Cestovateľ - Časopis Cestovateľ

Kréta - turistický sprievodca

Kréta ako súčasť Grécka (Helénskej republiky) je najväčším gréckym a piatym najväčším stredomorským ostrovom. Leží vo východnej časti Stredozemného mora, asi 100 km juhovýchodne od polostrova Peloponéz. Na severe ostrov obmýva Krétske, na juhu Líbyjské more. Je tiež hlavným článkom oblúka ostrovov spájajúcich južné Grécko s tureckou Malou Áziou. Ostrov Gaudos administratívne patriaci Kréte, ktorý leží asi 60 km južne od jej pobrežia, sa považuje za najjužnejšie miesto európskeho kontinentu.

Názov: Krété (Kríti) – grécky, Kirid – turecky, Crete – anglicky
Rozloha: 8335 km2 (samotný ostrov 8261 km2)
Obyvateľstvo: 503 000 Grékov-Kréťanov (z toho asi 12 000 Turkov)
Náboženstvo: grécka ortodoxná cirkev (pravoslávna), turecká menšina sa hlási k islamu
Úradný jazyk: gréčtina
Správne členenie: 4 okresy (nomós) – Chania, Réthymnon, Iraklion, Lassíthi
Hlavné mesto: Iraklion (Éraklion) – 115 000 obyv.
Mena: euro €; 1 EUR = 100 centov (po grécky lepta); do 28. 2. 2002 – drachma (GRD) = 100 lepta
MPZ automobilov: GR Športová skratka: GR, GRC Symbol web-domény: .gr

Prírodné pomery.

Kréta má pretiahnutý tvar – v smere východ-západ meria viac ako 257 km, šírka v smere sever-juh dosahuje 12-60 km. Pobrežná línia celého ostrova je dlhá 1050 km. Kréta je časťou podmorského chrbta, ktorý sa ťahá od Peloponézu cez ostrovy Karpathos a Rodos k brehom Malej Ázie. Vnútro ostrova vypĺňajú štyri vápencové masívy, v ktorých sú výrazne rozvinuté povrchové i podzemné krasové javy. Od západu na východ sú to Lefká Óri (Biele hory s vrchom Páchnes 2452 m n.m.), Ídi Óros (Psilorítis 2456 m – najvyšší vrch Kréty), Díkti Óros (Lasíthi 2148 m) a Séteia (Thryptís 1476 m). Zatiaľ čo južné pobrežie väčšinou klesá prudko do mora, severné brehy sú plochejšie a viac členité. Na severovýchode vybiehajú k južnému pobrežiu Peloponézu do Kythérskeho prielivu dva výrazné polostrovy Gramboúsa a Rodopoús. Medzi nimi leží hlboký záliv Kissámu, ktorý spolu s ďalšími zálivmi (Chanión, Iraklion, Mirampéllu, Messarás) tvorí miesta vhodné pre budovanie prístavov. Keďže južne od zálivu Mirampéllu je šírka ostrova len niečo pod 12 km, získava jeho východná časť charakter polostrova (Séteia). Okrem úzkych pruhov pobrežných nížin, vystupuje len na juhu strednej časti ostrova nížinaté územie Messara. Mnohé vyvieračky, ponory, jaskyne, kaňony a iné krasové javy sa stali významnými turistickými atrakciami.
Malá výdatnosť zrážok a vápencový podklad umožňujú iba skromný výskyt krátkych povrchových vodných tokov, takže prevláda väčšinou suchomilná vegetácia. Lesy zaberajú 2% rozlohy ostrova – v pohoriach do výšky 1700 m. Najrozšírenejšie sú porasty macchie a suchomilných tráv. Typickým stromom je cyprus, ktorého porasty siahajú na stráňach Lefká Óri až do výšky 1140 m. Veľmi zvetrané a na vegetáciu chudobné horské hrebene sú aj domovom krétskej kozy bezoárovej (Caprea aegagrus cretica), z ktorej pochádza koza domáca.
Ochrana prírody. Na Kréte je niekoľko rezervácií a lokalít zasluhujúcich ochranu, napríklad pri meste Ágios Nikólaos je na ostrove Agía Pantés rezervácia divokých kôz „kri kri“, rovnako tiež na ostrove Sant Theodorí žijú tieto vzácne kozy. Ostrov Christí pri južnom pobreží Kréty oproti mestu Ierápetra je zas prírodnou rezerváciou cédrových porastov na piesočnatých kopčekoch. Lokalita Vái na východnom cípe Kréty je významnou palmovou rezerváciou. Samostatnou kapitolou je ochrana 18 km dlhého úzkeho skalného kaňonu Samaria v Bielych horách, kde rovnako žijú posledné zvyšky vzácnej kozy bezoárovej (v roku 1962 bola oblasť o rozlohe 4850 ha vyhlásená za národný park).

Podnebie.

Kréta má typické stredomorské podnebie s výrazným subtropickým a horúcim obdobím sucha od apríla do októbra. Naopak, zimy sú pomerne mierne, s bohatými zrážkami. Priemerná výdatnosť zrážok, ktoré spadnú prevažne od decembra do marca, je na severnom pobreží asi 600 mm, v pohoriach 800-1100 mm, na južnom pobreží asi 750 mm. Najchladnejším mesiacom je február s priemernými teplotami okolo 10 °C, najteplejším august s priemerom 27 °C. V období od júna do októbra však presahujú priemerné teploty 20 °C. Najmä v lete prevládajú mierne severné vetry, ktoré sa využívajú ako hnacia sila pre veterné mlyny a vodné športy na pobreží.

Hospodárstvo. Väčšina obyvateľstva žije z poľnohospodárstva zameraného najmä na pestovanie citrusov (pomaranče, mandarínky, citróny), olív na výrobu olivového oleja, hrozna, banánov, paliem, konopí, tabaku, obilia a zemiakov, ktoré sa často pestujú spolu s olivami. Na juhu sa pestuje aj skorá zelenina. Hlavnou poľnohospodárskou oblasťou je nížina Messara a podhoria masívu Díkti. V pohoriach a na vápencových plošinách sa chovajú ovce a kozy. Pri pobreží má hospodársky význam rybolov.

Doprava. Rozvoj cestovného ruchu kladne ovplyvnil výstavbu cestnej siete, ktorá spája najväčšie mestá a rekreačné centrá na severnom pobreží s turisticky zaujímavými lokalitami v hornatom vnútrozemí i na južnom pobreží ostrova. Vnútrozemskú dopravu zabezpečujú autobusy, spojenie Kréty s Gréckom lodné linky, najmä cez prístav Pireus, Soluň, alebo ostrovy Santorin a Rodos. Rekreačné letecké spoje pristávajú na letisku Iraklion a Chania-Stérnes, tiež na menšom v Sítii. Železnice na Kréte neexistujú.

