Cestovateľ - Časopis Cestovateľ

Makarská riviéra - turistický sprievodca

Makarská riviéra je časťou historického územia Dalmácie pri pobreží Jadranského mora v Chorvátsku, ktorej dali názov už starí Rimania ako provincia „Dalmatia“. Riviéru pozdĺž cestnej Jadranskej magistrály tvorí reťaz malebných prímorských letovísk a typických podbiokovských dediniek na dĺžke 60 km, od zátoky strediska Brela na severe až po Gradac na juhu Makarského prímoria.

Všeobecné údaje o Chorvátsku

Názov: Chorvátska republika, chorvátsky Republika Hrvatska, anglicky Republic of Croatia Rozloha: 56 542 km2 Obyvateľstvo: 4,44 milióna Chorvátov (89%), menšina Srbov (4,5%), zvyšok tvoria iné národnosti – Bosniaci, Slovinci, Maďari, Taliani, Česi, Slováci, Albánci, etnikum Rómov a iní (údaj z r. 2004) Náboženstvo: rímski katolíci 87,8%, ortodoxní 4,4%, ostatní kresťania (najmä protestanti) 0,4%, moslimovia 1,3%, malá židovská komunita, ostatní veriaci 0,9%, bez vyznania 5,2% Úradný jazyk: chorvátčina (hrvatski) Správne členenie: 20 žúp (županije) a 1 mestská oblasť – obvod hlav. mesta Záhreb (Grad Zagreb) Hlavné mesto: Záhreb (Zagreb) – 779 000 obyv. (2004) Mena: kuna (HRK) = 100 lipa, 1 EUR = 7,35 HRK, 1 USD = 5,70 HRK, 1 HRK = 4,72 SKK (k 15.1.2007) MPZ automobilov: HR Športová skratka: HR, HRV, CRO Symbol web-domény: .hr

Prírodné pomery

Historická krajina Dalmácia v súčasnosti zaberá pás chorvátskeho pobrežia približne od mesta Zadar po Boku Kotorskú v Čiernej Hore, v dĺžke asi 400 km a šírke 2-40 km. Patrí k nej aj okolo 1000 priľahlých jadranských ostrovov a spolu s nimi zaberá rozlohu vyše 13 000 km2. Celé pobrežie a ostrovy Dalmácie sú súčasťou bývalej pevniny porušenej tektonickými zlomami rovnobežnými s jadranským pobrežím, v dôsledku čoho sa jej časť ponorila – ostali z nej len zvyšky ostrovov. Vápencové horstvá Dinárskej sústavy s veľmi rozvinutými krasovými útvarmi väčšinou prudko spadajú do mora, len pri Zadare (od byzantských čias bývalom hlavnom meste Dalmácie) a Splite je pruh úrodnej pobrežnej nížiny. Na miestach, kde svahy a pobrežie odlesnili, je dodnes silná erózia pôdy a na povrch vystupuje holá vápencová skala. Práve v tejto oblasti severne od Splitu sa pri hranici s Bosnou a Hercegovinou nachádza najvyšší vrch Chorvátska – Dinara (1831 m n.m.) v rovnomennom horstve. Nad Makarskou sa zas vypína horstvo Biokovo s najvyšším kopcom Sveti Jure (1762 m n.m.). Dno Jadranu predstavuje pozdĺžna panva, v strednej časti s hĺbkou 100-200 m, ktorá sa smerom na juh zväčšuje na 500 až 1589 m.

Pôvodné rastlinstvo patrí k stredomorskej oblasti s typickou vždy zelenou vegetáciou a veľkým bohatstvom druhov vo výškach 300-400 m n.m. – v Dalmácii je asi 2300 pôvodných rastlinných druhov. Najviac je rozšírené spoločenstvo macchií s borievkami, rozmarínom, vavrínom, pistáciami a zakrpatenými dubmi. Na suchých vápencových svahoch je rozšírená tzv. frygana – redší porast s nízkymi krami a bylinami, ktoré miestami úplne miznú a objavuje sa holokras – holé, pusté, ťažko obnoviteľné skalnaté svahy. Skutočných lesov je v oblasti veľmi málo – v minulosti boli porasty, hlavne duba cezmínového (Quercus ilex), úplne vyklčované najmä na stavbu lodí. Pobrežiu dávajú charakteristický vzhľad privezené dreviny – palmy, agáve, cyprusy a oleandre.

Rovnako aj živočíšstvo pobrežnej pevniny sa vyznačuje bohatstvom druhov: zvláštnosťou sú šakaly žijúce na polostrove Pelješac a na Korčule, tiež mungo na ostrovoch Mljet a Korčula dovezený z Indie na obmedzenie jedovatých hadov (vreteníc). Žije tu aj veľké množstvo suchozemských korytnačiek, bohatý je svet hmyzu (cikády). Z vtákov sú typické čajky a kormorány, Dalmácia je tiež bohatá na ťažné vtáky – divé husi a kačky, bociany, žeriavy, pelikány a plameniaky. Morskú faunu reprezentuje asi 380 druhov rýb, väčšina patrí k tzv. modrým rybám (plava riba) – hlavne sardinky, tuniaky, makrely a palamidy. Na ostrove Biševo (JZ od Splitu) sa vo veľmi malom počte vyskytuje jediný stredomorský vzácny tuleň, a tiež menšie druhy žralokov (morski pas) sú blízko pobrežia skôr vzácnosťou.

Len málo riek naprieč pretína hradbu týchto hôr a vlieva sa do Jadranského mora. Predovšetkým je to Neretva so svojím močaristým ústím pri Ploče (južne od Makarskej) a Krka pri Šibeniku, ktorá v Národnom parku Krka tvorí nádhernú kaskádu vodopádov v krásnej prírodnej scenérii.

Ochrana prírody

Z hľadiska ochrany prírody najvýznamnejším chráneným územím v okolí Makarskej riviéry je Park prirode Biokovo (www.biokovo.com) v rovnomennom horstve, založený v r. 1981. Na ploche 196 km2 sú predmetom ochrany významné fenomény rôznych krasových foriem a útvarov, najmä škrapové polia, závrty, vyvieračky, kvapľové i ľadové jaskyne a tzv. kamenice – skalné priehlbiny s plochým dnom, v ktorých sa dlhšiu dobu zadržiava voda. V prírodnom parku je výnimočný rastlinný svet, ktorý od nižších partií po vrcholky hôr postupne strieda päť výškových pásiem: stredomorské (olivovníky, figy, mandle), ilýrsko-balkánske (vínna réva), balkánsko-apeninské (borovicové lesy), stredoeurópske (jedľové a bukové porasty) a alpínske s niekoľkými vzácnymi endemitmi flóry – nevädza biokovská (Centaurea biokovensis) alebo zvonček maličký (Edraianthus pumilio). Živočíšstvo tu zastupujú viaceré druhy plazov – jašterice, užovky, korytnačka zelenkastá „kornjača čančara“ (Testudo hermanni), z jedovatých hadov vretenica rožkatá „otrovnica poskok“ (Vipera ammodytes), rozšírené je tiež spevavé i dravé vtáctvo, z cicavcov zas viaceré druhy vzácnych netopierov, hlodavcov, ďalej vlk, líška, kuna, jazvec, diviak, muflón. V Biokove sa darí aj balkánskemu kamzíkovi „balkanska divokoza“, ktorého sem vysadili asi pred 100 rokmi s obnovením stáda v r. 1964. Okrem Biokova je v Chorvátsku ďalších 9 prírodných parkov (Kopački rit, Lonjsko polje, Medvednica, Papuk, Telašćica, Učka, Velebit, Vransko jezero a Žumberak-Samoborsko gorje) a 8 národných parkov (ostrov Brijuni pri Pule, Kornati južne od Zadaru, riečne kaskády Krka, ostrov Mljet, Paklenica pri Zadare, Plitvické jazerá, Risnjak v horách pri Rijeke a Severný Velebit) – bližšie na http://sk.croatia.hr/TravelGuide/.

Podnebie

Všeobecne má Chorvátsko dve klimatické pásma: vo vnútrozemí prevláda mierne kontinentálne podnebie (vo vrchoch horská klíma), na pobreží a jadranských ostrovoch vládne zas príjemné stredomorské podnebie s mnohými slnečnými dňami. Letné mesiace sú slnečné, teplé a suché, zima je naopak bohatá na zrážky, vo vyšších polohách aj snehové, najmä vo vnútrozemí. Dinárske vrchy však chránia pobrežie od zimných mrazov a umožňujú tak vznik špeciálnej jadranskej mikroklímy. Tlakové rozdiely medzi vnútrozemím a pobrežím spôsobujú niekedy prudké a studené padavé vetry – bóra a mistrál, vejúce najmä na Istrii a v severnej Dalmácii. Nebezpečné sú pre menšie lode, jachty, plachetnice a pobrežné sídla. Priemerná teplota vo vnútrozemí: január –1 až +3 °C, august 22-26°C, pri mori: január 5-10 °C (voda 12 °C), august 26-30 °C (voda okolo 25 °C). Na Makarskej riviére býva do roka približne 142 jasných dní, priemer ročných zrážok 803 mm, na horských úbočiach dalmátskeho pobrežia ročne až 3000-4000 mm. S ohľadom na prevládajúce teplé počasie s množstvom slnečných dní a miernymi vánkami, je oblasť Jadrana v letnom období atraktívna z rekreačného a liečebného hľadiska.

