Cestovateľ - Časopis Cestovateľ

Baleárske ostrovy - turistický sprievodca

Baleárske ostrovy, ako autonómna súčasť Španielskeho kráľovstva, sa rozprestierajú v západnej časti Stredozemného mora, asi 110-210 km od pobrežia Pyrenejského polostrova. Od mysu Cabo de la Nao južne od Valencie, vystupujú z morskej hladiny severovýchodným smerom ako ostrovy podmorského hrebeňa. Oddeľujú tak široký Valencijský záliv (Golfo de Valencia) v tvare veľkého bazéna, od Stredozemného mora.

Názov: Autonómna oblasť Baleárske ostrovy, Comunidad Autónoma de las Islas Baleares – španielsky, Comunitat Autónoma de les Illes Balears – katalánsky
Rozloha: 5014 km2, z toho Mallorca 3640 km2, Menorca 668 km2, Ibiza 572 km2, Formentera 115 km2
Obyvateľstvo: 760 000 (1996) – najviac Katalánci, potom Španieli a iní (Mallorca 620 000, Menorca 50 000, Ibiza s Formenterou 90 000)
Náboženstvo: katolíci 95%, iní kresťania, moslimovia a Židia 5%
Úradný jazyk: španielčina – celoštátny, katalánčina – regionálny (baleársky dialekt mallorquí)
Správne členenie: 5 hlavných ostrovov – Mallorca, Menorca (v slovenčine Malorka), Ibiza (Eivissa), Formentera, Cabrera a viacero menších skalnatých ostrovov
Hlavné mesto: Palma de Mallorca – 322 000 obyv. (1994)
Mena: euro €, 1 EUR = 100 centov; do 28.2.2002 – peseta (ESP) = 100 centimov
MPZ automobilov: E Športová skratka: ES, ESP Symbol web-domény: .es

Prírodné pomery

Asi 160 ostrovov Baleár predstavuje pokračovanie alpínskeho pásma Andalúzskych vrchov (tzv. Bétickej Kordillery) s výškami do 1445 m n.m., ktorú dosahuje najvyšší vrch súostrovia Puig Major v pohorí Sierra de Tramuntana, tiahnuceho sa pozdĺž severozápadného pobrežia Mallorky. Ostatné územie na Mallorke má pahorkatinný charakter – Sierra de Llevant pri východných brehoch dosahuje 562 m. Aj ďalšie ostrovy majú podobné neveľké vyvýšeniny – Ibiza (Sa Talaiassa 475 m n.m.) a Menorca (Monte El Toro 357 m n.m.). Pahorkatiny majú však pomerne komplikovanú geologickú stavbu: Mallorka je vybudovaná z druhohorných vápencov a treťohorných útvarov, Menorku tvoria tiež mezozoické vápence a iné staršie horniny. Okrem Mallorky sa dominantný hrebeň nachádza približne v strede každého ostrova, to znamená, že svahy sa postupne zvažujú na všetky strany k morskej hladine. Tým aj krátke a sezónne riečky, najmä v období dažďov, stekajú zo svahov týchto kopcov na všetky strany k pobrežiu, kde sa nachádza veľa malých charakteristických zálivov – tzv. calas. Najjužnejším bodom celého súostrovia je Cap de Barbaría na ostrove Formentera, severne sa nachádza ostrov Ibiza – obidva majú spoločný názov Pityuzy. Ďalej na severovýchod sa rozprestiera najväčší ostrov Mallorca (asi 85% obyvateľstva) a malý ostrovček Cabrera. Posledným na východe je Menorca s najsevernejším bodom Baleár – ostrovčekom Illa des Poros.
Vegetačný kryt zodpovedá suchým subtropickým podmienkam. Na ostrovoch najviac rastú neopadavé tvrdolisté vždyzelené dreviny, najmä rôzne druhy dubov, ktorých porasty však boli počas rokov ľudskou činnosťou dosť narušené. Na ich miesto preto často vysádzajú borovice. Neobrábané plochy sú sčasti porastené krovím (percentuálne najviac macchie a garigue na Menorke), ale značnú časť krajiny tvoria holé skaly.

Ochrana prírody

Najvýznamnejším je nový národný park Parque Nacional Terrestre-Maritimo de Cabreras, ktorý bol zriadený na skalnatých ostrovoch Cabrera a Conejera s okolitým morom, pri južnom pobreží Mallorky, ako svedectvo na históriu napoleonských čias, nedotknutú prírodu a morský ekosystém. Z hľadiska ochrany prírody stojí za pozornosť aj chránená prírodná oblasť Albufer na severe ostrova Mallorka – vlhké územie blízko zálivu Bahía de Alcúdia, ktoré je zastávkou pre mnohé migrujúce druhy vtákov.

Podnebie

Podobne ako Pyrenejský polostrov, aj Baleárske ostrovy spadajú do stredozemného klimatického pásma. Preto severné studené vetry zasahujú túto oblasť len v zime, kedy tiež prinášajú výraznejšie zrážky. Naopak, počas leta sa zrážky dosť znižujú a v niektorých oblastiach sú veľmi riedke. Vplyv na podnebie majú aj horské masívy, ktoré na niektorých miestach vytvárajú dažďový tieň. K tomu treba doplniť vysoký počet hodín slnečného svitu a veľké vyparovanie, preto celú túto oblasť charakterizuje značné sucho. Hory však pôsobia ako kondenzačný činiteľ, a tak hornaté oblasti majú aj napriek letným suchám výraznejšie zrážkové pomery než rovinaté oblasti. Priemerná teplota: Mallorka a Menorca – január 14 °C vzduch i voda, júl 29 °C vzduch (24 °C voda), Ibiza a Formentera – január 14 °C vzduch aj voda, júl 28 °C vzduch (24 °C voda). Priemerné zrážky na celých Baleárach sú 450-650 mm ročne, najviac v zime.