Turistika a cestovný ruch.

V súvislosti s rozvojom cestovného ruchu v celom Stredomorí nadobudla aj na Kréte zvýšená návštevnosť osobitný význam. Okrem prírodných zvláštností, reprezentovaných najmä zaujímavou stredomorskou ostrovnou krajinou, príjemnou klímou, teplou morskou vodou a množstvom jaskýň, lákajú turistov aj mnohé historické pamiatky striedajúcich sa rôznych kultúr.
Úzke cesty vnútrozemia, vlniace sa do kopcov, lemované radmi olivovníkov, prechádzajú do údolí s úrodnými plantážami a citrusovými sadmi, aby po chvíli opäť vystúpili po strmých chrbtoch hôr, týčiacich sa nad početnými zálivmi. V originálnych horských dedinkách, kde ľudia majú svoj svet, plynie život pokojným tempom tak, ako plynul niekoľko generácií predtým. Domáci sa tu dožívajú vysokého veku a na každom kroku sa môžete presvedčiť, ako pevne sú spätí s tradíciami svojho ostrova. Nechajte sa zlákať a podniknite výpravu za pamiatkami z dôb mínojskej civilizácie – za ruinami palácov, ktoré pripomínajú život vládcov starobylej Kréty, za teplými vlnami Líbyjského mora, za exotikou palmovej pláže Vái, za veternými mlynmi Lessíthi, či za kilometrami nádherných pláží pretkaných modernými hotelovými komplexmi. Nájdete tu rušné letoviská s typickým prázdninovým šarmom a nočným životom.
Z Kréty by nemal návštevník odísť bez toho, aby neochutnal niečo z gréckej kuchyne, napríklad miestny sviatočný chlieb. Zvláštnosťou je kyslá rybia polievka, šalát s orechmi, skvele upravované ryby a morské plody, najmä mušle či jahňacie rebierka na otvorenom ražni. Sladkosti pripomínajú turecké, nie sú však tak veľmi presladené. Jedinečný je med z oblastí divoko rastúceho tymiánu, feniklu a iných voňavých bylín. Rovnako stojí za to priniesť si domov ako suvenír fľašu ušľachtilého krétskeho vína Tsipouro páleného z hrozienok a s pôžitkom ju vypiť s priateľmi pri spomienkach na nezabudnuteľnú, tajomnú Krétu s osemtisícročnou legendárnou históriou...

Historický prehľad.

Začiatky osídlenia Kréty spadajú do mladšej doby kamennej (neolitu – 7. tisícročia pred Kr.), keď na ostrov prenikli prvé rody z východu a severnej Afriky. Stopy ich života sa zachovali v niektorých jaskyniach (Eileithyia pri Amnissose, Hellenes Amariu pri Rhethymnose), ale aj v otvorených sídlach (Katsamba pri Éraklione, Magasa pri Palaikastre, Mitropolis pri Gortyne, Faistos). Najbohatšie doklady však poskytli vrstvy pod mínojským palácom v Knósse, hrubé 6-8 m, s domami pravouhlého pôdorysu. Na prelome 4. a 3. tisícročia pred Kr. nastupuje obdobie, v ktorom neolitické roľnícko-chovateľské dedičstvo žilo ďalej a prejavovalo sa i v bežne vyrábaných kamenných nástrojoch a keramike. Tvarové bohatstvo sa rozšírilo o nové formy (zobákovité kanvice a tzv. čajníky) a prvý raz sa objavuje maľovanie nádob.

Civilizáciu doby bronzovej vypĺňa mínojská kultúra s tromi hlavnými vývojovými obdobiami (rano-, stredo- a neskoromínojské). V ranomínojskom období, tzv. predpalácovom (2800-2000 pred Kr.), obyvateľstvo osídľuje už celý ostrov, najhustejšie však na východe Kréty a vo veľkej Messarskej nížine. Charakterizuje ho rozpad rodového zriadenia, špecializácia remesiel, rozširovanie chovu dobytka a rozvoj moreplavby. Významným centrom sa stáva Mochlos v zálive Mirampéllou (Mirabello) s nálezmi zlatých šperkov a cenných váz z farebných kameňov. Mŕtvych pochovávali individuálne, ale aj kolektívne (Messara), často v jaskyniach (Pyrgos – jaskyňa Nirou Khani, Trapeza), ktoré neskôr slúžili ako kultové miesta. Z tejto doby sa zachovali aj prvé svedectvá hieroglyfického písma. Stredomínojské, tzv. staré palácové obdobie (2000-1700 pred Kr.), znamená začiatok najvýznamnejšieho úseku pravekého vývoja Kréty. Vznikli prvé veľké paláce (Knóssos, Faistos, Mallia) a nové mestá. Život starých palácov nebol však dlhý, asi po dvoch-troch storočiach ich náhle zničilo pravdepodobne zemetrasenie. V krátkom období, v zlatom veku Kréty, ich znovu postavili s ešte väčšou nákladnosťou a nádherou. Pribudli nové stavby, palác v Hágii Triáde (okolo 1600 pred Kr.) na juhu Kréty, predpokladaná druhá rezidencia vládcu z Faistu. V 16. stor. pred Kr. vybudovali aj palác v Zakrose na východe, ktorý bol dôležitým oporným bodom námornej flotily a strediskom obchodu s predným Orientom a Egyptom. Raný úsek nových palácov sa datuje medzi roky 1700-1550, ich mladší vývoj do obdobia okolo r. 1400 pred Kr. Okolo palácov sa rozvíjali mestá, ktoré možno označiť za prvé skutočné mestá v Európe. Medzičlánkom medzi palácmi a občianskymi domami boli luxusne vybavené tzv. panské sídla alebo vily (Tylissos, Amnissos, Niru Chani).
Zánik krétskych palácov medzi rokmi 1450-1400 pred Kr. sčasti súvisí s veľkou explóziou vulkánu na ostrove Théra (Santorin), ktorý spôsobil nielen zemetrasenie, ale zaniesol sopečný popol až k brehom Kréty a sčasti súvisí aj s vpádom Achájcov z pevniny. V neskorom „popalácovom“ období (1400-1100 pred Kr.), vznikajú už len menšie sídla na západe ostrova – objavujú sa neveľké chrámy megarónového typu a tzv. templum in antis. K významným pamiatkam tohto obdobia patria aj veľké hlinené plastiky ženských božstiev.
Približne v druhej polovici 12. stor. pred Kr. dochádza k okupácii Kréty Dórmi, najviac to pocítil stred ostrova. Obyvateľstvo sa sťahovalo na východ do hôr, kde si budovalo utečenecké tábory (skalné mesto v horách Karphi). V geometrickom období (doba železná, 9. stor. pred Kr.) sa Kréta vďaka mínojskej tradícii znovu stáva jedným z kultúrnych centier a prostredníctvom impulzov z Orientu po r. 725 pred Kr. jej opäť pripadla významná funkcia pri utváraní orientalizujúceho slohu.

