www.StudentRegata.sk

Muránska planina

Pretože sídlo Cestovateľa je v Banskej Bystrici, úplne prirodzene ideme na našu cestu od tohto mesta, cez Brezno a Pohronskú Polhoru. Zdá sa byť prekvapujúce, že už tu začíname? Národný park Muránska planina sa začína vlastne už na Horehroní. Tak isto sa ho dotýka Závadka nad Hronom, či iné horehronské obce. Zaberá možno neveľké územie Slovenska, no atraktívnosťou prírody sa vyrovná iným regiónom. Ibaže, tento kraj nemá dostatok ubytovacích kapacít a už tobôž nie moderných atraktivít cestovného ruchu. Je to jeho slabina? Alebo sila? Ak sa podarí zachovať charakter krajiny a služby rozvíjať v súlade s prírodou, práve tu môže vzniknúť nepreplnené nové centrum cestovného ruchu. A práve v takýchto regiónoch sa ukazuje aj slabina novelizovaného zákona o cestovnom ruchu. Podpora združení je založená na ubytovaní. Lenže, tu si to vyžaduje iný pohľad a iné riešenia.

 

Muránska planina je jedným z najzachovalejších území Slovenska. V roku 1976 bola vyhlásená za chránenú krajinnú oblasť a v roku 1997 bol zriadený Národný park Muránska planina. Na území planiny sú stovky jaskýň a priepastí, desiatky ponorov, vyvieračiek, škrapov, krasových jám, tiesňav, brál... Jednoducho Muránska planina je synonymom nádhernej prírody s obrovským množstvom vzácnych druhov živočíchov a rastlín. Aj tých, ktoré sú úplne chránené. Tunajšie rastlinstvo patrí k najzaujímavejším spomedzi ostatných morfografických celkov Slovenska. Rastú tu napríklad obrovské jedle, nachádza sa tu najnižšie položená kosodrevina na Slovensku a najvýznamnejšou rastlinou tejto oblasti je lykovec muránsky. Nenájdete ho nikde inde vo svete. Je aj súčasťou loga národného parku. Vyskytujú sa tu takmer všetky významnejšie druhy stavovcov. Orol skalný, výr skalný, hlucháň, medveď, vlk, rys, vydra riečna. S Muránskou planinou sa spája aj chov koní. Veľká lúka, ktorá je vysoko položenou krasovou lúkou s početnými krasovými javmi a križovatkou turistických trás, je domovom vzácnych koní.

Chov koní na Veľkej lúke začal v roku 1950. Spočiatku išlo o záchranu huculského koňa, neskôr sa začali chovať kone pre lesné práce. Cieľom bolo vyšľachtenie ”slovenského horského koňa". Od roku 1995 je uznaný chov plemena Norik muránskeho typu. Neskôr bol vyhlásený za genetický rezervoár Norika muránskeho typu a chránený chov.

Tieto kone sú vhodné na práce v lese a v poľnohospodárstve. Využívajú sa aj v agroturistike a hipoterapii. Sú chované ako polodivoké, pasú sa voľne na horských lúkach.

/ Pôvodné huculské kone sú mimoriadne húževnaté a nenáročné. Hovorí sa o nich, že ako jediné plemeno dokázali prísť počas vojny z Ruska na Slovensko. V krutých ruských mrazoch vyžili z trochy slamy, ktorú našli na strechách opustených drevených domov./ Najvyšším vrcholom územia národného parku je Fabova hoľa (1439 m n.m.). Z niektorých jej častí je viditeľná panoráma Nízkych Tatier aj Horehronské údolie. Na Fabovu hoľu sa dá dostať z Pohronskej Polhory (po modrej značke), zo Závadky nad Hronom (po modrej značke), z Tisovca (po zelenej), zo Zbojskej alebo Muráňa sa tam dá dostať Rudnou magistrálou, ktorá je značená červenou farbou.

