Cestovateľ - Časopis Cestovateľ

Krk - turistický sprievodca

Krk nazývajú zlatý i zelený. Je aj nie je ostrov. Ako ostrov dojíma idylickosťou prírody a psychologickou vzdialenosťou od všedného dňa. No vidina ostrova sa vytratí vo chvíli, keď si uvedomíme jeho dopravnú previazanosť s pevninou.
Od kontinentu je oddelený morom a zároveň spojený mostom, ktorý v čase, keď ho stavali, takmer nemal vo svete konkurenta...

Názov: ostrov Krk, chorvátsky – otok Krk, taliansky – Isola di Veglia, nemecky – Insel Krk (starší názov Vegl), latinsky – Curicta.
Rozloha: 410 km2.
Obyvateľstvo: 16 400 v r. 2007 (v r. 2001 bolo 17 860); Chorváti tvoria 91 %, zvyšok Srbi, Slovinci, Bosniaci a iné národnosti.
Náboženstvo: rímski katolíci 90 %, ortodoxní 4 %, bez vyznania 6 %.
Úradný jazyk: chorvátčina (hrvatski).
Správne členenie: ostrov Krk patrí do Primorsko-goranskej župy (Primorje-Gorski Kotar), tvorí ho 68 obcí.
Metropola ostrova: mesto Krk – 5500 obyv.
Oficiálna mena v Chorvátsku: kuna (HRK) = 100 líp (lipa), 1 EUR = 7,23 HRK, 1 USD = 5,16 HRK (k 15.6.2009).
MPZ automobilov: HR
Športová skratka: CRO
Národná web-doména: .hr

Prírodné pomery a podnebie

Ostrov Krk patrí spolu s južnejším Rabom a Pagom do vnútorného pásu Kvarnerských ostrovov. Rozlohou je vôbec najväčším ostrovom v Jadranskom mori a zároveň aj najväčším spomedzi všetkých 1185 ostrovov Chorvátska. Na severe je Krk spojený od r. 1980 s pevninou 1430 m dlhým dvojoblúkovým, tzv. Krčkim mostom (býv. Titov most) ponad úžinu Mala vrata a cez ostrovček Sveti Marko. Smerom na juh oddeľuje ostrov od materskej pevniny najprv Vinodolský kanál, potom širší Velebitský prieliv a západné brehy Krku obmýva Riječki záliv.
Úrodnejšia severozápadná a západná časť ostrova je nižšia, s miernejším podnebím, tiež viac zalesnená, s bohatým rastlinstvom. Celý ostrov má až 1430 druhov rastlín, 43 je ostrovných endemitov, les zaberá asi jednu tretinu jeho rozlohy. Juh a najmä juhovýchod je naopak vyšší, pustý a neúrodný, vystavený studenému vnútrozemskému vetru bóre. Tvorený je vápencovou krasovou plošinou, na ktorej sa nachádza najvyšší bod ostrova – Obzovo (tiež Obzova, 569 m n. m.).
Na rozdiel od ostatných jadranských ostrovov má Krk pomerne husté osídlenie. Takmer všetky väčšie obce sa rozkladajú na pobreží – Krk, Malinska, Njivice, Omišalj, Vrbnik, Baška a Punat. Okrem Vrbnika a Bašky ležia na chránenej západnej alebo severozápadnej strane. Medzi hlavné zamestnanie obyvateľstva patrí poľnohospodárstvo, najmä pestovanie olív, ovocia a zeleniny, viniču sa najviac darí na Vrbnickom poli. Dlhú tradíciu má chov oviec, rybolov i cestovný ruch a služby s ním spojené. Zo všetkých ostrovov zasiahla Krk industrializácia najsilnejšie – napr. chemický kombinát či rafinéria ropy pri Omišalji, kde sa nachádza aj medzinárodné letisko pre Rijeku.
Krk má typické jadranské stredomorské podnebie s dlhým, suchým, teplým letom a miernou zimou bohatou na vlahu. Letné horúčavy však zmierňuje chladnejší vietor vanúci od juhovýchodu (jugo). V zime naopak prúdi bóra – studený, suchý a prudký kontinentálny vietor od severovýchodu. Priemerné teploty vzduchu – máj 18 °C, jún 22 °C, júl – august 26 °C (voda 24 °C), september 20 °C, v zimných mesiacoch okolo 7 °C. Ročný priemer zrážok je okolo 1100 mm, v najsuchšom júli a auguste len do 50 mm.

Historický prehľad

Podľa sporadických vykopávok bol ostrov Krk osídlený už v 10. stor. pred Kr., ale najstaršími známymi obyvateľmi boli ilýrski Liburnovia v 4. stor. pred Kristom. Tiež rímske osídlenie z 2. stor. pred Kr. až 6. stor. po Kr. pripomínajú mnohé nálezy a artefakty (Rimania ostrov nazvali Curictum). Už v 5. stor. bola na ostrove založená prvá ranokresťanská katedrála – dokumentujú to jej zvyšky a starorímske nápisy. Na tom základe založili na Krku biskupstvo v r. 900, ktoré vykonáva činnosť dodnes (http://krk.hbk.hr/). Po kratšej dobe byzantskej nadvlády získali v 10. stor. zvrchovanosť nad ostrovom Benátky, ktoré svoje panstvo postúpili začiatkom 12. stor. pánom z Krku – Frankopanom, tí sa tak stali jedným z najmocnejších feudálnych rodov starého Chorvátska. Odtiaľ sa potom ich moc šírila ďalej na susednú pevninu a blízke ostrovy. História ostrova je s nimi spojená až do r. 1480, kedy posledný potomok tejto vetvy musel nedobrovoľne prepustiť ostrov späť Benátčanom. Krk bol tak posledným chorvátskym ostrovom pričleneným k Benátkam. Pod ich vplyvom ostal až do zániku Benátskej republiky v r. 1797. Ďalší osud ostrova je spoločný s osudom celého Chorvátska.
Ostrov Krk bol významným strediskom hlaholského písomníctva. Hlaholika je najstarším slovanským písmom, ktoré v 9. stor., pred svojou misiou na Veľkú Moravu, zostavil byzantský učenec a slovanský vierozvesta Konštantín Filozof, u nás známy pod neskorším menom Cyril (brat Metoda). Najstaršou zachovanou písomnou pamiatkou je nápis z 11. stor. z niekdajšieho benediktínskeho opátstva v mestečku Krk. Pápež Inocent IV. povolil bulou z r. 1252 benediktínskym mníchom z obce Omišalj vykonávať bohoslužby v slovanskom jazyku a používať na liturgiu hlaholské písmo, ktoré sa na ostrove používalo až do začiatku 19. storočia. Inou významnou pamiatkou je tzv. Baščanska ploča – kamenná doska z Jurandvora pri Baške, pochádzajúca z r. 1089, na ktorej je v hlaholike vyrytý nápis darovacej zmluvy chorvátskeho kráľa Zvonimíra († 1089). V kláštore na ostrovčeku Košljun v zátoke pri Punate slúžia františkánski mnísi bohoslužby v staroslovanskom jazyku cez sviatky dodnes.