Grécko-rímske a byzantské obdobie dokladá aj niekoľko pamiatok. Neskoršími prameňmi k dejinám Kréty sú správy antických autorov (Homéros, Hérodotos, Thúkýdidés) a mýty – napr. o bájnom kráľovi Mínoovi, Daidalovi, Théseovi, či obludnému Minotaurovi). V 1. tisícročí pred Kr. hrala Kréta dôležitú úlohu v politickom a kultúrnom živote Grécka. Krétske mestské štáty vytvorili precízne vypracovanú zbierku zákonov (Gortinské zákony). Roku 66 pred Kr. obsadili Krétu Rimania, po rozpade Rímskej ríše (395 n.l.) bola pripojená do sústavy Východorímskej ríše (Byzancie), v r. 823-961 patrila Arabom, od 961 opäť Byzancii a v r. 1204 ostrov dobyli križiaci, ktorí ho v tom istom roku ešte stihli predať Benátkam. V roku 1715 Krétu definitívne dobyla Osmanská ríša a ostala tak mimo nezávislého gréckeho štátu, ktorý vznikol r. 1830.
V 19. stor. sa na Kréte uskutočnilo niekoľko národnooslobodzovacích povstaní proti tureckému útlaku. Podnetom k povstaniu v r. 1866-69 bolo zavedenie daní na tabak, soľ, víno a zatvorenie niekoľkých gréckych škôl. Vypuklo pod heslom pripojenia Kréty ku Grécku. Povstanie bolo potlačené tureckou armádou vyslanou na ostrov. Ďalšie významné povstanie vypuklo v r. 1896-97 v spojitosti s rusko-tureckou vojnou, dôvodom bola výmena dovtedy kresťanského krétskeho gubernátora za moslima (výmenu nariadil turecký sultán). Hoci na pomoc prišli aj oddiely gréckych vojakov, aj toto povstanie vojská Osmanskej ríše potlačili. Pod nátlakom európskych mocností súperiacich o upevnenie svojich pozícií na Balkáne poskytli v r. 1898 Turci Kréte administratívnu autonómiu „pod ochranou dŕžav“. Po skončení balkánskych vojen v r. 1912-13, po londýnskych mierových dohovoroch potvrdených grécko-tureckou zmluvou, bola Kréta v r. 1913 pripojená Grécku.
Koncom mája 1941 obsadili Krétu nemecké fašistické vojská, ktoré tu uskutočnili známu paradesantnú operáciu s krycím názvom „Merkúr“. Cieľom bolo pozbaviť anglické vojská jedného z najdôležitejších oporných bodov Stredomoria a vytvoriť základňu na poskytnutie pomoci africkému zboru generála Rommela pri útoku na Egypt. Počas tejto operácie stratili Angličania okolo 15 000, grécke vojská 14 000 a nemecká armáda asi 17 000 vojakov. Neúspech obrancov Kréty do značnej miery zapríčinil pasívny postup velenia britskej armády, zlá spolupráca vojsk a nedostatočná podpora letectva a námorných síl. Kréta zostala obsadená takmer až do konca 2. svetovej vojny, oslobodená bola v novembri 1944. ?

Knóssos, Minotauros a mínojská kultúra

Báj hovorí, že Mínos, najstarší vládca Kréty v palácovom komplexe Knóssos, syn Dia a Európy, prosil Poseidóna – boha morí, aby mu poslal takého býka, ktorý by bol najkrajšou obeťou jeho manželky Pasifae bohyni Artemide. Boh vyhovel jeho prosbe a poslal mu krásneho bieleho býka. Mínos však namiesto neho vybral za obeť iného. Nahnevaný Poseidón ho preto potrestal tým, že býka zdivočil a na Pasifae poslal neprirodzený cit lásky k býkovi. Keď Pasifae neodolala láske k posvätnému býkovi boha Poseidóna, po ľúbostnom spojení sa jej narodil syn strašnej podoby – napoly býk, napoly človek. Pretože podľa všetkej úctivosti mu mal byť otcom Mínos, nazvali ho Minotaurom. Mínos sa nevedel zmieriť s nešťastným osudom, zavrel Minotaura do labyrintu, ktorý mu pod palácom vystaval slávny aténsky architekt Daidalos. Mínoov labyrint (dom dvojitej sekery) zodpovedal bohatstvu a sláve jeho kráľovstva. Dvanásť sál, tisícky miestností pospájaných kľukatými chodbami, napodobnili meandre frýgiskej rieky Maiandros. Vchod a východ z labyrintu poznali iba Daidalovi dôverní priatelia. V paláci krétskych palácov tak žil netvor Minotauros, ktorý sa živil najčastejšie ľudským mäsom. Mínoov syn Adrogeos, vynikajúci atlét, zvíťazil v aténskych gymnastických hrách. Kráľ Atén Aigeos nezniesol porážku, preto dal Adrogea zabiť. Mocná Kréta vypovedala Aténam vojnu a po ich porážke uvalila na Atény strašnú daň. Každých deväť rokov museli posielať Mínoovi sedem mládencov a sedem dievčat ako pokrm pre Minotaura. Minotauros predstavuje obdobie prinášania ľudských obetí, obdobie krétskej moci, ale aj kult uctievania býka, Slnka, Mesiaca a hviezd, ktorý zanikol jeho zabitím Theseom. Preto Theseus značí príchod a rozšírenie gréckej civilizácie na Kréte a zánik krétskej moci nad gréckymi mestami.