Krasová oblasť sa nachádza v priestore od západných výbežkov za Tisovcom tiahnúcim sa v dĺžke približne 25 km až po Červenú Skalu. Šírka vzácneho prírodného útvaru nepresahuje 6 km. V krasovej časti národného parku dosahuje najväčšiu výšku Kľak - 1409 m n.m. Hranica ochranného pásma prechádza vo výške 1476 m n.m najvyšším vrchom Slovenského Rudohoria – Stolicou. Územím Muránskej planiny prechádza rozvodie riek Hron a Slaná.

V súčasnosti sú v dotyku s Muránskou planinou sprístupnené dve jaskyne - Dobšinská ľadová jaskyňa a Ochtinská aragonitová jaskyňa. Obidve sú svetovými unikátmi. Pozornosť si zaslúži aj jaskyňa Gombasecká, či Krásnohorská. To sa už síce dostávame mimo planiny, ale vzdialenosti nie sú veľké.

Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete. Od roku 2000 je zaradená do svetového prírodného dedičstva UNESCO. Vzhľadom na známe vysokohorské ľadové jaskyne Eisriesenwelt a Dachstein-Rieseneishöhle v rakúskych Alpách či rumunskú jaskyňu Scărişoara v pohorí Bihor, ktorej zaľadnená časť je vo výške 1100 až 1120 m n. m., monumentálne zaľadnenie Dobšinskej ľadovej jaskyne tisícročia pretrváva v nadmorskej výške iba 920 až 950 m.

Ochtinská aragonitová jaskyňa sa nachádza v Revúckej vrchovine na severozápadnom svahu vrchu Hrádok pri ceste medzi Jelšavou a Štítnikom. Jaskyňu objavili náhodne pri razení banských chodieb v roku 1954 a z celkovej dĺžky 300 m je od roku 1972 sprístupnených 230 m. Priestory jaskyne vznikli činnosťou atmosferických vôd v kryštalických vápencoch. V podzemných dutinách sa neskôr vytvorila aragonitová výzdoba vo forme ihlíc, trsov, kríčkov, hrotov a sĺnc, ktorá je jedinečným prírodným javom. Jej biela farba kontrastuje s modravým pozadím vápencov.

Viac na  www.muranskaplanina.sk

Pohronská Polhora

Obec Pohronská Polhora leží na severnom svahu Slovenského Rudohoria. Situovaná je na železničnej trase a je východiskovým miestom na túry a výlety do okolitých kopcov. Pohronská Polhora je známa i tým, že sa tu narodil sochár Štefan Padlička a v rokoch 1804 až 1805 tu pôsobil i priekopník lesníctva Jozef Dekret-Matejovie.

Zaujímavosti obce a okolia

K nim jednoznačne patrí kostol sv. Michala so zvonicou postavený v klasicistickom štýle v r. 1808. Známy je svojou jedinečnou výzdobou z jesenných plodov a obrazmi z prírodných materiálov. Je to skutočný unikát porovnateľný s pieskovými obrazcami budhistických mníchov. Ibaže tu sa na tvorbu používa mak, pšenica, fazuľa, jablká....Ďalšou zaujímavosťou je cirkevná rímsko-katolícka škola, ktorá bola najskôr drevená, neskôr murovaná. Zaujímavý je aj starý polhorský cintorín, kde sa zachovalo viac ako sto liatinových krížov, ktoré vyrábala Zlievareň Hronec na začiatku 20. storočia. Je to najrozsiahlejší výskyt týchto krížov na Hornom Pohroní.

Neobyčajné sú aj pôvodné zrubové domy z 19. storočia so sedlovou šindľovou strechou, šopou, dvorom a stodolou.

Unikátom je určite ozubnicová železničná trať z Pohronskej Polhory do Tisovca, ktorá bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku. Neobyčajné železničné prepojenie bolo vybudované v rokoch 1893 -1896 na prepravu surového železa z južných oblastí do železiarní na Pohroní a spätnú prepravu dreva. Pretože prudké stúpanie cez horské sedlo Zbojská neumožňovalo použitie klasického typu železnice, bola vystavaná na šesťkilometrovom úseku ozubnicová železnica s maximálnym stúpaním 50 promile. Súčasťou trate sú aj dva impozantné viadukty: Čertov viadukt a viadukt Pod Dielom.

