Cestovateľ - Časopis Cestovateľ

Crikvenica a Novi Vinodolski - turistický sprievodca

Slovenskí turisti veľmi dobre poznajú obidve tieto chorvátske dovolenkové destinácie. Patria totiž medzi najbližšie prímorské letoviská, príťažlivé aj z hľadiska rýchlej dopravnej dostupnosti. Táto oblasť je súčasťou Primorsko-goranskej župy, nazývanej tiež Primorje-Gorski Kotar podľa chorvátskeho prímoria Jadranu a horského masívu severovýchodne od Rijeky. Župa je však známejšia podľa svojho historického mena Kvarner.

Všeobecné údaje o Chorvátsku

Názov: Chorvátska republika, chorvátsky – Republika Hrvatska, srbsky – Republika Chrvatska, slovinsky – Republika Hrvaška, taliansky – Repubblica di Croazia, nemecky – Republik Kroatien, anglicky – Republic of Croatia.

Rozloha: 56 542 km2, z toho 620 km2 pripadá na vodné plochy.

Obyvateľstvo: 4,5 mil. (2009), Chorváti (Hrvati) tvoria 89,6 %, Srbi 4,5 %, zvyšok Bosniaci, Taliani, Maďari, Albánci, Slovinci, Česi (asi 10.500), Slováci (4 700), Rómovia a iné národnosti.

Náboženstvo: rímski katolíci 87,8 %, ortodoxní (najmä srbskí pravoslávni) 4,4 %, ostatní kresťania (grécki katolíci, augsburskí luteráni - evanjelici, kalvíni, svedkovia Jehovovi a iní) 0,8 %, moslimovia 1,3 %, ateisti a nešpecifikovaní 5,7 %.

Úradný jazyk: chorvátčina (hrvatski), národnostné menšiny používajú v domáckom styku svoje jazyky. Zaujímavé je čakavské nárečie (čakavština, čakavica), používané vo Vinodolskom kraji okolo Crikvenice.

Správne členenie: 20 žúp (županije) a 1 mestská oblasť Záhrebu (Grad Zagreb). Crikvenica a Novi Vinodolski patria do Primorsko-goranskej župy.

Hlavné mesto: Záhreb (Zagreb) – 804 200 obyv., s aglomeráciou 1,2 mil. (2008), metropolou Primorsko-goranskej župy je Rijeka – 164 130 obyv.

Oficiálna mena: kuna (HRK) = 100 líp (lipa), 1 EUR = 7,33 HRK, 1 USD = 5,08 HRK (k 17.4.2011).

MPZ automobilov: HR

Športová skratka: CRO

Národná web-doména: .hr

 Prírodné pomery a podnebie

Jadranské letoviská Crikvenica a Novi Vinodolski, vzdialené od seba necelých 9 km, ležia na brehu Vinodolského kanála (prielivu), ktorý oddeľuje chorvátsku pevninu od ostrova Krk. Preto sa často označuje tento pobrežný pás aj ako Vinodolská riviéra, ktorá je časťou dlhšieho úseku tzv. Chorvátskeho prímoria (Hrvatsko primorje) tiahnuceho sa od Opatije po Karlobag, kde už začína severná Dalmácia. Vinodolská riviéra je voľným pokračovaním Kvarnerskej riviéry z východnej Istrie, cez severnú časť Rijeckého zálivu, až po východné pobrežie širšieho Kvarnerského zálivu s mnohými ostrovmi.

Primorsko-goranská župa (Kvarner) s rozlohou 3 582 km2 a 323 000 obyv., kam teda patria aj letoviská Crikvenica a Novi Vinodolski, leží na severozápade štátu v užšej časti Chorvátska. Župa na západe susedí s Istriou, na severe so Slovinskom, východnú hranicu tvorí Karlovacká a Licko-senjská župa. Patrí sem Kvarnerský záliv s ostrovmi Krk, Cres, Lošinj a Rab (kvarnerský ostrov Pag je zadelený už do Licko-senjskej a Zadarskej župy). Pobrežie a ostrovy sú na rozdiel od vnútrozemia župy husto osídlené, krajské mesto Rijeka je jedno z najväčších v Chorvátsku, zároveň je dôležitou cestnou a železničnou križovatkou i veľkým námorným a trajektovým prístavom. Smerom od Rijeky (resp. až od slovinskej hranice Pasjak) sa pozdĺž celého chorvátskeho pobrežia ťahá Jadranská magistrála (cesta č. 8), ktorá končí na juhu v čiernohorskom Ulcinji. Za pobrežnými kopcami vo Vinodolskej doline sa však plánuje z Rijeky smerom na juh výstavba autostrády. Vinodolská dolina (tiež Vinodol) sa rozprestiera v zázemí Crikvenice, v údolí riek Dubračina, Malenica a Ričina, a zahŕňa dedinky Križišće pri Kraljevici, Drivenik, Tribalj, Grižane-Belgrad, Bribir a Novi Vinodolski, ktoré si od stredoveku zachovali poväčšine slovanské mená. Vnútrozemie župy od pobrežia prudko stúpa do sústavy Dinárskych vrchov s väčšími nadmorskými výškami. Zelený horský masív Gorski Kotar na severovýchod od Rijeky zaberá plochu 1 300 km2 a je veľmi populárnym a navštevovaným pohorím s najvyšším vrchom Veliki Risnjak (1 528 m n.m.). V centrálnej časti tohto pohoria, tvoreného prevažne bridlicami, vo vyšších polohách aj vápencom a dolomitom (preto je chudobná na vodu), bol v r. 1953 na ploche 3 041 ha vyhlásený Národný park Risnjak (http://risnjak.hr/) v r. 1997 rozšírený na 6 350 ha. Predmetom ochrany sú skalné masívy, horské lúky, bohaté lesy, vzácna fauna a flóra. Na južnom okraji pohoria leží Lokvarské jazero (plocha 2,1 km2) a menšie jazerá Lepenica a Bajer. Východne od Gorského Kotara sa rozprestiera pohorie Velika Kapela s najvyšším vrchom Kula (1 534 m n.m.) v masíve Bjelolasica, ktorý je známym olympijským a turistickým centrom Chorvátska (www.bjelolasica.hr). Rozmanité rastlinstvo prechádza od pobrežného stredomorského pásma Vinodolu so vždyzelenou vegetáciou, cez kopcovitú oblasť krovinatých macchií s borievkami, rozmarínom, vavrínom a zakrpatenými stromami, vyššie cez zmiešané bukové, smrekové a jedľové lesy, až do vysokohorského vrcholového pásma Risnjaku a Bjelolasice. V severnej časti sa zase vyskytuje kontinentálna panónska flóra. V horských oblastiach žije rys, medveď hnedý a vlk, tiež horské kozy, jelene, srnce, orly, tetrovy a iná zver.