Turistika a cestovný ruch

Pre jedných je Krk ostrovom zlatým, pre iných zas zeleným. Prvá strana ho posudzuje z hľadiska jeho turistických hodnôt, druhá podľa farby bujnej vegetácie. Všetku rôznorodosť, veľké i malé miesta, všetky kontrasty, zeleňou dekorované promenády a vzrušujúcu divočinu holých, vetrom vyhladených skalných útesov, stovky utajených zálivov či krásnych pláží, objavíte podľa vášho želania. Ale aj ostrovčeky Plavnik, Kormati, Galun, Prvić a Zečevo sú pre výletníkov mimoriadne lákavé. Neponúkajú síce takú vitalitu, živosť a rozmanitosť, akou oplývajú najznámejšie mestečká na ostrove – Baška, Punat, Malinska, Omišalj, Njivice či Krk, ale sa odvďačia nezištnou nedotknutou prírodou. V blízkosti mestečka Krk sa vynára ostrovček Košljun, v archipelágu ostrova Krk jediný, ktorý je osídlený, veľkosťou síce malý, ale nesmierne bohatý – známy je františkánskym kláštorom, sto rokov starým gymnáziom, cennou knižnicou, múzeom so vzácnymi zbierkami a raritami.
Život na ostrove Krk zaznamenáva tisíce rokov starú históriu – túto skutočnosť výstižne dokumentujú mozaiky rímskych kúpeľov a jednoduchosť starochorvátskych kostolíkov, bohato zastúpené hlaholské pamiatky, dedičstvo kniežat Frankopanov, ako aj obrazy benátskych majstrov. Krk je pre Chorvátsko mimoriadne významný aj preto, lebo bol dlhé roky strediskom prvého chorvátskeho písomníctva a kolískou chorvátskeho jazyka. Dnes sa tu hovorí zvláštnym čakavským dialektom, ktorý je kombináciou starej chorvátčiny a stredovekého dalmatínskeho jazyka románskej skupiny – obyvatelia Krku sa nazývajú Boduli (Bodulovia). Ostrov je zaujímavý tiež z národopisného hľadiska v podobe ľudových krojov, zvykov, obyčají, piesní, popevkov, či hry na miestne ľudové nástroje. Na ostrove sa nachádzajú dobre známe turistické miesta, akými sú Malinska, ilýrskymi, gréckymi a rímskymi pamiatkami obdarené mestečko Krk, tiež Punat s najväčším športovým prístavom na chorvátskom pobreží Jadranu, alebo Vrbnik, miesto na severovýchodnej strane ostrova postavené na 50 m vysokom brale. Baška je dôležitým turistickým centrom ostrova, dejiny turistického ruchu sa tu začali už v prvých rokoch minulého storočia.
Prednosťou ostrova Krk je tiež jeho široká a rôznorodá ponuka ubytovania – od hotelov a apartmánov vyšších kategórií, po jednoduchšie penzióny, súkromné domy (kuče) a najmä kempingy, ktorých je na ostrove 15, s pomerne veľkou kapacitou miest.

I T I N E R Á R

OPTIMÁLNY TRANZIT:

1.) zo Slovenska je možnosť rýchlej prepravy na ostrov Krk charterovými letmi prostredníctvom letiska Rijeka (www.rijeka-airport.hr), ktoré leží priamo na ostrove Krk.
2.) najoptimálnejšia je však doprava vlastným vozidlom alebo autobusom po trase:
a) z Bratislavy cez Rakúsko a Slovinsko diaľnicou Viedeň – Graz – Maribor – Ljubljana – Postojna, potom k pobrežiu do Rijeky a ďalej na ostrov Krk. Celá trasa do Omišalja je dlhá 590 km, trvá cca 9 hod.;
b) z Ban. Bystrice a Košíc cez Maďarsko trasou Budapešť – Székesfehérvár – Nagykanizsa do Záhrebu, odtiaľ diaľnicou na juh do Oštrovice a ďalej cestou 1. triedy Meja Gaj – Kraljevica na Krk. Trasa BB – Omišalj = 680 km (asi 11 hod.), KE – Omišalj = 760 km (asi 12.30 hod.).
– diaľničné poplatky: aktuálne poplatky v Slovinsku – www.dars.si, v Chorvátsku – www.hac.hr, www.chorvatsko.cz/moto/index.html (okrem toho sa platí za prejazd Krckým mostom – 30 HRK za osobné vozidlo).