V lokalite Zbojská, v prekrásnom prírodnom prostredí Muránskej planiny, je salašnícka koliba Zbojnícky dvor, kde môžu turisti spoznávať život na salaši, alebo sa zúčastniť na rôznych kultúrnych podujatiach. Tu je aj informačné centrum pre návštevníkov.

Pani Kurajdová z obce Pohronská Polhora pripravuje vydanie drobnej publikácie v nárečí tohto kraja. Pre zaujímavosť vyberáme aspoň pár riadkov....Aj naši prastarí rodičia tu žili a tatko to boli múdry a šikovný gazda. Starý otec stavav zavčasu, obľekol ľanovú košeľu, kožúšok, pľundre naťahov, obuv onuce a kapce a taho do stajni opatriť hoviadka. Hodiv im klak sena, dav sečku so štochmeľom, aby ich trošku pofutrovav. Nanosiv vodu do šaflíka a napojiv ich....

Viac na www.ppolhora.sk

Tisovec

Mesto Tisovec s bohatou hutníckou a železničiarskou minulosťou sa rovnako nachádza v Slovenskom Rudohorí, v závere širšej časti údolia rieky Rimavy. Hornatý až vrchovitý kraj po stranách Rimavy siaha od stolového vrchu Klenovský Vepor po Fabovu hoľu. Patrí do turistickej trasy Gotická cesta a zahŕňa v sebe najvýznamnejšie gotické pamiatky regiónu. Tisovec leží na križovatke troch ciest do Rimavskej Soboty, Brezna a Muráňa. Najstarším svedectvom o osídlení lokality sú archeologické nálezy na vrchu Hradová z obdobia rokov 1000 – 400 pred Kristom. Prvá známa písomná zmienka o Tisovci je z roku 1334. S Tisovcom sú spojené také osobnosti ako Pavol Jozeffy, Štefan Marko Daxner, Matej Hrebenda, Terézia Vansová, Dr. Samo Daxner, Vladimír Clementis, ale i Marián Lapšanský.

Tisovec s okolitou prírodu je príjemným miestom na strávenie dovolenky. Je tu možné lyžovať, vidieť psie záprahy, zbierať liečivé byliny, loviť ryby, vydať sa na turistiku, prezrieť si jaskyne, zažiť kultúrne i folklórne podujatia a na salašoch si užiť výrobou syra a oštiepkov.

Pamiatky

K dispozícii sú expozície: "Odkazy histórie" a "Železiarstvo a remeslá", ktoré sa nachádzajú v budove radnice a "Expozícia v rodnom dome Dr. Vladimíra Clementisa". Ku pamiatkam mesta patrí Pamätná tabuľa Dr. P. Jozeffymu, busta M. Daxnera, pamätník Terézie Vansovej pri Ev.a.v. kostole v Rimavskej Píle, za pozornosť stojí i Rímsko-katolícky kostol, stavaný v empírovom slohu z roku 1845, Dom Štefana Marka Daxnera z roku 1872, klasicistický evanjelický kostol postavený v rokoch 1825-1832 i klasicistický mestský dom (radnica) z roku 1796.

Atraktívne okolie

K najväčším zaujímavostiam patrí vyše 800-metrový vrch Hradová nad mestom s pozostatkami hradných bášt. Z mesta k nim vedie náučný chodník pozostávajúci z deviatich náučných tabúľ a jedného informačného bodu, ktorým sa chodník začína, neďaleko centra mesta. Ďalšie náučné chodníky vedú k prameňu Rimavy a tiež na vrch Tŕstie s výškou 1121m. Prostredníctvom informačných tabúľ sa turisti oboznámia s tunajšou faunou, flórou a zaujímavosťami lokality. Vrch Tŕstie je známy tým, že tam boli obrovské rašeliniská. Dnes sú do značnej miery vysušené, no napriek tomu cez močaristú oblasť vedie značený chodník vystužený brvnami. Na Tŕstí je aj turistická chata a pomník botanika Vraného. Turisticky zaujímavým miestom je i Tunel pod Dielikom, ktorý bol postavený na začiatku minulého storočia. Vchod je schovaný v lesnom poraste a je chránený, lebo v ňom žije veľa druhov netopierov. Na Suchých doloch je viacero jaskýň a oblasť je prísne chránená kvôli vodným zdrojom. Na vrchu Voniaca stojí horáreň.