Hospodárstvo

Agrárne hospodárstvo je väčšinou vidieckeho typu, úrodná poľnohospodárska pôda sa musí pre nedostatok vlahy zavlažovať. Najdôležitejšími kultúrnymi plodinami sú citrusy (najmä na Mallorke), postupne sa však rozvíja aj pestovanie zeleniny (najviac paradajky), pšenice, olív a vínneho hrozna (Menorca). Pre export je významné tiež pestovanie mandlí, fíg, marhúľ, zanedbateľné nie je ani avokádo, chirimoya a cukrová trstina. Z iných odvetví je dôležitý chov dobytka a ošípaných, ďalej rybolov, tiež umelecké remeslá.
Hlavným priemyselným odvetvím je spracúvanie poľnohospodárskych produktov (južné ovocie, hrozno) a čiastočne aj rýb. Ostrov Ibiza je zas významným producentom morskej soli s exportom najmä do Británie, Škandinávie a na Island.
Najdôležitejší ekonomický prínos je však z turistického ruchu. Najmä v letnej sezóne (máj-október) prichádzajú na ostrovy kvôli prímorskej rekreácii každoročne milióny turistov z celého sveta.

Doprava

Hustá a dobre udržiavaná cestná sieť na štyroch najväčších ostrovoch dovoľuje turistom preniknúť do všetkých oblastí a kútov pri pobreží i vo vnútrozemí. Najfrekventovanejšie sú krátke diaľničné úseky z Palmy de Mallorca – pozdĺž východného brehu rovnomenného zálivu k letisku a rekreačnému centru El Arenal, na západ smerom na Santa Ponca a na sever do vnútrozemia postavili 25 km dlhý úsek smerom k druhému významnému mestu Inca. Dôležitou dopravnou tepnou Mallorky je cesta z Palmy do Manacoru, ktorá ďalej vedie k severovýchodnému a východnému pobrežiu ostrova s luxusnými plážami. Na Mallorke sú pre turistov k dispozícii dve trasy tzv. turistickej železnice Palma – Sóller a Palma – Inca. Medzi jednotlivými ostrovmi má najväčší význam nepretržité pravidelné lodné a trajektové spojenie, využíva sa tiež letecká doprava prostredníctvom niekoľkých letísk, z toho troch medzinárodných – Palma de Mallorca, Mahón a Ibiza. Národnou leteckou spoločnosťou v Španielsku je IBERIA (www.iberia.com).

Turistika a cestovný ruch

Baleárske ostrovy predstavujú jednu z najvýznamnejších španielskych oblastí cestovného ruchu a len samotnú Mallorku navštívi ročne okolo 8 miliónov návštevníkov. Nádherné letoviská sa medzi turistami z celého sveta dostávajú do módy a stávajú sa vyhľadávanými zónami dovoleniek a odpočinku v celej Európe. Výstavbu nových luxusných rekreačných stredísk výrazne ovplyvnil zvyšujúci sa záujem klientely, a tak najmä na plážach vyrastajú obrovské hotelové komplexy. Okrem nich trochu stranou budujú aj areály, ktoré vhodne zapadajú do prírodného prostredia neďalekých lesov a ďalších prírodných oblastí. Jachtárske prístavy, golfové ihriská, tenisové kurty či rôzne zábavné parky, tieto turistické oblasti ďalej rozširujú a dopĺňajú, takže Baleárske ostrovy sa už dnes považujú za dovolenkový raj...

Historický prehľad

Baleárske ostrovy boli osídlené pravdepodobne už v staršej dobe bronzovej. Z tohto obdobia a zo železnej doby sa zachovali veže (tzv. talayoty). V 6. stor. pred Kr. dobyli ostrovy Kartáginci a v r. 123 pred Kr. Rimania. Od druhej polovice 4. stor. n.l. mali Baleáry samostatnú provinčnú správu, kým ich v r. 445 nepripojili k ríši Vandalov a v r. 534 k Byzancii. Neskôr v r. 707-708 dobyli ostrovy Arabi (Maurovia) a v 12. stor. sa stali sprostredkovateľom obchodných stykov medzi Afrikou, Pisou, Janovom a Marseille. Roku 1229 bola Mallorca pripojená k Aragónskemu kráľovstvu (kráľ Peter I.), Menorca od r. 1231 bola závislým emirátom a Ibiza bola dobytá v r. 1235.
V r. 1262-76 vzniklo samostatné Mallorské kráľovstvo pod vládou vedľajšej vetvy aragónskych kráľov s centrom na Mallorke, pod ktoré patrili všetky Baleárske ostrovy, ale tiež juhofrancúzsky Montpellier a Roussillon. Kráľovstvo však bolo vazalsky podriadené Aragónskemu kráľovstvu, nesmelo mať vlastné kortesy (parlament) ani mince. Panovníci sa usilovali o samostatnejšie postavenie s podporou Francúzska a pápeža. Prvý panovník Jakub II., brat Petra III. Aragónskeho, dočasne stratil Baleáry v boji s Aragónskom. Aragónsky kráľ Peter IV. potom obvinil mallorského kráľa Jakuba III. (vládol od r. 1324) z porušenia záväzkov a v 1343-44 Mallorské kráľovstvo dobyl a obsadil, čím kráľovstvo zaniklo a stalo sa vedľajšou krajinou aragónskej koruny.
Menorca patrila v r. 1708-1802 Veľkej Británii, počas španielskej občianskej vojny v r. 1936-39 zas republikánom, naproti tomu Mallorca bola v tom období v rukách fašistických frankistov. Po 2. svetovej vojne zriadili USA na Baleárach svoju námornú základňu.

Jedlá, nápoje a suveníry Mallorky

Národným jedlom je vynikajúci pokrm z ryže a plodov mora paella, ktorá sa spravidla podáva vo veľkých misách pre väčší počet ľudí. Všeobecne obľúbené sú šaláty z čerstvej zeleniny s vynikajúcou zálievkou z miestneho olivového oleja a vínneho octu. Tradičná mallorská kuchyňa kombinuje slané a sladké jedlá, veľa sa konzumujú ryby, bravčové mäso či jahňacina so zeleninou. Typickým jedlom je el tumbet – zmes mäsa, zeleniny a zemiakov, upravená na spôsob nášho guláša, ďalej la coca de trampo – druh pizze s čerstvou zeleninou, predovšetkým paprikou a cibuľou. K raňajkám alebo káve zvyknú ponúknuť sladké pečivo z kysnutého cesta la ensaimada mallorquina plnené tvarohom, džemom, hrozienkami alebo figami. Obed a večera sa často končia zmrzlinovým pohárom. V dobrej reštaurácii obvykle ešte po zaplatení dostanete pohárik domáceho ovocného likéru chupito. Z nápojov je asi najznámejšia osviežujúca mierne alkoholická sangria – zmes červeného vína a ovocnej šťavy s kúskami čerstvého ovocia. Podáva sa vo veľkých džbánoch, poháre sa zdobia cukrom a ovocím. Ľahké miestne stolové vína sa podávajú k jedlu spolu s vodou.
Na Malorke sa 80% suvenírov vyrába v miestnych remeselníckych dielňach. Medzi obľúbené suveníry, ktoré si klienti najčastejšie privážajú z Mallorky,, patria umelé perly, ktoré sú nerozoznateľné od pravých, tiež hrnčiarske výrobky, farebné alebo prírodné keramické výrobky, fúkané sklo, ktorého výroba má na ostrove dlhú tradíciu (osada Algaida). Významným predajným artiklom sú aj výrobky z kože – kabelky, peňaženky, topánky alebo výrobky z olivového dreva a šperky.