KRK (grad Krk) –

metropola ostrova Krk, prístav a obľúbené letovisko (5500 obyv.) na jz. pobreží ostrova, leží v Krčskom zálive. Po ilýrskych Liburnoch tu ostali pozostatky na tzv. gradinách (pahorkoch) a za rímskeho cisárstva sa nazýval Curictum (zvyšky opevnenia, kúpeľov a mozaiky s mytologickými výjavmi z 1.-2. stor. n. l.). Historická časť mesta obohnaná hradbami sa nachádza na úzkom polostrove medzi dvomi zátokami, nová zástavba sa šíri pozdĺž pobrežia, pri ktorom sa nachádza aj väčšina hotelov, kempov a iných rekreačných zariadení. Zaujímavosti: Opevnenie (Utvrdenje) – mohutné hradby stavané od 12. stor. Frankopanmi, neskôr do 16. stor. Benátčanmi, zachovala sa značná časť, najstaršou je nárožná veža (kula) Kamplin zo začiatku 12. stor., ďalej tri mestské brány (Gradske vrata) a frankopanský zámok (Frankopanski kaštel) zo 14. stor. s valcovitou vežou. Katedrála – mariánsky kostol, pôvodne starokresťanská trojloďová bazilika z 5.-6. stor. vybudovaná na pozostatkoch rímskych kúpeľov, prestavaná v 12. stor., je najvýznamnejšou pamiatkou mesta, ktoré bolo odvtedy biskupským sídlom. V interiéri sú pozoruhodné stĺpy s krásnymi hlavicami z rímskeho a románskeho obdobia, gotické plastiky a strieborná frankopanská pala (Madona). Pri katedrále stojí monumentálna románska Bazilika Sveti Kvirin z 10.-11. stor. s bohatou sochárskou i ornamentálnou výzdobou a zvyškami nástenných malieb (zvláštna je severná loď slúžiaca ako priechod). Biskupský palác (Biskupska palača, Biskupija) – uchováva zbierku obrazov talianskych umelcov zo 14.-17. stor. (napr. viacdielny obraz sv. Lucie od Veneziana, ktorý pochádza z kostolíka tejto patrónky v Jurandvore pri Baške). Z iných stavieb stoja za návštevu Gospa od Zdravlja (Majka Božja od zdravlja) – ranorománska mariánska bazilika z 12. stor., františkánsky kostol (Franjevački samostan) – románsky kláštorný chrám z 13. stor., neďaleký benediktínsky kláštor (Benediktinski samostan), románsky a gotický dom Kotter a Kanonický dom (Kanonička kuća) s hlaholským nápisom z 11. stor., alebo budova súdu (sudnica) z r. 1191. Pláže: Dražica – hlavná mestská pláž v zátoke Dražica na jv. od centra, prístupná promenádou „Lungo mare“, leží pri borovicovom háji, s kombináciou piesku a drobných kamienkov, pozvoľným vstupom do mora a ubytovacími zariadeniami (napr. hotelový komplex Dražica 3*, hotel Valamar Koralj 3*, alebo Marina 4*), v r. 2008 bola vyznamenaná tzv. Modrou vlajkou. Tento titul nesie aj pláž naturistického FKK kempu Politin smerom ďalej na východ, pláž Porporela-Ježevac južne od centra, pláž autokempingu Ježevac (k dispozícii je aj neďaleký kemping Bor), pláž letoviska Punat a pláž Jert v Pinezići (10 km západne od mesta, s kempingom Amar). Pláže sú väčšinou štrkovité, skalnaté a s upravenými betónovými plošinami. Zo športových aktivít sa prevádzkuje vodné lyžovanie, jachting, paragliding, jazda na koni, cyklistika, podmorský rybolov a potápanie (www.fundivingkrk.de) – príťažlivý je južnejší ostrov Plavnik so vzácnymi koralmi. Každoročne sa 4. júna na sviatok sv. Kvirina konajú fešty – ľudové slávnosti a 8.-10. augusta Krcké trhy – folklórne predstavenia miestnych ľudových súborov. Okolie: Kostolík sv. Donata (Sveti Donat alebo Dunat) – vzácnou predrománskou pamiatkou je malý primitívny starochorvátsky kostolík z 9. stor., postavený na severnom pobreží Punatskej zátoky (Puntarska draga). Asi 1 km od mestečka sú zrúcaniny iného predrománskeho Kostolíka sv. Vavrinca (Sveti Lovro), ktorý patril k benediktínskemu opátstvu. Valbiska – prístavisko trajektov na ostrov Cres (Merag, plavba trvá asi 30 min.) a ostrov Rab (Lopar, asi 1 hod. 30 min.). Glavotok – najzápadnejší cíp ostrova, 15 km na sz. od Krku, s kláštorom a kostolom hlaholských františkánov zo začiatku 16. stor. (cenný interiér kostola, v kláštore zbierka liturgických predmetov a hlaholských kníh). Blízko kláštora je kemping Glavotok, v okolí príjemné kúpanie uprostred bujnej vegetácie a členité pobrežie smerom na Krk slúži potápačom a podmorskému rybolovu. Na brehu zátoky Čavlena, severnejšie od Glavotoku, stojí vzácny starochorvátsky Kostolík sv. Chrysogona (Sveti Krševan). INFO: www.grad-krk.hr, http://tz-krk.hr/cms/
PORAT – malá obec a neveľké letovisko s prístavom na západnom pobreží ostrova, 16 km na sz. od Krku a 4 km na západ od Malinskej, bol osídlený už za Rimanov – svedčia o tom zvyšky stavieb a nálezy v okolí. Vyše 500 rokov starý františkánsky kláštor s Kostolom sv. Márie Magdalény uchováva niekoľko cenných obrazov benátskych majstrov zo 16. stor., zaujímavú etnografickú zbierku, kópie najstarších chorvátskych nápisov v hlaholike, tiež zachovaný lis na olivy z polovice 19. stor. (tzv. toš). Letovisko je vhodné pre rôzne druhy vodných športov, ubytovanie je len v súkromí.