Viac na  www.tisovec.com

Tisovec je od roku 1921 známy aj výrobou pravej, nefalšovanej, teda ovčej bryndze. Zaujímavá je aj história bryndziarne. Založil ju Rudolf Manica, prastarý otec dnešného majiteľa. Starý otec, ktorý zažil znárodnenie si dlho odkladal všetky právne dokumenty. A dožil sa ešte návratu bryndziarne do vlastných rúk. Dnes sa firma hrdí svojim vzťahom k poctivej robote, čo zákazníci primerane oceňujú. Smerom od námestia na Hnúšťu je cukráreň, v ktorej dostať aj čerstvé syrové výrobky. Zastavujú sa tam desiatky áut s ľuďmi, ktorí už dávno prišli na to, kde sa robia dobré syry a dobrá bryndza. K novým atraktivitám patria offroad jazdy v náročnom teréne. Veľké stretnutie býva každý rok v apríli. Koná sa v spolupráci s mestom i správou národného parku Muránska planina. Pre zaujímavosť, na čele offroad jázd stojí pán Manica, majiteľ bryndziarne, pravnuk zakladateľa firmy.

Po niekoľkých rokoch dosiahol významný úspech. Dnes sa už dokonca reguluje počet účastníkov. Prichádzajú však už zo siedmich krajín a stávajú sa propagátormi tohto krásneho kraja. Existujú aj spoločné offroad jazdy pre šesť účastníkov. So sprievodom. Individuálne podobné akcie nie sú povolené. Asi najvernejšími hosťami sú Lotyši, ktorí prichádzajú každý rok a vždy znovu a znovu sa tešia na návrat.

Viac na www.4x4tisovec.sk

Muráň

Obec Muráň sa považuje za najdôležitejšiu v oblasti Muránskej planiny. Nad dedinou sa týči vrch Cigánka so zrúcaninou hradu. Na námestí, ktoré je križovatkou ciest z Tisovca, Revúcej a Červenej Skaly, stojí okrem iného rímskokatolícky kostol so starou farou. Námestie je aj východiskovým bodom pre peších turistov. Sú tu informačné tabule a odtiaľto vedú turistické značky do okolia a samozrejme aj na muránsky hrad. Muráň leží na úpätí krasovej planiny, a tak nielen v okolitej prírode, ale aj priamo v obci je možné vidieť viacero prameňov. A to najmä v časti Pastovník, kde v čase väčších dažďov vyráža spodná voda na viacerých miestach. V bufete oproti kostolu predávajú miestnu špecialitu, muránske buchty.

Obec je povestná rôznymi aktivitami Či už je to „Rodeo Muráň“, zimný prechod Muránskou planinou, alebo ďalšie aktivity. Je veľkou zásluhou obce a miestnych aktivistov, že na hrad dnes vedie náučný chodník s informačnými tabuľami. A miestni speleológovia zase postupne čistia zanesenú hradnú studňu. Čaká ich vraj ešte viac ako 30 metrov, kým narazia na vodu.