Hospodárstvo

Celé pobrežie Dalmácie, vrátane Makarskej riviéry, je predovšetkým významnou oblasťou prímorského cestovného ruchu, s doplnkami rôzneho druhu – vodných i klasických športových aktivít, horskej turistiky v priľahlých skalných masívoch, kvalitnej turistickej infraštruktúry vhodne skombinovanej s krásami prírody či historickými pamätihodnosťami a celkových služieb s nimi spojených. V tomto ohľade medzi najväčšie strediská patrí Makarská, Baška Voda, Tučepi, Brela, Gradac a Podgora. Na miestach, kde pobrežie násilne odlesnili, je silná erózia pôdy a na povrch vystupuje holá vápencová skala. Tam, kde sa zachovala prsť skromnej pôdy, je starostlivo ohradená kamenným múrom a vysadená viničom, olivami, figami, mandľami či iným subtropickým ovocím. V okolí Brely a Baška Vody sa pestuje višňa maraska na výrobu vynikajúcich likérov, spracovaním hrozna vyrábajú zas kvalitné vína. Okrem toho sa domáci obyvatelia zaoberajú rybolovom (prevládajú sardinky, tuniaky a makrely), chovom kôz a oviec, výrobou olivového oleja (v Igrane) a drobným remeselníctvom. V Makarskej je menšia výrobňa nábytku a plastov. V širšom okolí je z priemyselných stredísk najvýznamnejší Split s dôležitým prístavom a lodenicou, neďaleko sa ťaží bauxit, pri Šibeniku vápenec, ktorý spracovávajú blízke cementárne.

Doprava

Cestnú sieť reprezentuje pobrežná tepna „Jadranská magistrála“ smerujúca z Istrie až do Čiernej Hory, vybudovaná koncom 50. a začiatkom 60. rokov minulého storočia, ktorá sa na mnohých miestach až príliš smelo zarezáva do skalných útesov a prispela tak k nebývalému rozvoju návštevnosti pobrežia. Ale 27. júna 2005 bol v plnom rozsahu otvorený 380 km dlhý diaľničný úsek Záhreb – Split, ktorý dopravu zrýchli na tri a štvrť hodiny. Na platenej diaľnici je 12 tunelov s celkovou dĺžkou 30,3 km (najdlhší Mala Kapela 5780 m), 22 mostov a 41 viaduktov. V r. 2008 má byť ukončená výstavba diaľnice od Splitu ďalej na juh, cez Makarskú do Ploče.

Rovnako je do Chorvátska dobré aj železničné spojenie – napr. z Bratislavy premáva v letnej sezóne do Splitu priamy rýchlik JADRAN s lôžkovými vozňami, aj na prepravu bicyklov. Turistický autovlak na prepravu automobilov z Bratislavy do Splitu od r. 2006 zatiaľ nepremáva.

Leteckú dopravu na Makarskú riviéru zabezpečujú na letiská Split a Dubrovník pravidelné i charterové lety národnej chorvátskej spoločnosti Croatia Airlines (www.croatiaairlines.com) z rôznych miest Európy (Viedeň, Praha, Berlín), alebo množstvo zahraničných spoločností (Sky Europe, Austrian Airlines, ČSA). Medzinárodné letiská v Chorvátsku sú: Záhreb, Split, Dubrovník, Pula, Rijeka, Zadar a Osijek. Na Brač a Lošinj môžu lietať len menšie lietadlá. Hlavná lodná a trajektová spoločnosť Chorvátska, ktorá prevádzkuje domáce linky po jadranskom pobreží, tiež medzi ostrovmi a medzinárodné trasy, napr. z Talianska – Ancona-Split alebo Bari-Dubrovník, je Jadrolinija (www.jadrolinija.hr). Najväčším chorvátskym námorným prístavom je Rijeka, nasleduje Split, Zadar, Pula, Dubrovník a Šibenik.

Turistika a cestovný ruch

Stredná Dalmácia, spolu s priľahlými ostrovmi, sa považuje za najkrajšiu oblasť východného Jadranu a mnohí návštevníci dokonca tvrdia, že je najkrajšou prímorskou oblasťou na svete vôbec. A to pre úžasnú harmóniu prírodných krás a výtvorov ľudských rúk. Príroda tu bola naozaj veľmi štedrá: členité pobrežie s kúzelnými zátokami jagajúcimi sa drobnými kamienkami a hrubším pieskom, malebné siluety menších i väčších ostrovov, horská hradba hôr vyrastajúcich priamo z pobrežia tesne nad pokojnými letoviskami, prímorská vegetácia zastúpená najmä zeleňou borovíc. Zmes dopĺňa bohatstvo architektonických pamiatok a skvostov tunajších miest a mestečiek, z ktorých dve – staré mesto Trogir a Split severne od Makarskej riviéry, sú dokonca zapísané v zozname UNESCO (tiež Dubrovník, Plitvice, Poreč a Šibenik).

Mnohé z letovísk majú starú tradíciu prímorských rekreačných miest, ktorá siaha väčšinou do obdobia po 1. svetovej vojne. Práve československí turisti boli aj v tejto oblasti priekopníkmi cestovného ruchu a niektoré ubytovacie objekty prežili po prestavbe až do dnešných dní. V 60. rokoch bola oblasť Makarskej riviéry pri stúpajúcom záujme o pobyty na Jadrane využitá na pomerne rozsiahlu výstavbu nových ubytovacích zariadení. Výstavba, ktorá nikdy nemala charakter masovosti, pokračuje plynulo až dodnes. Makarské letoviská si zachovali pôvodný charakter – ani zďaleka nedosahujú kapacitu istrijských, nevznikli tu nijaké turistické aglomerácie s množstvom luxusných hotelov, rezortov, víl a apartmánov, aj keď oblasť Makarskej riviéry má značné ubytovacie možnosti. Sú však primerane roztrúsené po celom pobreží a s okolitým prírodným prostredím utvárajú vkusný celok.

Turisti na Makarskej riviére vyhľadávajú predovšetkým jadranské pláže – tzv. žalo, ktoré tvoria kombináciu hrubého piesku a drobnejších kamienkov, ťahajú sa aj celé kilometre v tieni pobrežných borovíc. Ešte pred pár rokmi trpeli tunajšie letoviská nedostatkom športových aktivít a zábavných príležitostí. Aj v tomto smere sa strediská začali intenzívnejšie zaoberať vytváraním podmienok na športy rôzneho druhu – windsurfing, potápačstvo, rybolov, jachting a mnoho iných. Zvláštnou prednosťou dalmátskych letovísk je skutočnosť, že vyrástli a žijú ako súčasť tunajších mestečiek a osád. Výrazný dalmátsky kolorit tak ovplyvňuje život na celom pobreží. Pre návštevníkov je prínosom neustály kontakt s miestnymi obyvateľmi, poznávanie ich života a svojráznych zvykov, ktoré v mnohých iných uzavretých rezortoch v Európe tak chýba...

Historický prehľad

Územie Chorvátska i jeho prímorskej Dalmácie v staroveku obývali ilýrske kmene (2. tisícročie pred Kr.), v 3. stor. pred Kr. sem začali prenikať keltské kmene. V 2.-1. stor. pred Kr. bolo súčasťou rímskeho impéria ako provincia Illyricum a od r. 33 n.l. bolo celé pobrežie Dalmácie rímskou provinciou Dalmatia na čele s cisárom Augustom. Po rozpade Rímskej ríše pripadlo územie Ilýrov najprv k jej západnej časti a od 5. stor. vzrastá vplyv byzantských cisárov, ktorí sem v 6.-7. stor. začali osadzovať kmene južných Slovanov (z toho neskorší názov Juhoslávia). V druhej polovici 9. stor. vzniklo na území Chorvátska samostatné kniežatstvo, ktoré bolo v r. 1102 spojené do personálnej únie s Uhorským kráľovstvom a v r. 1527 sa Chorvátsko stalo súčasťou habsburskej monarchie. V tomto období pripadla Dalmácia striedavo do záujmovej oblasti uhorského štátu a Benátok, ktoré ju chceli zachrániť pred rozpínavosťou a neustálymi vpádmi tureckej ríše. Od konca 16. stor. asi na sto rokov však Turci aj tak väčšinu územia krajiny obsadili. Dlhý hospodársky a kultúrny vplyv Benátok (1409-1797) pôsobil blahodarne na rozvoj a bohatstvo Dalmácie a vtlačil jej osobitný svojráz, ktorý je dodnes veľmi zjavný najmä v architektúre miest. Od r. 1797 patrila Dalmácia Rakúsku, ktoré na jej území vytvorilo osobitnú provinciu.