Vinodolská riviéra má typické jadranské stredomorské podnebie s dlhým suchým teplým letom a miernou zimou bohatou na vlahu. Letné horúčavy však zmierňuje chladnejší vietor vanúci od juhovýchodu. Priemerná teplota vzduchu sa tu pohybuje okolo 24 °C v najteplejšom júli a auguste (maximálna denná je 27-28 °C), teplota mora je vtedy 26 °C a 82-100 mm zrážok. Jún a september majú priemer okolo 20 °C, s denným maximom 24-25 °C, zrážok je 110-165 mm. Najchladnejší je január s priemernou teplotou 6 °C, ktorá málokedy klesne pod nulu. Vnútrozemské centrálne pásmo vrchov má vlastnú horskú klímu a severné oblasti župy zas kontinentálnu klímu s väčšími teplotnými rozdielmi medzi letom a zimou.

Historický prehľad

Najstaršími známymi obyvateľmi Chorvátskeho prímoria boli ilýrski Liburnovia v 4. stor. pred Kr., pôvodne rybári, roľníci a pastieri, neskôr známi moreplavci a stavitelia prístavov. Ale na mieste dnešnej Rijeky ešte predtým existovala fenická, a potom aj etruská osada. Liburnské osady obsadili v 1. stor. pred Kr. Rimania, ktorí nad nimi držali nadvládu až do 6. storočia. V 7. stor. sem začali prenikať Slovania v podobe chorvátskych kmeňov, ktorí sa v 8. stor. začali organizovať v obciach Vinodolského údolia. Oni boli roľníci a rybári, ale po Rimanoch sa tu naučili pestovať vinič. Odtiaľ pochádza aj latinský názov Vallis vinearia – Údolie vína alebo Vínna dolina. Začiatkom 12. stor. získali panstvo nad územím Frankopaniovci, ktorí boli jedným z najmocnejších šľachtických rodov starého Chorvátska.

V 13. stor. bolo významným centrom pobrežia Kvarneru tzv. Vinodolské kniežatstvo (Vinodolska knežija). Vinodol ako územie sa prvýkrát spomína v Kronike kňaza Dukljanina (Ljetopis popa Dukljanina), a potom v starochorvátskych písomných dokumentoch. Kráľ Andrej II. daroval Vinodol v r. 1260 kniežaťu Gvidovi Frankopanovi z ostrova Krk. Z tejto darovacej listiny je zrejmé, že predmetom vlastníckeho prevodu bolo územie Vinodolu, ktoré bolo väčšie ako teritórium dnešného Vinodolského údolia (doliny). Vtedajšie područie Vinodolu tvorili obce Novi (dnes Novi Vinodolski), ktorá bola administratívnym strediskom so stálou rezidenciou Frankopaniovcov z Krku, ďalej Ledenice, Bribir, Belgrad, Drivenik, Hreljin, Bakar, Trsat (súčasné predmestie Rijeky) a Grobnik severne od Rijeky. S históriou údolia Vinodolu je úzko spätá aj história neďalekej Crikvenice. V Novom sa v r. 1288 stretli starostovia vinodolských obcí pod vedením kniežaťa Leonarda Frankopana, aby tu zostavili Vinodolský zákon, ktorý reguloval vzťahy feudálnych vinodolských miest. V tej dobe to bol jeden z mála národno-právnych kódexov, v ktorom feudálna moc našla spoločný štandard pre riadenie oblasti – je najstarším úplne zachovaným záznamom všeobecného práva, písaným v staroslovanskej hlaholike.

V stredoveku prekonala oblasť Vinodolu ťažké roky – najprv r. 1527 tu plienili Turci (vypálili mesto Novi), potom r. 1598 rovnaký osud postihlo územie od Benátčanov, keď pod velením admirála Ivana Bembu zničili pevnosť Lopsica. Frankopaniovci si udržali vládu nad územím až do r. 1671, kedy zabili posledného panovníka ich rodu. V stredoveku bola oblasť lénom niekoľkých chorvátskych šľachtických rodov. Do r. 1813 patrilo Vinodolsko pod Rakúsko-uhorskú monarchiu, kedy ho prechodne získal Napoleon, ale po roku opäť pripadlo Habsburgovcom. V r. 1848-1868 bolo prinavrátené Chorvátsku, ale od r. 1868 sa opäť stalo súčasťou Uhorska, od r. 1915 do r. 1945 sa tu striedala chorvátska a talianska vláda, a konečne r. 1946 pripadlo Juhoslávii. Po jej rozpade v r. 1991 je súčasťou Chorvátskej republiky.