I T I N E R Á R

Optimálny tranzit: na Baleáry je najvýhodnejšie použiť letecké spojenie prostredníctvom charterových letov priamo z Bratislavy, ktoré na Mallorku, Menorcu a Ibizu ponúka niekoľko našich cestoviek (lety trvajú 2-2,5 hod.), na Ibizu a Formenteru je možnosť letu aj z Košíc cez letisko Ibiza + lodný transfer do La Sabina (Formentera);
– pravidelné linky z Viedne na Baleáry prevádzkuje napr. AIR BERLIN do cieľového mesta:
a) Palma de Mallorca – napr. od 26. 5. 2006 do 29. 3. 2007 denne o 11.30 (prílet 13.50), späť od 26. 5. do 31. 10. 2006 o 21.10 (prílet 23.20), spiatočná letenka stojí od 1273 Sk + okolo 2805 Sk letiskový poplatok;
b) Mahón (Menorca) – cez Palmu de Mallorca od 28. 5. do 26. 10. 2006 v ŠT, NE o 11.30 (prílet 16.40), späť v rovnaké dni o 18.15 (prílet 23.20);
c) Ibiza – cez Palmu de Mallorca od 26. 5. do 28. 10. 2006 denne o 11.30 (prílet 16.30), späť o 18.00 (prílet 23.20), alebo priamo od 20. 5. do 7. 10. 2006 v SO o 5.00 (prílet 7.30), späť tiež v SO o 8.15 (prílet 10.35);
INFO: www.airberlin.com – aj v češtine

– pri cestnom spojení je najvýhodnejšia trasa z Bratislavy cez Rakúsko a taliansku Padovu (700 km), ďalej Miláno (243 km) – Janov (Génova, 140 km) – Monako (MC, 185 km) – Aix-en-Provence (F, 187 km) – Montpellier (176 km) – Perpignan (152 km) – Barcelona (E, 190 km) = spolu 1973 km;
– diaľničné poplatky v EUR (osobné autá do 3,5 t): Rakúsko – diaľničná nálepka do 10 dní = 7,60, na 2 mesiace = 21,80; Taliansko – Tarvisio-Udine = 4,90, Udine-Benátky (Venézia) = 5,40, Benátky-Miláno = 12,10, Miláno-Janov = 6,90, Janov-Ventimiglia (hranica s Francúzskom) = 13,60; Francúzsko – Menton (hranica s Talianskom) - Aix-en-Provence (diaľnica A-8) = 16,60, Nimes-Montpellier (A-9) = 2,90, Montpellier-Narbonne-Perpignan-hranica so Španielskom (A-9) = 12,40; Španielsko – hranica s Francúzskom - Barcelona (A-7) = 9,26 EUR;
– ceny PHM Natural 95 a nafta v EUR (k 5. 6. 2006): Rakúsko 1,16 a 1,04, Taliansko 1,35 a 1,26, Francúzsko 1,32 a 1,13, Španielsko 1,10 a 1,00;

– trajektové linky z Barcelony alebo Valencie a Alicante na jednotlivé ostrovy Baleár sú podrobne uvedené na stránkach lodných spoločností: www.trasmediterranea.es, www.iscomar.com, www.balearia.com, prípadne na adrese prístavu Barcelona: www.apb.es/en/PORT/Ferries

A. Mallorca (Majorca, Malorka):

Najväčší ostrov Baleár priťahuje po celý rok svojou prirodzenou krásou a vynikajúcimi podmienkami na cestovný ruch milióny návštevníkov. Celú severozápadnú časť vypĺňa horstvo Sierra de Tramuntana, odkiaľ sa smerom na juhovýchod rozprestiera úrodná rovina až po južné členité pobrežie s množstvom zátok. Odhaduje sa, že 85% povrchu ostrova leží nad jaskynnými dutinami, väčšinou zaliatymi sladkou alebo morskou vodou, ale iba 5 z nich je prístupných. Pobrežie ostrova Mallorca je veľmi členité a dosahuje dĺžku 555 km, z toho 10% tvoria pláže – väčšinou piesočnaté. Na Mallorke netečie žiadna stála rieka, iba v daždivom zimnom období sa zapĺňajú korytá bystrín zvaných torrente.