MALINSKA (Malinska-Dubašnica) –

veľmi obľúbené letovisko, prístav a rybárska obec (2730 obyv.) okolo širokého rovnomenného zálivu, vyniká bohatou vegetáciou borovicových lesov, sadov a záhrad. Na okraji obce boli vybudované apartmány a hotelové objekty, napr. turistický komplex Haludovo-Ribarsko selo 3* s vynaliezavou architektúrou, komfortným vybavením i bazénmi s morskou vodou (momentálne je mimo prevádzky) a iné hotely (Malin 3*, Maestral 2*, Adria 2*). Pláže s tieňom borovíc, napr. Rupa, sú z drobných kamienkov alebo betónových terás na slnenie s upraveným vstupom do mora. Prevádzkuje sa potápanie, športový rybolov, jachting, tenis, možnosť prenájmu vodných skútrov. Každoročne sa koncom júla koná fešta Malinkarska noć a ľudová slávnosť k sviatku sv. Apolinára, patróna Malinskej (23. júla), prvú augustovú nedeľu zas festival ľudových piesní a tancov z ostrova Krk. Z historických stavieb sa zachovala veža Kostola sv. Apolinára zo 17. stor. na cintoríne (kostol z 12. stor. je v ruinách). Okolie: Malinska je spojená prímorskou promenádnou cestou „lungo mare“, nazývanou Rajski put (Rajská cesta) so susedným severnejším letoviskom Njivice (4 km). Gabonjin – osada smerom na Dobrinj má starobylý Kostol sv. Petra. INFO: www.malinska.hr, www.tz-malinska.hr
NJIVICE – rybárska obec, prístav a obľúbené letovisko s 1200 obyv., 16 km na sever od Krku, leží okolo zálivu Beli Kamik s bohatou vegetáciou. Mestečko sa prvýkrát spomína v darovacej listine kniežaťa Ivana Frankopana z r. 1474, v r. 1710 sa uvádza ako Villa di Sasso Bianco alebo Beli Kamik. Turizmus sa začal rozvíjať od r. 1930 postavením prvého hotela „Luka“ (dnešný Jadran 3*) a vily „Dinka“. Ubytovanie dnes poskytujú aj hotely Beli Kamik I, II 3*, bungalovy a apartmány Flora, kemping Njivice a v súkromí. Štrkové a kamenité pláže dopĺňajú betónové plošiny a miesta upravené na slnenie. Najviac navštevované sú pláže pri hoteloch Beli Kamik a Jadran (s Modrou vlajkou), alebo kamenisté pláže v malých zátokách ukrytých v tieni zmiešaných i borovicových lesov pozdĺž promenádnej cesty, tiež s upravenými plošinami z betónu. Letovisko má dobré podmienky pre windsurfing, vodné lyžovanie, vodné skútre, banán ťahaný člnom, paragliding, potápanie, športový rybolov, tenis, minigolf atď. Vo všetkých letoviskách ostrova sú k dispozícii aj diskokluby, bary a stravovacie zariadenia – v Njiviciach je jedna z najznámejších reštaurácií celého Kvarnera. INFO: www.tz-njivice-omisalj.hr

OMIŠALJ –

mestečko s prístavom a letovisko (1790 obyv.) v závere úzkej a dlhej zátoky (Omišaljski zaljev), asi 23 km na sever od Krku, resp. 7 km od Njivice. Rozvoj mesta nastal po príchode Chorvátov, za Frankopanov v 12. stor. bolo opevnené (spomína sa ako Castri musculi = Miesto mušlí), bývalý hrad sa však nezachoval. Pôvodná stará časť sa vypína na plošine nad morom, vo výške 82 m, rekreačné zariadenia boli vybudované na pobreží – obidve časti sú navzájom pospájané cestami vedúcimi cez lesoparkovo upravený svah. Zaujímavosti: Staré mesto – na vyvýšenine vyrástlo pod ochranou frankopanského hradu a zachovalo si starobylý ráz s pôvodnou urbanistickou štruktúrou úzkych uličiek, ako sídlisko akropolského typu. Stred tvorí námestie s Kostolom Nanebovzatia Panny Márie (Crkva Uznesenja Marijina) – pôvodne románska bazilika z 13. stor., rozšírená v 16. stor., s cenným zariadením, ďalej renesančná zvonica, susedná mestská lodžia (Gradska loža) zo 16. stor. a dve gotické stavby – Pančirov dom a Kostol sv. Heleny (Sveta Jelena) z 15. storočia. V meste sú zrúcaniny Kniežacieho paláca (Knežev dvor) zo 14.-16. stor. a nad prístavom sa vypínajú zvyšky pevnosti Gradce. Na severnej strane mesta sa na svahu vypína rekreačný Park Dubec s rozlohou 18 000 m2. Fulfinum – zvyšky rímskeho antického mesta (múry, mozaiky, hroby) z 1. stor. n. l. na brehu zátoky Sapan, na jeho západnom okraji stojí ranokresťanský komplex Mirine z 5. stor., zviazaný s pôsobením benediktínskeho opáta sv. Mikuláša (Sveti Nikola) – jeho náhrobný kameň z r. 1471 je písaný v hlaholike. V mestečku sa každoročne 16. augusta koná slávnosť prvých plodov tzv. Stomarina, ako zachovaná starodávna obyčaj. V Omišaljskej zátoke sú prírodné kamenité, štrkovité, miestami aj piesčité pláže – niektoré s upravenými betónovými plošinami, alebo trávnatou plochou na slnenie (pláž Pesja bola vyznamenaná Modrou vlajkou). Ubytovanie je skromné (hotel Adriatic 2*, kemping Pušća). Je tu jachtársky prístav, 3 km na sv. sa nachádza Medzinárodné letisko Rijeka (Zračna luka Rijeka – www.rijeka-airport.hr) a 2 km na sever bol v r. 1980 postavený 1430 m dlhý Krčki most, ktorý spája ostrov Krk s pevninou. INFO: www.omisalj.hr, www.tz-njivice-omisalj.hr

