Cestovanie s

Peter Jurčovič

Prečítané: 549x

Cestovanie s....
meteorológom Petrom Jurčovičom

O novej knihe, o počasí a o tom, aká bude blížiaca sa zima.

Začalo sa to okolo roku 2000. Vtedy som prvýkrát rozmýšľal vydať knihu. V meteorológii je známy takzvaný storočný kalendár. Ide o knihu, ktorá vyšla okolo roku 1800 a potom v roku 1900. Hovorí sa, že je to najväčší bestseller po biblii. To, že je to z vedeckého hľadiska úplná hlúposť, je niečo iné. Ja som chcel na prelome storočí a tisícročí urobiť nový storočný kalendár, alebo niečo podobné. Ibaže som si to finančne nemohol dovoliť. Kniha šla do „šuflíka“. Teraz, keď robím počasie na JOJ-ke som známejší. Oslovil ma Ikar, ten som nenadchol, no stretol som sa s pánom Marenčinom, ktorý vydáva knihy o Bratislave. Dohodli sme sa a tak vznikla kniha Najlepšie počasie v Bratislave.

Aké sú prvé poznatky?

Vlastne ani neviem. Kniha je na trhu veľmi krátko. Od priateľov sa dozvedám, že väčšina čitateľov okamžite listuje dátum svojho narodenia, prípadne menín. Chcú vedieť, čo zaujímavé sa udialo v počasí v ich významný deň. Kniha je postavená na jednotlivých dňoch a tak sa dá čítať odpredu, odzadu, ako to komu vyhovuje.

Nebojíte sa trošku, že budete vo viacerých rozhlasových staniciach, či v iných médiách teraz vykrádaný? Ste povestný tým, že máte prakticky na každý deň nejakú zaujímavosť.

Snažil som sa do každého dňa dať jednu zaujímavosť a ja ich mám vo svojom archíve ešte minimálne 10. Takže ja mám bohatý výber a každý deň pribúdajú ďalšie zaujímavosti.

Prečítal som knihu dosť pozorne. A môžem konštatovať, že celé uplynulé tisícročie bolo aj z hľadiska počasia veľmi zaujímavé. I stáročia predtým. A ukazuje sa tiež, že počasie zohrávalo istú úlohu vo vývoji ľudstva. Ešte aj extrémov bolo viac ako vidíme dnes.

Poznáme kolísavosť klímy, obdobia dôb ľadových a medziľadových, ale ak to vezmeme len za posledných tisíc rokov, poznáme rôzne aktivity slnka. Dvestoročnú periódu, jedenásť- ročnú periódu.
Z kroník vieme napríklad, že začiatok letopočtu bol teplý, v 7. a 8. storočí zanikla Rímska ríša, v Európe bolo horšie. Potom zase nastúpilo otepľovanie klímy, Vikingovia sa plavili do Ameriky, osídlili Grónsko, ktorému dodnes ostal jeho názov, teda zelená krajina. Podľa všetkého to bolo ešte teplejšie obdobie ako je teraz. Okolo roku 1300 sa začalo zase radikálne ochladzovať. Nie je problém to zistiť. Napríklad v starých prístavných knihách na Islande sa píše, kedy v mori boli kryhy, kedy plávali, kedy nie. Zase prišla perióda teplejšieho počasia, potom malá doba ľadová a tá sa skončila vlastne len v druhej polovici 19. storočia.

Tak teda je možné hovoriť o nejakom výnimočnom globálnom otepľovaní?

Nadišla vedeckotechnická revolúcia, keď si človek začal sám znečisťovať ovzdušie a akcelerácia znečisťovania je viditeľná. Jedna skupina vedcov tvrdí, že to ovplyvňuje počasie, že znečisťovanie ovzdušia mení klímu, druhá skupina zase tvrdí, že ide o ďalší slnečný cyklus. To ešte nie je rozhodnuté. V každom prípade sú zásahy človeka výrazné.

Nech je to už ako chce, predsa len by bolo dobré, keby sa znečisťovanie zastavilo a keby sme mali čistý vzduch.

Samozrejme že by to bolo lepšie. Je tu však ešte jeden dôležitý moment, a to nebolo ani okolo roku 1000, keď bolo veľmi teplo. Táto zmena prichádza mimoriadne rýchlo. Za posledných 20 rokov nastali neuveriteľné pohyby. Na to dopláca zatiaľ najmä príroda, človek menej, ale príde aj na neho.

Napríklad už teraz sa sťahovaví vtáci z Anglicka na zimu nesťahujú. Začínajú síce mláďatá privádzať na svet o čosi skôr, húsenice a rôzna háveď však prichádza na svet ešte skôr. Z húseníc sú rýchlo motýle a vtáctvo nemá dosť potravy, hmyz sa pritom premnožuje, narušuje sa rovnováha. Populácia vtákov sa znižuje. Svoje problémy majú aj ľadové medvede, ktoré bežne plávali za potravou do 50 kilometrov. Ich potrava je dnes v chladnejšej vode, 100 kilometrov od brehu a ľadové medvede neraz nevládzu doplávať späť.

Náš rozhovor vyjde v decembrovom čísle Cestovateľa. Čitatelia, jedni lyžiari, jedni podnikatelia v zimných strediskách, všetci spoločne chcú vedieť, aká bude zima. Ideálna by bola taká, keby bolo v horách dosť snehu a všetky cesty ostali pritom čisté.