 PALMA de MALLORCA (Palma) –

hlavné mesto autonómnej oblasti Baleár, založené Rimanmi, ale najväčšej slávy dosiahlo v 8. stor. pod nadvládou Maurov, ktorí pôvodnú Medinu Mayurku rozšírili, vybudovali záhrady a úzke uličky, z ktorých mnohé existujú dodnes. Od r. 1262 do 1349 bola Palma hlavným mestom samostatného Mallorského kráľovstva. Zaujímavosti: gotická Katedrála La Seo s najvyššou klenbou na svete (47 m) – stavba započatá v r. 1230 a dokončená až štyri storočia neskôr (z troch portálov vyniká tzv. Mirador – rozhľadňa z 15. stor.), o výzdobu sa postaral slávny Gaudí. Centrom mesta je široký bulvár Paseo Marítimo s moderným parkom Parque de la Mar pred katedrálou, najživšou ulicou je však El Born, rovnako tiež moderná ulica Jaume III. s množstvom obchodov. K ďalším pamiatkam patrí burza Lonja – elegantná gotická stavba z 15. stor. s halovým priestorom a točitými (tordovanými) stĺpmi, Palác Almudaina – bývalé sídlo maurských kráľov rekonštruované v 14.-15. stor., arabské kúpele (Baňos Árabes) – jedna z mála stôp po arabskej architektúre (v gotickej štvrti Calle Serra), hrad Castillo de Bellver – postavený v 13.-14. stor. na pahorku nad mestom je jedinou stavbou tohto druhu s opevnením kruhového pôdorysu (dnes Múzeum histórie), Cort – budova radnice, Námorný konzulát (Consulat de la Mar) – zo 17. stor., dnes so zbierkami Námorného múzea (Museo Marítimo), gotický kláštor a Kostol sv. Františka (San Francesco) – za hlavným oltárom je hrobka Ramóna Llulla (Raimunda Lulia), vynikajúceho mysliteľa a filozofa (z kláštora vyšiel aj Junípero Serra, zakladateľ kalifornského San Francisca), klenotom gotiky je tiež ambit (krytá predsieň). Ďalšie zaujímavé kostoly – Santa Eulália, Santa Cruz, San Miguel, San Nicolás, šľachtické paláce z 15.-18. stor. – Palau Solleric, Morell, Oleo, Oleza, Palmer, Veri Vivot, múzeá – Museo de Mallorca, Museo de Arte (Múzeum umenia s dielami starého i moderného maliarstva), Museo de Bellas Artes (Múzeum krásnych umení). Pláže – na východnom okraji mesta je veľká pláž El Arenal, smerom na západ sa zas rozprestiera Cala Major, pri predmestí El Terreno Platja Illetes a ďalej ešte Costa de Bendinat a Portals Nous. Letisko Aeropuerto de Son Sant Joan sa nachádza východne od mesta.

 PLATJA de PALMA (Playa de Palma) –

vo východnej časti najväčšieho zálivu ostrova Bahía de Palma (Badia de Palma) sa nachádza 6 km dlhá prepychová piesočnatá pláž spájajúca jednotlivé strediská tejto časti zálivu, vzájomne prepojené palmovou promenádou a turisticko-cyklistickou trasou, ktorá pokračuje až do Palmy de Mallorca, ľahko dostupného aj pravidelnou mestskou dopravou. Promenáda je rušnou tepnou denného i nočného života, s množstvom reštaurácií, barov, diskoték a obchodov. Blízkosť Aquacity (v stredisku El Arenal) – najväčšieho vodného parku v Európe a pestrá ponuka vodných športov na pláži, poteší tak rodiny s deťmi, ako aj náročných dovolenkárov. Cesta z letiska trvá 10-15 min.
PUERTO PORTALS – blízko pláže Portals Nous leží moderný jachtársky prístav a čulé spoločenské mestečko s množstvom obchodíkov, pohostinstiev a lokálov. Susedný vodný park Marineland ponúka hlavne pre deti atrakciu s cvičenými delfínmi. Na tomto úseku pobrežia s krásnymi plážami a množstvom rekreačných osád, stoja za návštevu aj dovolenkové mestečká Palma Nova a Magaluf. V letovisku nad zátokou Cala Xada si turista zase môže overiť svoje šťastie v kasíne.

 SANTA PONCA (Santa Ponsa) –

rekreačné stredisko západne od Magalufu s rozľahlou plážou, na ktorej pomník pripomína vylodenie kresťanských oddielov v r. 1229; západne sú tiež dve pekné pláže – Peguera a Cala Fornells.

 ANDRAITX (Andratx) –

od Peguery po západnom pobreží, nazvanom El Poniente, je v horách okolo prístavnej zátoky roztrúsených niekoľko luxusných rekreačných osád, vhodných aj na vodné športy. Od strediska Port d’Andraitx vedie úzka horská cesta do odľahlého údolia S’Arracó a odtiaľ dole k malému prístavu Sant Elm na samom západe Mallorky. Z kopca i prístavu najlepšie vidno predsunutý ostrov Illa Sa Dragonera s majákom – tvar ostrova skutočne pripomína draka. ESPORLES – horská dedinka 38 km na sv. od Port d’Andraitx je z juhu dostupná úzkou cestou s množstvom stúpaní a zákrut, odkiaľ je nádherný pohľad na okolité pobrežie, more a hlavne večerný západ slnka. Leží uprostred najkrajších vrchov Mallorky – v oblasti Sierra de Tramuntana, ktoré sa rozprestierajú pozdĺž celého sz. pobrežia ostrova. Na neďalekej starej mallorskej farme La Granja ukazujú tradičný spôsob života na ostrove s rôznymi úžitkovými predmetmi.

 VALLDEMOSSA –

najkrajšiu horskú dedinku, asi 10 km od predošlej (18 km na sever od Palmy), preslávili pobyty Frederika Chopina spolu s francúzskou spisovateľkou George Sandovou a deťmi v r. 1838-39. Bývalý kartuziánsky kláštor uprostred terás olivovníkov, mandlí a svätojánskeho chleba, uchováva rôzne predmety pripomínajúce návštevu oboch prominentov (každoročne sa tu koná letný Chopinov klavírny festival) – dnes múzeum Palacio del Rey Sancho. Smerom na Deiá – obľúbené dovolenkové miesto a letovisko zosnulej princeznej Diany, sa nachádza panské sídlo Son Marroig, ktoré kedysi patrilo arcivojvodovi Ľudovítovi Salvatorovi Habsburskému (1847-1915) – členovi rakúsko-uhorského panovníckeho rodu, zberateľovi umeleckých diel a ochrancovi prírody. Oplatí sa navštíviť tunajšie múzeum a malý mramorový chrám.

 SÓLLER –

mestečko 22 km ďalej po trase je prístupné aj priamo z Palmy – 30 km cestou s mnohými serpentínami, alebo turistickým vláčikom prechádzajúcim jedným z najkrajších úsekov ostrova (do prevádzky bol daný už v r. 1905, premáva 5x denne, výlet trvá 1 hod.). Z mesta sa cestujúci môže dostať pouličnou dopravou rovno k prístavu (Port de Sóller). V okolí Deiá a Sólleru stoja tzv. casería – skupiny samostatných sedliackych dvorcov Lluc - Alcari, ďalej na sever vedie kľukatá cesta pomarančovníkovými plantážami, tunelom k najvyšším vrcholkom horského pásma (pod Puig Major 1445 m n.m.) a ďalej do hôr k umelým jazerám Cúber a Gorg Blau (pod jeho hladinou vidieť ruiny sčasti zaplaveného prehistorického chrámu). Pri mori zo Sa Calobra sa krivolakou cestičkou dostať k Torrent de Pareis – miestu, kde medzi holými skaliskami si cestu do mora v hlbokej úžine prerazil potok. Miesto možno navštíviť aj od mora požičaným člnom v sóllerskom prístave.

