Cestovateľ - Časopis Cestovateľ

Benátska rivéra - turistický sprievodca

Už na prvý pohľad sa zdá, že Benátky, ich okolie, pobrežie Benátskej riviéry a vlastne celý región Veneta tvorí nesúrodý celok. Kým Benátky sú romantickým turistickým mestom, kde sa zastavil čas, zvyšok Veneta, vrátane riviéry, predstavuje progresívnu, rozvíjajúcu sa a kozmopolitnú súčasť moderného Talianska. Dnešný taliansky názov zrejme pochádza od ilýrskeho kmeňa Venéti, ktorý sa v lagúnach Jadranského mora natrvalo usadil.

Názov regiónu: Benátsko (Veneto), taliansky – Veneto (Regione di Veneto), benátsky – Véneto, nemecky – Venetien, anglicky – Veneto, slovinsky – Benečija, chorvátsky – Veneto.

Názov metropoly: Benátky, taliansky – Venezia (Venézia), benátsky – Venesia, Venessia alebo Venéxia, nemecky – Venedig, anglicky – Venice, slovinsky – Benetke, chorvátsky – Venecija.

Rozloha regiónu: 18 391 km2; pre tento bedeker je zaujímavá jeho provincia Venezia (2 462 km2).

Obyvateľstvo regiónu: 4,9 milióna, z toho v provincii Venezia 859 000 (2009). Taliani tu tvoria 90,7 %, Rumuni 1,97 %, Maročania 1,15 %, Albánci 0,86 % a zvyšok okolo 20 iných národností.

Náboženstvo: rímski katolíci 90 %, protestanti (najmä evanjelici), pravoslávni, židia, moslimovia a iní 10 %.

Úradný jazyk: taliančina (italiano); hovorovo sa však najviac používa benátčina (véneto), na severe regiónu aj juhogermánsky jazyk cimbro (Zimbar), v horských oblastiach ladinčina (dolomitská rétorománčina, ladino), tiež friulčina (furlančina, friulano, furlan), bavorsko-tirolská nemčina, na juhu zas ferrarský dialekt (ferrarese, frarés) gallo-taliančiny.

Správne členenie: región Veneto tvorí 7 provincií – Belluno, Padova, Rovigo, Treviso, Venezia, Verona, Vicenza a 581 komún.

Metropola regiónu a provincie: Benátky (Venezia) – 271 000 obyv., z toho na ostrovoch v lagúne žije 70 000 obyv., na pevnine 201 000 obyv. (vrátane Mestre).

Oficiálna mena v Taliansku: euro €, 1 EUR = 100 centov; do 28. 2. 2002 bola menou talianska líra (ITL) = 100 centésimov.

MPZ automobilov: I

Športová skratka: ITA

Národná web-doména: .it (.eu)

Poloha, prírodné pomery a podnebie

Benátsko – v oficiálnom jazyku región Veneto, je oblasť na severovýchode Talianska, ktorá na juhu susedí s regiónom Emilia-Romagna, kde väčšiu časť hranice tvorí rieka Pád (tal. Po). Západnú hranicu tvorí Lombardsko (Lombardia), severnú Tridentsko-Horná Adiža (alebo Tridentsko-Južné Tirolsko, Trentino-Alto Adige) spolu s Rakúskom, na východe Benátsko hraničí s regiónom Furlansko-Júlske Benátsko (Friuli-Venezia Giulia) a juhovýchod obmýva Jadranské more.

Geomorfologicky je územie regiónu veľmi rozmanité, s prevahou rovín (56 %), ktoré na juhu reprezentuje široká Pádska nížina s najväčšou talianskou riekou Pád (celk. dĺžka 652 km) a jej deltou (Delta del Po), ktorá je zároveň chráneným územím (Parco Delta del Po). Geografická, historická a veľmi úrodná oblasť medzi riekami Pád a Adiža (Adige), tzv. Polesine, je dnes samostatnou provinciou Rovigo. Od nej sa severovýchodným smerom šíri rozľahlá nížina povodia riek Brenta, Piava a Livenza, až po rieku Tagliamento na hranici s regiónom Furlansko-Júlske Benátsko. Nížinu miestami spestrujú izolované kopce s výškou okolo 300-600 m, napr. sopečné kužele Colli Euganei na jz. od Padovy, známe aj mnohými termálnymi prameňmi. Severný okraj nížiny ohraničuje horstvo Východných Álp s viacerými dominantnými masívmi. Od Gardského jazera (Lago di Garda) – najväčšieho v Taliansku (plocha 370 km2), ležiaceho uprostred hôr na západe Benátska, sa postupne smerom na severovýchod dvíhajú vrchy Monte Baldo (2 218 m), Monti Lessini (2 259 m), obzvlášť divoko rozbrázdené Dolomity (najvyšší vrch Marmolada, 3 342 m) a na hranici s Rakúskom končia Karnskými Alpami (Monte Peralba, 2 694 m). Samostatnou kapitolou je Benátsky záliv (Golfo di Venézia) s Benátskou lagúnou (Laguna Véneta), kde na 118 ostrovoch ležia slávne Benátky a okolo nich sa rozprestiera 130 km dlhá Benátska riviéra (Costa Veneziana) s nízkym a piesčitým pobrežím.

Skromné rastlinstvo vo vnútrozemí (najviac v predhorí Álp), reprezentujú neveľké lesy s bukom, dubom, hrabom, javorom a jaseňom, vo vyšších polohách sa darí borovici, smrekovcu a jedli. Skalnaté Dolomity (pozostávajúce prevažne z dolomitov a vápencov) kontrastujú so zelenými horskými lúkami s viac ako 1 500 druhmi rastlín a porastmi kosodreviny. Povrch Pádskej nížiny v minulosti tiež pokrývali lesy (dub, gaštan, lipa, buk) a lužné lesy (biely topoľ, vŕby), dnes takmer úplne vyrúbané. Rastlinstvo trstinových močarísk a rašelinísk sa zachovalo najmä v deltách Pádu a iných riek. Nížina je intenzívnou poľnohospodárskou oblasťou Talianska s najväčšími plochami pšenice, kukurice, ryže, vinohradov a iných plodín, v Dolomitoch je rozšírený chov dobytka a salašníctvo. Zo zveri možno v nižších polohách najviac vidieť zajace, srnce, kuny, lasice, líšky, diviaky, v lesoch Dolomitov jeleňa, vzácne aj medveďa a vlka, vyššie tiež kamzíka, svišťa, kozorožca, či orla skalného. V regióne Veneto sa nachádza šesť väčších chránených území – Národný park Dolomiti Bellunesi, prírodné parky Dolomiti d’Ampezzo, Lessinia, Fiume Sile a regionálne parky Colli Euganei a Delta del Po.

Podnebie je rôznorodé v závislosti od vertikálneho rozloženia povrchu regiónu. Benátske pobrežie má typickú stredomorskú klímu s teplým suchým letom a miernou zimou bohatšou na vlahu. V okolitej Pádskej nížine sa prejavujú vplyvy subtropického i mierneho podnebia – horúce letá s priemerom teplôt 22-24 °C a chladné zimy 0-4 °C. Dve maximá zrážok sa uplatňujú na jar až začiatok leta a na jeseň. Ročné zrážky sa pohybujú medzi 600 až 1 100 mm, trvalá snehová prikrývka sa tu nevytvára. Benátska riviéra má priemer denných teplôt vzduchu (v °C) – máj 21, jún 25, júl 27,5, august 27, september 23,5, mora – júl-august 23-24, zrážky (v mm) – máj-jún 70-76, júl 63, august 83, september 76. Alpská oblasť má naproti tomu drsnú klímu s chladným letom a množstvom snehu v zimných mesiacoch (zrážky aj do 3 200 mm za rok). Osobitú miernu klímu má Gardské jazero, ktorú môžu oceniť turisti po celý rok.