V architektúre sa mínojský štrukturálny princíp najlepšie prejavil práve v stavbe knóssoského paláca, ktorý v rozvalinách objavil anglický archeológ Evans. On dal meno mínojskej kultúre podľa mýtického kráľa Mínoa, aby sa zachovala báj na toto kedysi mocné ostrovné kráľovstvo. Základom bol hlavný dvor, okolo ktorého pribúdali do šírky aj výšky jednotlivé stavebné telesá, členené a podopierané stĺpmi a prepájané schodišťami. Palác mal časť reprezentačnú a obytnú, remeselnícke dielne, sklady, kultové priestory a sanitárne zariadenie. Obdobie nových palácov znamenalo vyvrcholenie snáh krétskych majstrov. Rozvinulo sa monumentálne freskové maliarstvo, drobná plastika a umelecké remeslo. Steny paláca a víl pokrývali fresky jasných farieb s námetmi kultu, hier, ale aj citlivo odpozorované prírodné prostredie s kvetmi, vtákmi, zvieratami a rybami. Vysoké majstrovstvo umelci dosiahli aj pri tepaní zlata, medi, neskôr aj bronzu (dýky, nože), pri spracovaní dovezenej slonoviny a obrábaní kameňa. Vyrábali z neho nádoby, amfory a kalichy zo škvrnitého farebného mramoru alebo horského krištáľu, ďalej pečatidlá a iné predmety. Rozvinuté hrnčiarstvo uprednostňovalo v polychrómnej výzdobe keramiky červenú a hnedú maľbu na svetlom podklade. Jednoduché motívy tvorili trojuholníky, špirály, polkruhy aj symbolická dvojbritá sekera. V ničom nezaostávalo ani zbrojárstvo a ďalšie odvetvia.

O kultových obradoch a predstavách Mínojcov sa vie pomerne málo. Uctievali stromy a stĺpy, vyznávali božstvá bezprostredne súvisiace s prostredím – bohyňu vrchov, zvierat, mora či podzemných síl. Kultový dosah mali aj mnohé symboly – k najrozšírenejším patria tzv. posvätné rohy a dvojbrité sekery. Popri kultových miestnostiach sa náboženské obrady odohrávali aj v posvätných okrskoch, napr. pod šírym nebom na výšinách. Súkromiu slúžili malé domáce oltáre, priestory so stĺpmi a palácové svätyne. Súčasťou veľkých ceremónií bol aj očistný kúpeľ a tiež aj pohrebný rítus sa pridržiaval zaužívaných tradícií. Okrem uloženia zosnulých v skrčenej polohe do hlineného sarkofágu (larnax, larnakés) alebo nádoby (pithoi) od stredomínojského obdobia ich tiež kládli do skalných komorových hrobov (tholos) a ossuárií, neskôr aj do kupolových hrobov.
Vývoj písma od hieroglyfického k lineárnemu trval až do neskorého stredomínojského obdobia. Okrem pečatidiel sa piktografické znaky objavujú aj na keramike či na hlinených soškách. Tento znakový systém nemožno čítať, rovnako nerozlúšteným zostáva aj lineárne písmo „A“, z ktorého je známych vyše 300 hlinených tabuliek (200 z Hágie Triády). Neskôr na Kréte nastupuje lineárne písmo „B“, ktorého rozšírenie sa spája aj so silnejúcim vplyvom Mykén. Osobitnou písomnou pamiatkou je disk z Faistu (datovaný po r. 1600 pred Kr.), po obidvoch stranách so špirálovito usporiadanými hieroglyfickými znakmi. Je možné, že text bol písaný vo veršoch a mohol sa používať na náboženské účely už v čase, keď sa v bežnom živote rozšírilo lineárne písmo. ?

Stručný slovníček

áno – nie   né – óchi
dobre   kalá
dobré ráno (deň)   kaliméra
dobrý večer   kalispéra
dobrú noc   kaliníchta
dovidenia   kalín andámosi
ďakujem  evcharistó
prosím  parakaló
kde, kam   pú, ja pú
koľko  póso
vľavo, vpravo   aristerá, déksia
hodina  óra
deň   iméra
dnes   símera
včera, zajtra  chthés, ávrio
hotel, kemping   ksenodochío, kámbing
pošta  tachydromío
pohľadnica  kárta
známka   gramatósimo
toaleta  apochoritírio
loď   plío
lietadlo  aeropláno
auto, autobus  aftokínito, leoforíon (búsi)
ulica   odós
námestie   platía
chlieb, zemiaky   psomí, patátes
voda  neró
víno, pivo   krasí, býra
ryba   psári
1 énas, mía, éna
2 dío
3 trís, tria
4 tésseres
5 pénde
6 éksi
7 eftá
8 ochtó
9 eniá
10 déka
11 éndeka
12 dódeka
20 íkosi
30 triánda
40 saránda
50 penínda
100 ekató

I T I N E R Á R

Optimálny tranzit: zo Slovenska na Krétu je najvýhodnejšie použiť letecké spojenie prostredníctvom charterových letov, ktoré z Bratislavy a Košíc ponúka niekoľko slovenských cestovných kancelárií (do Chanie a Iraklionu let približne trvá 2,40 hod.);
– pravidelné linky na trase Viedeň – Atény prevádzkujú napr. Austrian Airlines (www.aua.com/sk/svk – v slovenčine), alebo grécke Olympic Airlines (www.olympicairlines.com), ktoré uskutočňujú lety aj ďalej na všetky tri letiská Kréty (Iraklion 3x denne, Chania 5x, Sítia 1x); priame lety do Iraklionu sa prevádzkujú z Frankfurtu nad Mohanom;

– na individuálnu dopravu možno použiť cestné spojenie v smere: Budapešť (H) – Szeged (171 km) – Subotica (SCG, 46 km) – Feketić (50 km) – autostráda Novi Sad - Belehrad (Beograd) – Niš (351 km) – Dimitrovgrad (100 km) – Sofia (BG, 52 km) – Soluň (Thessaloniki, GR, 310 km) – Larissa (165 km) – Atény-Pireus (370 km) = spolu 1615 km cez Srbsko a Bulharsko (alternatívou je aj trasa z Nišu do Solune cez Macedónsko – kratšia asi o 70 km);
– víza do Srbska-Čiernej Hory pre občanov SR do 90 dní pobytu nie sú potrebné, do Macedónska zatiaľ platí bezvízový styk len do 30.6.2006;
– diaľničné poplatky (osobné autá do 3,5 t): Maďarsko – pre diaľnice M0, M1, M3, M5 a M7 = 1520 HUF na 4 dni, 2500 HUF na 10 dní (1 SKK = asi 7 HUF, 100 HUF = 14,50 SKK); Srbsko – Subotica-Feketić-Novi Sad = 300 CSD, Novi Sad-Belehrad = 300 CSD, Belehrad-Niš = 790 CSD, Niš-Pečenjevce (smer Skopje) = 180 CSD (1 SKK = 2,25 CSD - srbský dinár, 100 CSD = 45 SKK); Macedónsko – cez E-75 Kumanovo-Miladinovci-Petrovec = 70 MKD, Petrovec-Veles-Gradsko = 120 MKD (1 SKK = 1,45 MKD - macedónsky dinár, 100 MKD = 68 SKK); Grécko – Thessaloniki-Larissa = 2,80 EUR, Larissa-Lamia-Atény = 4,20 EUR (na Kréte sú cesty 1. triedy bez poplatkov);
– ceny PHM Natural 95 a nafta (k 10. 2. 2006): Maďarsko 262,80 a 262,30 HUF, Srbsko 79,70 a 74,50 CSD, Bulharsko 1,76 a 1,60 BGN (1 bulharský lev = 19,30 SKK), Grécko 1,02 a 0,99 EUR