 MONASTERIO de LLUCH (Santuario de Lluc) –

kláštor 35 km severne od Sóllera smerom na osadu Pollenca, uchováva sochu Panny Márie, ktorú uctieva mnoho Mallorčanov. Raz v roku vychádza procesia z Palmy do tohto kláštora uprostred hôr so starými dubovými hájmi. Miesto bolo už v predkresťanskej dobe náboženským centrom Mallorky a zrejme tiež prehistorickým kultovým miestom s uctievaním mesiaca a býka.
POLLENCA (Pollensa) – mesto mnohých maliarov na severe ostrova je vstupnou bránou k zátoke San Vicente, ktorá v oblasti hôr a lesov vytvára polostrov Formentor, ďaleko vybiehajúci do mora (stojí tu luxusný hotel Formentor). Veľmi navštevované je aj stredisko Port de Pollenca a celá oblasť zálivu Bahía de Pollenca.

 ALCÚDIA –

mesto 15 km východne od predošlého má pôsobivé mestské hradby, ktoré v 16. stor. boli svedkom neúspešného sedliackeho povstania proti kráľovi Karolovi V.; nachádzajú sa tu aj ruiny rímskeho mesta s divadlom. Široký záliv Bahía de Alcúdia je vlastne obrovskou piesočnou plážou, lemovanou dunami a lesíkmi, ktorá je po celej dĺžke zastavaná. Najvýznamnejšie rekreačné strediská severu Mallorky sú: Platja Muro, Can Picafort a Son Serra de Marina. Severne od osady Muro stojí za návštevu chránená vlhká oblasť Albufer s množstvom migrujúceho vtáctva, na okraji Can Picafortu je zas najväčšie miesto pre táborenie na celom ostrove a na opačnej strane zátoky leží malá rekreačná osada Sant Pere s plážou.

 INCA –

druhé najdôležitejšie mesto ostrova s významným kožiarskym a obuvníckym priemyslom. Okolité vnútrozemie s dedinkami sa za posledných sto rokov takmer nezmenilo a zaručuje pohľad do úplne neznámeho sveta, ktorý je pravým opakom rušného života na turisticky atraktívnych plážach. Zaujímavosti: severne od Maurami založenej osady Alaró sa nachádza zrúcanina stredovekého hradu Alaró, kde sa Maurovia bránili proti kresťanom (pekný výhľad z kopca na okolie); obec Binissalem – známa vínom a komplexom Acualandia, pred mestečkom Sineu (srdce Mallorky na nádhernom vŕšku bolo kedysi rezidenciou mallorských kráľov) je odbočka do osady Costitx, kde našli slávne bronzové býčie hlavy (dnes uložené v Archeologickom múzeu, Madrid), severne od Incy sa zas oplatí navštíviť jaskyňu Cuevas de Campanet.

ARTÁ –

mestečko severovýchodu Mallorky v oblasti majestátnych kopcov a megalitických skalných veží tzv. talayots v Ses Paisses. Na severe sú dve pekné pláže – Platja Estreta a Cala Mesquida, južnejšie za osadou Capdepera s maurským hradom a tromi golfovými ihriskami, je ďalšie rekreačné stredisko Cala Ratjada. Ďalej na juh sa objavujú bizarné formácie Cuevas de Artá – jaskyne s vchodom 46 m nad morom, mohutnými sieňami a kľukatými chodbami v celkovej dĺžke vyše 500 m, ktorá v 18. stor. inšpirovala Jula Verna k napísaniu románu „Cesta do stredu Zeme“ (otvorená denne 9.30-19.00 hod.). Po celom východnom pobreží, nazývanom El Levante nasleduje za sebou až po Porto Colom niekoľko malých zátok a ďalších jaskýň: Cuevas de Hams, Cuevas del Drach, Cuevas del Pirata s lesom stalaktitov a podzemným jazerom Martel (otvorené 10.45-12.00 a 14.00-15.30 hod.).

 CALA RATJADA –

obľúbené turistické stredisko na sv. ostrova, asi 70 km od Palmy de Mallorca. Miestne centrum tvorí typický starý rybársky prístav s člnmi a jachtami, zo štyroch pláží je najväčšia Cala Agulla, dlhá 580 m. Za návštevu stoja tunajší maják, bary, nočné kluby, vynikajúce sú podmienky na potápanie či windsurfing. Južnejšie letoviská Cala Bona, Cala Millor a S’Illot majú spojenie turistickým vláčikom a neďaleko sa nachádza Safari ZOO.

MANACOR –

mestečko známe chovom perlorodiek a v súčasnosti výrobou umelých perál.

 PORTO COLOM –

stredisko na východnom pobreží Mallorky je známe krásnou plážou Cala Marcal a spolu so susednými osadami Cala d’Or a Porto Petro s jachtárskymi prístavmi, si získala veľkú obľubu u turistov a zahraničných rekreantov. Severne sú zas nádherné pláže v Cala Murada a Calas de Mallorca.

 CALA d’OR –

jedno z najstarších letovísk na Mallorke má centrum postavené v tradičnom stredomorskom štýle s pešou zónou, reštauráciami, kaviarňami a butikmi. V okolí sú typické calas – romantické piesočnaté zátoky zasadené v hornatom členitom teréne so skalnými útesmi a plážami s jemným zlatistým pieskom, v dĺžke 7 km. Najluxusnejšie stredisko východu ostrova ponúka množstvo zábavných podnikov, diskoték, obchodíkov, tiež širokú ponuku športových možností – tenis, golf, squash, potápanie, surf, jazdu na koni a detské parky.

 SANTANYI –

mestečko na juhu východného pobrežia obklopujú pekné zátoky s rozsiahlymi piesčitými plážami a krištáľovo priezračnou vodou – pri Cala Figuera, tiež Platja Es Carbó, Platja Es Trenc a Ses Covetes, ktoré sa právom pýšia, že patria k najkrajším na ostrove. Zaujímavý je aj najjužnejší mys ostrova Es Cap de ses Salines s majákom.