DOBRINJ –

malebná dedinka v severnej časti vnútrozemia Krku, 11 km východne od Malinskej, je stupňovito rozložená na kopci (okolo 200 m n. m.) v zaujímavej krajine, s krásnym výhľadom na východné pobrežie ostrova so zátokou Soline a na protiľahlú pevninu. Dobrinj je najstarším chorvátskym sídlom na Krku, bol jedným z dôležitých stredísk hlaholského písomníctva, ktoré šírili tamojší mnísi. Zaujímavosti: Kostol sv. Štefana (Sveti Stjepan) – založený v 12. stor., spomína sa už v darovacej listine z r. 1100 (tzv. Darovnica „slavnog Dragoslava“), jeho dnešná podoba pochádza čiastočne z gotiky a baroka, významnou pamiatkou je pozlátený relikviár sv. Voršily zo 14. stor., uložený v malom sakrálnom múzeu v budove fary. Zemljina – rozhľadňa na mieste niekdajšieho cintorína pri Kostole sv. Trojice (Sveto Trojstvo) uprostred obce, z ktorej je krásny výhľad na Kvarnerský záliv. V obci sa nachádzajú svojrázne starobylé dedinské domy typické pre vnútrozemie ostrova (s niekoľkými poschodiami), úzke kamenné uličky, zachovali sa tu staré zvyky, kroje, dialekt a najmä ľudová muzika s použitím starého dychového nástroja nazývaného sopila. Zaujímavé je aj Etnografické múzeum Dobrinjska (blízko fary) s viac ako 1200 exponátmi a zbierka skamenelín ostrova Krk. Okolie: Kostol sv. Víta (Sveti Vid) – ranorománsky chrám z r. 1100 južne od obce a iný starý Kostolík Sveti Ivan smerom na juhozápad. Klimno – malé romantické mestečko a prístav na brehu zátoky Soline, s Kostolom sv. Klementa zo 14. stor., dobrým vínom, morskými špecialitami a ubytovaním v súkromí alebo kempingu Klimno. Osada Soline je známa zvyškami niekdajších predrománskych soľníc na ťažbu soli, kúpaním na plytkých plážach s liečivým pieskom a bahnom (liečivé účinky na reumatizmus, rovnako aj v susednej obci Čižići). Pri osade Rudine sa nachádza asi 110 m dlhá prístupná kvapľová jaskyňa Špilja Biserujka. INFO: www.dobrinj.hr, www.tzo-dobrinj.hr
ŠILO – obec, prístav a malé letovisko na východnom pobreží ostrova, 6 km od Dobrinja, leží v zátoke Stipanja, ktorú na východe uzatvára polostrov Rt Šilo s majákom (30 min. pešo z obce), priamo oproti chorvátskemu letovisku Crikvenica. Letovisko je tak chránené pred východnými a južnými vetrami. Zaujímavosti: Straža – strážna veža je akýmsi dlhým dreveným rebríkom, šikmo vysunutým ďaleko nad more, ktorý je pamiatkou na niekdajšie pozorovanie a lov tuniakov v týchto vodách (stojí neďaleko majáka). Rt Golubnjak – mys so zvyškami rímskej vily, odkiaľ je krásny výhľad. Pláž Pećine – priamo v letovisku je pekná piesčitá pláž s drobnými kamienkami, vhodná pre rodiny s malými deťmi (vyznamenaná Modrou vlajkou). Ďalšie pláže v okolí sú skalnaté, miestami s betónovými plošinami, na členitom pobreží na východ a jv. od Šila je niekoľko krásnych skalnatých zátok s malými štrkovými plážami. Ubytovanie poskytujú apartmány, penzióny, súkromné kuče a kemping Tiha. Reštaurácie ponúkajú domáce špeciality a tamojšie biele víno Žlahtina. Zo športových aktivít sú obľúbené klasické vodné športy, podmorský rybolov, potápanie k vraku lode Peltastis, 15. augusta sa koná Crikvenický medzinárodný plavecký maratón na trase Šilo – Crikvenica, dlhej 3800 m. Lodný výlet na pevninu do Crikvenice (plavba trvá cca 20 min.). Okolie: Polje – krásna stará dedinka s pôvodnými domami a tradičným spôsobom života. INFO: www.tzo-dobrinj.hr

VRBNIK –

najzachovanejšie a veľmi malebné chorvátske mesto-pevnosť s malým rybárskym prístavom (980 obyv.), stupňovito postavené na 50 m vysokom vápencovom brale prudko spadajúcom do mora, 12 km na sv. od mesta Krk, oplýva bohatstvom hlaholských kamenných a rukopisných pamiatok (mesto bolo po stáročia strediskom hlaholského písomníctva na Krku). Zaujímavosti: Staré mesto, budované od 11. stor., je amfiteatrálne rozložené na kopci, udržalo si stredoveký ráz s labyrintom úzkych uličiek, malých námestí a domov, ktoré sú príkladom starobylej ľudovej architektúry – Grškovićev prolaz sa považuje za najužšiu uličku na svete, najmä priechod pri dome č. 14 je ťažko priechodný pre obéznejších ľudí. Nová časť leží pri mori a pri ceste spájajúcej prístav a horné mesto. Zachovali sa zvyšky stredovekého opevnenia a frankopanského hradu. Na najvyššom bode mesta stojí mariánsky Kostol Sveta Marija z 15.-16. stor., niekoľkokrát prestavovaný a mimo stojaca renesančná zvonica zo 16. storočia, okrem toho je v meste a okolí ešte niekoľko starobylých kamenných kostolíkov. Družstevný dom (Zadružna kuća) – obsahuje cennú knižnicu s 13 000 zväzkami, ktorá v polovici 19. stor. patrila učencovi a politikovi Dinkovi Vitezićovi, najmä hlaholské rukopisy (najcennejší je iluminovaný „Vrbnický misál“ z 15. stor.). V romantických vinárničkách – konobách podávajú výborné biele víno Vrbnička žlahtina z vinohradov okolo Vrbnika. Pekné kúpanie je na hlavnej kamienkovej pláži Zgribnica (s Modrou vlajkou), ktorá sa nachádza v zátoke priamo pod mestom. V meste sa v júli koná ľudová slávnosť fešta Razgon. INFO: www.vrbnik.hr