Historický prehľad

Veneto bolo osídlené už od praveku – medzi 2. a 1. tisícročím pred Kr. tu žil kmeň s názvom Euganei, ktorého v 6. stor. pred Kr. vytlačili ilýrski Venéti indoeurópskeho pôvodu (prišli sem z Východu). Obsadili územie medzi riekou Pád, Gardským jazerom, Alpami a Benátskou lagúnou. Ich mestom bolo Este (Aestia) a podľa nich sú pomenované Benátky – Venézia. Kultúra jadranských Venétov dosiahla najväčšieho vrcholu v 4. stor. pred Kr. – mali svoj venétsky jazyk a rozvinutý obchod (najmä jantár a kone). V 3. stor. pred Kr. bolo Este spolu s Venéziou a Patáviou (dnešná Padova) pripojené k Rímu. Počas 2. púnskej vojny (218-202 pred Kr.) bojovali Venéti po boku Rimanov proti kartáginskému vojvodcovi Hannibalovi, ktorý ich v r. 216 pred Kr. porazil v bitke pri Kann (Canne).

Začiatok invázie mnohých barbarov sa datuje do r. 166 n.l., kedy Veneto najprv napadli západogermánske kmene Kvádov a Markomanov, v r. 401 Vizigóti a r. 452 Atilovi Huni. Tento rok je aj začiatkom histórie Benátok, pretože sa časť venétskeho obyvateľstva (najmä zo zničenej Aquileie) utiahla pred vpádom Hunov do lagún Jadranského mora, kde na ostrovoch založili svoje osady. Ich zjednocovanie do jednotného mestského konglomerátu však trvalo dlhší čas. Hunov potom napadli Ostrogóti, ktorí sa tu tiež usadili a v polovici 6. stor. dobyl Veneto cisár Justinián, ktorý ho nakrátko pripojil k Východorímskej ríši (Byzancii). Proces zjednocovania ostrovných benátskych obcí urýchlil vpád Longobardov v r. 568 cez Júlske Alpy do severného Talianska. V r. 643 Longobardi dobyli byzantské základne a obsadili prakticky celé Veneto aj Friuli, s výnimkou Benátok a Grada. V r. 697 si benátske obce vytvorili vlastnú Benátsku republiku (trvala až do r. 1797), na čele ktorej stáli dóžovia. Istý čas však republika zostala súčasťou Byzantskej ríše a v polovici 8. stor. prevzali kontrolu nad regiónom Frankovia. Mierová zmluva Pax Nicephori z r. 803 medzi byzantským cisárom Nikeforom I. a franským cisárom Karolom Veľkým uznala Benátky ako de facto samostatné, ale formálne patriace k Byzancii. Rast sebavedomia a moci Benátok demonštrovalo aj vyhlásenie evanjelistu sv. Marka za patróna mesta, keď údajné svätcove pozostatky boli ukradnuté v r. 828 z Alexandrie. V 9. a 10. stor. bola Benátska republika významným námorným a obchodným centrom, čím si získavala stále väčšiu nezávislosť od Byzancie. Vzostup do postavenia námornej veľmoci začal za vlády dóžu Pietra II. Orseola (vládol 991-1008). Zvyšok Benátska, v dnešných hraniciach, bol v 10. stor. po invázii Maďarov a Slovanov začlenený do Svätej rímskej ríše (Rímsko-nemeckej ríše). Od 11. stor., za ďalších dóžov z rodu Orseolo, začali Benátky rozširovať svoju nadvládu aj na priľahlú jadranskú pevninu – Istriu a chorvátsku Dalmáciu. Najväčší rozmach však prežíva Benátska republika počas križiackych výprav od konca 11. stor. do konca 15. stor., kedy sa zmocňuje nielen takmer celého obchodu s Východom (tzv. Levantou), ale aj hlavných námorných bodov v Jadranskom, Iónskom a Egejskom mori (od Dubrovníka cez Peloponéz, Krétu, všetky grécke ostrovy, Cyprus, po Dardanely a Konštantínopol). Benátky tak zriadili ohromné obchodné impérium a koloniálnu ríšu vo východnom Stredomorí.

Sláva Benátok začala postupne upadať od r. 1479 po víťazstve Turkov v benátsko-tureckej vojne. Cisár Svätej rímskej ríše Maximilián I. a francúzsky kráľ Ľudovít XII. uzavreli r. 1508 ligu s cieľom dobytia území Benátskej republiky v hornom Taliansku. Ku koalícii sa pripojili aj pápež Július II., český a uhorský kráľ Vladislav II. Jagelovský, anglický kráľ Henrich VIII. a aragónsky kráľ Ferdinand II., ktorí spoločne drvivo porazili Benátčanov v bitke pri Agnadelle r. 1509. Znamenalo to koniec územnej expanzie Benátskej republiky, ktorej existencia však skončila až r. 1797 jej obsadením Napoleonom Bonapartem – väčšinu benátskeho územia (Veneta) odovzdal r. 1814 pod zvrchovanosť rakúskych Habsburgovcov. V r. 1848 prebehla vlna odporu proti Habsburgovcom v severnom Taliansku, kedy v marci benátski revolucionári vyhlásili vlastnú nezávislú Revolučnú benátsku republiku – udržala sa len do augusta 1849, kedy ju späť dobyla rakúska armáda. Rakúšania potom držali benátske územie až do r. 1866, kedy sa pripojilo k novoutvorenému Talianskemu kráľovstvu. Benátsko je známe aj z obdobia 1. svet. vojny talianskym frontom v r. 1915-1918 na Piave. V r. 1935-1963 bol región súčasťou oblasti Venezia Euganea, ktorý sa r. 1963 rozdelil na Benátsko (Veneto) a Furlansko-Júlske Benátsko.

Turistika a cestovný ruch

Každý, kto navštívi Veneto, si určite na niektorých miestach všimne okrídleného leva na vysokom stĺpe, ktorý je symbolom evanjelistu sv. Marka, napr. na hlavnom námestí Benátok, Verony, Vicenzy či Chioggie. Dokazuje to, že tieto mestá boli kedysi súčasťou pyšnej Benátskej republiky. Doslova magickou silou návštevníkov priťahujú Benátky, rozložené na 118 ostrovoch, pretkané 150 kanálmi, pospájané 400 mostmi, dodnes takmer neporušené, s pamiatkami byzantského, gotického a renesančného staviteľstva. Jedinečnosť mesta, vybudovaného pozdĺž bahnitých brehov na ostrovoch Jadranského mora a zužovaného neustálymi záplavami tkvie aj v tom, že si dodnes zachovalo pôvodný kolorit. Viac ako 12 miliónov turistov ročne navštevuje kúzelné Benátky s mnohými palácmi, kostolmi, kláštormi, mostmi a múzeami, s tradíciou gondolierov, alebo slávnosťou masiek počas veľkolepého karnevalu datovaného do 11. stor. a obnoveného v r. 1979 (koná sa 12 dní pred Popolcovou stredou). Festa del Redentore – sviatok na pamiatku konca epidémie moru v r. 1576 sa zas koná 3. júlovú nedeľu ako defilé lodí od San Marca ku Kostolu Il Redentore na ostrove Giudecca, a Regatta storica – pestrofarebná regata gondol na Canale Grande v prvú septembrovú nedeľu.