 CAPICORP VEY (Capocorb) –

cesta pozdĺž pláže La Rapita, smerom k ďalšiemu majáku na myse Es Cap Blanc, odbočuje na juh k prehistorickým ruinám so zvyškami slávnych mallorských megalitických veží talayots, a ďalej k zálivu Bahía de Palma prechádza nekonečnými kilometrami holého a strmého pobrežia s chudobnou krajinou, nazývanou Garrigue

 ALGAIDA –

19 km na východ od Palmy de Mallorca pri ceste smerom na Manacor je sklárske múzeum Casa Gordiola (otvorené denne 9.00-13.30 a 15.00-20.00, v nedeľu 9.00-13.00 hod.).

B. Menorca (Minorca):

Druhý najväčší ostrov Baleár má s Mallorkou len veľmi málo spoločné. Cez Leví záliv sem prenikajú silné vetry tzv. tramuntany, ktorým tu nijaké pohorie nebráni bičovať rovinatú krajinu. Ďalšou zvláštnosťou sú tri fázy britskej a jedna krátka francúzska nadvláda v 18. a na začiatku 19. storočia. Z tej doby sa zachovalo aj niekoľko jazykových odlišností, a tiež obľuba borievkového destilátu ginetu. Menorca patrí k najbohatším ostrovom na svete s objavmi prehistorických a bronzových predmetov v archeologických náleziskách roztrúsených po celom ostrove. Pozoruhodné sú tzv. taulas (stoly), útvary z obrovských kamenných dosák, kde horizontálna doska spočíva na ďalšej vertikálnej (ich význam je dodnes záhadný). Z rovnakej doby – medzi r. 700 pred Kr. a príchodom Rimanov v r. 122 pred Kr., pochádzajú aj talayoty, hliadkové veže z veľkých skalných blokov a navetas, kamenné pohrebné izby z r. 1500 pred Kr.

 MAÓ (Mahón) –

hlavné mesto ostrova a dôležitý stredomorský prístav leží na konci hlbokého zálivu východného pobrežia bohatého na fjordy. V meste zreteľne rozoznať architektonické dedičstvo po Angličanoch. Prístav s mnohými lokálmi je centrom nočného života a Plaza de la Esplanada zas srdcom mestského ruchu. Za povšimnutie stojí Museo de Bellas Artes (Múzeum výtvarných umení) so štyrmi sálami venovanými prehistórii, rímskej dobe, stredoveku i súčasnosti. V okolí sa na juhu rozkladajú pláže Cala Alcaufar, Punta Prima (9 km od mesta) a stredisko San Luis, na severe cestou k dominantnej pevnosti La Mola leží pláž Cala Mesquida. V lokalitách Trepuka a Talati sa nachádzajú najpôsobivejšie taulas, rovnako aj v okolí Torrauba de Salort pri mestečku Alaior západne od Maó. Letisko je situované južne od Maó.
FORNELLS – severný prístav v objatí fjordov, 24 km od Maó, je známy svojimi pokrmami z langúst, veľmi členitým pobrežím a okolitými plážami El Arenal d’en Castell či Playa Tirant. Na opačnom východnom cípe fjordu je zaujímavá jaskyňa Cueva Pulida.
CALA en PORTER – pekná pláž, 14 km západne od Maó, leží na južnom pobreží ostrova, ktoré je po celej svojej dĺžke rozbrázdené širokými stržami tzv. barrancs, vyhĺbenými vodou do mäkkého vápenca a ktoré končia pôvabným pobrežím s rozsiahlymi plážami (Cala en Porter, Arenal de Son Bou, Sant Tomás, Santa Galdana). Pri Cala en Porter sú jaskyne Cales Coves (Cova d’en Xaroi), ktoré slúžili predtým ako pohrebisko.
MONTE EL TORO – najvyšší vrch ostrova (357 m n.m.) sa vypína v jeho strede, odkiaľ za jasných dní je nádherný výhľad na celý ostrov. Na kopci stojí kláštor. NAVETA dels TUDONS – na západe Menorky je slávne prehistorické pohrebisko považované za najstaršie miesto tohto druhu v Európe, ktoré je vo veľmi dobre zachovanom stave, aj keď bolo založené už okolo r. 1400 pred Kr. CIUTADELLA (Ciudadela) – druhé najväčšie mesto Menorky, 45 km západne od Maó na opačnom brehu ostrova, založili Kartáginci. Za vlády Maurov bolo hlavným mestom ostrova až do doby, kedy ho Angličania zo strategických dôvodov preložili do Maó. Zaujímavosti: katedrála s biskupským sídlom, typické voltes – arkády a úzke krivolaké uličky, obelisk na Borne – pripomína vandalský vpád Turkov v rovnakej dobe, kedy aj piráti držali obyvateľov stredomorských ostrovov v neustálom strachu. Zvlášť je zaujímavý slávny mestský sviatok Festes de Sant Joan – najrôznejšie súťaže a turnaje jazdcov na menorských koňoch uprostred tlačenice ľudí v starej časti mesta. Oslavy sa konajú v predvečer sviatku sv. Jána Krstiteľa a patria medzi vôbec najznámejšie sviatky celého Španielska. Pláže v okolí – južne Cala Santandria, Cala Blanca, severne Es Delfins a Cala Morell, ponúkajú dovolenkárom okrem krásnej krajiny aj nádherne čistú a priezračnú vodu.
Prístup trajektom na ostrov: Barcelona-Maó 8-11 hod., Palma de Mallorca-Maó 10 hod., Palma de Mallorca-Ciutadella 10 hod., Alcúdia-Ciutadella 3 hod.

C. Ibiza (Eivissa):

Ostrov leží 85 km na jz. od Mallorky a spolu s Formenterou sa odlišuje od ostatných Baleár morfologicky aj historicky. Ibiza s príjemnými kopčekmi a píniovými lesmi hrala vďaka blízkosti k pevnine vždy zvláštnu rolu, okrem toho bola jednou z najvýznamnejších kartáginských kolónií v celom Stredomorí a udržala si aj po dobytí Rímom svoje zvyky a tradície.