Za Napoleona pripadla oblasť Dalmácie do sústavy Napoleonovej Ilýrie (1809-1814). Rozhodnutím Viedenského kongresu r. 1815 Dalmáciu s teritóriom Dubrovníckej republiky opäť pripojili k Rakúsko-Uhorsku a v rámci habsburskej monarchie zostala až do jej rozpadu v r. 1918. Po utvorení Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov 1.12.1918 (od r. 1929 Juhoslávia) sa stala Dalmácia jeho súčasťou, s výnimkou niektorých oblastí, ktoré pripadli Taliansku. Počas 2. svet. vojny rozdelili v r. 1941 Dalmáciu medzi fašistické Taliansko a ustašovský chorvátsky štát Nezavisna država Hrvatska. Rozsiahle partizánske národnooslobodzovacie hnutie (100 000 bojovníkov) v r. 1944 oslobodilo celú Dalmáciu, ktorá sa stala súčasťou Chorvátskej zväzovej republiky začlenenej do novej Juhoslávie (od r. 1963 SFRJ) a od r. 1990 do samostatnej zvrchovanej Chorvátskej republiky.

I T I N E R Á R

Optimálny tranzit: 1.) zo Slovenska je na Makarskú riviéru v letnej sezóne najrýchlejší spôsob dopravy lietadlom z Bratislavy do Splitu alebo Dubrovníka, buď charterovými letmi prostredníctvom viacerých cestovných kancelárií, alebo priamou linkou – Sky Europe lieta z Bratislavy do Splitu: od 16.6.-22. 9. 2007 v SO o 10.00 hod. (späť zo Splitu v SO o 11.50 hod.), UT 9.30 hod. (zo Splitu UT 11.20 hod.), od 25. 6.-13. 9. 2007 aj v PO o 13.00 (späť zo Splitu v PO 14.50) a ŠT 13.00 (zo Splitu ŠT 14.50) – let trvá 1 hod. 20 min.; ceny jednosmerných leteniek bez letiskových poplatkov – z Bratislavy v PO 190 Sk (zo Splitu 360 Sk), UT 190-360 Sk (360 Sk), ŠT 689 Sk (689 Sk), SO 1349 Sk (1349-1789 Sk). Na www.skyeurope.com/sk/ si možno prostredníctvom transferbus.net zabukovať z letiska Split do Makarskej spätné autobusové lístky; cesta 85 km trvá asi 105 min., alebo si prenajať vozidlo.

Autobusové linky Split – Makarská a späť: www.makarska-croatia.com/informacije/autobus.html; – z Viedne lietajú do Splitu a Dubrovníka aj Austrian Airlines spolu s Tyrolean Airways (www.aua.com/sk/svk – v slovenčine), tiež chorvátske Croatia Airlines (www.croatiaairlines.com, alebo www.croatiaairlines.cz – v češtine, aj s letmi a cenníkmi z Viedne).

2.) autobusy EUROLINES z Bratislavy (AS Mlynské nivy - nástupište č. 12 a MHD Petržalka - Einsteinova ul.) premávajú celoročne každý PI o 15.00 hod. s prestupom vo Viedni (príchod na Busbahnhof Südtirolerplatz - nást. č. 13-15 o 16.35, odchod Erdbergstrasse 202 – nást. č. 2 alebo 3 o 18.00), cez Karlovac, Zadar, Biograd, Šibenik a Trogir, do Splitu (príchod na nástupište Autobusni Kolodvor v SO 6.30 hod.); späť zo Splitu každú NE o 17.00 hod. (príchod do Bratislavy v PO 9.30 hod.) – cesta 950 km trvá 15 hod. 30 min., späť zo Splitu o hodinu dlhšie. Spiatočný cestovný lístok je potrebné zakúpiť v 2-mesačnom predstihu na AS Mlynské nivy alebo v CK – je možnosť zakúpenia aj „open lístka“ s otvorenou rezerváciou na cestu späť, platí 180 dní od prvej cesty. Cena spiatočného lístka Bratislava – Split je 2.900 Sk, pre jeden smer 1.610 Sk, deti, študenti a dôchodcovia majú zľavy (platí do 31.3.2007). Na posilnené letné sezónne spoje sa treba informovať na: SAD Bratislava, a.s., Rožňavská 2, P.O.Box 35, 820 04 Bratislava 24 – oddelenie medzištátnej dopravy (dispečing - tel.: 02-5557 1312, fax: 5556 2887), pokladňa AS Mlynské nivy (tel.: 02-5556 7349, 5557 7485, fax: 5556 7350), informácie (tel.: 0972 222 222, Info Asistent: 12 111), e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.eurolines.sk

Autobusni Kolodvor Split, Obala Kneza Domagoja br.12, HR-21000 Split, Republika Hrvatska – tel. (centrala): +385-21-329 180, fax: 329 182, medzinár. info: 329 199, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.ak-split.hr – od polovice júna do polovice septembra každoročne premáva aj pravidelná autobusová linka Žilina - Trenčín - Trnava - Bratislava - Šibenik – Split - Omiš - Makarská v UT a PI o 11.00 hod. (s príchodom v ST, resp. SO o 7.45 hod.); späť z Makarskej v ST a SO o 20.00 hod. (príchod do Žiliny v ŠT, resp. NE o 16.45 hod.) – cesta 1055 km trvá 20 hod. 45 min., cena jednosmerného lístka zo Žiliny je okolo 1.540 Sk, z Bratislavy okolo 1.230 Sk, deti do 4 rokov (bez požiadavky na sedadlo) cestujú zdarma, od 4-12 r. za polovicu. Miestenku s cestovným lístkom možno zakúpiť len vopred na SAD Žilina (tel.: 041-562 0950), SAD Trenčín, predpredaj - Železničná 1 (tel.: 032-744 5561, 743 4375), vo všetkých pobočkách CK Satur na Slovensku, príp. iných CK.

INFO: SAD Trenčín, a.s., Zlatovská cesta 39, 911 37 Trenčín – tel.: 032-656 9267, 656 9255, tel./fax: 652 3014, mobil: 0905-893 981 (dispečing), e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.sadtn.sk – od 22. 6. do 16. 9. 2007 premávajú aj Eurobusy Košickej dopravnej spoločnosti na trase Košice - Rožňava – Rim. Sobota - Lučenec - cez Maďarsko - Zadar - Šibenik - Split - Omiš - Makarská v PI o 12.00 hod. (príchod v SO 8.50 hod.), späť z Makarskej v SO 19.30 hod. (príchod do Košíc v NE 16.30 hod.). INFO: SAD-KDS, a.s., Staničné nám. 9, 040 01 Košice – tel.: 0972-250 305, 0972-350 305, www.sad-kds.sk

3.) vlastným vozidlom možno zo Slovenska použiť dve trasy: cez Rakúsko a Slovinsko (Viedeň – Graz – Maribor) do Záhrebu, alebo cez Maďarsko (Nagykanizsa) do Záhrebu, potom novou diaľnicou priamo do Splitu a ďalej do Makarskej pôvodnou Jadranskou magistrálou. Celá trasa z Bratislavy cez Rakúsko a Slovinsko je dlhá 855 km, cez Maďarsko 773 km (Szombathely – Nagykanizsa). Z Budapešti je dlhá 750 km, zo Záhrebu 420 km. – diaľničné poplatky pre osobné autá (v r. 2006): Macelj (Krapina, hranica od Slovinska) – Záhreb = 18 HRK, resp. Goričan (od Maďarska) – Záhreb = 36 HRK, Záhreb – Split (Dugopolje) = 157 HRK; poplatky možno uhradiť aj v eurách; INFO: aktuálne poplatky diaľnic a PHM v Chorvátsku poskytne Chorvátsky autoklub (Hrvatski autoklub - www.hak.hr) alebo Chorvátske diaľnice (Hrvatske autoceste - www.hac.hr), prípadne www.chorvatsko.cz/moto/index.htm

4.) priamy vlak JADRAN – rýchlik č. 1203 bude premávať od 22./23. 6. do 8./9.9. 2007 denne, na trase Praha – Bratislava hl. stanica (odchod o 13.41 hod.) – Záhreb – Split (príchod 5.54 hod.), späť R 1202 zo Splitu (odchod 20.56 hod., príchod do Bratislavy 14.22 hod.). Vlak bude mať radené lôžkové, ležadlové vozne a aj vozne 2. triedy na sedenie a vozeň na prepravu bicyklov. – od r. 2002 ŽSR prevádzkovali v letných intervaloch z Bratislavy (Petržalka, autorampa na Macharovej ul.) do Splitu a späť turistický autovlak „Jadran“ s vozňami na prepravu automobilov, v r. 2006 však už nepremával; aktuálne informácie o súčasnom stave poskytne: Železničná spoločnosť Slovenska, a.s., Rožňavská 1, 832 72 Bratislava 3 – tel.: 02-2029 7788, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.zssk.sk, www.slovakrail.sk

