Cestovateľ - Časopis Cestovateľ

Bulharské pobrežie Čierneho mora - turistický sprievodca

Celé bulharské pobrežie Čierneho mora dosahuje pobrežnú líniu dlhú 354 km, ktorá sa ťahá od rumunských hraníc na severe, po Turecko na južnej hranici krajiny. Pobrežie tvoria krásne a divoké zákutia nádhernej prírody, ale predovšetkým sú to dlhé a široké zlatisté pláže, počnúc severným letoviskom Šabla a končiac strediskom Sinemorec na juhu, ktoré poskytujú vynikajúce podmienky aj náročným dovolenkárom.

Názov: Bulharská republika, bulharsky Republika Bălgarija (Република България), anglicky Republic of Bulgaria Rozloha: 110 994 km2 Obyvateľstvo: 7 720 000 (2005) – 83,9% Bulharov, 9,4% Turkov, 4,7% Rómov, 2% ostatní (Macedónci, Arméni, Rusi, Rumuni, Ukrajinci, Gréci, Tatári, Karakačanci – býv. nomádi, Židia a iní). Náboženstvo: bulharská ortodoxná (pravoslávna) cirkev 83%, sunnitskí moslimovia 12%, rímski katolíci 1,7%, židia 0,8%, ostatní 2,5% (unitári, protestanti, arménska gregoriánska cirkev a iní). Úradný jazyk: bulharčina (hovorí ním 85% obyv., píše sa cyrilikou), menšiny používajú turečtinu (9%), balkánsku rómčinu (4%), zvyšok macedónčinu, aromunčinu (makedorumunčinu) a i. Správne členenie: dnes 28 oblastí, plánovaných 6 (do r. 1999 bolo 9 oblastí) Hlavné mesto: Sofia (Sofija, София) – 1 350 000 obyv. (2005) Mena: lev (BGN, Lv, predtým BGL) = 100 stotiniek, 1 EUR = 1,95 BGN, 1 USD = 1,45 BGN, 1 BGN = 17,20 SKK (k 15.4.2007). MPZ automobilov: BG Športová skratka: BG, BUL Symbol web-domény: bg.

Prírodné pomery

Územie Bulharska vypĺňajú štyri rozľahlé prírodné pásma – Dunajská nížina (Dunavska ravnina) na severe zaberá až 25 % štátu pozdĺž hraničnej rieky Dunaj s Rumunskom, masív Starej planiny (nazývanej aj Balkán alebo Balkánske pohorie), ktorej 600 km dlhý a 25-80 km široký pás sa ťahá celým stredom Bulharska po Čierne more, kde končí výbežkom Eminskej planiny pri rovnomennom myse. Na juhozápade sa vypína oblasť horských masívov – Vitoša, Rodopy, Pirin a Rila s najvyšším vrchom krajiny Musala (2925 m n.m.), ktoré smerom na severovýchod prudko klesajú do Hornotráckej nížiny rieky Marica a Tundža. Z horopisného hľadiska Čiernomorskej oblasti je na severe dôležité Dobrudžansko plató, ktoré vypĺňa časť historického územia Dobrudže, ďalej spomenutá Eminska planina (520 m n.m.) a zalesnené pohorie Strandža (vrch Gradište 710 m n.m.), ktoré pokračuje v Turecku až k Bosporu.
Bulharsko má dve podoby vegetačného krytu – na sever od Starej planiny a v horských oblastiach prevláda stredoeurópske rastlinstvo balkánskeho až východoeurópskeho typu (dub, smrek, jedľa, smrekovec), juh a čiernomorské pobrežie majú skôr stredomorský až subtropický charakter (krovité macchie, olivovníky, myrta, cyprusy, stále zelené duby). V zalesnených horských oblastiach sa vyskytuje medveď, vlk, rys, líška, divá sviňa, jeleň, srnec, kamzík, v pohorí Strandža tiež šakal a stepnej krajine v Dobrudži zodpovedá rovnaké stepné živočíšne spoločenstvo (napr. hnedý sup). Znečistenie vôd a rybolov sa neslávne podpísali na stave rýb v Čiernom mori, ohrozené sú tiež delfíny a tulene. Ochrana prírody

V súčasnej dobe má Bulharsko evidované tri národné parky – Centrálny Balkán (pohorie Stará planina), Pirin a Rila. Z ďalších 25 veľkoplošných chránených území sú v blízkosti pobrežia Čierneho mora najvýznamnejšie dve – Prírodný park Zlaté piesky založený v r. 1943 s plochou 1321 ha, ktorý zaberá pobrežné lesy okolo rezortu Zlaté Piesky, vrátane 200-ročných 20 m vysokých platanov, tiež kamenný les Pobiti Kamăni západne od Varny a južnejšie Kamčijské piesky, a Prírodný park Strandža vyhlásený v r. 1995 na rozlohe 1161 km2, ktorý je najväčším chráneným územím Bulharska – zaberá pohorie Strandža a priľahlú skalnatú časť čiernomorského pobrežia medzi mestom Carevo a osadou Rezovo (www.bg-parks.net). Podnebie