BAŠKA –

starobylé mestečko s prístavom a tradičné letovisko (900 obyv.) pri zátoke Bašćanska draga na južnom pobreží ostrova, 20 km na jv. od Krku. Začiatky obce siahajú do rímskych čias (zachovali sa antické hroby), v stredoveku sa rozrástla na úpätí kopca, na ktorom pôvodne stál hrad so sídliskom Stari Grad (zvyšky starého sídliska sú pri cintoríne). Nová časť vyrastala pri pobreží. Zaujímavosti: Kostol sv. Trojice (Sveto Trojstvo) – barokový farský kostol z 18. stor. s cennými originálmi talianskych majstrov (napr. Posledná večera od J. Palmu mladšieho), Kostol Sveti Marko – románsky chrám vybudovaný na rímskych základoch, zaujímavé je aj vlastivedné múzeum (Zavičajni muzej) a prvé akvárium na jadranských ostrovoch, otvorené v júli 2008 (asi 100 druhov rýb a iných živočíchov z Jadranu + zbierka mušlí, Ul. Kralja Tomislava 5). Baška má v širokej zátoke pozdĺž celého mestečka krásnu a populárnu, 2 km dlhú pláž Vela plaža (ocenená Modrou vlajkou) z malých kamienkov a hrubšieho piesku, s pozvoľným vstupom do mora, vhodnú najmä pre deti. Na pláži je mnoho zariadení pre zábavu a šport (napr. tobogan, bowling, tenis, minigolf), prevádzkuje sa windsurfing, potápanie, podmorský rybolov alebo jachting. Ubytovanie poskytuje niekoľko hotelov (napr. hotelový komplex Corinthia 3*), apartmánov, súkromných viliek a dva kempy (Zablaće a FKK Bunculuka). Z kultúry je počas celého leta populárna ľudová slávnosť Ribarski dan (Rybársky deň). Prímorským borovicovým lesom vedie 2 km dlhá promenádna cesta. Východne od centra Bašky je naturistická FKK pláž Bunculuka s kempom. Okolie: Pri Baške je niekoľko starých kostolíkov, prevažne vysoko v horách, ktoré sú vďačným cieľom výletov – napr. zrúcaniny románskeho Kostolíka sv. Ducha, pavlánskeho Kláštora a Kostolíka sv. Michala zo 16. stor., tiež ranorománsky Kostol sv. Jána (Sveti Ivan), alebo opravený Kostolík sv. Juraja vysoko nad Baškou. Jurandvor – 2,5 km od Bašky stojí románsky benediktínsky Kostolík sv. Lucie z doby okolo r. 1100, kde našli jednu z najstarších zachovaných písomných chorvátskych pamiatok – kamennú Bašskú dosku (Baščanska ploča) z r. 1089 s rozmermi 197 x 99 cm, do ktorej je v hlaholike vytesaný darovací zápis chorvátskeho kráľa Zvonimíra (originál dosky je v Záhrebe). Viacdielny obraz sv. Lucie z tohto kostola od Paola Veneziana sa nachádza v Biskupskom paláci v Krku. V r. 2006 otvorili prvú časť tzv. Bašskej hlaholskej cesty, t. j. úseku medzi Baškou a opátstvom sv. Lucie v Jurandvore, dlhom 2 km, na ktorom postupne nainštalujú v kamennej podobe všetkých 33 písmen hlaholskej abecedy (glagoljička azbuka). Vrch Sokol (129 m n. m.) – medzi zátokami Vela Luka a Mala Luka, 6 km na sv. od Bašky, ležia zrúcaniny pevnosti Bosar. Asi 4 km z Bašky na juh možno zájsť člnom k mysu Rt Škuljica s majákom a neďalekou jaskyňou Škuljica. Z Bašky je pôsobivý pohľad na majestátny a skalnatý ostrov Prvić (354 m n. m.) s malými zátokami na kúpanie, kam jazdia miestne člny. Tiež je možnosť lodných výletov k malým zátokám na juh a na východ od Bašky – dostať sa tam len po vode. V okolí Bašky, vrátane ostrova Prvić, sa nachádza neuveriteľných 30 prírodných pláží, väčšinou kamienkových. INFO: www.baska.hr, www.baskaa.hr, www.baska.info, www.tz-baska.hr

STARA BAŠKA –

obec na jz. pobreží ostrova (110 obyv.), 16 km od Krku, sa rozkladá na brehu rovnomenného zálivu, obklopená skalnými stenami z bieleho vápenca. Obec je chránená pred bórou, ktorá vanie z pevniny, preto poskytuje jachtárom bezpečné kotvenie. Zaujímavosťou je zvláštny dialekt tamojších obyvateľov, ktorý sa výrazne odlišuje od ľudového čakavského jazyka celého ostrova, tiež svojrázny spôsob života, podmienený odľahlosťou obce, pretože až do nedávneho vybudovania cesty z Punatu (9 km), cez vysoké vápencové kopce týčiace sa okolo Starej Bašky, bola obec prístupná len z mora. Zaujímavým výletom pre návštevníkov Bašky môže byť preto výlet člnkom do Starej Bašky alebo 6 km dlhá túra cez kopce (okolo jaskyne Jasenova), pretože po ceste cez Punat je to obkľuka až 27 km. Možná je tiež túra po značenom turist. chodníku na najvyšší vrch ostrova – Obzovo (569 m n. m.) a odtiaľ ďalej po značkách do Bašky či Punatu. Pláže sú v strednej časti zátoky kamenité, na severe sa nachádza piesčitá pláž Škrila s rovnomenným kempingom.