Pre turistov je región Veneto veľmi príťažlivý, pretože poskytuje dobré kúpanie, vysokohorskú turistiku i hodne kultúry. V bedekri sa však viac zameriame na Benátsku lagúnu a priľahlú jadranskú riviéru, tak len stručne o ďalších unikátoch celého regiónu. Silným dojmom pôsobí Verona – nielen ľúbostným príbehom o Rómeovi a Júlii, ale tiež najväčšími staviteľskými pozostatkami z rímskej doby v severnom Taliansku (aréna gladiátorov pre 22 000 divákov, rím. divadlo). Veľkým počtom renesančných palácov vyniká zas Vicenza. Jedno z najstarších univerzitných miest Padova (univerzita založená r. 1222) má bohaté umelecké zbierky v múzeách, galériách, ale aj v palácoch a kostoloch – najväčšie vo veľkolepej Bazilike sv. Antona, v Kostole Eremitani a významné diela benátskych maliarov uchováva Museo Civico. Zaujímavosťou je asi 70 patricijských víl bohatých Benátčanov, zo 16.-18. stor., roztrúsených medzi Padovou a Benátkami a pri kanáli rieky Brenta, napr. Villa Pisani-Nazionale s cennými freskami v mestečku Stra. V Dolomitoch sú okolo mesta Belluno vyhľadávané strediská Pieve di Cadore, Misurina pri rovnomennom jazere, Auronzo di Cadore, Alleghe a predovšetkým známa Cortina d’Ampezzo, kde sa v r. 1956 konali zimné olympijské hry. Krajinársky sú zaujímavé kľudné letoviská na východnom brehu Gardského jazera – Peschiera del Garda, Garda a Malcesine, v kopcoch Colli Euganei sú zas významné kúpele – Abano Terme (rádioaktívna voda 87 °C), Montegrotto Terme a Battaglia Terme, na sz. od Vicenzy aj Recoaro Terme. Pre návštevníkov oblasti sú k dispozícii aj dobre vybavené piesčité pláže pri rieke Adiža a známe letoviská Benátskej riviéry – tzv. „Pláže dóžov“ v 100 km dlhom pobrežnom oblúku, od elegantného Lido di Venezia, cez Punta Sabbioni, Cavallino-Treporti, Lido di Jesolo, Eraclea Mare, starú rybársku osadu Caorle a Bibione, po Lignano s 8 km dlhými „Zlatými pieskami“, niekedy sa k nim priraďuje na juhu Sottomarina di Chioggia s Rosolina Mare, a tiež Grado s Marina Julia bližšie k Terstu.

Priamo z Benátok pochádzajú svetoznáme výrobky z muránskeho skla a krištáľu (ostrov Murano), nádherné čipky z ostrova Burano, suvenírmi môžu byť tiež karnevalové masky, výrobky zo zlata a striebra, keramika z mesta Bassano. Región je známy aj vynikajúcimi vínami – červeným Bardolino, Valpolicella a Amarone, alebo bielym Soave. Benátska kuchyňa má aj dnes byzantské vplyvy – napr. ryby sa varia s hrozienkami, píniovými orieškami a korením, ale hlavnou zložkou benátskej kuchyne je ryža, napr. známe risi e bisi (ryža s čerstvým hráškom).

I T I N E R Á R

OPTIMÁLNY TRANZIT: Podľa plánovača ciest Google maps je najvýhodnejšie cestné spojenie do Benátok z Bratislavy platenými diaľnicami cez Viedeň (A) – Graz – Klagenfurt – Udine (I) – Benátky (Venezia) = 680 km (cca 6 hod. 30 min.), z Banskej Bystrice rovnakou trasou = 890 km (okolo 9 hod.), z Košíc cez Miškolc (H) – Budapešť – Székesfehérvár – Maribor (SLO) – Ljubljana – Terst (Trieste, I) – Benátky = 970 km (cca 10 hod. 20 min.); – do Lignana z BA = 615 km (5 hod. 40 min.), z BB = 825 km (8 hod.), z KE = 905 km (9 hod. 30 min.).

Najrýchlejší spôsob dopravy je letecky na Medzinárodné letisko Marco Polo v Benátkach, odkiaľ ďalej do jednotlivých letovísk jazdia autobusové spoje. Existuje aj vlakové spojenie Viedeň – Benátky na hlavné nádražie Stazione Ferroviaria Santa Lucia, resp. ďalej do Chioggie, a do jednotlivých letovísk sú po trase prestupné stanice na miestne autobusy alebo taxíky – napr. Latisana – Lignano (19 km), Latisana – Bibione (22 km), Santo Stino di Livenza – Caorle (22 km), San Dona di Piave – Eraclea Mare (21 km), San Dona di Piave – Lido di Jesolo (25 km), alebo Chioggia – Rosolina Mare (11 km), resp. Rosolina – Rosolina Mare (8 km).

BENÁTKY (Venezia)

– metropola regiónu Veneto a provincie Venezia, a 3. najväčší taliansky prístav (po Janove a Neapole). Mesto s 271 000 obyv. leží na ostrovoch v Benátskej lagúne a na priľahlej pevnine (Mestre), severne od delty rieky Pád, pri pobreží Benátskeho zálivu na severe Jadranského mora. Predpokladá sa, že mesto založili Venéti r. 421, alebo pravdepodobnejšie r. 452, keď sa ich časť utiahla pred vpádom Hunov sem do lagúny. V r. 697 si benátske obce roztrúsené po ostrovoch vytvorili vlastnú Benátsku republiku (trvala až do r. 1797), na čele ktorej stáli dóžovia. História Benátok, ako vládneho sídla, je preto úzko spätá s touto republikou. Pre svoju jedinečnú polohu, okolité pláže a množstvo historických pamiatok, patria dnes Benátky medzi najvyhľadávanejšie mestá nielen v Taliansku, ale vo svete vôbec. Mesto leží na 118 ostrovoch, takže ulice tvorí vlastne 150 kanálov, nad ktorými sa klenie okolo 400 mostov väčšinou kamenných. Samotné centrum Benátok tvorí šesť starobylých štvrtí (sestieri) – San Marco, Castello, Cannaregio, San Polo, Santa Croce a Dorsoduro. Všetok pohyb obyvateľstva sa zabezpečuje peši alebo po vode, kde motorové člny, loďky a vodné taxíky nahrádzajú mestskú automobilovú dopravu a povestné gondoly sú zas turistickou atrakciou. Zvláštne sú pôvabné uličky bez chodníkov (Calle, Salizzada) a široké nábrežia (Riva, Fondamenta). Príjazd do mesta z pevniny (z Mestre) je po 4 km dlhom Moste slobody (Ponte della Libertá), postavenom až v r. 1845. Pre mototuristov je pôsobivý príjazd loďou z Punta Sabbioni (od smeru z Lida di Jesolo), alebo autom či vlakom od námestia Piazzale Roma, resp. od žel. nádražia (Stazione Santa Lucia), ďalej po Canale Grande parníčkami (vaporetti) alebo rýchlejšími motoscafmi, až k Námestiu sv. Marka. V r. 1987 boli Benátky zapísané do Zoznamu svet. dedičstva UNESCO, ako mimoriadne významná neskorogotická a renesančná architektúra kedysi mocnej námornej republiky.

Zaujímavosti:

Námestie sv. Marka (Piazza San Marco) – tvorí centrum starého mesta, celé je pokryté mramorovými doskami a obklopené Bazilikou sv. Marka, zvonicou, vežovými hodinami a budovami prokuratúr s arkádami. Bazilika sv. Marka (San Marco) – pôvodná stavba z r. 828-832 bola pri vzbure r. 976 zničená, nanovo postavená r. 1071 do dnešnej podoby, ale neustále dopĺňaná až do 16. storočia. Nesie prvky gréckeho, byzantského, toskánskeho a benátskeho umenia – fasáda je gotická, vonkajšie plastiky, reliéfy a mozaiky sú z 13.-17. stor., bronzové dvere z Konštantínopolu (Carihradu), štyri pozlátené bronzové kone (grécka práca zo 4.-3. stor. pred Kr.) – dnes uložené v chrámovom Múzeu Marciano, stĺpové átrium zo 6.-11. stor. s mozaikami z 13. storočia. Interiér tvoria vzácne mramory, alabastre, nádherné zlaté mozaiky z 12.-13. stor., impozantná centrálna Kopula Nanebovstúpenia Krista z 13. stor., bohatá umelecká výzdoba rôznych epoch. Hlavný oltár, krytý mramorovým baldachýnom so stĺpmi, uchováva pozostatky evanjelistu sv. Marka, za ním unikátna oltárna doska Pala d’Oro (3,5 x 2,5 m) vyrobená r. 976 v Konštantínopole zo zlata, striebra, emailu a drahokamov. V baptistériu (krstiteľnici) zo 14. stor. sú hrobky benátskych dóžov, klenotnica obsahuje vzácnu korisť z križiakmi dobytého Konštantínopolu v r. 1204 a stredoveké umelecké diela, tetrarchovia sú zas súsoším z porfýru, zrejme štyroch spoločných rímskych vládcov (korisť dovezená z Konštantínopolu pochádza zo 4. stor. z Egypta). Kampanila (Zvonica) – dnešná 99 m vysoká veža z r. 1912 s piatimi zvonmi stojí na mieste pôvodnej z r. 1173 a prestavanej v 16. stor., ktorá sa zrútila r. 1902 (výťah umožňuje návštevníkom krásnu vyhliadku). Torre dell’Orologio (Vežové hodiny) – krásne zdobená renesančná veža z konca 15. stor. má pozlátený ciferník so zverokruhom, na vrchole odbíjajú každú hodinu dve obrovské bronzové sochy (známe ako mori) už viac ako 500 rokov. Ďalej nadväzujú dve mohutné stavby – Procuratie Vecchie z r. 1514-1532 a Procuratie Nuove z 1584-1640, v ktorých pôvodne sídlili prokurátori (starali sa o baziliku a k nej prináležiace budovy), medzi nimi leží Museo Correr s rozsiahlou zbierkou umeleckých diel (obrazy a predmety z histórie Benátskej rep.). Na Novú prokuratúru nadväzuje Museo Archeologico s antickými plastikami a honosná budova renesančnej knižnice Libreria Sansoviana z r. 1537-1588, ktorá sa pýši mnohými sochami mytologických božstiev (v interiéri stropné maľby Veroneseho). Menšie námestie Piazzetta skrášľujú dva obrovské žulové stĺpy sv. Marka (s okrídleným levom) a sv. Teodora dovezené z Konštantínopolu a vztýčené tu asi v r. 1172.

Dóžací palác (Palazzo Ducale) – bývalé sídlo vlády a dóžu je majstrovským dielom benátskej gotiky, stavané v r. 1309-1442 (predtým tu stál opevnený hrad z 9. stor.), z ružového veronského mramoru, spočíva na vyčipkovaných arkádach a podlubí so stĺpmi pod nimi. Gotická brána Porta della Carta z 15. stor. tvorí hlavný vstup do paláca a na jeho nádvorie, na ktorom vynikne Schodište obrov (Scala dei Giganti) z 15. stor. – na jeho hornej podeste korunovali dóžov. Schodmi sa vstupuje do nádherných miestností s pozlátenými vyrezávanými stropmi a úžasnou štukovou výzdobou (od Tiziana, Belliniho, Veroneseho a i.). Na 2. poschodie vedie rovnako nádherné Zlaté schodište (Scala d’Oro) z r. 1558, kde sa nachádzajú prepychové sály – najpozoruhodnejšia je zasadacia Sieň Veľkej rady (Sala del Maggior Consiglio) s rozmermi 52 x 23 m, portrétmi 72 dóžov a nad dóžacím trónom je majstrovské dielo Tintoretta „Raj“ (1588-1592), jeden z najväčších obrazov sveta (22 x 7 m). Sieň kolégia (Sala del Collegio) – má vyrezávaný pozlátený strop z r. 1578 s maľbami Veroneseho a nástenné maľby Tintoretta, podobne je zdobená Sieň senátu (Sala del Senato) s maľbami z r. 1585-1595. Spojenie medzi zadným traktom Dóžacieho paláca a susedným väzením tvorí slávny Most vzdychov (Ponte dei Sospiri) z r. 1600.

Canal Grande – tzv. Veľký kanál je hlavnou dopravnou a vodnou tepnou Benátok, v dĺžke 3 800 m, so šírkou medzi 30 a 70 m, hlboký je 5 m. Cez kanál vedú tri mosty – Ponte degli Scalzi z r. 1934, Ponte dell’Accademia z 1933 a najstarší Ponte di Rialto z r. 1588-1591, ktorý je aj najznámejším benátskym mostom (dĺžka vnútorného oblúku 48 m, výška 7,5 m). Kanál po celej dĺžke na obidvoch brehoch lemuje množstvo prepychových palácov z 12.-18. stor., prístupných parníčkami vaporetti, člnkami alebo gondolami, z ktorých sú najslávnejšie: Fondaco dei Turchi – jeden z najstarších benátskych palácov z pol. 13. stor. v benátsko-byzantskom slohu, dnes Prírodopisné múzeum (napr. 7 m dlhá kostra dinosaura zo Sahary, akvárium, fauna a flóra lagúny), Palazzo Vendramin Calergi – patrí k najkrajším benátskym palácom (okolo r. 1500), dnes je Benátskym kasínom (www.casinovenezia.it), Ca’ Pesaro – údajne najväčší prepychový palác na Canale Grande, postavený v baroku z r. 1676-1710 (dnes Galéria moderného umenia a Múzeum orientálneho umenia z Japonska a Číny z r. 1614-1868), Ca’ d’Oro (Zlatý dom) – najslávnejší a najkrajší benátsky gotický palác s jemne zdobeným priečelím, postavený v r. 1421-1440, Pescheria – úchvatná novogotická otvorená budova z r. 1907, na mieste ktorej sa už vyše 600 r. koná rybí trh, dvojica pekných románsko-byzantských palácov Ca’ Farsetti a Loredan z 12. stor. má otvorené sústavy arkád (dnes sídlo mestskej správy Municípia), Palazzo Balbi z r. 1582-1590 so znakmi manierizmu (prechod medzi renesanciou a barokom), napr. zdvojené stĺpy, prelamované štíty nad oknami a oválne okná (r. 1807 odtiaľ Napoleon sledoval dojazd regaty), Ca’ Foscari z r. 1437 je jedným z najkrajších príkladov benátskej neskorej gotiky (dnes je súčasťou Benátskej univerzity) a spolu so susedným Palazzo Giustinian (v r. 1858-1859 tu žil Wagner) tvorí najväčší gotický palácový komplex v Benátkach, Ca’ Rezzonico – jeden z najúchvatnejších benátskych barokových palácov z r. 1667-1682, dokončený v 18. stor. s hodnotným zariadením a výzdobou (dnes Múzeum Benátok 18. stor.), Gallerie dell’Accademia s najvýznamnejšou zbierkou benátskych malieb na svete (od Carpaccia, Veneziana, Giorgiona a i.). Úsek kanálu Grande blízko Nám. sv. Marka patrí medzi najkrajšie a najhonosnejšie – napr. Palazzo Gritti z r. 1525 je dnes luxusný Hotel Gritti Palace 5* (pobýval tu Ernest Hemingway). Na cípe Punta della Dogana čnie monumentálny barokový Kostol Santa Maria della Salute z r. 1630-1687 s mohutnými kupolami a vynikajúcou výzdobou Tiziana, Tintoretta a Giordana, ktorý údajne podopiera vyše milión drevených pilót.

Lido di Venezia – 12 km dlhý plochý pruh s preplnenými piesčitými plážami na východe tohto ostrova, je prímorským letoviskom Benátok na Benátskej riviére, tiež jediným ostrovom v lagúne s cestnou sieťou a trajektom prepravujúcim automobily. Promenádna ulica Lungomare Guglielmo Marconi má najlepší úsek pláže medzi Hotelom Des Bains a Palazzo del Cinema, v ktorom sa každoročne koná slávny Medzinárodný filmový festival. Lido di Venezia sa považuje za najprominentnejšiu pláž v Taliansku, vybavenú drahými luxusnými hotelmi, penziónmi a letnými vilami. K dispozícii je aj niekoľko rybích reštaurácií, na južnom konci v Alberoni je golfové ihrisko (Campo da Golf) a verejná pláž (Spiaggia Comunale). Letovisko je nositeľom Modrej vlajky. INFO: www.lidodivenezia.org, www.lidodivenezia.it, www.venezia-lido.it

Benátske medzinárodné letisko Aeroporto di Venezia Marco Polo (www.veniceairport.com) sa nachádza v Tessere, 13 km na sv. od centra Benátok. INFO: www.comune.venezia.it, www.turismovenezia.it, www.venezia.net, www.venezia.me, www.doge.it, www.venicehotel.com

Okolie Benátok:

Chioggia– ostrovné mesto a jeden z najdôležitejších rybárskych prístavov Jadranu, leží južne od Benátok (43 km od Mestre), jeho malebné uličky a dopravné kanály pripomínajú Benátky v malom. Zaujímavý je Dóm Santa Maria Assunta zo 14. stor., prestavaný v 17. stor., so vzácnymi obrazmi a 64 m vysokou kampanilou (zvonicou) zo 14. stor., kostoly San Domenico z r. 1278 (r. 1745 prestavaný), gotický San Martino z r. 1392 a Sant’ Andrea Apostolo z 18. stor. s románskou vežou Torre dell’Orologio z 9.-10. stor. s najstaršími vežovými hodinami na svete, malebný palác Palazzo Vescovile s predpolím plným sôch, alebo hlavný kanál Canale Vena s mnohými mostmi a typickými pestrými rybárskymi člnmi bragozzi.