Podobne ako geografická zonácia delí vegetačné stupne na dva typy, aj klimatické podmienky závisia od týchto dvoch hlavných zón. Vo všeobecnosti má Bulharsko príjemné a relatívne suché podnebie. Na severe je mierne vnútrozemské (kontinentálne), na juhu prevažuje subtropické, na pobreží prímorské podnebie, na horách je drsná horská klíma. V zime býva najchladnejším mesiacom január s priemerom teplôt –3 až +3 °C, na horách sa drží sneh od decembra do apríla. V lete je denná teplota vzduchu na pobreží okolo 30 °C, v noci 18 °C (voda 22 °C). Varna a Zlaté piesky majú miernu zimu (priemer v januári 2 °C), leto je slnečné a teplé (priemer v júli 23 °C), priemerné ročné zrážky okolo 430 mm. Hlavná turistická sezóna trvá od konca mája do začiatku októbra.

Hospodárstvo

V súčasnosti sa na tvorbe HNP podieľa poľnohospodárstvo 11 %, priemysel 32 % a služby 57 %. Hlavnými plodinami je tradičná zelenina (paradajky, paprika), ovocie (broskyne, marhule, jablká, jahody, melóny), tabak (napr. aj pri Burgase), pšenica, kukurica, jačmeň, cukrová repa, slnečnica, vinná réva, tiež zemiaky, ryža, bavlna a vlašské orechy. Zvláštnosťou je pestovanie olejnatých ruží (najmä okolie mesta Kazanlăk) pre voňavkársky priemysel, výrobu likérov a olejov. V živočíšnej výrobe má najväčší význam chov hovädzieho dobytka a ošípaných, vo vyššie položených oblastiach aj oviec. Priemysel sa orientuje najmä na využívanie domácich surovín. Rozvinutý je banský priemysel – ťažba hnedého uhlia, ropy, zemného plynu, železných rúd, medi, olova, zinku, kamennej soli, ťaží sa tiež mangán, molybdén, striebro, urán a pyrit. Na to nadväzuje hutnícky, chemický, petrochemický a strojársky priemysel, rozvinutý je tiež potravinársky, textilný, farmaceutický, kožiarsky, drevospracujúci priemysel a výroba elektriny. Vo Varne sú elektrotechnické závody, spracováva sa tabak a spolu s Burgasom aj veľké morské lodenice. Turistický ruch sa sústreďuje predovšetkým do oblasti pobrežia Čierneho mora, kde boli vybudované veľké rekreačné komplexy (Zlaté piesky, Slnečné pobrežie a iné).

Doprava

Bulharsko má celkovo 43 593 km ciest s pevným povrchom, z toho 333 km diaľnic. Najdôležitejšou spojnicou k Čiernemu moru sú trasy z Rumunska: Bukurešť - Ruse - Varna alebo Konstanca - Mangalia - Balčik - Varna, zo Srbska: Niš - Sofia - Plovdiv (alebo Karlovo) - Sliven - Burgas. Popri celom Čiernomorskom pobreží prechádza od severnej hranice s Rumunskom na juh do Turecka cestná spojnica E 87, v dĺžke 385 km. Železnice majú dĺžku 4294 km, z nich až 2710 km je elektrifikovaných. Pravidelne rozmiestnená hlavná sieť z vnútrozemia, končí pri Čiernom mori v dvoch najväčších námorných prístavoch – Varna a Burgas, ktoré sú spolu so Sofiou aj dôležitými medzinárodnými letiskami. Národnou leteckou spoločnosťou je Balkan-Bulgarian Airlines.