– trajekty a lodné linky Pireus (Piraiefs) – Iraklion (Heraklion) a späť prevádzkuje grécka lodná spoločnosť Minoan Lines 2x denne aj s dopravou áut: odchod-príchod celoročne 11:30 – 17:30, t.j. plavba trvá 6 hod. (rovnaký čas odchodu-príchodu je z oboch smerov), od 1. 1.-30. 6. a 4. 9.-31. 12. 2006 o 21.00 – 6.00 (späť je príchod do Pirea 5:20), od 1. 7.-3. 9. 2006 o 21.30 – 6.00 (späť do Pirea 5:20) – bližšie pozri www.minoan.gr, www.ferries.gr/minoan/domesticmain.htm
– cena jednej cesty pre 1 osobu = od 32-34 EUR (Economy Deck) do 95,50 EUR (kajuta LUX s dvomi lôžkami) + 78-80 EUR za auto do 4,25 m dĺžky
– pre odvážnejších je k dispozícii aj trasa Thessaloniki – Heraklion naprieč Egejským morom (letný itinerár zatiaľ nie je dostupný – INFO: www.minoan.gr)
-------------------------------------------------------

A. z Iraklionu na východ:

IRAKLION (Héraklion) –

hlavné a najväčšie mesto Kréty, najdôležitejší prístav, sídlo ortodoxného arcibiskupstva, leží približne v strednej časti severného pobrežia ostrova; mesto bolo v staroveku prístavom Knóssu, ale novšie dejiny začalo písať až od r. 824 n.l., kedy ho znovu založili arabskí dobyvatelia ako Kandak. Zaujímavosti: 5 km dlhá benátska pevnosť, Archeologické múzeum (Kritikó Musío) vo východnej časti Starého mesta – významné nálezy z Knóssu, Faistu, Agía Triády až z 5. tisícročia pred Kr., pôvodný kostol sv. Marka (z r.1303) – dnes Múzeum byzantského maliarstva, radnica – bývalá benátska loggia z 1627, Titov kostol – nazvaný podľa prvého biskupa Kréty apoštola Tita (druha sv. Pavla), uchováva relikviu – jeho lebku, katedrála Ágios Minás z 19. stor., malý pôvodný kostol sv. Kataríny z 18. stor. – dnes Múzeum cirkevného umenia s ikonami zo 16. stor.; Amoudara – prázdninové letovisko 15 min. smerom na západ s krásnou širokou niekoľko km dlhou plážou s pieskom premiešaným drobnými kamienkami, popri ktorej stojí množstvo hotelov (ideálne miesto na plávanie, potápanie a rôzne druhy vodných športov). Medzinárodné letisko Kazantzakis – 5 km východne od Iraklionu.

KNÓSSOS – v mínojskej dobe hlav. mesto Kréty a sídlo mýtického vládcu Mínoa, preslávené najmä rozsiahlou kráľovskou palácovou stavbou (5 km na jv. od Iraklionu), ktorú v antike označovali labyrinthos. Palác odkryl v r. 1899 anglický archeológ Sir Arthur Evans, v súčasnosti je po rekonštrukcii opäť čiastočne postavený. Rozsiahla stavba na ploche 20 000 m2 stúpajúca do svahu (kedysi dvoj- až trojposchodová), viackrát zničená asi zemetrasením, existovala asi od r. 2000 do 1400 pred Kr. Komplikovaný pôdorys paláca vytvára legendu o labyrinte, v ktorom kráľ Mínos zadržiaval Minotaura. Na západnej strane je hlavné schodisko, trónna sála s kamenným kreslom (okolo r. 2000 pred Kr.), kultové miestnosti (svätyňa) a zásobné komory s veľkými hlinenými nádobami (pithoi). Unikátna je jasná fresková maľba z minerálnych farbív, napr. modré opice medzi kvetmi v Dome fresiek. Južne od paláca je pozoruhodná chrámová hrobka s viacerými miestnosťami a podzemnou galériou – kryptou.

CHERSONÍSOS (Hersonissos) – pri úpätí hôr sa nachádzajú vyhľadávané prímorské strediská Kokini Cháni, Gouvés, Analipsi, Chersonísos s výhľadom na záliv Malion a uprostred zátoky položené strediská Stalida a Mália. Hoci tvoria takmer jeden reťazec, nie sú uniformné, ale každé si zachováva svoj vlastný kolorit. Stredisko Chersonísos je situované východne od Iraklionu približne 20 minút jazdy od letiska. Nájdeme tu zlatisté pláže s okruhliakovými brehmi, vhodné na rôzne druhy vodných športov, tiež mnoho obchodov, minimarketov, barov a reštaurácií s výhľadom na more.

STALIDA (Stalis) – letovisko sa nachádza 30 minút od letiska; má dlhé piesočnaté pláže s výbornou možnosťou prevádzkovania vodných športov, nepreberné množstvo minimarketov, reštaurácií i barov.

MÁLIA – známe a veľmi obľúbené letovisko s peknými plážami a bohatým nočným životom sa nachádza približne 40 minút od letiska. Návštevníkom ponúka bary, reštaurácie, typické taverny priamo na pláži, diskotéky, obchody, vodné športy. V súčasnosti sa stredisko rozrástlo natoľko, že už nadväzuje na susednú Stalidu. Na okraji letoviska boli nájdené zvyšky paláca Mália asi z 1800 pred Kr., ktorý bol podobný palácom v Knósse a Faiste, je však o niečo menší, neďaleko sú zas ruiny mínojského mesta Mália a pohrebisko.