Sottomarina di Chioggia – obľúbené prímorské letovisko, ktoré sa spolu s južnejšími strediskami Isola Verde (pri ústí rieky Brenta, s kempingom), Rosolina Mare (za ústím Adižy) a Isola Albarella (v Lagúne Caleri), niekedy považujú za začiatok Benátskej riviéry smerom od juhu. Sottomarina je so starým mestom Chioggia spojená 800 m dlhým mostom, za širokou piesčitou plážou sa ťahá štvorprúdová pobrežná ulica Lungomare Adriatico s hotelmi a na obidvoch koncoch pláže sú kempingy. INFO: www.chioggia.org, www.sottomarina.biz, www.sottomarina.net

Rosolina Mare – známe letovisko, 70 km južne od Benátok, s nádherným okolím Lagúny Caleri, otvoreným morom a ústím dvoch veľkých riek – Adiže a Pádu, leží v chránenej oblasti Parku delty Pádu (Parco Delta del Po). Letovisko má široké pláže s pozvoľným vstupom do mora, ideálnym na kúpanie pre rodiny s deťmi a morský vzduch presýtený vôňou okolitých píniových hájov dáva dobré podmienky aj na liečbu respiračných chorôb. Ubytovanie poskytujú hotely, apartmánové vily, rezidencie, bungalovy a kempingy, k dispozícii sú reštauračné zariadenia, supermarket, dva detské zábavné parky, malý vodný park s bazénom a toboganom, tenisové kurty, windsurfing, minigolf, jazda na koni a iné športové aktivity. Asi 5 km od centra sa nachádza botanická záhrada (Giardino Botanico). INFO: www.rosolina-mare.it, www.rosolinamarelido.it

LITORALE del CAVALLINO – južné pobrežie úzkeho polostrova Cavallino východne od Benátok, ktoré sa ťahá od mysu Punta Sabbioni smerom na východ k Jesolu v dĺžke 15 km, je vďaka piesčitým plážam a borovicovým lesom vynikajúcou oblasťou na kúpanie a kempovanie. Punta Sabbioni je prístupná z Benátok – 10 km loďkami z prístaviska Paglia pri Dóžacom paláci, alebo 60 km po ceste. Pobrežie od Punta Sabbioni po ústie rieky Sile (chránené územie starého koryta Piavy, tzv. Piave Vecchia, so 48 m vysokým majákom) lemuje viac ako 30 kempingov, vrátane kempingu Marina di Venezia, najväčšieho v Taliansku. Na polostrove leží okres Cavallino-Treporti s 13 500 obyv., kam patria samostatné turisticky zaujímavé obce Ca’ Savio s peknou plážou, Treporti s veľkým tehlovým kostolom, Ca’Vio s množstvom kempingov a Cavallino. Hotelov je tu kvôli obmedzenej možnosti výstavby pomerne málo, ale priestor vzniká pre penzióny, apartmány, rezidencie a služby typické pre letnú sezónu. Celé letovisko Cavallino-Treporti je nositeľom Modrej vlajky. INFO: www.comune.cavallinotreporti.ve.it, www.cavallinotreporti.it, www.cavallino.treporti.info

LIDO di JESOLO (Jésolo, Iesolo) – mesto Jesolo so svojím prímorským letoviskom Lido di Jesolo, východne od Benátok, s 25 600 obyv., predstavuje 15 km dlhý úsek jemných piesčitých pláží, vhodných na kúpanie a kempovanie, ktoré sa sem ťahajú od polostrova Cavallino až po ústie rieky Piavy do Jadranského mora. Toto najväčšie letovisko Benátskej riviéry v regióne Veneto, s Modrou vlajkou, navštívi ročne 4,5 milióna turistov, denný pobyt počas sezóny využíva až 500 000 návštevníkov. Pozvoľná pláž, vhodná pre rodiny s deťmi, priamo v letovisku, je široká okolo 100 m, obklopuje ju viac ako 400 hotelov s vyhradenými plážami, výškových budov (napr. 22-poschodová Aquileia Tower, iné sú v projektoch) a niekoľko kempingov. Medzi plážou a obytnou (hotelovou) zónou vedie súbežná hlavná nákupná ulica – takmer 10 km dlhá promenáda (lungomare) s množstvom reštaurácií, obchodov, kaviarní, cukrární, barov i diskoték. K dispozícii je pestrá ponuka športového využitia – vodné športy, tenisové kurty, krytá plaváreň Palestra, je tu jachtársky prístav, vodný park Aqualandia Jesolo (www.aqualandia.it) s toboganmi a bungee jumpingom (60 m), zábavný park NewJesolandia, golfisko Golf Club Jesolo, koná sa tu Medzinárodný festival stavania sôch z piesku (Festival Internazionale Sculture di Sabbia), Jesolo Air Show – extrémne akrobatické lietanie, a mnoho iných akcií. V centre letoviska, na Piazza Drago, je autobusová stanica so spojením do Benátok, v meste je aj nemocnica, zdrav. stredisko, pošta, banka, zmenáreň, taxislužba, Múzeum histórie prírody, v starom Jesole sú tri kláštory a 40 kostolov pripomínajúcich dobu, kedy bolo mesto strediskom kresťanskej kultúry. V okolí stoja za návštevu nádherné zákutia Benátskej lagúny so vzácnou faunou, alebo iná Lagúna del Mort pri ústí Piavy (prístupná z Eraclea Mare) s dunami, borovicovými lesmi, vzácnou močiarnou flórou a faunou (vodné vtáky, obojživelníky, plazy). INFO: www.jesolo.it, www.jesolo.info, www.vacanzejesolo.com, www.comune.jesolo.ve.it

ERACLEA MARE (Eracleamare) – menšie a kľudnejšie prímorské letovisko mesta Eraclea (vzdialené od neho cca 9 km, od Benátok 55 km), predtým známe ako Marina di Santa Croce. Od Lida di Jesolo ho oddeľuje Piava. Nádherné piesčité pláže v dĺžke asi 3 km lemujú borovicové porasty (preto sa letovisko nazýva aj ako „Zelená perla Benátska“). Je tu jachtársky prístav Mariclea, uplatňujú sa rôzne športy – atrakciou je let balónom, alebo pešie túry po chodníkoch medzi Lagúnou del Mort a rozľahlými lesmi borovíc (Pineta di Eracleamare). Ubytovanie poskytujú najmä apartmánové vily a rezidencie. Letovisko je nositeľom Modrej vlajky. Neďaleká osada Cortelazzo, ktorá leží pri sútoku kanála Cavetta do Piavy, je známym rybárskym centrom oblasti s tradičnými rybárskymi reštauráciami, tiež je známa niekoľkými hlavnými bitkami na Piave počas 1. svet. vojny (november 1917). INFO: www.eracleamare.it, www.eraclea.com