Turistika a cestovný ruch

Čierne more je najpríťažlivejším miestom celého Bulharska – práve sem smeruje väčšina zahraničných turistov. Až 354 km pobrežia sa im môže predstaviť v celej svojej kráse, ktorou ho príroda bohato obdarila. Bulhari rozdeľujú čiernomorské pobrežie na dva úseky – na severný, ktorého centrom je Varna, a južný s metropolou Burgas – rozhraním je Eminský mys. Obidve časti pobrežia majú svoje osobité čaro. Sever môže ponúknuť nádherné skalnaté partie okolo Balčika (menovite pri Kaliakre, kde sa z mora až do výšky 60-70 m týčia červenavé skaliská), alebo sa ťahajú zlatisté pláže s kulisou zelených hôr. Na juhu je piesok jemnejší a okolo Primorska bujná vegetácia pralesa s popínavými rastlinami pri ústí Ropotama vzbudzuje dojem trópov. A v podobe Nesebaru a Sozopolu zas krášlia túto časť pobrežia najmalebnejšie historické mestečká.
Cestovateľ z nášho priestoru sa pochopiteľne nedočkavo náhli k širokým kilometrom čiernomorských pláží, prípadne do hôr bulharského juhozápadu, a neuvedomí si, popri akých deviatich unikátoch zapísaných v zozname Svetového dedičstva UNESCO prechádza. Patrí k nim Kostol Bojana na predmestí Sofie so vzácnymi freskami z 13. stor., skalný chrámový komplex Ivanovo z 12.-14. stor. (20 km južne od Ruse), trácka hrobka v Kazanlăku zo 4. stor. pred Kr. s freskami (48 km južne od Gabrova), Madarský jazdec – skalný reliéf z 8. stor. n. l. (15 km východne od Šumena), historický Nesebar pri Čiernom mori, vysokohorský Národný park Pirin s jazerami, ľadovcovými plesami a vodopádmi, Rilský manastir – kláštor z 10. stor. symbolizujúci kultúrnu identitu Slovanov (v pohorí Rila južne od Sofie), Srebarna – prírodná rezervácia sladkovodného jazera s hniezdiskom mnohých druhov vtákov (16 km západne od mesta Silistra pri Dunaji) a jeden z najlepšie zachovaných tráckych hrobov z 3. stor. pred Kr. vo Sveštari (85 km východne od Ruse).

Historický prehľad

Územie dnešného Bulharska bolo osídlené už v paleolite a neolite, najstarším známym obyvateľstvom boli v 8. stor. pred Kr. Tráci (Trákovia). Čiernomorské pobrežie začali v 7.-6. stor. pred Kr. kolonizovať Gréci, ktorí tam založili prosperujúce osady a obchodné strediská. V 1. stor. n.l. sa územie stalo súčasťou troch rímskych provincií – Macedónie, Trácie a Moesie (kam bola začlenená aj Dobrudža), po rozdelení impéria zas súčasťou Východorímskej, resp. Byzantskej ríše. V 6.-7. stor. oblasť južne od Dunaja osídlili slovanské kmene a okolo r. 660 sem začali od Azovského mora prenikať kočovní Protobulhari (Prabulhari), najmä na Dobrudžu, ktorí postupne splynuli so slovanským obyvateľstvom. Položili sa tak základy prvej ranostredovekej Bulharskej ríše (681-969) pod vládou chána Asparucha. Ďalší chán a neskoršie knieža Boris I. (852-889) prijal kresťanstvo z Konštantinopola (na konci 9. stor. prijali z Veľkej Moravy vyhnaných žiakov Metoda). Za vlády jeho syna, cára Simeona I. Veľkého (893-927), nastal najväčší územný rozsah tejto prvej ríše a rozkvet staroslovienskeho písomníctva. Štát sa pod tlakom Byzancie r. 969 rozpadol na východnú a západnú časť, ktorú vzápätí ovládla Byzancia. V r. 1185, po úspešnom povstaní bratov Asenovcov z bojarského rodu, sa Bulharsko opäť osamostatnilo – druhá ríša trvala do r. 1396, kedy sa po dobytí stala súčasťou Osmanskej ríše. Zásluhu na vytvorení nového bulharského štátu 3. marca 1878 (dnes štátny sviatok) mala porážka Turkov vo vojne s Rusmi. Berlínskym kongresom však bola v tom roku jeho rozloha zredukovaná – severne od Starej planiny (hranica viedla približne od prameňa Marice cez priesmyk Šipka, končila južne od Varny) sa vytvorilo Bulharské kniežatstvo, južne ostala Východná Rumélia ako autonómna súčasť Osmanskej ríše. Až v r. 1885 plovdivským prevratom pripojil knieža Alexander I. Battenberg túto časť k Bulharskému kniežatstvu. V r. 1908 za vlády Ferdinanda I. Coburgského (vládol do 1918; rod mal zámocké sídla aj na Slovensku) sa Bulharsko vyhlásilo za samostatné cárstvo.