DÍKTI ÓROS – najvyššie pohorie východnej Kréty; pri dedine Psychrón je vo výške 1025 m kvapľová jaskyňa Diktéon Ántron s rozlohou 2200 m2 s malebným jazierkom, v ktorom sa za jednej tmavej noci mal podľa povesti narodiť bájny boh bohov Zeus. Sem v podobe býka uniesol krásnu Európu, ktorá mu tu porodila prvorodeného Mínoa, staviteľa známych labyrintov.

LESSÍTHI (Lasithion) – 30-40 km západne od mesta Ágios Nikólaos sa rozprestiera úrodná okrúhla krasová plošina Lessíthi (850 m n.m.) s Údolím veterných mlynov, ktoré sa dodnes používajú na zavlažovanie roviny. Uprostred starých olivových hájov leží malebná horská dedinka Kritsá, v jej okolí je niekoľko krásnych byzantských kostolíkov (napr. kaplnka Panajía-tis-Kerás s freskami z 12.-14. stor., kostol Ágios Jeórjios zo 14. stor.)

ÁGIOS NIKÓLAOS – malebné prístavné mestečko 65 km od Iraklionu (5300 obyv.), stúpajúce do svahu nad zátokou Mirampéllu (Mirabello), je známe svojimi príjemnými plážami plnými luxusných hotelov postavených v súlade s okolitou nádhernou prírodou a s možnosťou turistických výletov po okolí. Pri prístave je sladkovodné kráterové jazierko Vulsméni lemované otvorenými letnými reštauráciami a cukrárňami. Podľa povesti sa v ňom kúpavala bohyňa Athéna. V mori pred mestom ostrov Agía Pantés je rezerváciou divokých kôz.

ELUNDA – 12 km severne od mesta leží svetoznámy komplex prepychových hotelov, každoročne navštevovaných hlavami štátov a významnými osobnosťami zo všetkých kútov sveta. Nachádzajú sa tu aj zvyšky dórskeho mesta Olús čiastočne pod hladinou mora, ešte severnejšie ostrov Spinálonga – pôvodne polostrov umelo oddelený priekopou obsahuje benátsku pevnosť Kalidónia z r. 1571 (od 1897 do 1957 útočisko pre malomocných)

GURNIA – 20 km južne od Ágjios Nikólaos ležia zrúcaniny čiastočne odkrytej neskoromínojskej obce s úzkymi dláždenými ulicami, malými obytnými domami, vyššie položeným palácom a svätyňou z 1600-1400 pred Kr.

IERÁPETRA – v najužšom mieste Kréty, na južnom brehu ostrova leží uprostred bohatého kraja známeho pestovaním zeleniny, najjužnejšie mesto Európy (12 000 obyv.), na mieste antického prístavu Hierapydna s benátskou prístavnou pevnosťou Kales a mešitou s minaretom na námestí Starého mesta. Na radnici je malé múzeum s rímskymi a benátskymi nálezmi. Smerom na východ sa až po Makryjialos vinie nádherné pobrežie členené malými zálivmi s pieskovými i kamienkovými plážami: Koutsounari, Ferma s píniovými lesmi, Agía Fotia, Galini, Achlia, Mavro Kalympo, Analipsi.

CHRÍSÍ – „ostrov mušlí“ pri južnom pobreží Kréty oproti mestu Lerápetra je prírodnou rezerváciou cédrových porastov v piesočných kopčekoch a nádherne sfarbeným morom, ktorého farbu ovplyvňuje ako múka jemný biely piesok na krásnych plážach. Ostrov má rozmery asi 5 x 1 km, je takmer plochý s vulkanickými skalami zakrytými pieskom a vodnými fosíliami. Osídlený je od mínojských dôb. Prístup: loďou z Ierápetry, odchod asi 10.30, plavba trvá hodinu, späť o 16.30.

SÍTIA (Séteia) – 75 km východne od Ágios Nikólaos leží malebný prístav a pláž, mesto v r. 1303 a 1508 zničilo zemetrasenie a 1538 vyplienené tureckou armádou; zaujímavosti: benátsky kostol, národopisné múzeum (ul. Arkádion rovnobežná s prístavom), veľmi pekná promenáda s mnohými reštauráciami. Letisko – 5 km severne.

VÁI (Váion) – pri malej dedinke Vái, 26 km sv. od Sítie sa okolo nádhernej piesčitej zátoky Vái rozprestiera jediná palmová pláž a palmový háj na Kréte.

KÁTO SÁKROS (Zákros) – zo Sítie vedie trasa 47 km po mierne stúpajúcej, v poslednom úseku krásnej panoramatickej ceste vysoko nad morom, na úplnom východnom cípe Kréty, k ruinám mesta Zákros z r. 1600-1450 pred Kr., ktoré bolo čulým obchodným prístavom s Egyptom a ostatnou sev. Afrikou

B. z Iraklionu na juh:

TYLISSOS – 12 km na jz. sa nachádzajú zvyšky troch mínojských víl z 18.-15. stor. pred Kr.

EPÁNO ARCHÁNES – asi 15 km od Iraklionu leží mestečko (4000 obyv.) – centrum pestovania krétskeho stolového vína „rosáki“

ÁGIOS MIRON – biskupský kostol z benátskej doby a benátska studňa zo 16. stor. v Pendamodi

GORTYS – zvyšky mesta, ktoré chcelo konkurovať Knóssu a neskôr bolo metropolou rímskej provincie Creta-Cyrenaica, existovalo až do vpádu Saracénov v 826 pred Kr.; zaujímavosti: základy chrámu Apolóna Pýthia, paláce rímskeho miestodržiteľa s bazénmi (2. stor.n.l.), divadlá a amfiteáter, akvadukt, 374 m dlhý cirkus, ruiny baziliky Ágios Títos (6. stor.n.l.), asi 6,5 km južne od dediny Agía Déka sa pri Platanós nachádza najväčší krétsky okrúhly hrob s vnútorným priemerom 13 m (3. tisícročie pred Kr.).