 IBIZA (Eivissa) –

pôvabné správne stredisko ostrova leží na vysokom kopci. Zaujímavosťou je, že niekdajší módny trend členov hnutia hippies, tzv. Ad lib, vznikal práve v tomto meste a dodnes je významným zdrojom príjmov miestnych obchodníkov. Ďalšie zaujímavosti: horná časť mesta Dalt Vila s pamiatkovo chránenou starou štvrťou, Katedrála Seo z 13. stor., pevnosť Alta Vila založená Karolom V., Archeologické múzeum (Museo Arqueológico) s nálezmi fénicko-púnskej kultúry, púnska nekropola Puigu des Molins blízko mesta a archeologická lokalita Sa Caleta, boli všetky spolu s významnými morskými a pobrežnými ekosystémami Stredomoria zapísané v r. 1999 do zoznamu pamiatok UNESCO. Mestské štvrte Sa Penya a Sa Marina sú zas pestrou zmesou butikov, vkusných barov, reštaurácií, exotických krámkov a obchodov so suvenírmi, bulvár Vara de Rey vedúci stredom mesta ponúka známe hotely, kaviarne a nočné lokály, kde sa stretáva bohatá smotánka, svetáci a majitelia luxusných jácht. V okolí mesta sú prepychové pláže Talamanca, Figueretes, Platja d’en Bossa a Cavallet, ale najznámejšou je Sas Salinas jz. od mesta, ktorá leží na skale nad morom. Neďaleko sa nachádza kvapľová jaskyňa Cova Santa. Letisko je situované v blízkosti Sas Salinas.
SANT JOSEP de sa TALAIA (San José) – okolie mestečka, 12 km západne od Ibizy, má niekoľko krásnych zátok, napr. Cala d’Hort s pekným výhľadom na malý ostrovček Illa Es Vedra s majákom.
SANT ANTONI de PORTMANY (San Antonio Abad) – po Ibize najživšie mesto ostrova, 15 km na sz., pri krásnom zálive s plážami, množstvom barov, nočných lokálov a diskoték. Centru mesta dominuje Kostol sv. Antona zo 14.stor. a krásna prímorská promenáda so spievajúcimi fontánami. Z prístavu je na dosah ostrov Illa Conillera.
SANTA AGNÉS – tradičnú dedinskú architektúru vnútrozemia Ibizy možno uvidieť aj v iných malých osadách – Sant Mateu, Santa Gertrudis alebo Sant Miquel.
SANT JOAN de LABRITJA (San Juan Bautista) – osada 24 km na sever od Ibizy je východiskom do stredísk Cala de Portinatx a Sant Vicent v príjemnom prostredí s kľudnou letnou dovolenkou.
SANTA EULALIA del RIU (Santa Eulária d’es Riu) – rekreačné stredisko na východnom pobreží, asi 18 km od Ibizy, má nádherné prepychové pláže Cala Llonga a Platja d’es Canar (v stredisku Es Canar sa ešte stále konajú pestré trhy, ktorých tradícia pretrváva od dôb hippies).
Prístup trajektom na ostrov: Barcelona-Ibiza 14-16 hod., Valencia-Ibiza 11 hod., Palma de Mallorca-Ibiza 3,5 hod.

D. Formentera:

Asi 14 km dlhý ostrov južne od Ibizy oddeľuje neveľká morská úžina, povrch vyčnieva len trochu nad hladinu mora. Pre ostrov boli stálym nebezpečenstvom piráti, proti ktorým sa vôbec nedalo ubrániť, preto bol po celé storočia vlastne neobývaný. Ako na severnom, tak i na južnom pobreží sa nachádzajú rozsiahle pláže často na výbežkoch pevniny, len málo od seba vzdialených. Na jednej strane možno teda pozorovať pokojné more, na strane druhej zas divoké vlny bičujúce breh.

SANT FRANCESC XAVIER (San Francisco Javier) –

centrum ostrova leží uprostred nedotknutej prírody, prístupné je cestou z prístavu La Sabina (Savina) na severe Formentery. V tejto oblasti sa nachádzajú krásne pláže Illetes s nádherne sfarbenou vodou pripomínajúcou Karibik, akú nevidno nikde na Baleárach. Okrem ďalšieho mesta Sant Ferran je tu ešte iné veľmi známe rekreačné stredisko Es Pujols s plážou Platja d’es Pujol. Na juhu je nádherná pláž Platja de Mitjorn (Playa Migjorn) s bielym pieskom a krištáľovou vodou – dostala názov „európske Varadero“. V osade Ca Na Costa na brehu jazera Estany Pudent boli nájdené megalitické pohrebiská, ktorých tvar je odlišný od všetkých podobných stavieb na Baleárach. Pozornosť si zaslúži aj okolie najvýchodnejšieho cípu ostrova La Mola s majákom, odkiaľ si možno prehliadnuť celý ostrov, alebo najjužnejší bod celých Baleár Cap de Barbaría, tiež s majákom. Prístup: loďkou z prístavu Ibiza do La Sabiny za niečo vyše hodinu.

E. Cabrera (Illa de Cabrera):

Skalnatý ostrov pod južným pobrežím Mallorky sa spolu s okolitými malými ostrovčekmi preslávil počas vojny za nezávislosť, kedy slúžili ako internačný tábor proti tisícom napoleonských vojakov. Z tej doby sa zachovali budovy Casa Mamber a Mausoleo. Na južnom cípe stojí maják, na severnom sa nachádza jaskyňa. Ostrovy sú vyhlásené za národný park. Prístup: loďkou z Palmy de Mallorca alebo člnkom z osady Colónia de Sant Jordi na juhu Mallorky.