Naši klimatológovia tvrdia, že zima bude mierna, lebo posledných 20 rokov sme tuhú zimu ani nemali. Niečo na tom je. Posledných 20 rokov sa rodia rekordy za 140 rokov. Ťažko povedať, aká bude zima. Lenže. Pribúda energie v ovzduší a tak môže byť taká situácia, že 3 týždne bude 15 stupňov a potom prídu extrémne mrazy, napadne pol metra snehu a budeme kolabovať. Pribúdajú extrémy a to čo bolo doteraz vraj nie je nič proti tomu, čo nás ešte čaká. S tým treba rátať.
Ale, aby som bol konkrétny. Sledujem americké predpovede a tie naznačujú, že najmä december by mal byť chladnejší ako obvykle býva. Takže, možno nám dá v decembri zima zabrať, čo samozrejme nevylučuje vianočné oteplenie. Skôr sa budem čudovať, ak ostanú Vianoce biele. Január by mal byť priemerný, čo pre nás znamená, že príde dobrý január, teda pomerne chladný. Február, zdá sa, že bude zase o niečo teplejší, že príde rýchlejší nástup jari.

Vráťme sa ešte k extrémom. Ako je to vlastne s nimi?

Nikdy sa nedá dopredu povedať, kedy padne rekord. Predpovede sú obmedzené na dva, tri týždne dopredu. Štatistické metódy tiež nevychádzajú. Môžeme sa len dohadovať, či bude fungovať El Niňo, alebo nie a podobne.
Inak, pokiaľ sa El Niňo začne okolo Vianoc, je to v poriadku, horšie je, ak sa voda v oceáne začne otepľovať oveľa skôr. To zatiaľ nebolo, skôr sa prejavila La Niňa, čo znamená skôr chladnejšie počasie. A to naznačuje, že v prvom polroku by celkove malo byť chladnejšie počasie. Ibaže štatisticky prichádza čas na to, aby sa prejavil El Niňo. K tomu príde slnečná aktivita s 11-ročným cyklom. Posledné maximum bolo medzi rokmi 2000 a 2003, čiže mal by nastúpiť aj výrazný vplyv slnečnej aktivity. Pribudne energie v ovzduší a to vždy prináša extrémy. A ešte je tu tretí moment. Znečisťovanie ovzdušia. Už sa začalo prekvapujúco hovoriť o ozónovej diere nad Arktídou. Prinieslo to krutú zimu do Škandinávie. Čo bude ďalej? Treba sa pripraviť na veľké extrémy, ktoré nás budú šokovať.

No, ekonómovia nás strašia, politici nás strašia a do celkovo pesimistickej atmosféry prinášate hrozivé náznaky aj vy. Skúsme byť aj trošku optimistickejší. Potrebujeme všetko prežiť.

Američania sa stále usmievajú. Menej sneží, menej mrzne, menej treba kúriť a platiť za kúrenie. Je menej havárií, menej sa treba obliekať... Tým, že je viac oxidu uhličitého v ovzduší, majú lesy viac potravy. Preto v Kanade oveľa rýchlejšie rastú borovice, rozširuje sa drevársky priemysel...

Tak a týmito slovami skončime. Nech nám ostane kúsok optimizmu. Ako ste na tom s počasím na dovolenkách vy? Prší vám, neprší?

Ľahká odpoveď. Naposledy som bol na dovolenke v roku 2003. Len čo som vytiahol päty z domu, Dunaj zaplavoval Bratislavu. Ja som si vtedy hovel v slnečnom Grécku. Nemôžem asi nikde chodiť, aby neboli katastrofy.

Ibaže ani vtedy nikto na Slovensku nezistil, že ste preč. Aspoň v rozhlase ste nechýbali.
Počítač, internet, mobil a vy všade pracujete.

Takto ja chodím vôbec po svete. Som v jednej skupine, ktorú zriadila Európska komisia v Bruseli, ide o moderátorov predpovede počasia a odtiaľ som pravidelne robil všetky rozhovory. Napríklad, v Španielsku som šiel vlakom z Barcelony do Madridu 300-kilometrovou rýchlosťou a robil som rozhovor pre Reginu Banská Bystrica.

Chystáte sa niekde ísť dovolenkovať?

Ale, veď ja každý rok chodím na týždeň do Bardejovských kúpeľov. Je tam dobre, krásne a poznám to tam. Takto relaxujem. Samozrejme, popri tom ďalej pracujem. Už len čakám na lacnejšie mobily. Prečo to my máme vlastne drahšie, ako inde v Európe? Keď sa to zjednotí, pôjdem aj na mesiac niekde na Jadran.
Aj vývoj televízie ide dopredu. Mal som už ponuku ísť na veľkú zaoceánsku loď, lebo prednášam meteorológiu aj pre námorníkov. Možno to raz pôjde aj s televíznym štábom. Už som dostal ponuku robiť predpovede počasia pre našich ľudí z Turecka.

Plánov je veľa. Takže stretneme sa najbližšie pri nejakej ďalšej storočnici, pri ďalšej knihe?

Kniha bude možno aj skôr, lebo ja už ďalšiu píšem. Keď to dobre pôjde, možno už na budúce Vianoce.