LENTAS – pri osade na južnom pobreží leží Asklépiova svätyňa v lokalite Levin, ktorú v 4. stor. pred Kr. založili pri termálnom prameni obyvatelia z Gortysu – v chráme stoja dva stĺpy a miestnosť s mozaikovou dlažbou znázorňujúcou morského koníka

FAISTOS (Festós) – 17 km západne od Agía Déka sa na výšine nachádzajú zrúcaniny mesta, ktoré založil kráľ Mínos a v 2. tisícročí pred Kr. bolo zničené; zaujímavosti: na terasách svahu postavený palác v štýle Knóssu po r. 1650 pred Kr. (zničený zemetrasením asi v 1450 pred Kr.), vstup do paláca po 13,75 m širokom monumentálnom schodisku propylají, vľavo sú stupne divadla
AGÍA TRIÁDA (Hágia Triáda) – zvyšky mínojského letného paláca z doby bronzovej (16. stor. pred Kr.), 2 km od Faistu, rozsiahly komplex s ruinami obytných budov a skladísk; názov svätá Trojica je odvodený od byzantskej kaplnky stojacej na susednom pahorku (antický názov nepoznáme); so susedným palácom Faistos bola kedysi spojená dláždenou cestou. Fresky, hlinené nádoby, tabuľky písané lineárnym písmom „A“ a sarkofág s maľovanými pohrebnými scénami (okolo r. 1400 pred Kr.), sú uložené v Archeologickom múzeu v Iraklione. Nad palácom stojí benátska kaplnka Agios Ieorjios zo l4. stor.n.l. (fresky a nápisy), na úpätí pahorku je pohrebisko s veľkým kruhovým kopulovým hrobom.

MÁTALA – 10 km južne od Faistu pri mori sú v skalných stenách prístavnej zátoky vytesané pohrebné jaskyne a jaskynné obydlia z ranokresťanskej doby. Mátala má tiež pláž s jemným pieskom.

AGÍA GALÍNI – pôvabná rybárska dedina asi 15 km na západ od Agía Triáda leží v jednom z najkrajších kútov Kréty s nádhernými plážami a jaskyňami, ku ktorým možno priplávať na člne

ÍDI ÓROS – možný je výstup na Psilorítis – najvyšší vrch Kréty (2456 m n.m.), napr. z Kamáres k rovnomennej jaskyni (našli sa mínojské hlinené nádoby a polychromovaná keramika) – k vrcholu asi 9 hod., alebo z Anógie 8 hod.; na severnom úbočí kopca vo výške 1280 m je mínojská kultová jaskyňa Ideón Ántron; odporúča sa sprievodca, teplé oblečenie a proviant.

GAUDOS – pod južným pobrežím Kréty leží jej najjužnejší bod Európy – plochý zalesnený ostrov Gaudos, mytologická Ogýgia z Homérovej Odysey s „klenutou jaskyňou Kalypsy“.

C. z Iraklionu na západ:

FODELE – rodisko svetoznámeho expresívneho maliara Domenika Theotokópula zo 16. a 17. storočia, známeho ako El Greco; asi 25 km od Iraklia až po Balí začína sieť letovísk Krétskeho mora, blízke hory masívu Ídi poskytujú zas množstvo kvapľových jaskýň – napr. Melidoni. Na žiadnom európskom území o rozlohe Kréty neleží taký počet jaskýň, pričom speleologický prieskum nie je zďaleka dokončený.

RÉTHYMNON – tretie najväčšie mesto Kréty (23 000 obyv.) a prístav, 90 km pozdĺž severného pobrežia od Iraklionu, poskytuje zvláštnu zmiešaninu kultúr, ktoré tu zanechala benátska a turecká nadvláda. Mesto je v celom Grécku najznámejšie Festivalom vína a oslavou božstva Dionýsia. Každé leto počas 3 týždňov je v radničnej záhrade ochutnávka najlahodnejšieho krétskeho vína, spojená s národnou hudobnou a tanečnou produkciou. Zaujímavosti: Staré mesto – mnoho benátskych šľachtických palácov, turecké domy s balkónmi s drevenou mrežou pokrytými strechou, veľa malých mešít (18. stor.) a benátska akropolis (fortezza zo 14.-16. stor.) s mešitou preklenutou mohutnou kupolou, Mestské múzeum v Loggii zo 17. stor.; asi 10 km východne pri Pigí je najrozsiahlejší olivový háj v celom Stredomorí s 1,5 milióna stromov; 23 km na jv. stojí zrúcanina ranobyzantského kostola Arkádi, ktorý bol v 1866 dejiskom krvavého povstania proti Turkom; v okolí Réthymnonu sú krásne pláže a najvýznamnejšie kvapľové jaskyne, napríklad Gerani.

MONÍ PRÉVELI – asi 40 km na juh od Réthymnonu, na opačnom brehu Kréty, leží ako skalné hniezdo na horských zrázoch kláštor s úžasným výhľadom na slnkom rozžiarené oslnivé Líbyjské more. Vo vnútrozemí sa za kláštorom skrýva krásna a divoká roklina Kourtaliotiko. Západne odtiaľ je položené asi najpôvabnejšie južné prímorské letovisko Plakias a tiež ďalšia pláž Frangokastello.

GEORGIOUPOLIS – letovisko s veľmi výhodnou polohou medzi morom a horami, na polceste od Réthymnonu k Chanii, lemované jednou z najdlhších piesočných pláží na severe Kréty v zátoke Almyrou. Pôvodne malá rybárska dedinka vyrástla počas posledných 20 rokov na populárne turistické stredisko s mnohými obchodíkmi, reštauráciami, tavernami a butikmi. Pláže lemované eukalyptami a palmami sa pozvoľna zvažujú do priezračného azúrového mora, preto sú ideálne aj pre rodinnú dovolenku. V blízkosti letoviska sa nachádza 25 m hlboké sladkovodné jazero Kournas, obklopené Bielymi horami, ktoré sú preslávené svojou pokojnou a romantickou atmosférou. Podľa povesti je dno jazera spojené podmorským tunelom s ostrovom Santorin.

CHANIA – 50-tisícový prístav 147 km od Iraklionu, založili v 13. stor. Benátčania ako La Canea na mieste antickej Kydónie, leží na severnom pobreží Kréty pri širokom rovnomennom zálive, do r. 1972 hlavné mesto Kréty. Zaujímavosti: Staré mesto – obklopené 3 km dlhou hradbou zo 16. stor., na severe benátsky prístav s majákom na konci móla (objekty z r. 1500), gotický kostol San Lorenzo – dnes Archeologické múzeum (dórske nálezy), kostol San Salvatore (16. stor.), Janičiarska mešita (1645), krásne benátske domy patricijov, veľká tržnica, južne od Starého mesta – Historický archív so zaujímavými dokumentmi, zbraňami a ikonami. V okolí Chanie sú krásne piesočnaté pláže. Letisko „Souda Airport“ – 12 km na sv. pri Stérnes.