Stručný katalánsky slovníček

áno – nie si – ca
dobre bé
dobré ráno bon matí
dobrý deň, ahoj bon dia, hola
dobrý večer bon vespre
dobrú noc bona nit
dovidenia adéu
ďakujem grácies
prosím si us plau, per favor
kde, kam on, cap on
koľko? quant?
vľavo, vpravo a l’esquerra, a la dreta
priamo directament
hodina hora
deň dia
dnes avui
včera, zajtra ahir, demá
hotel, kemping hotel, cámping
reštaurácia restaurante
pošta correo
známka (poštová) sello
toaleta servicios, baňo
loď, loďka vaixell, barca
lietadlo avió
auto, autobus auto (cotxe), autobús
ulica carrer
námestie plaça
chlieb, zemiaky pa, patatas
voda aigua
víno, pivo vi, cervesa
ryba peix



U ž i t o č n é i n f o r m á c i e

Víza: Občania SR cestujú za účelom turistiky do Španielska bez víz po dobu pobytu max. 90 dní. Potrebný je len platný cestovný pas alebo občiansky preukaz vo forme identifikačnej karty.
Zastupiteľské úrady: Veľvyslanectvo Španielskeho kráľovstva, Prepoštská 10, 811 01 Bratislava 1 – tel.: 02/5441 5724, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Konzulát Španielskeho kráľovstva, Hutnícka 1, 040 01 Košice – tel.: 055/799 7990, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Embajada de Eslovaquia, Calle del Pinar 20, E-28006 Madrid, Espaňa – tel.: 0034-91-5903 861, 5903 864, 5903 867, mobil: 0034-609-002 803, fax: 5903 868, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.madrid.mfa.sk
Honorárny konzulát SR v Barcelone, Plaza Urquinaona 6 – planta 9, E-08010 Barcelona – tel.: 0034-93-317 9465, fax: 317 1793, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Dôležité kontakty: pre celé územie Španielska – tiesňové volanie 112 (prvá pomoc SAMUR – polícia, hasiči, záchranka), národná polícia 091 (Polícia Nacional), mestská polícia 092 (Polícia Urbana), hasiči 080 (Bomberos)
Dopravné predpisy: Sú štandardné ako v celej EÚ. Jazdí sa vpravo, povolená maximálna rýchlosť – diaľnica a cesta pre motorové vozidlá 120 km/h, ostatné cesty 90 km/h, v obci 50 km/h. Pri požičanom aute je podmienkou vek vodiča nad 21 rokov a vodičský preukaz vystavený aspoň 12 mesiacov vopred. Auto si možno prenajať v sieti požičovní – španielska spoločnosť ATESA má pobočky po celom Španielsku a sú tu tiež medzinárodné spoločnosti AVIS a HERTZ. Ceny prenájmu sú primerané a pohybujú sa od 1000 Sk/deň pri požičaní auta na 1 týždeň. V prípade cestovania vlastným autom je potrebný medzinárodný vodičský preukaz a „zelená karta“ poistenia. Povolená hranica alkoholu je 0,5 mg na liter krvi, alebo v dychu 0,25 miligramov.
Zdravotné riziká: Zdravotníctvo je v Španielsku na vysokej úrovni. Pre turistov je vhodné sledovať pokyny cestovných kancelárií a pred pobytom poznať miesto najbližšieho zdravotníckeho centra. Ako vo väčšine krajín Stredomoria, sú zdravotná pomoc, ošetrenie a lieky poskytované za poplatok. Preto je vhodné zabezpečiť si poistenie liečebných nákladov ešte pred cestou a vybaviť si Európsky preukaz zdravotného poistenia v niektorej zdravotnej poisťovni (trvá 30 dní po podaní žiadosti, poplatok 100 Sk) – občan SR bude tak ošetrený v sieti verejného zdravotníctva za rovnakých podmienok ako domáci. Cena za bežné lekárske ošetrenie, bez ceny liekov a špeciálnych vyšetrení, sa pohybuje okolo 60-70 EUR. V styku so SR nie je predpísané žiadne očkovanie proti infekčným chorobám.
Bezpečnostná situácia: Baleáry a celé Španielsko patria medzi krajiny, kde sa turista nemusí obávať o svoju bezpečnosť. Predovšetkým letoviská poskytujú pocit voľného pohybu, preto sa bez obáv môžete vybrať na prechádzku aj neskoro večer. Zvýšenú pozornosť treba azda venovať len ochrane dokladov, peňazí a cenných predmetov (v prípade odcudzenia finančných prostriedkov možno využiť medzinárodnú službu WESTERN UNION).
Elektrina: Na Baleárach a v celom Španielsku je napätie 220 V / 50 Hz – všade, aj v hoteloch a apartmánoch sú štandardné zásuvky (niekde aj 230 V – treba použiť adaptér). Na niektorých lodiach sa používa aj 110 V striedavého napätia.
Časový posun: platí rovnaký čas ako SEČ a letný SEČ
Telekomunikácie: telefonický smerový kód Španielska 0034, Baleár 0034-971; mobilná sieť využíva roaming
Platobný styk: akceptujú sa takmer všetky kreditné karty – najmä v hoteloch a supermarketoch
Turistické úrady: Conselleria de Turisme, Direcció General de Promoció Turística, Montenegro No.5, E-07012 Palma de Mallorca, Illes Balears, Espaňa – tel.: 0034-971-176 191, 971-176 199, fax: 971-176 185, 971-176 368, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , http://turisme.caib.es/ (direktoriát turizmu Baleár)
Oficina de Informació Turística de Mallorca (O.I.T.), Plaça de la Reina 2, E-07012 Palma de Mallorca – tel.: 0034-971-712 216, fax: 971-720 251, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
O.I.T de Menorca, Estació d'Autobusos de Maó s/n, E-07703 Maó – e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
O.I.T. Puerto d'Eivissa (Ibiza), Antoni Riquer 2, E-07800 Eivissa – tel.: 0034-971-301 900, fax: 971-301 562, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
O.I.T Municipal Formentera, Port de la Savina, E-07870 La Savina – tel.: 0034-971-322 057, fax: 971-322 825, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.formentera.es
Internet: www.caib.es (vláda Baleár), www.illesbalears.es (turist. portál Baleár), www.mallorca.com, www.mallorcaonline.com, www.mallorca.de, www.palmademallorca.es, www.menorca.net, www.menorca.org, www.visitmenorca.com, www.menorca-info.de, www.cime.es (turist. portál Menorca), www.eivissa.es (mesto Ibiza), www.cief.es (Ibiza a Formentera), www.eivissa.de/ibiza/, www.ibiza-hotels.com, www.formentera.es, www.guiaformentera.com, www.formentera.net, www.formentera-island.de

Spracoval: Ing. Stanislav Šimek
Foto: © Alžbeta Beňová
(Zmena údajov vyhradená)

• < Predch.
• Nasl. >