PUNAT –

mestečko, prístav a populárne letovisko (1880 obyv.), leží v širokej, takmer uzavretej Punatskej zátoke (Puntarska draga), v pomerne plochej krajine s pestovaním kvalitných olív, 6 km východne od mesta Krk. Názov pochádza od označenia Villa di Ponte z r. 1480, pripomínajúceho most, ktorý kedysi ponad 180 m širokú úžinu spájal obec s protiľahlým polostrovom Prniba (taliansky ponte = most) – zachovali sa z neho dva stĺpy. Stará časť Punatu leží na miernom návrší, nová vznikla na pobreží. Cestovný ruch je zameraný predovšetkým na jachting, jachtársky prístav Marina Punat patrí medzi najznámejšie, najväčšie a najlepšie vybavené na východnom pobreží Jadranu. Zaujímavosti: Staré mesto – pozoruhodné sú barokové domy z 18. stor. s typickými vonkajšími schodiskami a terasami; v dome Stari toš uchovávajú zaujímavú technickú pamiatku – pôvodný lis na olej z 18. stor.; dom bol premenený na štýlový bar Toš-bar. Kostol sv. Trojice (Sveto Trojstvo) tiež pochádza z 18. storočia. Letovisko má prírodné štrkové, miestami kamenité pláže (Punta Debij v jz. časti Punatskej zátoky vyznamenali Modrou vlajkou). Pláže pri hoteloch a kempingoch majú betónové platne (pre vozičkárov s upraveným vstupom do mora). Z centra obce jazdí k plážam turistický vláčik. Punat patrí svojou ponukou vodných športov medzi významné jadranské letoviská – prevádzkuje sa jachting, windsurfing, vodné lyžovanie so školou, potápanie a rybolov. Zaujímavým adrenalínovým športom je wakeboarding – v závere zátoky sa nachádza 650 m dlhý vodný vlek pre ťahanie až 12 vodných lyžiarov či surfistov naraz (druhá taká lanová dráha v Chorvátsku sa nachádza v Poreči v Zelenej Lagúne pri hoteli Galeb). Ubytovanie ponúkajú hotely (napr. Park I. a II. 3*, Omorika, Kanajt), súkromné vilky a kempingy Pila či 4 km južnejší naturistický FKK Konobe. V Punate je aj mládežnícky hotel Hostel Halugice. V letnej sezóne sa v stredisku konajú tradičné tzv. Puntarske noći – festival hudby, tanca a spevu, koncom októbra Dani maslina (Dni olív) s možnosťou účasti na zbere olív, ich spracovania a zakúpenia si najkvalitnejších olejov. INFO: www.opcina.punat.hr, www.tzpunat.hr

KOŠLJUN –

malý ostrovček (7 ha) v takmer uzavretej Punatskej zátoke, oproti letovisku Punat (vzdialený len 750 m, odkiaľ sem jazdia výletné člny), vyniká bujným stredomorským rastlinstvom. Osídlený bol už počas Rímskej ríše, v 12. stor. tu za Frankopanov založili benediktínske opátstvo, ktoré v r. 1447 prevzali františkáni a v 16. stor. čiastočne prestavali budovu kláštora. Dnes je kláštor v správe 8 rehoľníkov, ktorí počas veľkých sviatkov stále vykonávajú bohoslužby v starom slovanskom jazyku. Zaujímavosti: Kláštor bol niekoľko storočí jedným z najvýznamnejších stredísk hlaholského písomníctva – sú v ňom uložené hlaholské rukopisy, inkunábule (prvotlače) a spolu vyše 30 000 hodnotných kníh. Okrem kláštorného Kostola Zvestovania Panny Márie (Navještenje Marijina) z r. 1523 a cennej knižnice, je súčasťou kláštora aj staré gymnázium z 19. stor. a múzeum s etnografickou zbierkou, obrazmi a kolekciou iných vzácnych umeleckých predmetov a rarít. Košljunska posujilnica (požičovňa) – medzi prvými v Európe založená peňažná inštitúcia pôsobiaca od 17. do 19. stor., ktorá chudobným poskytovala ochranu proti úžerníkom.

U ž i t o č n é i n f o r m á c i e

Zastupiteľské úrady: Veľvyslanectvo Chorvátskej republiky, Mišíkova 21, 811 06 Bratislava – tel.: 02-5443 3647, 5443 3657, fax: 5443 5365, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Veleposlanstvo Slovačke Republike, Prilaz Gjure Deželića br. 10, HR-10000 Zagreb, Hrvatska – tel.: +385-1-487 7070, 71, 73, mobil: +385-(0)98-278 182 (pohotovostná služba), fax: 487 7078, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.zagreb.mfa.sk

Honorárny konzulát SR, Kralja Zvonimira 14/XI, HR-21000 Split, Hrvatska – tel.: +385-21-315108, fax: 315109, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Dôležité kontakty pre Chorvátsko: tiesňová linka – 112, polícia (Policija) – 92, hasiči (Vatrogasci) – 93, rýchla zdravotná pomoc (Hitna pomoć) – 94, všeobecné info – 981, info o tel. č. – 988 (miestnych), 902 (medzinárodných), záchranná a pátracia služba na mori – 9155 (DAN), VHF kanály 16, 10, 74, cestná pomoc – 987, Chorvátsky autoklub Záhreb (Hrvatski auto klub - HAK) – +385-1-4554 433, 4640 800, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.hak.hr; turistický info servis – 062 999 999, 098 342 107, info o počasí a situácii na cestách – 060 520 520.