Turistika a cestovný ruch

Pod názvom Chorvátske prímorie sa rozumie pobrežný pás, s výnimkou severnej časti veľmi úzky, ktorý siaha od Rijeky, resp. Opatije až po Karlobag. Pre našich turistov je spolu s Kvarnerskou riviérou na pobreží východnej Istrie, pri prejazde Maďarskom, najrýchlejšie dosiahnuteľnou prímorskou oblasťou vôbec. Severná časť Prímoria od Sušaku po Selce patrila už medzi obidvoma svetovými vojnami k najnavštevovanejším miestam letných pobytov z Československa. Okrem dobrého dopravného spojenia prispievalo k obľube aj plytké more a chránená poloha. Od konca 60. rokov však táto oblasť postupne strácala rekreačné hodnoty, najmä jej najsevernejší cíp. Bol totiž rozšírený rijecky prístav, ktorého súčasťou sú aj prístavné zariadenia v Bakare a prístav mestečka Omišalj na Krku, boli vybudované rafinérie ropy a iné veľké chemické závody. Medzi takto najviac postihnuté miesta patrí Rijeka a oblasť Bakarského zálivu (Bakar, Bakarac a Kraljevica s okolím). Rovnako nie sú príliš preferované letné pobyty ani v južnej časti Prímoria od mestečka Senj na juh po Karlobag v dĺžke asi 70 km. Pobrežný pruh je tu veľmi úzky, pretože mohutná hradba Velebitu sa dvíha priamo z mora, takže chýba priestor pre väčšie pláže či stavbu rozsiahlejších ubytovacích zariadení. Nie sú tu ani významnejšie historické pamätihodnosti, ani prírodné zaujímavosti – svahy Velebitu sú holé, nehostinné, bez vegetácie.

Najviac navštevovanou a pomerne príjemnou rekreačnou oblasťou Prímoria stále zostáva Vinodolská riviéra v okolí Crikvenice, Seliec a najmä Nového Vinodolského. Crikvenica je vlastne pobrežnou riviérou dlhou 15 km a širokou približne 2 km, na ploche 28 km2, so šnúrou urbanisticky spojených turistických stredísk, ktoré tvoria Jadranovo, Dramalj, samotná Crikvenica a Selce. Úzky pobrežný pás je vtisnutý medzi morom a dlhým prímorským hrebeňom s priemernou výškou okolo 300 m. Aj Novi Vinodolski má svoju riviéru s krištáľovo priezračným morom, bez okolitých priemyselných závodov – prúdy horského vzduchu z vysokých lesov a príjemná stredomorská klíma dávajú celému okoliu neoceniteľné ekologické prednosti. Novi Vinodolski je tiež známy ako kultúrne a politické centrum niekdajšieho Vinodolského kniežatstva, kolíska ustanovenia Vinodolského zákona a tradičné stredisko výroby vína (Vallis vinaria).

Blízkosť medzinárodného letiska Rijeka Airport (Zračna luka Rijeka) na ostrove Krk, osobného a nákladného prístavu v Rijeke, alebo dobrá cestná či železničná previazanosť so strednou Európou, sú dôležitým predpokladom na neustály rozvoj turizmu, ktorý na teritóriu Vinodolskej riviéry má tradíciu okolo sto rokov.

I T I N E R Á R

OPTIMÁLNY TRANZIT:

1.) zo Slovenska je možnosť rýchlej prepravy na Vinodolskú riviéru charterovými letmi prostredníctvom letiska Rijeka (www.rijeka-airport.hr), ktoré leží na ostrove Krk. 2.) doprava autom alebo autobusom po trase: a) z Bratislavy cez Rakúsko a Slovinsko diaľnicou Viedeň – Graz – Maribor – Záhreb – Karlovac – smer Rijeka, zísť zjazdom Oštrovica a pokračovať do Crikvenice. Celá trasa je dlhá 585 km, trvá cca 5 hod. 45 min.; b) z Ban. Bystrice a Košíc cez Maďarsko trasou Budapešť – Székesfehérvár – Nagykanizsa do Záhrebu, odtiaľ diaľnicou na juh do Oštrovice a Crikvenice. Trasa z BB = 691 km (za cca 8 hod.), KE = 765 km (asi 9 hod.). – diaľničné poplatky: aktuálne poplatky v Slovinsku – www.dars.si, v Chorvátsku – www.hac.hr, www.chorvatsko.cz/moto/index.html