MONÍ ÁGIOS TRIÁDAS – 17 km sv. od mesta na polostrove Akrotiri je Kláštor sv. Trojice z r. 1631 so zjavným benátskym vplyvom na fasáde, rovnako tiež 4 km odtiaľ severne vzdialený kláštor Guvernéto (1548), ktorého ikona v predsieni znázorňuje legendu o sv. Jánovi z Guvernéto, ktorý pri svojom úteku z Malej Ázie pristál pod dnešným kláštorom a tam spolu s 98 druhmi žil v jaskyni – akýsi lovec ho omylom zastrelil. Jánova jaskyňa ešte existuje – prístup je z Guvernéto najprv širokou kamenistou cestou k Medvedej jaskyni s malou kaplnkou Matky Božej, potom úzkym chodníkom s mnohými zákrutami k opustenému kláštoru Katholikó, kde vľavo pred jeho portálom sa jaskyňa nachádza.

PLATANIAS – asi 10 km západne od Chanie leží známe a najdôležitejšie turistické stredisko západnej Kréty, s možnosťou využitia vodných športov, vrátane blízkeho aquaparku a s množstvom taverien, obchodíkov, barov a reštaurácií pozdĺž 4 km dlhých piesočnatých pláží (od strediska Agía Marína). V ich okolí sú plantáže pomarančovníkov a olivovníkov s nezabudnuteľným výhľadom na ostrov Sant Theodori, kde žijú chránené krétske kozy „kri kri“.

MÁLEME – 16 km západne od Chanie sa nachádza nemecký vojenský cintorín so 4465 hrobmi, väčšinou výsadkárov, ktorí padli počas okupácie Kréty v 1941.

KASTÉLLI (Kastellion) – mestečko 41 km na západ od Chanie v zátoke Kissamu, odkiaľ sa oplatí absolvovať výlet sz. smerom k antickému prístavu Kíssamos (2 km) a k ostrovu Gramvúsa (20 km), ktorý leží pri severnom cípe až 762 m vysokého a úzkeho polostrova rovnakého mena. Tu sa na západnom príkrom brehu dvíha 135 m vysoká benátska pevnosť zo 17. storočia. Iný výlet možno uskutočniť k antickému mestu Falasarna (9 km na západ) so zvyškami budov, prístavných objektov, s hrobmi a sochami v skalách, ako aj k zrúcaninám dórskeho mesta Polirhínia (6 km južne).

SAMARIA (Farángi Samariás) – skalný prielom (prírodný kaňon) v Bielych horách (Lefká Óri), asi 65 km južne od Chanie, 18 km dlhý, až 300 m hlboký a pri „Železnej bráne“ (Sidiropórtes) len s 2-3 m širokou roklinou. Ešte stále tu žijú krétske divoké kozy (kri kri). Prístup: autobusom z Chanie na juh cez dedinku Alikianos, kľukatými zákrutami do horského priesmyku vo výške 1252 m a osady Omálos (42 km) na okraji rovnomennej úrodnej náhornej roviny. Na jej južnom okraji leží učupené turistické stredisko Xyloskalo („Drevené schody“), kde sa začína 7-hodinové putovanie skalným prielomom Samaria. Doprava späť je možná loďkou z pobrežnej osady Agía Rumeli do Chorá Sfakion (posledná loď o 18.00) alebo Paleochora – a autobusom do Chanie.

CHORÁ SFAKION – starobylé mestečko, v ktorého blízkosti leží záhadný úkaz – malá zátoka s neustále vyvierajúcou sladkou a pitnou vodou, v ktorej je možné plávať.

U ž i t o č n é  i n f o r m á c i e

Víza: pre občanov SR platí do Grécka bezvízový režim do 90 dní pobytu
Zastupiteľské úrady: Veľvyslanectvo Helénskej republiky (Grécka), Hlavné námestie č. 4, 811 01 BRATISLAVA 1 – tel.: 02/5443 4143-44, konzulárne odd.: 5443 4080, 5443 4082, fax: 5443 4064,
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.greece.sk
Embassy of the Slovak Republic, 4, Georgiou Seferi, Palaio Psychico, 15452 Athens, Greece – tel.: 0030-210..., 677 6..., fax: 677 1878, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.mfa.sk
Dôležité kontakty: tiesňové volanie 112, polícia 02810-282243 (Iraklion), 02821-28744 (Chania), turistická polícia 02810-283190 (Iraklion), 02821-73333 (Chania), hasiči 199, záchranka 100, ambulancia 166, ELPA cestná služba 104
Dopravné predpisy: platia ako v celej EÚ, jazdí sa vpravo, v mestách sa nesmie trúbiť, povinné sú bezpečnostné pásy, najvyššia povolená rýchlosť – obce 50 km/h, mimo 90 km/h, cesta pre motorové vozidlá 110 km/h, diaľnice 120 km/h
Elektrina: 220 V, na lodiach aj 110 V striedavého napätia; normalizované zásuvky európskeho systému
Časový posun: +1 hod. oproti štandardnému SEČ (+2 hod. ku GMT, letný +3 hod. oproti GMT)
Telekomunikácie: telefonický smerový kód Grécka 0030, Atény +30 210, Iraklion +30 2810, Chania +30 28210; pre mobilnú sieť je na Kréte zriadený roaming
Turistické úrady:
Greek National Tourism Organisation – GNTO (Ellinikós Organismós Turismú – EOT), Head Office, 7, Tsoha Street, Ambelokipi, 11521 Athens, Greece – tel.: 0030-210-870 7000, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.gnto.gr
GNTO – Tourism Directorate of the Island of Crete, Xanthoudidou 1, 71202 Heraklion – tel.: 228225, 228203, fax: 226020
GNTO – Chania Information Office, Kriari Street 40, Megaro Pantheon, 73100 Chania – tel.: 92943, 92624, fax: 92624
Internet: www.gnto.gr (turist. úrad), www.crete.tournet.gr, www.crete.tournet.gr/hotels-en.jsp (hotely a iné ubytovanie), www.crete.tournet.gr/rentcar-en.jsp (požičovne áut a bicyklov), www.crete.tournet.gr/travelagents-en.jsp (krétske CK a CA pre domáci CR), www.heraklion-city.gr (Iraklion), www.chania.gr (Chania), www.deltanet.gr/chania-info/ (Chania), http://kreta.rovnou.cz/ (český portál) ?

(Zmena údajov vyhradená) Text a foto: © Ing. Stanislav ŠIMEK

• < Predch.
• Nasl. >