I T I N E R Á R

Optimálny tranzit: 1.) zo Slovenska je do Bulharska na Čiernomorské pobrežie najrýchlejší spôsob dopravy lietadlom – do Burgasu z Bratislavy, Košíc, zo Sliača a Popradu, do Varny z Bratislavy charterovými letmi prostredníctvom viacerých cestovných kancelárií, alebo priamou linkou – napr. Sky Europe lieta z Bratislavy do Burgasu: od 16. 6.-15. 9. 2007 v SO o 6.00 hod. a UT o 13.00 hod. (späť z Burgasu v SO o 9.25 a UT 16.25 hod.), od 23. 6.-8. 9. 2007 v SO aj o 5.00 hod. (späť z Burgasu v SO aj o 8.25 hod.) – let trvá 1 hod. 45 min.; z Bratislavy do Varny: od 24. 6.-16. 9. 2007 v NE a ŠT o 8.00 hod. (späť z Varny v NE a ŠT o 11.25 hod.) – let tiež trvá 1 hod. 45 min.; INFO: www1.skyeurope.com/sk/;
– z Viedne do Burgasu a Varny lietajú aj Austrian Airlines (www.aua.com/sk/svk – v slovenčine), Balkan - Bulgarian Airlines, do Varny aj Bulgaria Air (www.air.bg);
2.) pravidelná autobusová linka Praha - Brno - Bratislava - Rajka (cez Maďarsko a Srbsko) - Sofia - Plovdiv - Burgas má odchod z Bratislavy (AS Mlynské nivy) každý UT a PI o 0,30 hod., príchod do Burgasu (Ul. Bulair 1) v ST a SO o 4.00 hod. – cesta trvá 26 hod. 30 min.; späť z Burgasu každý UT, ŠT, SO o 8.30 hod., príchod do Bratislavy v ST, PI, NE o 8.45 hod. – cesta trvá 25 hod. 15 min. (časový posun v Bulharsku +1 hod. od SEČ), dĺžka trasy 1390 km;
– INFO a predpredaj cestovných lístkov: Bratislava, AS Mlynské nivy – tel.: 02-5542 1667, alebo:
SAD Bratislava, a.s., Rožňavská 2, P.O.Box 35, 820 04 Bratislava 24 – oddelenie medzištátnej dopravy (dispečing - tel.: 02-5557 1312, fax: 5556 2887), pokladňa AS Mlynské nivy (tel.: 02-5556 7349, 5557 7485, fax: 5556 7350), informácie (tel.: 0972 222 222, Info Asistent: 12 111), e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.eurolines.sk
3.) plánovač trasy (www.skoda-auto.com/cze/services/routeplanner/) určuje optimálnu cestu vlastným vozidlom z Bratislavy do Varny (1309 km) cez Budapešť - Szeged - Sibiu - Bukurešť a Ruse za 21 hod., z Košíc cez Miškolc - Debrecín - Oradeu - Sibiu a ďalej rovnakou trasou do Varny (1140 km) za 19 hod. 30 min.
– pozn.: za použitie diaľnic sa v Maďarsku platí mýto, v Rumunsku sa vydáva nálepka (na 1, 7, 30 dní, 1/2 roka, 1 rok), v Bulharsku treba „vinetku“ na všetky cesty kúpiť na hranici (pozri ďalej „Dopravné možnosti“);
4.) priame lôžkové vlaky – rýchliky R 1374/1375 budú premávať na trati Bratislava hl. st. – Burgas (Varna) v rozšírenom letnom období od 8. 6. do 10. 9. 2007. Pôjdu 3 x týždenne do Burgasu a 1 x týždenne do Varny. Bratislava – odchod do Burgasu v ST, PI, NE, do Varny aj v SO, Bratislava – príchod z Burgasu v UT, PI, NE, z Varny aj v PO. V Bratislave sa budú priberať priame vozne Praha – Burgas (Varna) od vlaku 375/374 „Pannonia“ a v Lökösháze priame vozne Košice – Burgas (Varna) a Krakov – Burgas (Varna) od vlaku 380/381 „Cracovia“.
– vlak 1375: Bratislava hl. st. – odchod o 5.29, Rajka 6.12 -6.25, Burgas 9.55 (Varna 7.40); vlak 1374: Burgas – odchod o 19.05 (Varna 21.50), Rajka 21.23-21.35, Bratislava hl. st. 22.24; doba jazdy tam 31 hod. a 35 min., späť 28 hod. a 8 min., dĺžka trasy 1567 km (v minulej sezóne premával cez Bukurešť a Ruse);
– INFO: Železničná spoločnosť Slovenska, a.s., Rožňavská 1, 832 72 Bratislava 3 – tel.: 18 188, 02-2029 7788, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.slovakrail.sk, www.zsr.sk, ohľadne zľavneného cestovného „City Star“: www.slovakrail.sk/sk/citystar---zlava-pre-kazdeho.