A. Tranzitné miesta:

SPLIT – Medzinárodné letisko Zračna luka Split - Kaštela (Airport Split) – tel.: +385-(0)21-203 555, 203 430, 203 171, fax: 203 422, www.split-airport.hr, nachádza sa 25 km na západ od mesta (6 km západne od osady Kaštela), autobusy do Splitu chodia každých 20 minút. Hlavná autobusová stanica Autobusni kolodvor Split, Obala Kneza Domagoja br.12 (v centre mesta) – tel.: +385-(0)21-329 180 (centrála), +385-(0)60-327 777 (domáce linky), +385-(0)21-329 199 (medzinár. spoje), e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.ak-split.hr. Železničná stanica (Željeznička stanica) – tel.: +385-(0)21-338 535. INFO: www.visitsplit.com DUBROVNÍK (Dubrovnik) – Medzinárodné letisko Zračna luka Dubrovnik - Ćilipi (Dubrovnik Airport) – tel.: +385-20-773 222, 773 333, 773 377, fax: 773 322, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.airport-dubrovnik.hr, je vzdialené 17 km na JV od mesta v Ćilipi. INFO: http://web.tzdubrovnik.hr/

B. Makarská riviéra (lokality od severu na juh):

MAKARSKÁ RIVIÉRA - Makarské prímorie (Makarska rivijera - Makarsko primorje) – rozkladá sa od zátoky pri obci Brela po stredisko Gradac v dĺžke 60 km. Tvorí ju reťaz známych i menej známych prímorských letovísk a typických dalmátskych dediniek pri Jadranskom mori, na úpätí pohoria Biokovo (1762 m n.m. – najvyššie v Dalmácii), ktoré južnejšie pokračuje nižším horstvom Rilić. Príťažlivosť riviéry spočíva v kombinácii zelene borovicových lesov, olivových hájov, vinohradov a subtropického rastlinstva, s nespočetným množstvom malých i veľkých zátok s kamienkovými plážami, nádherne modrým morom a monumentálnymi stenami horských hradieb. Všetky miesta majú typický dalmátsky ráz, možno z nich podnikať do okolia túry k zaujímavým lokalitám. Strediská: Brela, Baška Voda, Promajna, Bratuš, Krvavica, Makarská, Tučepi, Podgora, Drašnice, Igrane, Živogošće, Drvenik, Zaostrog, Podaca, Brist, Gradac. INFO: www.makarska-riviera.com, www.makarska-rivijera.com.

BRELA (tiež Donja Brela)

– leží 45 km na JV od Splitu (15 km SZ od Makarskej), v príkrom podhorí Biokova, ako najsevernejšie letovisko Makarskej riviéry. Asi 1500 obyv. sa zaoberá pestovaním viniča (víno Vugava a známe dezertné víno Prošek), olív, višne marasky, fíg a cestovným ruchom. Brela je veľmi vyhľadávaným a atraktívnym strediskom kvôli hustým borovicovým lesom, ktoré sa ťahajú z hôr úplne až k nádherným kamienkovým plážam – jedným z najpríťažlivejších v Chorvátsku. Až 1,5 km dlhé pláže sú rozčlenené do menších zátok, ktorých malebnosť dotvárajú skaliská roztrúsené v mori pri pobreží. Pláže Punta Rata, Stomarica a Berulia boli v r. 2006 medzinárodne ocenené tzv. Modrou vlajkou (za vysoký štandard, čistotu prostredia a bezpečnosť). Častý vietor mistrál, ktorý osviežuje letné horúčavy, vytvára dobré podmienky pre windsurfing. Je tu aj malý prístav pre jachty a člny. Brela vznikla na mieste rímskych osád v 1.-4. stor. n.l., prvú zmienku podáva okolo r. 950 byzantský cisár Konštantín VII. Porfyrogennétos pod názvom Berulia. Dnešná obec vznikla po zemetrasení v r. 1962 prisťahovaním obyvateľstva zo zničených podbiokovských obcí.

Zaujímavosti: Kostol Panny Márie Karmenskej (Gospa od Karmena) z 18. stor., farský Kostol sv. Štefana (Sveti Stjepan) z 19. stor., na cintoríne je stredoveká nekropola – dnes archeologický park s 8 náhrobnými kameňmi s reliéfmi (tzv. stećaky). Ubytovanie: exkluzívne hotely a apartmány sú rozložené uprostred borovicových lesov; na JV okraji letoviska (v malej pokojnej osade Jakiruša) ubytovanie len v súkromí. Diskotéka – v hoteli Soline, ľudové slávnosti – Ribarska noć, mariánska púť Gospa od Karmena (16. júl), Sveti Stjepan (3. august). INFO: www.brela.hr, www.brela.com

BAŠKA VODA

– 5 km JV od Brely, 10 km SZ od Makarskej; jedno z najviac navštevovaných letovísk Makarskej riviéry (dnes 2200 obyv.), leží pod hradbou Biokova. Dlhé kamienkové pláže s pozvoľným vstupom do mora, okolitý hustý borovicový les, ulice s peknou úpravou a dlhá pobrežná promenáda Lungo mare do susedných letovísk, sú ozdobou a pýchou obce. Hlavná pláž Južna plaža bola r. 2006 vyznamenaná Modrou vlajkou. V malom prístave môžu kotviť člny. Osada bola osídlená už v antickej dobe, ale založená až v 18. stor. – na antických zvyškoch stojí neskorobarokový Kostol sv. Vavrinca (Sveti Lovre). Na pahorku Gradina sú zvyšky byzantskej osady a pevnosti. Zaujímavý je aj farský Kostol sv. Mikuláša (Sveti Nikola) – patróna obce, z konca 19. stor., so zvonicou a niekoľkými cennými modernými artefaktmi v interiéri. Na nábreží stojí socha sv. Mikuláša. Prvý hotel tu bol postavený r. 1936 a od 60. rokov sa obec rozrástla na rušné letovisko. V okolí bolo nájdených niekoľko antických náhrobkov – stél z 2.-5. stor. n.l. Asi 3 km JV od centra letoviska je Baško Polje – novšia turistická lokalita s modernými pavilónmi a športovými zariadeniami, v jeho blízkosti ďalej na juh (1 km od Promajny) je na morskom brehu v borovicovom lese ústav pre talasoterapiu (liečbu morskou vodou) Dječje Selo. Nad Baškou Vodou na strmých svahoch Biokova uprostred vysokých skál leží Bast – typická podbiokovská dedinka s bielymi kamennými domčekmi, a tiež osada Topići. Iné zaujímavosti: Mestské múzeum (Gradski muzej) a Archeologické múzeum. Ubytovanie: oproti Brele nie je také exkluzívne – má skôr ľudovejší ráz. Okrem hotelov, apartmánov a kempu (Baško Polje) je tu aj veľká ponuka ubytovania v súkromí. Diskotéky a zábava – napr. Beach Bar „Južnjačka utjeha“, ľudové slávnosti – Sveti Ante (sv. Anton, 13. jún), oslavy sviatku Panny Márie (8. september), Sveti Lovre (sv. Vavrinec, 10. august) s predstavením dalmátskych mužských speváckych súborov (tzv. klapy). INFO: www.baskavoda.hr, www.baskavoda.com

PROMAJNA

– 4 km JV od Baška Vody, 6 km SZ od Makarskej; malá obec (230 obyv.) leží v rovnomennej zátoke hneď pri mori i vo svahu nad pobrežím v prekrásnej stredomorskej krajine. Pobrežnou promenádou je spojená s Baška Vodou. Osídlená bola len v 18. stor., ale v jednej hrobke náhodou našli zlaté šperky a náhrobný kameň tzv. cippus s vysekaným krížom, ktoré sa považujú za najvýznamnejšie neskoroantické nálezy v celom Makarskom prímorí. Promajna je príjemné miesto na jednoduchšiu dovolenku, s kamienkovou plážou v tieni borovíc. Ubytovanie – v hoteloch a v súkromí, alebo v Makarskej. Rybársky večer sa koná v rámci osláv Dňa vďakyvzdania 5. augusta. INFO: www.promajna.info

BRATUŠ

– 5 km SZ od Makarskej; typická rybárska obec (50 obyv.) na brehu mora so zachovanou tradičnou ľudovou architektúrou.

KRVAVICA – 4 km SZ od Makarskej; malá obec (110 obyv.) v nádhernej zátoke, v ktorej bol postavený turistický komplex s vyvýšenou ústrednou budovou s kruhovým pôdorysom. V lokalite Zakuće bola objavená antická nekropola a v stredovekej lokalite Manastirine zas jeden z najkrajších náhrobných kameňov stećakov v Makarskom prímorí.