A. Vinodolská riviéra a Senj:

CRIKVENICA

– mestečko a jedno z popredných letovísk Chorvátska, má 7 200 obyv. (spolu s osadami Jadranovo, Dramalj a Selce, ktoré patria k Crikvenici 11 500 obyv.), leží pod Jadranskou magistrálou, na úpätí Veľkej Kapely, 35 km na jv. od Rijeky a 16 km od Rijeckého letiska na ostrove Krk. Crikvenica je považovaná za starobylé mesto Kotor, nachádzajúce sa dnes na vrchole neďalekého rovnomenného kopca. V antike sa tu rozkladalo rímske sídlisko Ad Turres, ktoré po osídlení premenovali Chorváti na Kod tor („pri ohrade“). Bola to veľká dedina s farským kostolom a piatimi menšími kostolíkmi, ktorú r. 1776 zničil veľký požiar (dnes je osada opustená a v ruinách). Novú osadu posunuli bližšie k moru – názov „Crikvenica“ dostala od chorvátskeho slova crkva (kostol), podľa Pavlínskeho kláštora, ktorý tu už stál začiatkom 15. storočia. História mesta je ďalej spätá s históriou Vinodolskej doliny. Crikvenica má starú tradíciu príjemného jadranského letoviska. Koncom 19. stor. mala pre uhorskú šľachtu taký význam, ako pre rakúsku Opatija. Z tejto doby pochádzajú niektoré kúpeľné domy, hotely a liečebné ústavy (v r. 1893 tu už stáli dva hotely). Letovisko má vďaka chránenej polohe mierne podnebie, dostatok zelene, piesčité i kamienkové pláže, plytčiny pre deti (preto je obľúbeným letoviskom pre rodiny s malými deťmi) a rušný spoločenský život. Vybudovali sa nové hotely, apartmány, penzióny, vily a kempingy, ktoré spĺňajú všetky potreby pre turistov, reštaurácie ponúkajú tradičnú kuchyňu a lahôdky z plodov mora, diskotéky zase zábavu pre mladých počas noci. Crikvenica a okolie sú ideálnym miestom nielen prímorskej rekreácie, ale aj športových aktivít – paraglidingu, rogalám, alpinizmu, peším a cyklistickým túram, rybárčeniu, morskému rybolovu i jazde na vodných skútroch (jet-skiing). V hlavnej turist. sezóne (od apríla do októbra) sa z crikvenického prístavu každodenne organizujú výletné plavby po Jadrane na motorových loďkách. Takmer polstoročnou tradíciou je v meste Rybársky týždeň (Ribarski tjedan), konaný každý rok koncom sezóny. V Crikvenici sú aj liečebné zariadenia pre thalassoterapiu (liečbu morskou vodou). Zaujímavosti: Pavlínsky kláštor (Pavlinski samostan) – založený bol r. 1412 kniežaťom Nikolom IV. Frankopanom pre mníchov Rádu sv. Pavla Pustovníka, pri ústí rieky Dubračina do mora, spolu s Kostolom Nanebovzatia Panny Márie (Crkva Uznesenja Blažene Djevice Marije). Kláštor je v dnešnej podobe z 18. stor. nazývaný „Frankopanski grad“ a slúži ako Hotel Kaštel. Z iných pozoruhodností stojí za zmienku Kostol sv. Antona (Crkva Svetog Antuna) – postavený v 30. rokoch min. storočia na mieste pôvodného staršieho chrámu, Mestské múzeum (Muzej Grada Crikvenice) napr. s exponátmi z Levej jaskyne pri osade Dramalj, alebo Kavranovo jazero na južnej strane masívu Kavranovo (2,2 km od Crikvenice). Malebným starým mestom vedie schodište z centra Crikvenice na Kalvariju so sochou Krista, odkiaľ sa otvára nádherný výhľad na celé okolie. Priľahlá „Cestička lásky“ (Ljubavna cestica) vedie cez borovicový les k ruinám antickej pevnosti Badanj. Na mieste antickej osady Ad Turres boli odkryté napríklad zvyšky rímskej keramickej dielne Sexta Metilia Maxima na výrobu špeciálnych vínnych amfor. Hlavná mestská pláž je piesčitá, vznikla počas mnohých storočí obrusovaním okolitého skalnatého terénu riečkou Dubračina a nánosmi piesku z Vinodolskej doliny. INFO: www.crikvenica.hr, www.tzg-crikvenice.hr, www.crikvenica-info.com

Okolie:

Dramalj – letovisko na sev. okraji Crikvenice, odkiaľ sem vedie pobrežná promenáda, sa rozprestiera od jachtárskej maríny „Čierne mólo“ (Crno molo) v Crikvenici po polostrov Kačjak. Dramalj, pod názvom Dram, bol prvou osadou založenou v tejto oblasti už v 6.-7. storočí. Začiatkom 18. stor. sa spomína ako Dramalj, potom zmenil meno na Sveta Jelena, v r. 1813 tu postavili kostol zasvätený sv. Helene a r. 1945 sa mestu vrátilo pôvodné pomenovanie Dramalj. Turist. rozvoj mesta nastal od konca 19. stor. postavením viacerých víl a Hotela Danica. Kvalitu prostredia dnes umocňuje príjemná stredomorská klíma, bujná vegetácia, niekoľko krásnych štrkových pláží, čisté more a množstvo slnečných dní. Hosťom je k dispozícii 750 hotelových lôžok a ďalších vyše 3 500 na súkromí, v apartmánoch a autokempingu. Ponuku v sezóne obohacujú kultúrno-zábavné podujatia, jednodenné výlety do blízkeho okolia, športové a rekreačné aktivity, či mnoho znamenitých reštaurácií. Smerom na sever je pobrežie príkre a skalnaté, nájdu sa však aj skryté zákutia s malými plážami. Najväčším rekreač. komplexom je tu Kačjak s 240 m dlhou štrkovou plážou uprostred skalísk, s jachtárskou marínou, športovým strediskom, disko-klubom, reštauráciami, poštou i ambulanciou, ktorý leží na rovnomennom polostrove, asi 4 km na sz. od Crikvenice, prevažne s jednoduchším ubytovaním (bungalovy, pavilóny). Pri osade Kloštar Šiljevički sa krúti oblúkovitá zátoka Havišće s 270 m dlhou štrkovou plážou a malou marínou, hneď za kopcom je zaujímavý prírodný fenomén – liečivé blato v zátoke Lokvišće so starou jachtárskou marínou, kde sa na brehu nachádza aj archeolog. lokalita Lokvišće. Jadranovo – malé turistické miesto, 9 km na sz. od Crikvenice, je známe slnečným severojadranským pobrežím, ktoré lemujú najmä prístaviská jachtárskych a rybárskych člnov, priestor medzi nimi vypĺňajú malé štrkové pláže s krištáľovo čistým morom. Obec má takmer 3 000 lôžok privátneho ubytovania v moderne zariadených izbách a apartmánoch, bohatú gastronomickú ponuku a tradičné sú rybárske večery (tzv. fešty) v letnej sezóne. V obci stojí Kostol sv. Jakuba Apoštola, je tu pošta, banka, zdravotné a nákupné stredisko.