DUNA VERDE – len 2 km od Eraclea Mare sa nachádza novšie letovisko s nepreľudnenou piesčitou plážou a dunami, budované od 60. rokov min. storočia, so svojimi turist. osadami a apartmánovými komplexmi ponorenými do zelene píniových hájov. Je ideálnym miestom pre milovníkov športu a kľudnej dovolenky, nachádzajú sa tu tenisové kurty, golfové ihriská, akvapark, na vyhradenej pláži možno prevádzkovať aj motorové vodné športy – vodné lyže, vodné skútre, banán, paraglajding, tiež windsurfing a iné. Celé pobrežie z Duna Verde cez Porto Santa Margherita, až do Caorle (7 km) spája nová cyklotrasa, vhodná aj pre kolieskové korčule. K dispozícii sú tiež reštaurácie, kaviarne, cukrárne, bary, pizzerie, od júna do septembra sa každú stredu konajú trhy, sviatok melónov na pláži, hudobné večery, rôzne predstavenia pre deti i dospelých (napr. v júli súťaže o najkrajší hrad z piesku). Do Caorle jazdí autobus každých 30 min. až do 23:30 hod. INFO: www.dunaverde.com

PORTO SANTA MARGHERITA – historické mestečko s tradičnou rybárskou atmosférou a letovisko s moderným turist. ruchom, priamo nadväzuje na Duna Verde. Leží na pravom brehu pri ústí rieky Livenza do mora (na druhom brehu už začína Caorle), a podobne ako Duna Verde sa začalo ako prímorské letovisko budovať od 60. rokov min. stor., s najväčším rozvojom v 70. rokoch. Ubytovanie v hoteloch, apartmánoch a rezidenciách, pre jachtárov je tu najväčšia marína v celom regióne Benátska, ďalej rybie reštaurácie, golf, minigolf, detské ihriská, animácie na pláži, kurzy plachtenia, akvapark, plážový volejbal, chodníky pre korčuliarov a iné aktivity. Pod mostom, blízko brehu rieky Livenza, stojí malý kostolík zasvätený sv. Oskarovi a Sáre. INFO: www.portosantamargherita.com

LIDO ALTANEA – novovybudované stredisko na Benátskej riviére leží asi 1,5 km od Porto Santa Margherita a 5 km od Caorle. Projekt združuje prázdninové rezidencie s modernými apartmánmi a bazénmi, špičkové hotelové komplexy, športové a obchodné centrá, všetko v citlivej harmónii s okolitou prírodou. Ubytovanie v moderných hoteloch, apartmánoch a rezidenciách. Stredisko spája s Caorle cyklistická trasa. Golfový klub Pra delle Torri je vzdialený cca 800 m. INFO: www.lidoaltanea.it

CAORLE – prímorské a staré rybárske mestečko, leží na brehu Jadranského mora medzi ústím riek Livenza a Lemene. K mestečku, v ktorom istý čas pôsobil Ernest Hemingway, sa na úseku pobrežia dlhom 18 km pričleňujú aj susedné obce a turist. strediská (napr. Duna Verde, Porto Santa Margherita, Lido Altanea), celkom tu žije 12 000 stálych obyvateľov. Zaujímavosti: Historické centrum (Centro storico) – je srdcom mesta so spleťou umelých podzemných kanálov (tzv. Rio Terrá) a úzkych pôvabných uličiek s farebnými domčekmi, obchodmi, kaviarničkami a pizzeriami. Nachádza sa tu aj románska Katedrála sv. Štefana mučeníka (Duomo di Santo Stefano Protomartire), postavená okolo r. 1038 s valcovitou 48 m vysokou zvonicou (kampanilou), hodnotným interiérom (obrazy benátskej školy zo 14. stor., tzv. Pala d’Oro – zlatý oltárny obraz, drevená pozlátená Pieta a i.) a Múzeom liturgie v býv. biskupskej kaplnke, kde sú uložené cenné náboženské predmety, ikony zo 14. stor. a vzácne relikvie – napr. lebka sv. Štefana, rameno sv. Margaréty, fragmenty kostí sv. Gilberta (patrónov Caorle), a tiež tzv. Relikviár drahocennej krvi, obsahujúci pôdu, nad ktorou v Jeruzaleme prešiel krvácajúci Ježiš. V centre mesta sa na jednom kanáli nachádza starý rybársky prístav, ako posledný svedok rozkvetu rybolovu v meste. Na nábreží Lungomare sú zaujímavé do kameňa vytesané skulptúry, na malom ostrohu stojí baroková Svätyňa Panny Márie z anjela (Santuario della Madonna dell’Angelo) pôvodne z r. 1523, neskôr v r. 1751 prestavaná, s klenbou zdobenou freskami a vzácnymi plastikami v interiéri – vedľa stojaca románska zvonica s tromi bronzovými zvonmi pochádza z 13. storočia. Útesy pri starom meste delia dlhú piesčitú pláž s Modrou vlajkou na západnú Spiaggia di Ponente, kde sa nachádza kemping, tenisové kurty, minigolf, pohotovostná zdrav. služba, lekáreň, a východnú Spiaggia di Levante so športovým centrom, akvaparkom, lunaparkom, trhoviskom a autobusovým nádražím. Ubytovanie ponúka viac ako 250 hotelov, množstvo apartmánov a rezidencií, sú tu dobré reštaurácie (aj s rybími špecialitami), bary, diskotéky, medzi športové aktivity patrí aj cyklistická trasa do Duna Verde (7 km), golfový klub a dve jachtárske maríny. Okolie: Lagúna Caorle – prírodný park so skanzenom rybárskej dediny uprostred slanísk, severne od Caorle, ideálny pre výlety loďou do krásnej prírody.

Portogruaro (www.comune.portogruaro.ve.it) –stredoveké mestečko, asi 35 km severne od Caorle, vzniklo v 11. stor. ako prístav na rieke Lemene, s gotickými a renesančnými palácmi zo 14.-16. stor. s podlubím napr. got. radnica Palazzo Comunale, alebo archeologické Museo Nazionale Concordiese s rímskymi nálezmi a ranokresťanskými hrobmi zo 4.-5. stor., ktoré pochádzajú z rím. vojenského tábora Concordia Sagittaria, vzdialeného 2 km po prúde rieky (zvyšky katedrály a baptistéria z 12. stor.). INFO: www.comune.caorle.ve.it, http://turismo.caorle.eu/, www.caorle.com, www.caorlevacanze.it

BIBIONE– moderné prímorské letovisko (2 000 stálych obyv., v lete až 200 000 návštevníkov) s rozsiahlymi piesčitými plážami na dĺžke 8 km a veľmi pozvoľným vstupom do mora, je vhodnou dovolenkovou destináciou pre rodiny s deťmi. Leží pri ústí rieky Tagliamento, asi 95 km na sv. od Benátok. Ešte v r. 1959 tu boli močariny plné komárov, následne však bola vysadená rýchlorastúca vegetácia (najmä kanadské topole), ktorá oblasť vysušila. V 80. rokoch sa už začala výstavba hotelov. Dnes je letovisko rozdelené do štyroch častí – Pineda leží na západe, je tichšou lokalitou plnou zelene uprostred borovicových hájov, východne sa nachádza Lido del Sole, najrušnejšou časťou je samotné centrum Bibione Spiaggia s množstvom reštaurácií, kaviarní, barov, diskoték a obchodov, je tu lunapark, na pláži detské ihriská a východnú časť tvorí Lido dei Pini, kde na konci nad ústím rieky Tagliamento do mora sa týči 25 m vysoký maják z r. 1913. V letovisku sú široké možnosti vodných i letných športov – jachting, windsurfing, kanoe, parasajling, tenis, golf, plážový volejbal, jazda na koni, animácie a miniklub na pláži, ktorá je nositeľkou Modrej vlajky. Ubytovanie poskytuje množstvo hotelov všetkých kategórií (napr. aj 5-hviezdičkový Savoy Beach Hotel & Spa), apartmánových viliek, rezidencií, tiež apartmánové komplexy, turistické osady (napr. Villaggio Turistico Internazionale 4*) a kempingy. Bibione pre svoju širokú zlatistú pláž, obrovské množstvo zábavy, nákupných možností, športového a kultúrneho vyžitia, termálne kúpele (Thermae), a nakoniec aj pre prijateľné ceny, patrí medzi najobľúbenejšie prímorské letoviská slovenských dovolenkárov v Taliansku. INFO: www.bibione.com, www.bibionecaorle.it