www.muran.sk

Zaujímavosť

Muránsky hrad, postavený ako kráľovský strážny hrad v 13. storočí na brale Cigánka vo výške 935 m, je jedným z najvyššie položených hradov na Slovensku. Názov brala je odvodený od cigánky - milej hradného kapitána, ktorý sa jej za neveru odplatil tým, že ju zhodil zo strmého brala do priepasti. Zrúcanina má zachovaný areál, vstupnú vežu, základy gotického paláca, fragmenty obvodového muriva a niektorých vedľajších stavieb. Najzachovalejšou je vstupná brána s vežou. K hradu vedie náučný chodník. Na hrade sa pravidelne v lete konajú Muránske hradné dni. Po značených turistických značkách sa odtiaľto dostanete aj na Dlhú lúku s pamätníkom SNP a lietadlom a tiež k Ľadovej jame, chránenému nálezisku. Predstavuje asi 30 m hlbokú krasovú jamu, ktorá pokračuje podzemnou chodbou jaskyne Studňa. V spodnej časti sa udržuje ľad počas celého roka. Vrstvy hliny a vhodné klimatické podmienky poskytujú prostredie pre život ojedinelej faune z doby ľadovej.

Predná Hora

Neďaleko Muráňa je Predná Hora, rekreačná oblasť na okraji Muránskej planiny s niekoľkými chatami, chatkami a s rekreačným zariadením a jazdeckým klubom. Návštevníci si tak môžu vyskúšať jazdu na koni po prekrásnej prírode. Na Prednú Horu sa dostanete odbočkou z hlavnej cesty Muráň - Červená Skala v sedle Predná Hora nad obcou Muránska Huta. Leží v nadmorskej výške 834 m v chotároch dvoch obcí Muráň a Muránska Dlhá Lúka. Za návštevu tu určite stojí poľovnícky zámoček, ktorý kúpil bulharský cár Ferdinand Coburg na poľovníckej výstave začiatkom 20. storočia vo Viedni. Stavbu tohto zámku situoval do oblasti na Prednej Hore, ktorú mal veľmi rád a navštevoval ju aj ako bulharský cár. Bolo to miesto jeho oddychu a najväčších životných záľub - poľovníctva a botaniky. Návštevníkov expozície čaká pútavá prednáška o živote a histórii rodu Ferdinanda Coburga.

www.prednahora.sk

Revúca

Toto pomerne veľké a moderné mesto sa rozprestiera pod Kohútom, druhým najvyšším vrchom Slovenského Rudohoria. Najstaršia písomná zmienka o nej je z roku 1357. Je administratívnym aj historickým centrom stredného Gemera. Zaujímavosťou je, že v roku 1862 tu bolo založené prvé slovenské gymnázium, ktorého budova dnes slúži ako múzeum.

Kultúrne pamiatky a pamätihodnosti

Pôvodná budova prvého slovenského gymnázia, rokoková kúria z 18. storočia je národnou kultúrnou pamiatkou. Na gymnáziu sa vo všetkých predmetoch vyučovalo a od roku 1868 aj maturovalo v slovenskom jazyku. Úlohou gymnázia bolo zabrániť odnárodňovaniu a pripravovať národne uvedomelú inteligenciu. Na gymnáziu pôsobili mnohé významné osobnosti. Š. M. Daxner, J. Francisci, profesori J. Botto, PhDr. I. B. Zoch, A. H. Škultéty, S. Ormis, R. Homola, J. K. Holub, K. Banšell, M. Kukučín, J. Janoška, V. Vraný, Ľ. V. Rizner a ďalší. Novšia budova prvého slovenského gymnázia je tiež národnou kultúrnou pamiatkou. Bola postavená v období silnejúceho národného útlaku, v rokoch 1871 - 1873, zo zbierok a milodarov slovenského národa. Na jej priečelí sú pamätné tabule venované pedagógovi Samuelovi Ormisovi a študentovi gymnázia Martinovi Kukučínovi. Pred budovou je busta pedagóga gymnázia, slovenského historika Júliusa Bottu.