MAKARSKÁ

- mesto (grad Makarska) – 60 km JV od Splitu, 85 km od letiska Split, 150 km SZ od Dubrovníka, 167 km od letiska Dubrovník. Rušné prímorské stredisko a prístav (15 000 obyv.) Makarskej riviéry na dalmátskom pobreží Jadranského mora pri úpätí Biokova, je súčasťou Splitsko-dalmátskej župy (Županija Splitsko-dalmatinska). Rozkladá sa pri širokej zátoke okolo mysu Osejava a polostrova Sveti Petar. V r. 2006 slávilo mesto 100 rokov turizmu (1906), odvtedy vyrástlo na jedno z najvýznamnejších chorvátskych dovolenkových centier. Prednosťou Makarskej je príjemná klíma chránená pred vnútrozemskými vetrami, pomerne vysoký počet hodín slnečného svitu, množstvo zelene a krásne kamienkovo-piesočné pláže – najmä 1,5 km dlhá Donja Luka s pozvoľným vstupom do mora a borovicovým hájom proti prudkému slnku, je vhodná pre rodiny s malými deťmi i pre dobrých plavcov. Pláž leží v zátoke, pri ktorej stoja najlepšie makarské hotely. Aktivity – vodné športy ako podmorský rybolov, potápanie (potápačské centrum), jachting (jachtársky klub), windsurfing, tiež požičovne športových potrieb, bicyklov, mopedov, áut a lodí. Zábava – ľudová slávnosť Rybárska noc v rámci Makarského leta viackrát za sezónu, tiež Sveti Ante 13. júna, Letný karneval v prvej polovici augusta, Deň Makarskej 24. októbra, diskotéka v Beach Bar Twister, kasíno v hoteli Dalmacija. Na pláž nadväzuje pobrežie rozčlenené do drobných zátok – tiež veľmi vhodné na kúpanie (ťahá sa až ďaleko za pavilóny Riviera na sev. okraji). Južne od Makarskej je pláž Nugal, vhodná pre naturistov. Mestečko sa skladá zo starého prímorského dalmátskeho jadra a z novších častí s hotelmi, reštauráciami a obchodmi, ktoré od pobrežia stúpajúcich k horám. Makarská sa ako rímske Muccurum či Macrum spomína už r. 533, v 9. stor. bola jedným z hlavných oporných bodov slovanských pirátov Neretvjancov, ktorí neskôr museli prijať nadvládu chorvátskych kráľov. Viac ako 150 rokov tu potom vládli Turci, od 17. stor. na 150 rokov zas Benátčania a do r. 1918 Rakúšania. Počas 2. svet. vojny utrpelo mesto značné škody bombardovaním, v r. 1962 ho postihlo zemetrasenie. Zaujímavosti: ústredné Kačićovo námestie (Kačićev trg) s pomníkom básnika mnícha Andrija Kačić-Miošića (1889) a dominantou Makarskej – farským barokovým, pôvodne katedrálnym Kostolom Sveti Marko zo 17. stor. s hodnotným interiérom (pred ním je baroková studňa z 18. stor.). Námestie je prístupné po schodoch z nábrežia. Kostol Sveti Petar – stojí na rovnomennom polostrove Sveti Petar (okolo polostrova pozdĺž kostola a majáku vedie pešia okružná cesta), z 15. stor., zničený zemetrasením r. 1962, ale obnovený v 1992. Vo františkánskom Kláštore sv. Márie (Franjevački samostan) z 15.-17. stor. je bohatá knižnica, zbierka barokového náboženského maliarstva a veľmi známe Malakologické múzeum (Malakološki muzej alebo Muzej školjaka = Múzeum mušlí) s jednou z najbohatších zbierok mušlí a mäkkýšov na svete. Na nábreží stojí barokový Kostol Sveti Filip Neri z pol. 18. stor. a Mestské múzeum (Gradski muzej). Pri vjazde do mesta stojí pomník v tvare štíhlej pyramídy, ktorý r. 1808 postavili na počesť francúzskeho maršála Marmonta – jeho vojská za napoleonských vojen obsadili túto časť Chorvátska, ale po porážke Napoleona bol venovaný cisárovi Františkovi Jozefovi ako pamiatka jeho návštevy Dalmácie. Makarská má rušný osobný prístav, trajektové spojenie má s prístavom Sumartin na ostrove Brač (30 min.), je tu tiež veľké autobusové nádražie. Mesto je tiež liečebným kúpeľným strediskom – v ústave Biokovka liečia choroby dýchacích ciest, pohybového ústrojenstva a degeneratívne nemoci.

Ubytovanie: v hoteloch a v súkromí, napr. hotel Biokovka ponúka kombináciu dovolenky a ozdravovacích programov (balneoterapia, fitness, wellness), hotel Meteor je vhodný aj pre náročnejšiu klientelu, pavilóny Riviera slúžia bežnému cestovnému ruchu. K dispozícii je aj kemping Jure.

Okolie: Vepric – pútnické miesto Panny Márie; osady na úpätí Biokova – Veliko Brdo, Puharići, Makar a Kotišina, v ktorej je Biokovská botanická záhrada (Botanički vrt), v osadách sa zachovalo pôvodné ľudové staviteľstvo.

INFO: www.makarska.hr, www.makarska-info.hr, www.makarska.com, www.turistbiro-makarska.com

BIOKOVO (pohorie)

– nádherné mohutné krasové horstvo sa ťahá v dĺžke 36 km a šírke 7-9 km ako skalná hradba nad Makarskou riviérou, v nadmorskej výške od 288 m (sedlo Dupci) po 1762 (vrch Sveti Jure). Náhorná vysočina, široká 4 km, má všetky charakteristické krasové javy – rozsiahle škrapové polia, závrty, kamenice, priepasti, jaskyne (vrátane ľadových) a vrcholky hôr majú kopovitý tvar. Napriek zdanlivej nedostupnosti je Biokovo veľmi dobre turisticky prístupné autom, organizovane aj autobusom, na bicykli a pre zdatnejších tiež peši. Na najvyšší bod Sveti Jure, s TV vežou, vedie z Makarskej (31 km) dobrá asfaltka, s nádhernými výhľadmi na blízke letoviská a ostrovy. Z vrcholu, a tiež z kopca Vošac (1460 m n.m.), sú jedinečné pohľady aj do chorvátskeho vnútrozemia (Imotsko polje s Modrým a Červeným jazerom) a na pásmo bosnianskych hôr. Cesta je prístupná od 6.00 do 20.00 hod. (v noci je uzavretá voči kempovaniu), za auto sa platí mýto okolo 20 kún (r. 2003). Pohorie Biokovo je pretkané asi 40 turistickými a náučnými chodníkmi, niektoré až 500 m vysoké vápencové steny sú rajom pre horolezcov, rogalistov a paragliding.

Zaujímavosti: Biokovski botanički vrt Kotišina – prírodná horská botanická záhrada nad obcou Kotišina vo výške 350-500 m (16,5 ha) s mnohými rastlinnými endemitmi na rôznych krasových stanovištiach, je súčasťou NP Biokovo založeného v r. 1981 na ploche 196 km2; v období silných dažďov tu voda vytvára pôsobivý kaňon Proslap, blízko vchodu do „záhrady“ zas stoja zvyšky múrov veľkého fortifikačného kaštieľa zo 17. storočia. Na planine sa nachádza tzv. kokpitský kras – vzácny krasový jav, kde vedľa seba v mnohých závrtoch rastú zapustené jedince bukov. Kaplnka Sveti Jure – do r. 1964 stála na terajšom mieste TV veže, dnes je o niečo nižšie a každý rok sa tu poslednú júlovú sobotu konajú púte. Jaskyňa Amfora vo vyššej časti horstva bude v najbližšej dobe sprístupnená náučným chodníkom a jaskyňa Vilenjača s krásnou kvapľovou výzdobou, vo výške 1180 m na úpätí 100 m vysokej skalnej steny, je zatiaľ prístupná len pre malé skupiny so speleologickou službou. Pod masívom Biokova sa pripravuje výstavba tunela Sveti Ilija dlhého 4045 m. INFO: www.chorvatsko.cz/tema/biokovo.html (v češtine) – e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.biokovo.com

TUČEPI

– 4 km na JV od Makarskej; jedno z najatraktívnejších letovísk v Chorvátsku (1770 obyv.), pod strmými svahmi Biokova. Osada sa pôvodne rozkladala vysoko nad morom, na horskom svahu vo výške 280 m. Osídlenie siaha do antickej doby – svedčia o tom rímske stĺpy vstavané do románsko-gotického Kostola Sveti Juraj z konca 13. stor., pri kostole tiež rímska náhrobná stéla a dva stredoveké náhrobné kamene v podobe sarkofágov – tzv. bogomilské stećaky (podľa mnícha Bogomila, zakladateľa náboženskej sekty v 7. stor. s prvkami kresťanstva a zoroastrizmu). V barokovom cintorínskom kostolíku vidno fragmenty muriva zo starokresťanskej baziliky z 5.-6. stor. (stála v blízkosti). Priamo na morskom dne dal v 18. stor. postaviť opát Grubišić letohrádok – dnes hotel Kaštelet. Stredisko si získalo mimoriadnu obľubu pre najkrajšiu a najdlhšiu kamienkovo-piesčitú pláž (tzv. žalo) na Makarskej riviére s postupným vstupom, ktorá sa tiahne širokým oblúkom 4 km až do susednej Podgory, tiež pre svoju chránenú polohu, olivové sady, borovicové háje, palmy, oleandre, citrusy, luxusné hotely blízko pláže, pekné vily a športové vyžitie (ihriská na plážový volejbal, futbal, tenis, ďalej jachting, windsurfing, vodné skútre a lyžovanie). V prístave je jachtársky klub chránený od vetra a mora vonkajším vlnolamom. Diskotéky – napr. Beach Bar Michigan; ľudová slávnosť Sveti Ante s bohatým zábavným programom – 13. júla. Ubytovanie – hotely, penzióny, vily (hotel Neptun patrí medzi najkvalitnejšie na Makarskej riviére). Okolie: renesančný Kostol Sveti Mihovil (sv. Michal) a Sveta Kata (sv. Katarína) v blízkej osade Pašalić, promenádna cesta Lungo mare pri pobreží 2 km do Makarskej a 4 km opačne do Podgory, výlet autom alebo autobusom serpentínami do sedla Staza (897 m n.m.) s reštauráciou smerom na Biokovo – krásny výhľad na riviéru a ostrovy. INFO: www.tucepi.hr, www.tucepi.net

