvo len na jedného je najjednoduchšie. No vždy sú v tom dvaja.

Neviem, ako múdro ukončiť toto zamyslenie. Prajem vám všetkým, či chodíte na strednú školu, ste v aktívnom alebo seniorskom veku, aby ste dostávali toľko lásky, koľko si prajete. Ak po nej túžite, nájdete ju. A nehanbite sa o ňu partnera požiadať. Láska je všade navôkol. Stačí mať otvorené oči.

CESTOVATEL 2 2012