A. Severné Čiernomorie:

BALČIK – malebné mesto a prístav (14 000 obyv.), obkolesené bielymi vápencovými vrchmi, 47 km severne od Varny, pôvodne sa nazývalo Krunoi – bolo kolóniou založenou Grékmi v 5. stor. pred Kr., neskôr Dionysopolis a Karvuna. V 16. stor. dostal dnešný názov podľa bulharského vojvodcu Balika, brata dobrudžského vládcu Dobrotiča. V r. 1913-1940 patril Balčik spolu s južnou Dobrudžou Rumunsku. Zaujímavosti: Staré mesto – postavené na zosúvajúcich sa pobrežných vápencových tabuliach zabezčených mohutnými opornými múrmi, preto nové mesto (štvrť Vasil Levski) sa rozširuje na okolité svahy. Kráľovský palác (letohrádok) s parkom postavený v r. 1926-31 rumunskou kráľovnou Máriou v orientálnom štýle s minaretom a umiestnený v dnešnej botanickej záhrade, bol použitý tiež ako scenéria v niektorých československo-bulharských koprodukčných filmoch (Labakan, Legenda o láske, Morgiana). V botanickej záhrade je asi 3000 druhov rastlín, vrátane kaktusového lesa s 250 druhmi v tzv. Aladinovej záhrade. Park je vytvorený podľa mytologického labyrintu na Kréte. V blízkosti prístavu je džamia (mešita) a turecký cintorín s náhrobkami zo 17.-18. stor., zaujímavé je tiež Múzeum histórie (Istoričeski muzej). Balčik má pieskovú pláž s pozvoľným vstupom do mora, pri ďalšej pláži v južnej časti mesta je tobogan. Prístup: pravidelné autobusové spojenie s Albenou, Zlatými Pieskami a Varnou, lode jazdia z Varny a Burgasu. INFO: www.balchik.bg, www.balchik.info, www.balchikholidays.com, www.dvoreca.com (palác), http://gradinata.hit.bg/ (botanická záhrada), www.balchik.allhotels.inn26.bg (ubytovanie). Okolie: Tuzlata (Strieborné pobrežie) – prímorské kúpele s minerálnou 33 °C teplou vodou, 4 km východne od Balčiku a prímorské jazero (lagúna) Balčik Tuzla s liečivým rádioaktívnym bahnom.
KALIAKRA (Nos Kaliakra) – tzv. Krásny mys, 30 km východne od Balčika, sa považuje za najkrajšie a najzaujímavejšie miesto severného pobrežia Bulharska. Strmý, 2 km dlhý výbežok pevniny so 70 m vysokou príkrou skalnou stenou, tvoria železité vápence červenej farby, príbojom vyformované jaskyne a podmorské formácie. Zároveň je chráneným historickým miestom s ruinami dávnej pevnosti Tirizis, postavenej milétskymi Grékmi začiatkom 5. stor. pred Kr. a neskôr obývanej aj Rimanmi, Byzantíncami a Bulharmi. Ďalšie zaujímavosti: vykopávky časti hradu zo 14. stor. n. l. (vládcovia Balik a Dobrotica), dnes tu stojí maják, v jaskyniach je múzeum a reštaurácia s rybími špecialitami. Okolie: severnejšie sa nachádza turistický komplex Rusalka s krásnou plážou (www.russalka-holidays.com), Šabla – najvýchodnejšie mesto Bulharska a rýchlo sa rozvíjajúci prímorský rezort s piesčitými plážami, 5 km východne je mys Nos Šabla – najvýchodnejší cíp Bulharska s najstarším bulharským majákom, 15 km južne od Šably leží Kamen Brjag – osada, ktorá je vstupom k jaskyniam skalnatého pobrežia a najmä rezervácia Jajlata uchováva v skalných útesoch mora okolo 40 jaskýň, niektoré so znakmi dávneho osídlenia. Južnejšia prírodná rezervácia Taukliman (Vtáčí záliv) je známa skalnými terasami klesajúcimi do mora, krásnymi malými plážovými zákutiami, výverom teplej minerálnej vody a mnohými skalnatými ostrovčekmi pri pobreží.
ALBENA – letné rekreačné stredisko a balneologické kúpele, 12 km južne od Balčika, 30 km severne od Varny, patrí k najprestížnejším čiernomorským letoviskám v Bulharsku. Celá prímorská oblasť okolo Albeny leží v krásnom prostredí husto zalesnenej rezervácie Baltata v údolí rieky Batova. Zlatistá pláž s jemným pieskom je dlhá 5 km, široká 150 m a jej moderné, architektonicky zaujímavo riešené hotelové komplexy svetovej triedy, sú stavané s maximálnou možnosťou poskytnutia slnečného svitu. Veľký výber aktívneho a športového využitia ponúkajú zábavné podniky, bazény, ihriská, tenisové kurty, minigolf, jazdecké dráhy, k dispozícii je káblová TV, internet, reštaurácie, bary, kongresové sály, tri kempingy (Internacional, Ekzotika, Albena) a minivláčik okolo strediska. INFO: http://albena.bg/, www.beachbulgaria.com/albena/
KRANEVO – malé prímorské mestečko, 2 km južne od Albeny, so svojimi krásnymi a širokými plážami s pozvoľným vstupom do mora, nadväzuje na Albenu. Veľkou výhodou tohto letoviska sú výrazne nižšie cenové relácie v ubytovacích i stravovacích zariadeniach oproti Albene a Zlatým Pieskom. Je tu niekoľko hotelov, dva kempy, množstvo barov, kaviarní, reštaurácií, diskoték, obchodov a rôznych atrakcií. Južne sú zvyšky rímskej osady a pevnosti Kraneja, ktorá bola súčasťou prímorského opevnenia vybudovaného od mysu Kaliakra až po mys Emine pri Nesebare (slúžilo na ochranu východnej hranice prvého Bulharského štátu). INFO: www.kranevo.info, www.beachbulgaria.com/kranevo/