PODGORA

– 3 km južne od Tučepi; obľúbené prímorské letovisko Makarskej riviéry (1500 obyv.) pri Jadranskej magistrále pod Biokovom. Obyvateľstvo okrem služieb v turizme sa zaoberá aj pestovaním viniča, olív a fíg, rybárstvom a námorníctvom. Obec bola osídlená v stredoveku, za tureckých nájazdov bola dôležitou benátskou základňou a počas 2. svet. vojny ju postihlo 40 náletov talianskych, neskôr nemeckých lietadiel. Skladá sa z dvoch častí: starej hornej vysoko na horskom svahu, ktorá bola rovnako ako Tučepi zničená pri zemetrasení v r. 1962 a dnes je len málo osídlená, a novej dolnej časti pri mori, ktorá sa vybudovaním mnohých turistických zariadení zmenila na veľmi rušné letovisko, stesnané však na pomerne malom priestore. Poskytuje nádherné kamienkové, ale úzke pláže, luxusné hotely, bohatú zeleň a prírodné krásy, windsurfing (škola), jachting, potápanie, vodné lyžovanie, tenis a požičovňu šport. potrieb. Diskotéky – napr. Night Club Azzuro; ľudová slávnosť Sveti Vincent v polovici augusta, v letnej sezóne Rybárske večery. Ubytovanie – hotely, apartmány, súkromie, kemp. V oblasti Podgory sú viaceré žriedla pitnej vody a liečivý slaný prameň Klokun. V stredovekej lokalite Sutikla vybudovali Kostol Svete Tekle, ktorý sa prvýkrát spomína v 18. stor., na cintoríne sú stredoveké náhrobky. Z letného sídla rodiny Mrkušić, ktorá patrila k najvýznamnejším barokovým pamiatkam Makarského prímoria, sa po zemetrasení zachoval len vstupný portál do parku a kaplnka. Podgora má dva malé prístavy – jeden v bývalom starom porte, druhý v osade Čaklje, kde r. 1962 postavili aj moderný kostol. Na vyvýšenine nad prístavom tiež v r. 1962 postavili pomník juhoslovanskému vojnovému námorníctvu v tvare obrovského krídla morskej čajky. Okolie: v susedných osadách Marinovići a Roščići (pri Gornje Podgore) sa zachovali dve protiturecké obranné veže zo 17.a 18. stor., cesta do masívu Biokovo k chate na vrchu Vošac (1460 m n.m.). INFO: www.podgora.hr, www.podgora.biz

DRAŠNICE

– 3 km JV od Podgory (12 km od Makarskej); malá rybárska dedinka a turistické stredisko (330 obyv.) pod borovicovými lesmi a olivovými hájmi v malebnej zátoke Sveti Križ. Vzhľad obce dodnes výrazne ovplyvňujú terasy, ktoré pred storočiami vybudovali tunajší roľníci na pestovanie plodín – najmä viniča a olív. Krásne malé kamienkové pláže z hrubým pieskom a borovicami, príkre ulice so starými dalmátskymi domami, nádherné more a okolitá príroda zaručujú pokojnú, príjemnú a menej náročnú dovolenku. Ubytovanie – na súkromí alebo v blízkej Podgore. Pri mori stojí novší Kostol sv. Juraja a Nepoškvrneného Počatia Blahoslavenej Panny Márie so zabudovanými prvkami staršieho kostola z 18. stor., zničeného v r. 1962 zemetrasením; na cintoríne ležia náhrobné kamene z 15.-18. stor. a nad obcou je gotický Kostol sv. Štefana (Sveti Stjepan), v ktorom našli rímsky nápis z 2. stor. a ďalší nápis z r. 1446, ktorý spomína vojvodu Stjepana. Tiež v okolí je niekoľko starých malých kostolíkov (sv. Mikuláša, sv. Rocha, sv. Kataríny). INFO: www.drasnice.biz

IGRANE

– 17 km JV od Makarskej; malá osada, prístav a skromné letovisko (400 obyv.) sa terasovito spúšťa k moru a vytvára tak obdivuhodný architektonický celok v krásnej zátoke na malom polostrove, okolo ktorého sa ťahá veľká 1,5 km dlhá piesčitá pláž z drobných kamienkov, v tieni borovíc. V tesnej blízkosti je nový hotelový areál, tiež apartmány a ubytovanie v súkromí. Osada existovala už v rímskej dobe. Z množstva historických pamiatok vyniká predrománsky Kostol sv. Michala (Sveti Mihovil) z 11.-12. stor., ktorý stojí v olivovom háji nad osadou a je najvýznamnejšou stredovekou pamiatkou Makarského prímoria. Zaujímavé sú tiež zrúcaniny starej hradbovej veže Kulina, zachovaný „Letopis kňaza Dukljanina“ – významná listina chorvátskej kultúry a histórie, a tiež na brehu postavené barokové letné sídlo rodiny Šimić-Ivanišević z r. 1760. Od vrcholu s dominantou zvonice farského barokového Kostola Panny Márie od Ruženca (18. stor.) a opevnenej protitureckej veže Kula Zale (17. stor.), sú až k moru hroznovito zoradené domy so záhradami. V prístave je vlnolam, pri ktorom môžu kotviť menšie jachty. Obyvateľstvo sa zaoberá rybárstvom, cestovným ruchom, je tu výrobňa oleja s lisovaním za studena. INFO: www.igrane.com

ŽIVOGOŠĆE

– 20 km JV od Makarskej; malá obec s niekoľkými osadami (460 obyv.) vo svahu nad morom a menším živým letoviskom s peknými piesčito-kamienkovými plážami a rozľahlými borovicovými hájmi pod úpätím Biokova. Tesne nad pobrežím je vo svahu postavený hotelový komplex Nimfa, ubytovanie aj v súkromí a v kempe. Živogošće sa prvýkrát spomína v polovici 13. stor. a v chorvátčine r. 1434. V okolí sa nachádzajú ilýrske mohyly. Východne od obce, v malebnej polohe na skalnom výbežku nad morom, stojí františkánsky kláštor (franjevački samostan) z 18. stor., ktorý spolu s kostolom a zvonicou predstavuje jeden architektonický celok – dnes je v ňom bohatá knižnica a archív. Na útese Pokrivenica, východne od kláštora, je antický nápis ďakovnej básne za osviežujúci prameň studenej vody, ktorý tu vyviera, a o nymfe, ktorej bol prameň zasvätený. Vysekal ho Licinián – rímsky vyjednávač mieru s Gótmi. Prameň a nápis sú prístupné len za odlivu, inak sú zaliate morom. INFO: www.zivogosce.hr

DRVENIK

– 8 km JV od Živogošće; obec a letovisko (350 obyv.) pri Jadranskej magistrále, leží tesne pod svahmi pohoria Rilić (863 m n.m. – je pokračovaním Biokova), v širokej zátoke s malým trajektovým prístavom. Má dobré predpoklady na letné rekreačné pobyty v jednoduchších ubytovacích zariadeniach a na pekných kamienkových plážach s borovicami až po breh a priezračnou vodou, vhodných aj pre rodiny s deťmi. Najlepšie kúpanie poskytujú zátoky Gornja Vira, Donja Vira a Gornja Vala s drobnejšími kamienkami a hrubým pieskom. Severne od obce sú pozostatky protitureckého opevnenia zo 17. stor. (obranná veža „kula“), v hornej časti Gornji Drvenik je v horskom svahu nad obcou gotický, neskôr zbarokizovaný Kostol Sveti Juraj so zamurovanými stredovekými náhrobnými doskami. V osade Kostanjiča je stećak s reliéfom. Zo zátoky Donja Vala jazdí trajekt na ostrov Hvar – do obce Sućuraj (plavba trvá 30 min.) a na polostrov Pelješac – do mestečka Trpanj (1,30 hod.). Veľká tradičná „fešta“ sa koná 16. augusta na deň sv. Rocha (Sveti Rok). Ubytovanie – hotel Quercus a v súkromí. INFO: www.drvenik.info

ZAOSTROG

– 12 km JV od Živogošće (31 km od Makarskej); malá obec, prístav a skromné letovisko (350 obyv.) sa rozkladá na úpätí pohoria Rilić, pod jeho impozantným amfiteátrom. Skladá sa z novej časti na pobreží pri Jadranskej magistrále a starej malebnej časti (Gornji Zaostrog) položenej pod skalami. Priamo na morskom brehu stojí františkánsky kláštor zo 16.-17. stor., s jednou z najkrajších krížových chodieb a rajským dvorom v Dalmácii. Nad jeho portálom je nápis v cyrilike, interiér uchováva vzácnu knižnicu, archív a starožitnú zbierku. Bol tu pochovaný najväčší chorvátsky básnik 18. stor. – františkánsky mních Andrija Kačić-Miošić. V záhrade je zvyšok rímskej mozaiky. Cintorínsky gotický Kostol sv. Barbory bol zbarokizovaný v 18. stor. Pobrežie je tu nízke, s malými kamienkami a hrubým pieskom (tzv. žalo) – zvažuje sa pozvoľna do mora. Pláž dlhú asi 1,5 km obrubujú borovice, hotelové pavilóny Dalmacija a Morenia, apartmány Morenia a dva kempy.