K pozoruhodnostiam mesta patria: Mestský úrad – klasicistická dvojpodlažná budova s manzardovou strechou postavená v roku 1819, klasicistický tolerančný kostol, druhá najstaršia stavba v meste postavená v rokoch 1784 – 1785, rímsko-katolícky kostol sv. Vavrinca z druhej polovice 15. storočia – neskorogotická stavba s renesančne upravenou loďou a s tabuľovými obrazmi z čias okolo roku 1500. Spomenúť treba aj Mestský hostinec – dvojpodlažnú neoklasicistickú budovu s manzardovou strechou z rokov 1875 – 1877, rodný dom generála Rudolfa Viesta z druhej polovice 19. storočia, i mestský cintorín, kde odpočívajú slovenskí národovci Samuel Reuss, Samuel Ormis, Július Botto.

www.revuca.sk

Človek sa pozerá na mapu obcí. Ešte treba nazrieť do Muránskej Dlhej Lúky, Muránskej Lehoty, ale aj do ďalších obcí, ktoré sú blízkosti, aj keď už nie sú na území národného parku. A zrazu si uvedomujeme. Veď je to kraj vhodný na hodnotnú a bohatú dovolenku. Koľko je tu pamiatok, koľko prírodných krás. Nájde sa aj ubytovanie. Asi najmenej je informácií o regióne.

Stačilo si pozrieť webové strany obcí a Tisovca, porozprávať sa s ľuďmi a hneď sme si istí, že Muránska planina je ideálna na dovolenku, pri ktorej sa nepotkýnate o turistov a pritom nachádzate nádherné miesta na oddych. Okrem webových strán, ktoré pomôžu pri výbere, na Zbojskej, v Tisovci, Muráni, či v Revúcej, všade sú aj informačné centrá. Možno nefungujú vždy ideálne, ale pomôžu.

S Milanom Borošom, riaditeľom Národného parku Muránska planina

Rád som sa s riaditeľom národného parku stretol. Už doďaleka o ňom totiž ide chýr, že je to človek, ktorý sa snaží rozvíjať cestovný ruch. Verí, že človek patrí do prírody a ak sú správne nastavené pravidlá, človek prírodu neohrozuje. Stáva sa jej súčasťou, čerpá z krás a bohatstva, ktoré mu nedotknutá krajina poskytuje.

„ Za zachovalú prírodu vďačíme aj tomu, že ani ťažba dreva, ani baníctvo sa v tomto regióne nerozvinuli do podoby, ktorá vážne poškodzuje krajinu. Boli sme viac či menej zabudnutí a obišla nás aj takzvaná smrekománia, teda vysádzanie smrekov na obrovských plochách. U nás nehrozia kalamity.“

„ Ľudia majú právo vidieť, čo sa chráni, majú právo poznať hodnotu krajiny. Najlepšie je, keď to vidia na vlastné oči. Musia mať možnosť dostať sa do prírody, aby videli, že je to hodnota, ktorá si zasluhuje pokračovať v ochrane.“

Toto sú dva z viacerých citátov, ktoré som si nahral. Svedčia o tom, že v tomto národnom parku sa pestuje pozitívny vzťah k človeku. Iste, tu nie je záujem o veľkých investorov, ani o výstavbu obrovských hotelových komplexov, skôr o penzióny, menšie zariadenia, ktoré sa stávajú súčasťou nádhernej krajiny.

„Sme lídrom na Slovensku v hľadaní ciest trvalo udržateľného rozvoja cestovného ruchu. Združenie národných parkov Európy udeľuje tzv. kartu trvale udržateľného rozvoja. Tú kartu dostanú národné parky, ktoré certifikujú subjekty podnikajúce v turizme na území NP. Certifikát je dôkazom o tom, že všetka činnosť daného subjektu je v súlade s ochranou prírody. Základom je spolupráca. Tu nejde o obmedzovanie, je to len o usmernení aktivít. Chceme byť priamo pri tvorbe koncepcií, chceme byť súčasťou rozvíjajúceho sa turizmu. Tak, aby sme aj my udeľovali príslušné certifikáty.“

Že by konečne vznikal niekde na Slovensku skutočne moderný cestovný ruch? Nie je v rozpore s modernými atraktivitami a službami, je jednoducho súčasťou inej ponuky, pre iného hosťa. Je nakoniec veľkou atrakciou byť tam, kde je príroda nádherná a nenarušená.