ZLATNI PJASĂCI (Zlaté Piesky) – známe rekreačné a kúpeľné stredisko, 18 km severne od Varny, postupne budované od r. 1956. Pláž so zlatistým jemným pieskom, pôvodne nazývaná turecky Uzun Kum (Dlhé piesky), je asi 4 km dlhá, miestami až 200 m široká, oproti iným letoviskám sa zvažuje do mora príkrejšie – považuje sa za jednu z najlepších v Európe. Kvalitou a rozsahom služieb, vrátane zábavy, môže súperiť s inými vyhľadávanými európskymi strediskami. Charakteristický ráz krajiny dotvára aj zalesnené okolie s rezerváciou „Prírodný park Zlaté piesky“ (súčasťou sú aj Pobiti Kamăni západne od Varny a južnejšie Kamčijské piesky – www.bg-parks.net). Letovisko ponúka vyše sto špičkových hotelov, široký výber iného alternatívneho ubytovania, kompletný plážový servis, štýlové reštaurácie s bulharskými špecialitami, bary, rýchle občerstvenie, nočné kluby s diskotékami, folklórne programy, tenisové kurty, ihriská, minigolf. Pre deti je k dispozícii množstvo bazénov s toboganmi, najmä v novovybudovanom akvaparku Aquapolis v mauritánskom štýle (pri hlav. ceste z liečebného komplexu Riviera smerom na Albenu). Príjemnú prechádzku ponúka pobrežná promenáda, parková úprava celého areálu poskytuje zas výborné podmienky na oddych i zábavu. Dopravu v stredisku zabezpečuje minivláčik premávajúci medzi hotelmi pozdĺž pláže. Kúpeľné bazény s 24 °C teplou vodou z dvoch minerálnych prameňov slúžia napr. na liečbu artritídy, astmy, neurózy. Sezóna trvá od mája do októbra. Medzi Zlatými Pieskami a strediskom Sveti Konstantin & Sveta Elena sa nachádza menší dovolenkový rezort Čajka a turisticko-liečebný komplex Slnčev den so štyrmi modernými hotelmi. INFO: www.goldensands.bg, www.goldensands-bg.com, www.bulgariancoast.com/goldensands/, http://zlatnipyasatsi.start.bg/, http://zlatnipiasaci.kvartira.bg/ (ubytovanie), www.aquapolis.net (akvapark). Okolie: Aladža manastir – bulharský stredoveký skalný kláštor (turecky aladža = pestrý), 4 km západne od Zlatých Pieskov. Skalné jaskyne obývali už v 4.-6. stor. pustovníci a mnísi, ktorí tu v 13. stor. vysekali do 20 m vysokej pieskovcovej skaly kláštor s dvomi poschodiami, spojenými točitými schodmi. Kláštor bol opustený začiatkom 18. stor., v hornom poschodí sa zachovali fresky. Komplex obsahuje malé mníšske cely, kaplnku a dve susedné katakomby.
SVETI KONSTANTIN & SVETA ELENA – rekreačné stredisko a prímorský rezort, 8 km južne od Zlatých Pieskov, 9 km na SV od Varny, je najstarším kúpeľným miestom bulharského Čiernomoria. Pri pôvodnej osade Sveti Konstantin, nazvanej podľa kostolíka z 15. stor. zasväteného patrónom obce sv. Konštantínovi a sv. Helene (stojí dodnes), sa od r. 1948 začalo budovať letovisko Družba (tento názov sa používal až do r. 1993 – dnes Sveti Elias). Základy na jeho výstavbu dal prudký povojnový rozvoj československo-bulharských turistických stykov, prvými drevenými hotelmi (Roza, Odesos). Letovisko sa nachádza v prírodnom parku s peknou kvetenou a starými stromami jedlí, cyprusov či cédrov, poskytuje krásne pláže s modernou infraštruktúrou, vynikajúce podmienky pre vodné športy, príjemnú klímu a celoročné minerálne kúpele so 46 °C teplou vodou (odkryté bazény a balneologický komplex). Zaujímavá je vináreň Manastirska izba a iné štýlové reštaurácie (Balgarska svatba, Sedemte odai = Sedem miestností). Obyvatelia blízkej obce Vinica sú pravoslávni Gagauzi, potomkovia turkménskeho kmeňa Oguzov. Okolie: Euxinograd – 4 km južnejšie stojí malý zámok (letná cárska rezidencia) vybudovaná v r. 1882 bulharským kniežaťom Alexandrom Battenbergom. Slúžil aj jeho nástupcovi cárovi Borisovi III., neskôr tiež komunistickému vodcovi Todorovi Živkovovi.