PODACA

– 2 km JV od Zaostrogu (8 km SZ od Gradacu); malá osada s letoviskom (660 obyv.) pri Jadranskej magistrále na úpätí pohoria Rilić. Je skromným a jednoduchým rekreačným miestom – vyniká krásnymi dlhými kamienkovými plážami. Navštevovaná je aj pre svoje typické podbiokovské stavby – v tomto ohľade je stará časť Gornja Podaca najsvojráznejšou obcou v oblasti. Leží mimo pobrežia, asi 1 km od mora, na úpätí kopca Viter (770 m n.m.) – bola zničená zemetrasením r. 1962 a preto opustená. Za pozornosť stoja jej kamenné sedliacke domce s otvoreným podlubím na prízemí. Pri vjazde do tejto obce od juhu stojí na skale zrúcanina protitureckej valcovej hradbovej veže Kula zo 17. stor. s pozostatkami múrov, na cintoríne stojí románsky Kostol sv. Jána Krstiteľa (Sveti Ivan Krstitelj od Groblja) z 12.-13. stor., v jeho susedstve zas farský barokový Kostol sv. Štefana Prvomučeníka (Sveti Stjepan) vybudovaný na základoch staršej cirkevnej stavby. Na cintoríne je tiež pekný bogomilský náhrobný kameň – stećak s ornamentálnou výzdobou. Nová Podaca vyrástla priamo na pobreží – na SZ v osade Kapeć je turistické mestečko, ku ktorému patrí hotel Morenia a kemp Uvala Borova.

BRIST

– 8 km JV od Zaostrogu (2 km SZ od Gradacu); malá obec s prístavom (450 obyv.) v rovnomennej zátoke pri Jadranskej magistrále. Malebná poloha pod svahmi pohoria Rilić a členité pobrežie s krásnymi drobnými kamienkovými zátokami predurčujú Brist k peknej dovolenke. Ubytovanie – v rozsiahlej novej modernej vilovej zástavbe. Priľahlá osada Kašić je rodiskom významného chorvátskeho básnika – františkánskeho mnícha Andrija Kačić-Miošića (nar. 1704). Z jeho rodného domu sa zachovalo len veľmi málo, a to v blízkosti pozostatkov Kostola sv. Markéty nad obcou Brist, v ktorom sú pochovaní mnohí členovia starého šľachtického rodu Kačićovcov. Neďaleko je krásny, ornamentálny, bohato zdobený náhrobný „stećak“. Nová obec na nábreží má niekoľko starých neskorobarokových domov, stojí tu novorománsky farský kostol, pri ňom pomník Andrija Kačić-Miošića.

GRADAC

– 40 km na JV od Makarskej; obec a obľúbené rušné letovisko (1560 obyv.) je najjužnejším miestom Makarskej riviéry, leží malebne rozložený na úpätí horstva Rilić, pri Jadranskej magistrále. Zaujímavosti: v lokalite Crkvine nepatrné zvyšky rímskych stavieb, nad magistrálou pozostatky opevnenia proti Turkom (veža zo 17. stor.), neďaleký cintorín so starým, čiastočne zachovaným barokovým kostolom, počas 2. svet. vojny bol dôležitým partizánskym oporným bodom, preto tam talianski okupanti vypálili 95% domov. Gradac má krásne, dlhé, pomerne široké kamienkové pláže s pozvoľným vstupom do vody (tzv. žalo), ktoré sa ťahajú pozdĺž celého strediska a čiastočne sú tienené vegetáciou. Najznámejšia je pláž Gornja Vala na južnom okraji obce (južne od prístaviska) – patrí medzi najkrajšie na Jadrane vôbec. Sú tu dobré podmienky na vodné športy, tenis, stolný tenis, diskotéky a tradičné ľudové slávnosti – Gradacká turistická noc v júli a oslavy sv. Michala (Sveti Mihovil) 29. septembra. Ubytovanie – hotely (Labineca, Marco Polo, Laguna), apartmány, na súkromí. INFO: www.gradac.hr

C. Výlety do širšieho okolia strednej Dalmácie:

Z Gradacu na juh 8 km blízko prístavu Ploče pri osade Baćina sú Baćinska jezera – sústava 6 navzájom prepojených sladkovodných krasových jazier, až 28 m hlbokých krasových závrtov. Hladina vody je nad úrovňou mora, dno je pod ňou. S morom je sústava spojená odtokovým kanálom, prekopaným v 20. stor.

Najčastejšie sa z Makarskej jazdí za pamiatkami UNESCO – do starého mesta a prístavu Dubrovník, Splitu s Diokleciánovým palácom z konca 3. stor. n.l., historického mesta Trogir, Šibeniku s Katedrálou sv. Jakuba z r. 1431-1535. Zo Šibeniku do vnútrozemia tiež k známym vodopádom Krka, zo Splitu zas do mestečka Sinj na konské dostihy, či rytiersku súťaž na koňoch začiatkom augusta (Sinjská alka), alebo obľúbené výlety na koňoch až do predhoria Dinárskych vrchov. Na horskej rieke Cetina neďaleko osady Trilj bývajú safari na kanoe alebo kajakoch, jazdy na pltiach či raftoch. Zo Sinje sa oplatí vydať aj ďalej do vnútrozemia k Peručko jezeru alebo do Vrliky v tejto zaujímavej krajine. Menej zdatní turisti sa môžu vypraviť na najväčší hrad v oblasti – Klis (12 km severne od Splitu), ktorému od 16. stor. vládli 150 rokov Turci. Neďaleká jaskyňa Vranjača prekvapí bohatou kvapľovou výzdobou.

Zlatým klincom výletov do vnútrozemia je určite návšteva dvoch mimoriadnych krasovo-seizmických javov (zrútením stropu podzemných priestorov vznikol obrovský závrt) pri mestečku Imotski, 67 km od Makarskej za horskou hradbou Biokova – Modrého a Červeného jazera (Modro jezero s kolísavou hĺbkou 20-90 m podľa sily podzemného prítoku a Crveno jezero hlboké až 300 m).

Veľkým a vďačným cieľom výletov sú aj ľahko dosiahnuteľné blízke ostrovy Brač, Hvar, Korčula alebo polostrov Pelješac, s krásnymi zákutiami, pravidelnou trajektovou linkou Jadrolinije, výletnou loďou alebo prenajatým motorovým člnom, a vybrať si tam svoju pláž na kúpanie. Príjemným zakončením takého výletu býva aj zastávka v niektorej obci na ostrovoch so zaujímavými pamiatkami dávnej minulosti, či typickým dalmátskym pohostením.

U ž i t o č n é  i n f o r m á c i e

Víza: Slovenskí občania môžu do Chorvátska cestovať na dobu 90 dní bez víz, s platným cestovným pasom alebo občianskym preukazom (v prípade straty alebo odcudzenia pasu je možný návrat do SR aj s OP). Do pasu rodičov môžu byť zapísané deti do 5 rokov. Staršie deti potrebujú pre vstup a pobyt v Chorvátsku vlastný cestovný pas. Chorvátska hraničná polícia pri vstupe do krajiny požaduje aj preukázanie finančných prostriedkov 100 EUR na osobu a deň pobytu, ak cestuje návštevník s CK alebo si uhradil hotelové ubytovanie, stačí preukázať 50 EUR, resp. potvrdenie z banky, cestovný šek, alebo medzinárodne platné kreditné karty, ktorými jednoznačne preukáže svoje finančné zabezpečenie. V Chorvátsku platí pre cudzincov prihlasovacia povinnosť do 24 hodín po prekročení hranice – každý osobne na miestnej polícii, alebo tamojší ubytovateľ.