SELCE

– obec a tradičné jadranské letovisko, 3 km na jv. od centra Crikvenice, ku ktorej administratívne patrí, leží v malebnej zátoke, v jednej z najkrajších častí pobrežia Jadranského mora. Má 110-ročnú tradíciu v cestovnom ruchu a za tú dobu sa z mesta rybárov a kamenárov stali Selce atraktívnou turist. destináciou. Mierne podnebie s viac ako 2 500 hodinami slnečného svitu za rok, priemerná letná teplota 24 °C a priemerná ročná teplota 14 °C, umožňujú príjemný pobyt vo všetkých ročných obdobiach – hlavná kúpacia sezóna trvá od mája do októbra. Selce majú podobné podmienky prímorskej rekreácie ako Crikvenica, s ktorou sú spojené vychádzkovou promenádou, vhodné najmä pre rodinnú rekreáciu. Moderná pláž je už niekoľko rokov nositeľkou európskej Modrej vlajky. Ubytovanie ponúka 5 hotelov, 2 kempy, súkromné penzióny a rodinné domy s veľkým počtom izieb a apartmánov. Hostia majú k dispozícii reštaurácie, taverny, pizzérie, bistrá, kaviarne, cukrárne, obchody so suvenírmi, tiež je tu potápačské centrum „Mihurić“ s potápačskou školou, množstvo príležitostí pre vodné športy, možnosti rybárčenia, malý prístav pre člny, tenisové kurty, minigolf, bowling, ale aj banka, pošta a lekáreň. Selce sú vďaka klíme známe aj liečbou kardiovaskulárnych chorôb, reumatických a respiračných ochorení, tiež rehabilitáciou športových úrazov v zdrav. inštitúcii Terme Selce (www.terme-selce.hr). Iné zaujímavosti: V starej časti mesta sa zachovalo niekoľko svojráznych ľudových domov a stavieb prímorského typu, ako Harmica a staré uličky, Kaplnka sv. Kataríny z predrománskej doby, v 15. stor. obnovená, Kaplnka sv. Jozefa (Sveti Josip), alebo farský Kostol sv. Kataríny z r. 1888 (z pôvodného starého kostola pochádza organ, baroková krstiteľnica a barokový relikviár s pozostatkami sv. Kataríny). Na kopci stojí Kostol sv. Juraja (Crkva Svetog Jurja), pôvodne z predrománskej doby (9.-11. stor.) a zvyšky pravekých ruín, odkiaľ je krásny výhľad na Vinodolský kanál a Vinodolské údolie. Toč - Mlin za masline – posledný sedliacky kamenný mlyn na olivy, pravdepodobne z 18. stor., tvorí ho budova so zachovaným zariadením (napr. monolitické kamenné koleso ako lis na výrobu olivového oleja, alebo nádoby na jeho uskladnenie). INFO: www.tzselce.hr

NOVI VINODOLSKI (alebo len NOVI)

– mestečko a prímorské letovisko s viac ako 130-ročnou tradíciou turizmu, má 5 300 obyv., rozprestiera sa pri Jadranskej magistrále, 9 km na jv. od Crikvenice, na brehu Vinodolského kanála. Na mieste dnešného mestečka stála v antike osada, dôkazom sú zvyšky rímskej pevnosti Lopsica v mestskom parku. V 13. stor. bolo mesto sídlom Vinodolského kniežatstva a rezidenciou Frankopaniovcov. Novi je známy z r. 1288, kedy tu pod vedením kniežaťa Leonarda Frankopana ustanovili Vinodolský zákon, regulujúci vzťahy medzi mestami Vinodolu (Vinodolského údolia). Pre svoju malebnú polohu na strmom úbočí kopca, nad ústím rieky Suha Ričina na južnom konci Vinodolského údolia, pre svoju zeleň (najmä borovice), stredomorskú klímu, svieži vzduch, pláže s čistým morom, starobylý ráz mestského jadra a autentický folklór, bol Novi po Opatiji od r. 1878 priekopníkom v cestovnom ruchu na tomto pobreží. Veľkú obľubu si získal aj v medzivojnovom období a od 60. rokov minulého storočia sa letovisko rozrástlo medzi pobrežím a magistrálou obidvomi smermi. Rekreačné zariadenia sa sústredili najmä v predmestí Lišanj, v rovnomennej zátoke na jv. od prístavu. Dnes je k dispozícii ubytovacia kapacita pre viac ako 10 000 turistov denne – v hoteloch, autokempingoch, turistických osadách, apartmánoch i v privátnych domoch. V ich blízkosti boli postavené športové a rekreačné zariadenia, vnútorné a vonkajšie bazény s morskou vodou alebo potápačské centrá. Novi Spa Hotels & Resort 5* je jedným z najväčších a najlepšie vybavených wellness centier v Európe. Rovnako početné reštaurácie a taverny (tzv. konoby) pre turistov ponúkajú kulinárske špeciality. Okolie mesta má veľa viníc, horských lesov s poľovnými revírmi, turistických a cyklistických chodníkov. Zaujímavosti: Staré mesto – ťahá sa od mora až na kopec s kostolom a vežou, charakterizuje ho pobrežná architektúra bielych domov s červenými strechami, úzkymi krivolakými uličkami a malými námestíčkami. Frankopanský hrad (Frankopanski kaštel) – pod názvom Novigrad bol postavený v 13. stor. na vyvýšenine v mestskom jadre nad prístavom, so štvorcovým nádvorím a zosilnenými rohovými vežami, r. 1288 v ňom ustanovili Vinodolský zákon písaný v hlaholike a v 19. stor. ho prestavali na zámok (z pôvodného hradu sa zachovala len gotická štvorpodlažná veža Kvadrac). Farský Kostol sv. Filipa a Jakuba (Sveti Filip i Jakov) bol postavený zrejme už v 14. stor., dnes má barokovú podobu a hodnotné zariadenie (od chrámu je pekný výhľad). Gotický Kostol Najsvätejšej Trojice (Sveto Trojstvo) obsahuje čiastočne zachované cenné fresky z 15. storočia. V zrúcanine sa nachádza Pavlínsky kláštor (Pavlinski samostan), ktorý tiež pochádza z 15. storočia. Kostol sv. Marina stojí na malom rovnomennom ostrovčeku pred pobrežím. Národné múzeum (Narodni muzej), umiestnené v bývalom sídle biskupov z Modruše, má archeologické, etnografické a umelecké zbierky. INFO: www.novi-vinodolski.hr, www.tz-novi-vinodolski.hr

Okolie:

Novovinodolská riviéra sa ťahá približne 25 km po pobreží, zahrňujúca Novi Vinodolski, lokality Povile, Klenovica, Smokvica, Kozica a Sibinj. Zagori – turist. mestečko s kempingom leží 2 km na sz. od centra mesta. Ledenice – 7 km na sv. vo vnútrozemí sa nachádza dedinka, zrejme založená ako ilýrske hradisko alebo rímska vojenská stanica (našli sa tu rím. mince a amfory), ktorá bola v stredoveku dobre opevneným mestom. Postavená je na vrchole skalnatého kopca, so zvyškami pevnosti Gradina. Obci dnes dominuje Kostol Panny Márie z hory Karmel (Crkva Majke Božje Karmelske) s cenným barokovým hlavným oltárom z r. 1715. Povile – malé turist. mestečko, 2 km na jv. od Nového Vinodolského, je vďaka idylickému pokoju a krištáľovo čistej vode skutočnou perlou tejto riviéry, ktorú dopĺňa krásny kemp v borovicovom lese, menšie hotely, penzióny, malý Kostol sv. Magdalény, skalnatý výbežok Punta Magdalena a malý prístav pre člnky so štrkovo-kamennou plážou, kde v mori vyviera aj mnoho prameňov sladkej vody. Na severnom konci obce vidno nad magistrálou tzv. suchozidy, suché kamenné múriky, ktorými si ľudia ohradili svoje pozemky. Klenovica – 7 km od Povile sa nachádza jedna z najslávnejších rybárskych dediniek na Jadrane s tradíciou lovu tuniakov, obec sa spomína už v r. 1388, dnes je ideálnym miestom oddychu a rekreácie pre svoje čisté more, svieži vzduch a rybie reštaurácie, je tu privátne ubytovanie a kemping. Smokvica – malá osada Novovinodolskej riviéry, založená v 17. stor., je spojená s Klenovicou 3 km dlhou promenádou, kde okolitá riedka vegetácia z kopcov siaha až k moru. Meno má podľa figy (smokva), ktorá bola spolu s viničom najvýznamnejšou plodinou tohto prímoria. Obec má bohatú turist. ponuku, ubytovanie v súkromí, príjemné stredomorské podnebie a kvôli silnejšiemu vetru aj výborné podmienky pre plachtenie a windsurfing. Krištáľovo čisté more má množstvo podzemných vyvieračiek zo svojho dna. Smerom na juh, po mestečko Senj, sa ťahá rovnaký typ skalnatého pobrežia s malými turist. mestečkami, ubytovaním na priváte a v kempoch – Kozica, Sibinj, Batina, Sveta Jelena, alebo Škver.

SENJ

– historické mestečko (8 200 obyv.) s jedným z najstarších prístavov na Chorvátskom prímorí a partnerské mesto nášho Senca, leží na brehu Velebitského prielivu (Velebitski kanal), 22 km na jv. od Nového Vinodolu. Stupňovite sa rozkladá v závere zátoky Senjska draga na severozápade Licko-senjskej župy. V lete je podnebie príjemné, ale v zime tu vanú silné vetry – bóra (tzv. senjska bura). Na mieste dnešného mesta existovala významná obchodná rímska osada Senia. Od 10. stor. bol Senj jedným z najvýznamnejších stredísk hlaholského písomníctva (od konca 15. stor. tu pracovala hlaholská tlačiareň). V stredoveku mesto patrilo uhorským kráľom, Béla III. ho daroval r. 1184 Templárom. Potom bolo 200 rokov pod panstvom chorvátskych šľachtických rodov (od r. 1271 Frankopaniovcov) a od 16. stor. rakúskych Habsburgovcov. V 16.-17. stor. tu pôsobili Uskoci (partizáni, aj s pomocou svojich rýchlych lodí), ktorí bojovali proti Turkom a Benátkam. Zaujímavosti: Tvrdava Nehaj – dominantná, osamote stojaca pevnosť s piatimi vežami vybudovaná na kopci v r. 1558 uskockým hajtmanom Ivanom Lenkovićom na obranu mesta proti Turkom a Benátkam (dnes múzeum), architektonicky úplne vybočuje od tunajšieho obvyklého prímorského štýlu. Staré mesto – vtesnané je na malom priestore vo vnútri zvyškov pôvodného mohutného opevnenia (zachovalo sa len niekoľko veží a dve brány), v pôvodnej štruktúre úzkych krivolakých uličiek a malých námestí (napr. Uskočka ulica). Na námestí Palinski trg pri prístavisku stojí Palác Posedaričov – jednej z predných uskockých rodín. Trg Cilnica (Velika placa) – ústredné námestie s klasicistickou fontánou patrí medzi najkrajšie barokové priestory Chorvátskeho prímoria, stojí tu zvonica ako zvyšok niekdajšieho františkánskeho kláštora, a bývalý Frankopanský hrad (Kaštel) zo 14. stor., neskôr niekoľkokrát prestavovaný na zámok (býval sídlom senjských hajtmanov, tzv. kapetanov), vedľa je Veľká brána (Velika alebo Vela vrata) naposledy prestavaná v 19. storočí. Tu končila tzv. Jozefínina cesta z Karlovca, nazývaná aj Louisina cesta podľa Napoleonovej druhej manželky, rakúskej princeznej Márie Louisy (na bráne je nápis „Finis Josephinae“ – koniec Jozefíninej cesty). Katedrála Svete Marije – pôvodne z 11. stor., v 18. stor. barokovo prestavaná, sa nachádza priamo v centre mesta (pod ňou sú katakomby s hrobmi), spolu s niekoľkými palácmi, napr. goticko-renesančným Palácom Vukasovićovcov, kde dnes sídli Mestské múzeum (Gradski muzej) s exponátmi sakrálneho dedičstva. Slnečné hodiny (Sunčani sat) – postavené pri Jadranskej magistrále v sev. časti mesta na 45. rovnobežke, ktorá tadiaľ prechádza. Ubytovanie poskytuje niekoľko hotelov a viaceré kempingy v okolí – severne od mesta kemping Škver, smerom na juh Bunica, Spasovac, Ujča, Kalić, Eurocamp Rača. INFO: www.senj.hr, www.tz-senj.hr

B. Vinodolské údolie (Vinodol):

DRIVENIK

– obec, 9 km severne od Crikvenice, stará časť sa nachádza na kopci Glavica (181 m n.m.), nová časť na jeho úpätí v údolí medzi dvomi hrebeňmi. Obec sa prvýkrát spomína v r. 1288 ako jeden zo signatárov Vinodolského zákonníka Zaujímavý je zachovalý hrad Drivenik na kopci Glavica, postavený v 13. stor. Frankopaniovcami ako pevnosť, v 16. stor. bol prestavaný na renesančný zámok s guľatými vežami, a tiež starobylý kamenný kostol – Crkva Svetog Dujma.