VARNA – 3. najväčšie mesto Bulharska (325 000 obyv.), kúpele a dôležitý prístav, leží medzi Varnským zálivom a Varnským jazerom (15 km dlhým a 2 km širokým). Patrí k najstarším mestám čiernomorského pobrežia s vyše 2500 - ročnou históriou. Trácke obyvateľstvo rybárskej osady vytlačili milétski Gréci, ktorí tu v r. 570 pred Kr. založili mesto Odesos. Rimania ho v 1. stor. n. l. opevnili a zriadili vodovod, od r. 681 sa nazýva Varna. V r. 1393 mesto dobyli Turci, v r. 1444 tu padol v boji proti nim poľský a uhorský kráľ Vladislav III. Jagellonský (zvaný Varnenčik), ktorý bojoval po boku uhorského vojvodcu Jána Hunyadiho. Varna spolu s celou krajinou bola oslobodená až počas rusko-tureckej vojny v r. 1877-78. Zaujímavosti: rímske kúpele (Rimski termi) – antický areál z 2.-3. stor. n.l. na juhovýchode Varny, Chrám Nanebovzatia Matky božej (Sveto Uspenie Bogorodično) – varnská katedrála v rusko-byzantskom štýle z r. 1880-86 (základný kameň položilo prvé knieža nového bulharského štátu Alexander Battenberg), s pozoruhodným jemne vyrezávaným ikonostasom macedónskych majstrov z Debaru a bohatými nástennými maľbami, Kostol sv. Mikuláša (Sveti Nikola) z r. 1886 tiež s vyrezávaným ikonostasom, ďalej Prímorský park (Morska gradina) – rozľahlý areál priliehajúci k Starému mestu pozýva na prechádzky a návštevu morského akvária so živočíchmi Čierneho mora, Stredomoria a severného Atlantiku, delfinária (šou pre rodiny s deťmi), a tiež Koperníkovho planetária z r. 1966. Múzeá: archeologické – 50 000 exponátov, najcennejšie sú zlaté hrobové nálezy z tzv. doby medenej (chalkolitu, 5000-4000 pred Kr.) z vyše 200 hrobov odkrytých pri sev. brehu Varnského jazera a zbierka bulharských ikon zo 16.-19. stor., etnografické – kroje, remeselné výrobky, šperky, bytové zariadenia z 19.-20. stor., námorné – vrátane jachty „Cor Caroli“ s ktorou kpt. Georgi Georgiev oboplával v r. 1976-1977 zemeguľu (zápis v Guinnessovej knihe rekordov). Kráľovské mauzóleum Vladislava III. Varnenčika – stojí v parku na tráckej mohyle zo 4. stor. pred Kr. pri sev. brehu Varnského jazera. Medzinárodné letisko Varna International Airport (www.varna-airport.bg) je 8 km západne od centra mesta, tiež veľký medzinárodný prístav (www.port-varna.bg). Okolie: Džanavar Tepe (turecky „Divoký vrch“) – pahorok na južnom brehu Varnského jazera so zvyškami byzantského chrámu z 5.-6. stor. s rozmermi 31 x 28 m (cenné mozaiky a stĺpy; nájdený trojitý relikviár z alabastru, striebra a zlata je v archeolog. múzeu vo Varne). INFO: www.varna.bg, http://varna.info.bg/, www.varna-travel.com, www.varna-bulgaria.info, www.moreto.net, www.ida.bg, www.bulgariancoast.com/varna/, http://varna.start.bg/
POBITI KAMĂNI – kamenný les 18 km na západ od Varny pri ceste smerom na Devnju, tvorí ojedinelé zoskupenie kamenných pieskovcovo-vápenatých stĺpov vysokých do 6 m, s priemerom 0,5-3 m, starých až 50 miliónov rokov, ich pôvod nie je presne známy.
KAMČIJA – údolie rieky Kamčija, 25 km južne od Varny, ktorej široké, kalné, žlté ústie do Čierneho mora pokrývajú lekná a hustá, takmer subtropická vegetácia. O niečo vyššie preteká rieka prírodnou rezerváciou – pralesom Longoza (rozloha 5000 ha) s jaseňmi, brestami, dubmi a rôznymi druhmi lián. Prímorský rekreačný komplex Kamčija pri ústí rieky ponúka hotely, vily, kempingy (aj v južnejšom Škorpilovci), reštaurácie, kaviarne, diskotéky, pláže s jemným zlatým pieskom a plavby loďkou po rieke.
OBZOR – mestečko s 2000 obyv., vzdialené približne v strede cesty z Varny (60 km) do Burgasu (74 km), leží na úpätí bukovo-dubových hôr, okolo širokého zálivu, preto má čiastočne príjemnú horskú klímu. Patrí medzi najstaršie trácke osady bulharského pobrežia (založený ako Navlochos), neskôr ho Gréci v 2. stor. pred Kr. pomenovali na Heliopolis (Slnečné mesto). Zaujímavosti: ruiny Jupiterovho chrámu z rímskej doby neďaleko letoviska, hore na kopcoch sú zvyšky rímskych hradieb a zrúcaniny hradu Kozjak postaveného v pol. 14. stor. kniežaťom Dobroticom. V strede letoviska sa nachádza malý park, v ktorom sú naznášané zvyšky z rímskeho opevnenia, pod ním sa nachádza storočný pravoslávny chrám. V meste a okolí pri pekných piesčitých plážach v dĺžke takmer 7 km, je mnoho hotelov, viliek, reštaurácií, obchodov, bufetov, v južnej časti strediska aj tržnica s čerstvou zeleninou a ovocím. Priamo na pláži stojí budova diskotéky v podobe hradu Kozjak. Okolie: Bjala – mestečko 6 km severne, vzniklo pred 2400 rokmi ako grécka kolónia Aspros (v byzantskej dobe nazývaná Akdere), dnes je preslávené výrobou bieleho vína „Dimjat“, morskými kúpeľmi a plážou so svetlým pieskom. Bjala je štvrtým miestom na svete, kde boli odkryté skalné útvary so stopami kataklizmy v spojitosti so zánikom dinosaurov spred 65-63 miliónov rokov.
EMONA – dedinka 8 km južne od Obzoru je vstupnou bránou k mysu Emine (Nos Emine), vzdialeného 2 km na JV. Nad hladinu mora sa tu prudko dvíhajú 60 m vysoké skalné útesy, ktoré sú výbežkom pohoria Stará planina. Na cípe stojí maják, meteorologická stanica i pozostatky byzantskej pevnosti Paleokastro (Stará pevnosť). V stredoveku tu existovalo viacero kláštorov a mníšsky prístav. Pekný výhľad na more a náprotivný Nesebar.