LIGNANO – na druhom brehu rieky Tagliamento, asi 100 km od Benátok, už v regióne Furlansko-Júlske Benátsko, začína jedno z najväčších mestečiek Benátskej riviéry (7 740 obyv.) a obľúbené letovisko s takmer 8 km dlhými piesčitými plážami s Modrou vlajkou, ktoré sa začalo budovať v 50. rokoch min. storočia. Letovisko pozostáva z niekoľkých častí. Na západe pri ústí rieky Tagliamento leží kľudnejšie Lignano Riviera, kde je menej hotelov a viac kempingov, nachádza sa tu aj golfisko Golf Club Lignano. Stredná časť Lignano Pineta vznikla okolo r. 1950 v píniovom lese, v ktorom sú ukryté najelegantnejšie hotely a prázdninové apartmány. Obchody, kaviarne a bary sa sústreďujú okolo hlavnej nákupnej zóny v centre Pinety (od kostola k moru), cesta pozdĺž pláže sa nazýva Lungomare Adriatico. Lignano Sabbiadoro je rušným centrom polostrova oddeľujúceho Lagúnu di Marano od Jadranu. Skladá sa z veľkého počtu hotelov, apartmánov, reštaurácií, denných i nočných barov, diskoték a športových zariadení. Hlavná nákupná trieda vedie od Viale Centrale, cez pešiu zónu, až po Terrazza al Mare na špici polostrova s veľkou jachtárskou marínou. Jednosmerná ulica pozdĺž pláže má názov Lungomare Trieste.

Letovisko nemá len krásne pláže s jemným zlatým pieskom, ale aj široké možnosti športového a kultúrneho vyžitia (termálne kúpele, cyklistické chodníky, tenisové kurty, jazda na koni, kurzy plávania, plachtenia, potápania, windsurfingu), a šesť tematických parkov, najmä pre deti – lunapark Strabilia, zábavný park Gulliverlandia s akváriom a Jurským údolím s maketami dinosaurov v životnej veľkosti, susedný vodný park Aquasplash, ďalší zábavný park I Gommosi, tiež Parco Junior a ZOO Punta Verde na ploche 18 ha v ohybe rieky Tagliamento s 1 500 zvieratami (asi 200 druhov). Ubytovanie poskytuje veľké množstvo hotelov a aparthotelov rôznych kategórií, apartmánov, rezidencií, súkromných víl, niekoľko kempingov i prázdninový rezort Villaggio Turistico Los Nidos s bungalovmi. Okolie: Lagúna di Marano (www.riservenaturali.maranolagunare.com) – na ploche 90 km2 sa nachádza menej slaná lagúna (kvôli trom vlievajúcim sa riekam), ktorá je dôležitou zastávkou migrujúceho vodného a močiarneho vtáctva zo sev. a str. Európy, a tiež biotopom mnohých druhov rýb. Spolu so susednou Lagúnou di Grado sú na brehoch ramien medzi mnohými ostrovčekmi postavené typické rybárske chatrče, niektoré ostrovy sú aj trvalo obývané. Na pobreží je zaujímavá stará rybárska dedina Marano Lagunare

(www.comune.maranolagunare.ud.it). INFO: www.lignano.it/sk/ (čiastočne v slovenčine), www.aiatlignano.it, www.lignano.com, www.lignano.fm, www.lignano.org, www.lignanosabbiadoro.com

GRADO – kedysi významný prístav 11 km na sever vzdialenej rímskej Aquileie, založili vlastne jej obyvatelia okolo r. 452, ktorí sem do lagúny utiekli pred vpádom Hunov. Dnes známe prímorské letovisko s 8 600 obyv., nazývané „Slnečný ostrov“ (Isola del Sole), leží na ostrove medzi otvoreným morom a Lagúnou di Grado, asi 125 km od Benátok a 60 km od Terstu, a považuje sa za krajné letovisko Benátskej riviéry. Pôvabný je prístup do mesta po umelom násype medzi lagúnami. Grado je obdarené krásnym prírodným prostredím, vynikajúcimi klimatickými podmienkami a viac ako 3 km dlhou piesčitou plážou s Modrou vlajkou, jednou z najkrajších a najlepšie vybavených v Taliansku, ktorá sa mierne zvažuje do mora. Pre milovníkov slnka a mora sú k dispozícii ideálne miesta na plážach lagúny, alebo na niektorom ostrove, kde sa môžu venovať aj rôznym športom. Ubytovacie zariadenia – hotely, apartmány a rezidencie, sú najviac sústredené v mestskej zóne Cittá Giardino neďaleko pláže a termálnych kúpeľov s liečbou reumatizmu, asi 1,5 km od historického centra. Zaujímavosti: Staré mesto – tvorí krásne histor. jadro s romantickými uličkami a námestiami s množstvom reštaurácií, kaviarní, barov a obchodov.

Bazilika di Sant’ Eufemia – ranokresťanský trojloďový chrám postavený r. 579 z tehál v byzantsko-ravennskom slohu s vysokou zvonicou, v interiéri je cenná mozaiková podlaha, románska kazateľnica zo 4. stor. a unikátny oltárny obraz z r. 1372 so silne pozláteným striebrom, v apside sú fresky tiež zo 4. stor. Vedľa dómu stojí osemboké baptistérium z 2. pol. 5. stor., pred ktorým je niekoľko stredovekých sarkofágov a Bazilika di Santa Maria delle Grazie – menší ranokresťanský trojloďový chrám z 5.-6. stor., tiež postavený v byzantsko-ravennskom štýle s bohatými podlahovými mozaikami geometrických tvarov, v ľavej lodi je zachovaná drevená socha Madony delle Grazie, fasáda je kamenno-tehlová. Okolie: V Lagúne di Grado je zaujímavý výlet loďou na ostrov Barbana s kláštorným komplexom Santuario della Madonna di Barbana z r. 582 v novorománskom štýle, ktorý trvalo obýva Rád menších bratov františkánov – svätyňa je dnes pútnickým miestom. Aquileia (www.aquileia.net) – staré rímske mesto z r. 181 pred Kr., ktoré za panovania cisára Augusta nazývali „druhý Rím“, patrilo medzi najväčšie mestá ranej Rímskej ríše, s vyše 100 000 obyv., jedno z najväčších obchodných stredísk na Jadrane a od 3. stor. n.l. centrum raného kresťanstva (r. 452 ju zničil Atila), dnes zapísané v UNESCO. Okrem rímskych vykopávok (fórum, náhrobok z 1.-3. stor., mozaiky, sarkofágy, busty politikov v archeolog. múzeu), je významnou pamiatkou veľká románska Bazilika Santa Maria Assunta z r. 1031 (v 14. stor. goticky prestavaná), s nádhernou mozaikovou podlahou z predošlého kostola zo 4. stor. na ploche 760 m2 (najväčšia ranokresťanská mozaika v Európe), kryptou z 9. stor., freskami z 12. stor., alebo dreveným stropom v tvare lodného kýlu zo 16. stor. Vedľa dómu stojí baptistérium a 73 m vysoká zvonica z 11.-14. storočia. Asi 20 km na sv. od Grada a 3 km od mesta Monfalcone leží v píniovom parku Marina Julia, priamo na brehu Jadranského mora, samostatný uzavretý turistický komplex Villaggio Albatros 4* (www.villaggioalbatros.com) so 136 bungalovmi a chatkami, reštauráciou, pizzeriou, s tromi bazénmi, ihriskami, tenisovým kurtom, minigolfom, školou windsurfingu na piesčitej pláži s pozvoľným vstupom do mora (pred komplexom je zastávka MHD z Monfalcone). INFO: www.comune.grado.go.it, www.grado.it

U ž i t o č n é i n f o r m á c i e

Podmienky vstupu:

Do Talianska, ako krajiny EÚ, môžu občania SR cestovať s platným cestovným pasom alebo občianskym preukazom bez víz, ak ich pobyt neprevýši 3 mesiace. V prípade pobytu presahujúceho túto dobu je potrebné zapísať sa na prihlasovacom úrade „Anagrafe“ v mieste pobytu, k čomu je potrebná dokumentácia preukazujúca účel pobytu. V opačnom prípade sa vyžaduje preukázanie zdravotného poistenia a dostatočných finančných zdrojov na pobyt. Deti do 16 r. môžu vycestovať do zahraničia len s vlastným pasom (bez sprievodu rodiča), pri ceste s rodičom stačí, ak je dieťa zapísané v pase rodiča.