TRIBALJ

– malá obec, 2 km od Drivenika, v jej osade Stranče odkryli starochorvátsku nekropolu datovanú od konca 8. do 11. stor., v r. 1804 obec dostala farský Kostol Navštívenia Panny Márie (Crkva Pohodenja Blažene Djevice) s hlav. oltárom z tirolskej dielne. GRIŽANE-BELGRAD

– dedinka, 5 km ďalej od Tribalja, leží pod ruinami Frankopanského hradu (Frankopanski kaštel) z r. 1225 a skalnatými útesmi Griža, podľa ktorých je pomenovaná. Hrad bol poškodený r. 1323, kedy Vinodol postihlo silné zemetrasenie, v 15. stor. boli pridané okrúhle veže, dnes sú viditeľné len pozostatky niekdajšieho slávneho hradu tvaru nepravidelného štvorca. V obci stojí Kostol sv. Martina zo 16. stor. a na cintoríne sa nachádza hlaholský nápis zo 17. storočia. Ubytovanie v obci poskytujú v kamenných domoch vyzdobených v autentickom prímorskom štýle.

BRIBIR

– malé mestečko sa rozkladá na vrchole kopca nad Vinodolským údolím, asi 5 km od Grižane a 4 km severne od Nového Vinodolského. Známe bolo už v 13. stor. za panovania Frankopaniovcov, ktorí na kopci postavili pevnosť. Z hradu postaveného r. 1302 sa zachovala len štvorhranná veža Kula a časť hradieb. Kostol sv. Petra a Pavla postavili r. 1524. Birbir bol sídlom Vinodolského kniežatstva, ktoré v r. 1760 premiestnili do Crikvenice. Architektúra mestečka, aj ďalších obcí Vinodolu má typickú štruktúru ovplyvnenú podhorskou klímou a tradičným spôsobom života. Domy v prímorskom štýle sú stavané z kameňa a obklopené múrom s bránou. Vinodol má typické aj svoje kroje. Okolité lesy sú zaujímavou chatárskou oblasťou, s možnosťou peších túr a loveckej turistiky (zajace, jarabice, líšky, kuny, jelene, ale aj vlci a medvede). V poľovníckych chatách poskytujú rôzne lovecké špeciality. Najvyšším vrcholom je tu Viševica (1 428 m n.m.). INFO: www.bribir.net, www.tz-vinodol.hr

C. Chorvátske prímorie - severná časť:

BAKAR

– malebné mestečko s prístavom, 11 km na jv. od Rijeky, je amfiteatrálne rozložené na svahoch pri závere Bakarského zálivu, s výrazným stredovekým rázom. Založené bolo v 13. stor. ako obchodné a rybárske mesto, dnes je súčasťou rijeckého prístavného komplexu (tankery, ropné nádrže). Zaujímavosti: Stará štvrť Grad – zachovala si stredovekú štruktúru, na najvyššom mieste stojí zámok Kaštel, pôvodne Frankopanský hrad z r. 1530, pod ním je farský Kostol sv. Ondreja Apoštola z prvej polovice 19. stor. (cenný je obraz Najsvätejšej Trojice a klenotnica), zaujímavý je tiež Kostol sv. Kríža zo 17. stor., v prímorskej časti aj barokový Kostol sv. Margaréty tiež zo 17. stor. s cennými obrazmi, Dom Plovanija zo 16. stor. – kedysi prvá moreplavecká škola na Jadranskom pobreží Chorvátska, biskupský palác Biskupija z 15. stor., tzv. Rímsky dom (Rimska kuća) z 18. stor., Turecký dom (Turska kuća) zo 16. stor. a iné stavby. Mestské múzeum (Gradski muzej) je zamerané na moreplavbu. Okolie: Smerom k Rijeke sú malé pláže s kempingami Paveki a Rožići. Medzi Bakarom a susedným Bakaracom sú dve starobylé drevené veže (straže), kedysi používané na sledovanie tuniakov. INFO: www.bakar.hr, www.tz-bakar.hr

KRALJEVICA

– mestečko a letovisko leží pri vstupe do Bakarského zálivu, 8 km na jv. od Bakaru. Jeho rozvoj sa datuje od 17. stor., kedy tu príslušníci dvoch najmocnejších chorvátskych rodov vybudovali svoje sídla – Frankopaniovci si postavili na polostrovčeku na kopci nad prístavom neskororenesančný prepychovo vybavený Nový zámok (Novi grad), rod Zrinských zas mladší ranobarokový a protizmyselne nazvaný Starý zámok priamo v meste. Okolie: 3 km na jv. je most (býv. Titov most) na ostrov Krk – platí sa mýto 30 kún (pre osobné autá). Smerom na jv., v zátoke Grabrova, sa nachádza zaujímavo pojatý veľký rekr. komplex Uvala Scott. INFO: www.kraljevica.hr, www.tzg-kraljevica.hr

U ž i t o č n é    i n f o r m á c i e

Podmienky vstupu:

Do Chorvátska môžu občania SR cestovať s platným cestovným pasom alebo občianskym preukazom na dobu 90 dní bez víz. Do pasu rodičov môžu byť zapísané deti do 5 rokov, staršie deti potrebujú do Chorvátska vlastný cestovný pas. Cestujúci môžu cestovať s domácimi zvieratami (pes, mačka, fretka), len ak zabezpečili cestovný pas zvieraťa, v ktorom sú zaznamenané potrebné vakcinácie. Zastupiteľské úrady:

Veľvyslanectvo Chorvátskej republiky, Mišíkova 21, 811 06 Bratislava – tel.: 02-5720 2090-91, fax: 5443 5365, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.mvpei.hr Veleposlanstvo Slovačke Republike, Prilaz Gjure Deželića br. 10, HR-10000 Zagreb, Hrvatska – tel.: +385-1-487 7070, 71, 73, mobil: +385-(0)98-278 182 (pohotovostná služba), fax: 487 7078, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.zagreb.mfa.sk, www.mzv.sk/zahreb

Dôležité kontakty:

tiesňová linka – 112; polícia (Policija) – 92, 192, +385-51-439 010 (Crikvenica); hasiči (Vatrogasci) – 93, +385-51-241 631 (Crikvenica), 244 321 (Novi Vinodolski); rýchla zdravotná pomoc (Hitna pomoć) – 94, +385-51-241 111 (Crikvenica); ambulancia +385-51-792 199 a 792 200 (Novi Vinodolski), 765 306 (Selce); veterinár Crikvenica +385-51-241 932, 242 721; HAK (Chorv. autoklub - cestná pomoc) – 987, 1987, +385-51-785 060, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.hak.hr; autobus. stanica (Autobusni kolodvor) +385-51-781 333 (Crikvenica), 060 303 403 (Novi Vinodolski); lokálny bus Jadranovo-Dramalj-Crikvenica-Selce +385-51-781 333; prístav Novi Vinodolski +385-51-244 345, 244 780; žel. stanica Rijeka +385-51-213 333, +385-9830, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.hznet.hr; letisko Rijeka (Aerodrom Rijeka na ostrove Krk) +385-51-842 132, 842 040, fax: 842 055, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.rijeka-airport.hr; všeobecné info – 981; info o tel. č. – 988 (miestnych), 902 (medzinárodných); záchranná a pátracia služba na mori – 9155 (DAN), VHF kanály 16, 10, 74; turistický info servis – 062 999 999, 098 342 107; info o počasí a situácii na cestách – 060 520 520.

Dopravné možnosti:

Vinodolská riviéra a celé Chorvátske prímorie (Kvarner) má výbornú dopravnú dostupnosť po diaľniciach a kvalitných cestách I. triedy (Jadranská magistrála), alebo prostredníctvom Medzinárodného letiska Rijeka na ostrove Krk pri meste Omišalj. Pri ceste autom treba vodičský preukaz SR, malý technický preukaz a Zelenú kartu. V prípade, že vodič nie je majiteľom vozidla, polícia môže požadovať overené prehlásenie majiteľa vozidla (v chorvátskom alebo anglickom jazyku), že vozidlo bolo zapožičané. Pri ceste osobným autom musia mať spolucestujúce deti do 5 rokov povinne autosedačku, zakázané je telefonovať z mobilu počas jazdy (s výnimkou „hands-free“), nulová hranica alkoholu v krvi, povinnosť svietiť aj vo dne po celý rok. Najvyššia povolená rýchlosť – obec 50 km/h, mimo obce 80 km/h, rýchlostná cesta 100 km/h, diaľnica (autocesta) 130 km/h. Telekomunikácie:

Telefonická predvoľba Chorvátska je +385, Záhreb +385-(0)1, Rijeka, Crikvenica a Novi Vinodolski +385-(0)51, Senj +385-(0)53. Mobilná sieť v Chorvátsku používa roaming – operátormi sú T-Mobile (zobrazenie na displeji T-Mobile HR, T-Mobile, HR-CRONET) s typom siete GSM 900/3G a technológiou (dátovou službou) GPRS, VIP-net (HR VIPNET, HR-10, HR VIP) typ siete GSM 900/3G s GPRS, Tele2 (HR 21902, HR TELE2) s GSM 1800 a GPRS.

Turistické úrady:

Turistička zajednica Primorsko-goranske županije, N. Tesle 2, HR-51410 Opatija, Hrvatska – tel.: +385-51-272 988, 272 665, fax: +385-51-272 909, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.kvarner.hr Turistička zajednica Vinodolske općine, Bribir 1, HR-51253 Bribir – tel.: +385-51-248 730, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.tz-vinodol.hr Turistička zajednica Grada Crikvenice, Trg Stjepana Radića 1c, HR-51260 Crikvenica, Hrvatska – tel.: +385-51-241 051, tel./fax: 241 867, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.tzg-crikvenice.hr Turistička zajednica Mjesta Selce, I. Jeličića 1, HR-51266 Selce – tel.: +385-51-768 108-109, fax: 765 165, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.tzselce.hr Turistička zajednica Grada Novi Vinodolski, Kralja Tomislava 6, HR-51250 Novi Vinodolski – tel.: +385-51-791 171, fax: 244 306, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.tz-novi-vinodolski.hr Turistička zajednica Grada Senja, Stara cesta 2, HR-53270 Senj – tel.: +385-53-881 068, fax: 881 219, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.tz-senj.hr

Internet:

Chorvátsko – www.croatia.hr (turist. úrad), www.hrvatska-croatia.info, www.croatian-tourism.info, www.holiday-hr.com, www.hotel.hr; Kvarner – www.kvarner.com, www.kvarner.hr, www.pgz.hr (Primorsko-goranska župa), www.tz-vinodol.hr (Vinodolské údolie), www.gorskikotar.com (pohorie Gorski Kotar), http://risnjak.hr/ (NP Risnjak); Crikvenica a Selce – www.jadran-crikvenica.hr (hotely); – v slovenčine a češtine: http://sk.croatia.hr/ (zastúpenie CHTZ v SR), www.mojechorvatsko.sk (sprievodca), www.adriagate.com/sk/index.aspx, www.chorvatsko.cz, www.adriatic.hr, www.ubytovanivchorvatsku.cz, www.croatiaairlines.cz (lety z Viedne a Prahy), www.jadrolinija.cz (trajekty);

(Zmena údajov vyhradená) Ing. Stanislav Šimek

• < Predch.
• Nasl. >