Zastupiteľské úrady: Veľvyslanectvo Chorvátskej republiky, Mišíkova 21, 811 06 Bratislava – tel.: 02-5443 3647, 5443 3657, fax: 5443 5365, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. Veleposlanstvo Slovačke Republike, Prilaz Gjure Deželića br. 10, HR-10000 Zagreb, Hrvatska – tel.: +385-1-4877 070, 71, 73, mobil: +385-(0)98-278 182 (pohotovostná služba), fax: 4877 078, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.zagreb.mfa.sk

Dôležité kontakty: rýchla zdravotná pomoc (Hitna pomoć) – 94, zdravotné stredisko Makarská (Dom zdravlja) – +385-21-612 033, polícia (Policija) – 92, Makarská +385-21-611 666, požiarnici (Vatrogasci) – 93, veterinár Makarská – +385-21-611 370, turistický info servis – 062 999 999, 098 342 107, všeobecné info – 981, info o tel. č. – 988 (miestnych), 902 (medzinár.), záchranná a pátracia služba na mori – 9155 (DAN), VHF kanály 16, 10, 74; cestná pomoc – 987, Makarská +385-21-611 987, Chorvátsky autoklub Záhreb (Hrvatski auto klub - HAK) – +385-1-4554 433, 4640 800, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.hak.hr; info o počasí a situácii na cestách – 060 520 520, autobusová stanica Makarská (Autobusni kolodvor) – +385-21-612 333, taxi – +385-21-611 336, letisko Split (Aerodrom Split) – +385-21-203 171, letisko Dubrovník (Aerodrom Dubrovnik) – +385-20-773 377

Dopravné možnosti: Pri ceste vozidlom stačí národný vodičský preukaz, technický preukaz a zelená karta. Jazdí sa vpravo, povinné sú bezpečnostné pásy, autosedačka pre deti do 5 rokov, zakázané telefonovať z mobilu počas jazdy (s výnimkou „hands-free“), nulová hranica alkoholu v krvi, povinnosť svietiť aj vo dne po celý rok. Najvyššia povolená rýchlosť – obec 50 km/h, mimo obce 90 km/h, cesta pre motorové vozidlá 110 km/h, diaľnica (autocesta) 130 km/h, autobusy a osobné vozidlá s obytným prívesom alebo člnom 80 km/h. Informácie o PHM – www.ina.hr alebo www.hak.hr.

Zdravotná starostlivosť: Nemocnice a polikliniky sú vo všetkých väčších mestách, v menších mestách sú ambulancie a lekárne. Odporúča sa pred cestou poistiť v poisťovniach na Slovensku pre prípad ochorenia, úrazu a smrti. Chorvátsko nie je členom EÚ, preto tam „Európsky preukaz zdravotného poistenia“ neplatí. Do Chorvátska nie je potrebné špeciálne očkovanie. S domácimi zvieratami možno cestovať len s cestovným pasom zvieraťa, v ktorom sú zaznamenané jeho potrebné vakcinácie. Informácie o dovoze-vývoze zvierat, aktuálnych opatreniach a veterinárnej službe – na www.veterinarstvo.hr, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. .

Bezpečnostná situácia a riziká: v Chorvátsku je v podstate rovnaká ako u nás. V letnej turistickej sezóne sa vyskytujú častejšie vykrádania áut cudzincov, preto netreba nechávať na sedadlách cennejšie predmety, tašky, kufre alebo iné batožiny. Na pešiu horskú turistiku je dôležitá pevná obuv, dlhé nohavice a pokrývka hlavy proti páľave slnka. Treba byť ostražitý tiež voči jedovatým vreteniciam, aj keď stretnutie s nimi je zriedkavé. Odporúča sa nepodceňovať sily pri plávaní, sledovať aktuálnu predpoveď počasia a nevydávať sa na more počas búrky a veterného počasia. Rovnako nevstupovať do občianskou vojnou zničených objektov zo začiatku 90. rokov minulého storočia. Na celom území Chorvátska je zákaz stanovania vo voľnej prírode.

Elektrina: 220 V, 50 Hz; normalizované zástrčky európskeho systému

Časový posun: Chorvátsko používa SEČ a letný SEČ s posunom o 1 hod. ako na Slovensku

Telekomunikácie: telefonický smerový kód Chorvátska +385, Záhreb +385-1, Split, Makarská a Makarská riviéra +385-21, Dubrovník +385-20; mobilná sieť používa roaming – na dobitie batérií možno bez problémov použiť zásuvky v hoteloch, baroch, na lodiach a inde;

Platobný styk: Vo väčšine hoteloch, prístavoch, reštauráciách, požičovniach, väčších obchodoch a supermarketoch akceptujú kreditné karty American Express, Diners, Eurocard / Mastercard, Visa. Hotelové zariadenia, ale aj súkromníci, ktorí prevádzkujú ubytovacie služby v Chorvátsku vyberajú miestny poplatok vo výške cca 1 EUR na osobu a deň.

Turistické úrady: Hrvatska turistička zajednica (HTZ), Iblerov trg 10/IV, HR-10000 Zagreb, Hrvatska – tel.: +385-1-4699 333, 4699 300, fax: 4557 827, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.croatia.hr

Turistička zajednica Županije splitsko-dalmatinske, Prilaz braće Kaliterna 10/I, p.p. 430, HR-21000 Split – tel.: +385-21-490 036, tel./fax: 490 032-33, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.dalmatia.hr Turistička zejednica grada Makarske, Obala Kralja Tomislava 16, HR-21300 Makarska – tel.: +385-21- 612 002, fax: 616 288, mobil: +385-(0)98-265 679 alebo +385-(0)-98-732 110, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.makarska-info.hr, www.makarska.hr Turistbiro Makarska, Obala Kralja Tomislava, HR-21300 Makarska – tel.: +385-21-611 688, fax: 615 352, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.turistbiro-makarska.com Park prirode Biokovo, Trg Tina Ujevića 1/1, HR-21300 Makarska – tel.: +385-21-616 914, tel./fax: 616 924, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.biokovo.com; služba: Podgora selo bb, Stara škola, HR-21327 Podgora – tel.: 625 141, tel./fax: 625 136, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. Chorvátske turistické združenie (CHTZ), Trenčianska 5, 821 09 Bratislava – tel.: 02-5556 2054, 5541 5415, fax: 5542 2619, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , http://sk.croatia.hr/

Letecká spoločnosť: Croatia Airlines (Hrvatska zrakoplovna kompanija), Savska cesta 41, HR-10000 Zagreb, Hrvatska (ústredie) – informácie a rezervácie: tel. 062-777 777, +385-1-487 2727, +385-1-616 0236, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.croatiaairlines.com; predaj: Ulica Zrinjevac 17, Zagreb – tel. +385-1-481 9633, fax: 481 9632, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. ; letisko (Zračna luka): tel. 616 4581-82, fax: 616 4585, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. Croatia Airlines, Obala Hrvatskog narodnog preporoda 9, HR-21000 Split – tel.: +385-21-362 997, fax: 203 125, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. ; letisko (Zračna luka): tel. 203 305, fax: 895 297, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. Croatia Airlines, Brsalje 9, HR-20000 Dubrovnik – tel.: +385-20-413 776, fax: 413 993, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. ; letisko (Zračna luka): tel. 773 224, fax: 772 266 Croatia Airlines, Objekt 654, Raum 645.115, A-1300 Wien-Flughafen, Rakúsko – tel.: +43-1-7007 36163, fax: 7007 36164, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. (zastúpenie vo Viedni) Croatia Airlines, Růžová ul. 15, 2. patro, CZ-110 00 Praha 1, ČR – tel.: +420-222 222 235, fax: 222 220 237, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.croatiaairlines.cz (zastúpenie pre ČR a SR – Blue Sky Travel, s informáciami o letoch + cenník z Prahy aj Viedne) Lodná spoločnosť: Jadrolinija, Riva 16, HR-51000 Rijeka, Hrvatska – tel.: +385-51-666 111, fax: 213 116, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. (po chorvátsky), Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. (anglicky), www.jadrolinija.hr (ústredie) Jadrolinija, Agencija Split, Gat Sv. Duje bb, Split – tel.: +385-21-338 333, 338 304-05, fax: 338 222, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. Jadrolinija, Agencija Makarska, Makarska – tel.: +385-21-679 515, alebo Turistbiro Makarska, Ulica Molizanskih Hrvata 40, HR-21300 Makarska – tel.: 611 688, fax: 615 352

Železničná spoločnosť: Hrvatske željeznice d.o.o., Mihanovićeva 12, HR-10000 Zagreb, Hrvatska – tel.: +385-1-4577 111, 4573 238, fax: 4577 730, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.hznet.hr Hrvatske željeznice, Regionalan ured, Split – tel.: +385-21-339 203, fax: 339 204, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Požičovňa áut: Croatia tours Makarska d.o.o., Obala Kralja Tomislava 2, HR-21300 Makarska – tel.: +385-21-678 615, 612 166, fax: 612 311, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.croatiatours.com.hr, www.rentacarcroatia.com Eurocar, Stjepana Radića 7, HR-21300 Makarska – tel.: +385-21-611 287, fax: 611 311, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Internet: www.croatia.hr (CHTZ), www.dalmatia.hr (Dalmácia), www.makarska-riviera.com, www.makarska-rivijera.com, www.makarska.hr (mesto), www.makarska-info.hr (mesto), www.makarska.com (mesto), www.makarska.hr/hoteli/ (hotely), www.makarska.hr/privatni/ (privátne ubytovanie), www.podgora.biz/links.htm (privát na riviére), www.makarska-apartmani.com (apartmány v Makarskej); – v slovenčine a češtine: http://sk.croatia.hr/ (zastúpenie CHTZ v SR), www.chorvatsko.cz, www.makarskariviera.szm.sk, www.makarska.cz (Makarská riviéra), www.adriatic.hr (priváty), www.chorvatsko.cz/tema/biokovo.html (Biokovo), www.ubytovanivchorvatsku.cz/makarska/, www.croatiaairlines.cz (let. linky z Viedne a Prahy), www.jadrolinija.cz (trajekty)

Text a foto: © Ing. Stanislav Šimek (Zmena údajov vyhradená)

• < Predch.
• Nasl. >