Zastupiteľské úrady:

Veľvyslanectvo Talianskej republiky, Palisády 49, 811 06 Bratislava 1 – tel.: 02-5980 0011 (ústredňa), mobil: 0903-422 085, fax: 5441 3202, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.ambbratislava.esteri.it, úradné hod. PO-ST-ŠT-PI 9.00-12.00 hod., UT 14.30-16.00 hod. Ambasciata della Repubblica Slovacca (Veľvyslanectvo SR v Ríme), Via dei Colli della Farnesina 144 VI/A, 00135 Roma, Italia – tel.: +39-06-3671 5200-01, mobil: 0039-338-543 2071 (mimo prac. doby), fax: 3671 5265, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.mzv.sk/rim – Konzulárne zastupiteľstvo Veľvyslanectva SR v Padove, Via G. Alessio 9/B, 35121 Padova, Italia – tel.: +39-049-663 948, mobil: +39-335-233 662, fax: +39-049-876 3981, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. (vedúca úradu Jana Trnovcová) Consolato Onorario della Repubblica Slovacca (Honorárny konzulát SR v Terste), Via Torrebianca 43, 34122 Trieste, Italia – tel.: +39-040-631 920, mobil: +39-335-273 097, fax: 631 413, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , úradné hod. PO-PI 11.00-13.00 (konzul Milan Todorovič)

Dôležité kontakty:

všeobecná tiesňová linka (soccorso pubblico) – 113, prvá lekárska pomoc (Emergenza sanitaria, alebo Pronto soccorso) – 118, polícia (carabinieri, soccorso, pubblico) – 112, požiarna služba (Vigili fuoco) – 115, pomoc motoristom pri nehodách - Autoclub ACI (soccorso stradale) – 116, 803 116, 800 116 800 (zo zahraničného mobilu), info o tel. číslach – 12 (v Taliansku), 4176 (v zahraničí), Hello Venezia – tel.: +39-041-2424 (info o Benátkach), nemocnica Benátky (ospedale) +39-041-529 4516-17, žel. stanica Benátky (Stazione Santa Lucia) +39-041-785 238, 711 5288, letisko Marco Polo +39-041-260 6436. Dopravné možnosti:

Pri ceste autom stačí slovenský vodičský preukaz, technický preukaz a Zelená karta. Pri prenájme auta musí mať vodič min. 21 rokov, kreditnú kartu a aspoň 1 rok vodičský preukaz. Je prísne zakázané telefonovať počas jazdy z mobilného telefónu (okrem handfree). Maximálna povolená hranica alkoholu je 0,5 promile. Počas jazdy treba mať vo vozidle poruke bezpečnostnú vestu. Rýchlostné limity – obec 50 km/h, mimo obce 90 km/h, rýchlostná cesta 110 km/h, diaľnica 130 km/h (diaľnice sú platené podľa odjazdených kilometrov). Mestskú a prímestskú dopravu v Benátkach a provincii Venezia zabezpečujú autobusy spoločnosti ATVO (www.atvo.it) – spájajú Benátky napr. s Jesolom, Caorle a Latisanou. Najdôležitejším dopr. prostriedkom v Benátkach sú „vodné autobusy“ – väčšie vaporettá a menšie motoscafy, gondoly sú dosť drahé (hodina cca 120 €). Zdravotná starostlivosť:

Občania SR a celej EÚ by mali mať pri sebe Európsky preukaz zdravotného poistenia, ktorý platí vo všetkých štátoch EÚ, a ktorý dáva nemocnému nárok na nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť. Všeobecne platí, že si časť nákladov za ošetrenie a lieky musí každý uhradiť, preto je potrebné potvrdenky uschovať ako doklad pre zdrav. poisťovňu. Pre všetky cesty do zahraničia sa odporúča uzavrieť komerčné cestovné a zdravotné poistenie, ktoré zahŕňa poistenie liečebných nákladov. V Taliansku platí zákon, ktorý zakazuje fajčenie vo všetkých verejných a súkromných uzavretých priestoroch, do ktorých je verejný prístup, s výnimkou priestorov vybavených zariadeniami na recykláciu vzduchu. Fajčiť je možné len vo vyhradených, múrom oddelených priestoroch. Elektrina:

220 V (50 Hz) striedavého napätia, normalizované zástrčky sú európskeho systému.

Časový posun:

v Taliansku platí SEČ a letný SEČ ako na Slovensku. Telekomunikácie:

telefonická predvoľba Talianska +39, Benátky (Venezia), Chioggia +39-041, Jesolo, Eraclea, Caorle +39-0421, Bibione, Lignano, Grado +39-0431. Pri miestnom telefonovaní, ale aj zo zahraničia do Talianska, treba vytočiť predvoľbu vrátane nuly pred číslom mesta, napr. Benátky 041-xxx xxxx, zo zahraničia 0039-041-xxx xxxx. Roaming v Taliansku prevádzkujú viacerí operátori – s technológiou GPRS: WIND Italy (zobrazenie na displeji I88, 222-88, I WIND) s typom siete GSM 900/1800/3G, H3G (na displeji 3 ITA) s GSM 3G, Omnitel Vodafone (na displeji OMNI, Vodafone I) s GSM 900/1800/3G, TIM – Telecom Italia Mobile (na displeji TIM) s GSM 900/1800/3G, a bez GPRS – Globalstar Elsacom (na displeji G* Elsacom) s GSM Satellite.

Turistické úrady:

ENIT – Agenzia Nazionale del Turismo (centrála), Via Marghera 2/ 6, 00185 Roma, Italia – tel.: +39-06-49711, fax: 446 3379, 446 9907, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.enit.it Staatliches Italienisches Fremdenverkehrsamt, Kärtnerring 4, A-1010 Wien, Österreich – tel.: +43-1-505 1639-12, fax: 505 0248, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. (zastúpenie v Rakúsku) Zastoupení italského turizmu ENIT, Černákova 7, CZ-120 00 Praha, Česká rep. – tel.: +420-222 523 572, fax: 222 523 566, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.enit-italia.cz A.P.T. - Azienda di Promozione Turistica della Provincia di Venezia, Castello 5050, 30122 Venezia, Italia – tel.: +39-041-529 8711, fax: 523 0399, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.turismovenezia.it A.P.T. - Azienda di Promozione Turistica di Jesolo ed Eraclea, Piazza Brescia 13, 30016 Jesolo (VE), Italia – tel.: +39-0421-370 601, fax: 370 608, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. A.P.T. - Azienda di Promozione Turistica di Bibione-Caorle, Via Maria 37/39 (Loc. Bibione), 30020 San Michele al Tagliamento - Bibione, Italia – tel.: +39-0431-442 111, fax: 439 997, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.bibionecaorle.it A.P.T. – Azienda di Promozione Turistica di Lignano Sabbiadoro, Via Latisana 42, 33054 Lignano Sabbiadoro (UD), Italia – tel.: +39-0431-71821, fax: 70449, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.aiatlignano.it Internet:

www.italiantourism.com, www.enit-italia.cz (v češtine); Veneto – www.regione.veneto.it, www.turismo.veneto.it, www.veneto.to, www.magicoveneto.it; Benátky – www.comune.venezia.it, www.turismovenezia.it, www.venezia.net, www.venicehotel.com (ubytovanie), http://benatky.cestovanie.biz/ (v slovenčine)

(Zmena údajov vyhradená) Ing. Stanislav Šimek

• < Predch.
• Nasl. >