Dôležité kontakty pre Krk: polícia Krk – 439 210, rýchla zdravotná pomoc Krk – 221 224, 221 239, ambulancia Malinska – 859 917, 859 194, ambulancia Baška – 856 825, stomatológ Malinska – 858 731 (Ul. L. Bolmarčića bb), stomatológ Baška – 856 656, lekárne – 221 133 (Krk, Vela Placa 3), 859 387 (Malinska, Ul. L. Bolmarčića 33), 856 900 (Baška), autobusy – 221 111 (Autotrans Krk), taxi – tel. 221 456, mobil: 091-252 6785 (Krk), tel. 859 554, mobil: 091-508 7030 (Malinska), letisko Rijeka – +385-51-842 132, 842 040, fax: 321 555, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.rijeka-airport.hr, trajekty Jadrolinija – 211 444 (Krk).

Dopravné možnosti: Ostrov Krk má výbornú dopravnú dostupnosť – kvôli rozvoju cestovného ruchu bol vybudovaný 1309 m dlhý Krcký most (s prístupom 1430 m) od mestečka Kraljevica na pevnine (platí sa mýto 30 kún za osobné auto) a Medzinárodné letisko Rijeka na plošine Podol medzi mestami Omišalj a Voz. Krk má aj frekventované trajektové spojenie s ostrovom Cres (Valbiska – Merag) a ostrovom Rab (Valbiska – Lopar). Doterajší trajekt na Rab (Baška – Lopar) bol zrušený v januári 2008. Od Krckého mosta prechádza celým ostrovom na juh do letoviska Baška hlavná cestná magistrála (45 km), a všetky obce sú navzájom spojené cestnou sieťou.

Pri ceste autom treba vodičský preukaz SR, malý technický preukaz a Zelenú kartu. Povinná je autosedačka pre deti do 5 rokov, zakázané je telefonovať z mobilu počas jazdy (s výnimkou „hands-free“), nulová hranica alkoholu v krvi, povinnosť svietiť aj vo dne po celý rok. Najvyššia povolená rýchlosť – obec 50 km/h, mimo obce 90 km/h, cesta pre motorové vozidlá 110 km/h, diaľnica (autocesta) 130 km/h.
Telekomunikácie: Telefonická predvoľba Chorvátska je 00385, Záhreb +385-(0)1, Rijeka a Krk +385-(0)51. Mobilná sieť v Chorvátsku používa roaming – operátormi sú T-Mobile typ siete 900/3G s GPRS (na displeji T-Mobile HR, T-Mobile, HR-CRONET, 219 01, HR CRRON), VIP-NET typ siete 900/3G s GPRS (HR VIPNET, HR-10, HR VIP, 219 10).

Turistické úrady: Turistička zajednica otoka Krka, Trg Sv. Kvirina 1, HR-51500 Krk, Hrvatska – tel.: +385-51-221 359, fax: 222 336, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.krk.hr (turist. úrad ostrova Krk)
Turistička zajednica grada Krka, Vela placa 1/1, HR-51500 Krk – tel./fax: +385-51-221 414, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , http://tz-krk.hr/cms/ (turist. úrad mesta Krk)
Turistička zajednica općine Malinska, Obala 46, HR-51511 Malinska – tel.: +385-51-859 207, tel./fax: 858 742, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.tz-malinska.hr
Turistička zajednica općine „Njivice-Omišalj“, Prikešte 11, HR-51513 Omišalj – tel./fax: +385-51-841 042; úrad Njivice: Ribarska obala 10, HR-51512 Njivice – tel.: +385-51-846 243, 846 735, fax: 847 662; e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.tz-njivice-omisalj.hr
Turistička zajednica općine Vrbnik, Placa Vrbničkog statuta 4, HR-51516 Vrbnik – tel./fax: +385-51-857 479, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.vrbnik.hr
Turistička zajednica općine Baška, Kralja Zvonimira 114, HR-51523 Baška – tel.: +385-51-856 817, fax: 856 544, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.tz-baska.hr
Turistička zajednica općine Punat, Pod Topol 2, HR-51521 Punat – tel.: +385-51-854 860, tel./fax: 854 970, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.tzpunat.hr
Lodné spoločnosti: Split Tours, Split – tel.: +385-21-352 533, 352 481, fax: 352 482, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.splittours.hr; agentúra Valbiska – tel.: +385-51-863 180, agentúra Lopar – tel.: +385-51-775 532 (trajekt Valbiska – Lopar na ostrov Rab).
Požičovňa áut: letisko Rijeka-Omišalj – HM rent-a-car (tel.: +385-1-370 4535, fax: 370 4536, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.hm-rentacar.hr), Malinska – Franko Kraljić (Obala 9, tel.: +385-(0)91-519 9341), Krk – Rent a car KRK (Zagrebačka bb, tel.: +385-51-222 565, mobil: +385-(0)98-241 200, fax: 222 560, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.rentacarkrk.com
Internet: Chorvátsko – www.croatia.hr; Krk – www.krk.hr (turist. úrad), www.krk-croatia.com (ostrov Krk), www.krkinfo.com, www.hotelikrk.hr (hotely), www.valamar.com (hotely), www.pgz.hr (Primorsko-goranská župa);
– v slovenčine a češtine: http://sk.croatia.hr/ (zastúpenie HTZ v SR), www.mojechorvatsko.sk (sprievodca), www.adriagate.com/sk/index.aspx, www.chorvatsko.cz, www.adriatic.hr, www.ubytovanivchorvatsku.cz, www.croatiaairlines.cz (lety z Viedne a Prahy), www.jadrolinija.cz (trajekty);

Pozn.: doplňujúce informácie sú uverejnené v minulom čísle CESTOVATEĽA (od str. 92)

(Zmena údajov vyhradená)

Foto a mapka: TURISTICKÉ ZDRUŽENIE KRK

• < Predch.
• Nasl. >