„ Na Burde už máme postavenú dreveničku, kde je informačné centrum, kde možno robiť enviromentálnu výchovu, kde bude aj niekoľko koní a v rámci prestupných staníc, toto je prvá z nich, sa bude môcť záujemca prepraviť pešo alebo v sedle koňa. Je to súčasť pripravovanej a tvorenej huculskej magistrály.

Ide o využitie tradičnej architektúry. Je možnosť sa tam občerstviť, prespať tam, všetko je navzájom prepojené chodníkmi a trasami. Napríklad na trase 1 sú aj náučné chodníky, informácie, možno tam prežiť celý deň. Takýto bod je na Zbojskej. Odtiaľ sa dá ísť do lokality Krátke, tam to treba dobudovať, odtiaľ na Lom nad Rimavicou a na Sihlu, plánujem prepojenie aj s CHKO Poľana.“

Čudujete sa takémuto postupu národného parku? A prečo vlastne? Spolupráca s podnikateľmi, aktívna činnosť pri rozvoji turizmu vedie k tomu, aby trasy viedli po miestach, kde nedôjde k poškodeniu prírody, aby podnikateľské aktivity neškodili prírode. Namiesto zákazov spolupráca. A trebárs aj osveta, vysvetľovanie, vízia toho, ako to chceme urobiť.

www.sazp.sk

Len tak mimochodom, v tomto regióne nikdy nebude prekvitať veľký obchod cestovného ruchu, ale poskytne budúcnosť viacerým malým podnikateľom. Tí budú chrániť prírodu a príroda zase ich. Dopraje im slušné živobytie bez obáv, že ich jedného dňa zlikviduje veľký ekonomický subjekt.

A Slovensko má i bude mať v ponuke cestovného ruchu i lokality, ktoré nelákajú síce masovo, no vždy si nájdu dosť záujemcov doma i vo svete. Pravda, len treba o nich vedieť. Možno i toto nahliadnutie na Muránsku planinu prinesie trochu svetla do poznania.

A ešte drobné upozornenie. Cesty tu nie sú veľmi dobré. V zime treba dokonca počítať s úsekmi bez chemického posypu a niekde, keď sa rozsneží, treba mať jednoducho aj reťaze. Raz darmo, ak človek hľadá pokoj a nenarušenú prírodu, nemôže nájsť aj perfektné služby a komfort týchto dní. Všade človek niečo stráca a niečo získava.

Ľ. Motyčka

CESTOVATEL 1 2012

Súťaž o najkrajšie mesto a obec Slovenska 2014

T.P.K. s.r.o.

Rádiovíkend

Rádiovíkend

Čo robiť cez víkend?

Milé podujatia a tipy na výlety prináša časopis CESTOVATEĽ a Slovenský rozhlas. Čítaj ďalej...

Životný štýl

Životný štýl

Témy presne pre vás!

 Zaujímavé a príjemné čítanie na voľný čas. Čítaj ďalej...

Super veci na cesty


Mini reproduktor Leitz Complete

Inšpirujte sa tipmi Cestovateľa.

Čítaj ďalej...

Na kolesách

Sample Image

Pohodlie na cestách podľa svojich predstáv.

Automobilové novinky, reportáže, cestopisy, rady. Čítaj ďalej...

 
 
TASR Združenie cestovného ruchu SRZväz hotelov a reštauráciíSACKAAICESHistorické hotely SlovenskaSlovenský zväz vidieckej turistiky a agroturistikyLAVEXSlovenská spoločnosť sprievodcov cestovného ruchu
 

                   Obec Podhájska   DELUXTRADE   Recenzie hotelov    Snow Paradise   Holiday Info   megaubytovanie.sk Habakuky Cestovanie s portálom Walkers.sk Airport Sliač GASTEINER Galileo Compass Club
Nachádzaš sa tu: Home Aktuálne číslo Slovensko Slovensko Muránska planina
DMC Firewall is developed by Dean Marshall Consultancy Ltd