B. Južné Čiernomorie:

SLĂNČEV BRJAG (Slnečné pobrežie) – známe čiernomorské rekreačné stredisko, jedno z najstarších a najväčšie v Bulharsku, vzdialené asi 40 km na SV od Burgasu, 6 km od Nesebaru a 95 km južne od Varny, je situované v širokom zálive v tvare polkruhu. Krásna pláž, 7 km dlhá (až po Nesebar), 100-150 m široká, s jemným zlatým pieskom, spestrená dunami, dáva miestu spolu s okolitou zeleňou osobité čaro. Stredisko sa začalo rozvíjať od r. 1958, dnes má vyše 130 hotelov, pre svoju príjemnú klímu a pozvoľný vstup do mora si získalo obľubu najmä u rodín s deťmi. K dispozícii je tiež množstvo bungalovov, viliek, ubytovania v súkromí, kempov (Slănčev brjag, Emona), reštaurácií, kaviarní, obchodov, nočných barov a diskoték. Na pláži je zas bohatá ponuka vodných športov (požičovne šport. potrieb), rôznych atrakcií pre deti, veľký nový akvapark v strednej časti, tenisové kurty, bowling, minigolf alebo plážový volejbal. Letovisko sa delí do troch prímorských častí – sever, stred, juh, s rovnakými možnosťami ubytovania, stravovania i zábavy. Vnútornú dopravu zabezpečuje turistický vláčik, pre dovolenkárov sú spestrením aj okružné jazdy na drožkách s konským záprahom, motorových golfových autíčkach alebo elektrických skútroch. Vybudované korzo pozdĺž pobrežia má dĺžku 5 km. S blízkym Nesebarom a Burgasom je zabezpečené pravidelné autobusové a lodné spojenie. Transfer z letiska v Burgase trvá asi 40 minút. INFO: http://sunnybeach-bg.com/, http://slanchevbryag.start.bg/, www.sunny-beach.org. Okolie: štýlová reštaurácia Piknik na úbočí Starej planiny má v ponuke aj nestinarské tance na žeravom drevenom uhlí. Zážitkom je tiež výlet loďkou na pusté pobrežie mysu Emine, kde turisti najprv ochutnajú mušle, potom dostanú špeciality bulharskej kuchyne. Sveti Vlas – pokojné prázdninové letovisko, 4 km severne, najväčším lákadlom sú 1 km dlhé piesočné pláže s očarujúcim výhľadom na Nesebar. Elenite – prázdninová dedinka (Elenite Vacation Village), 4 km východne od Sv. Vlasu, leží pri krásnej piesčitej pláži na úpätí husto zalesnených hôr. Priamo pri 800 m dlhej pláži je niekoľko nových špičkových hotelov, 50-300 m od pláže v parkovej zeleni sa nachádza vilové mestečko v niekoľkých radoch za sebou, je tu možnosť vodných športov, tenisový klub a iné zaujímavosti pre dovolenkárov. INFO: www.elenite.ru
NESEBĂR (Nesebar) – jedno z najstarších európskych miest (9500 obyv., 36 km na SV od Burgasu), rozložené na plochom polostrove spojenom s pevninou 300 m dlhou úzkou šijou, bolo v r. 1983 zapísané do zoznamu UNESCO ako významné svedectvo helénskeho staviteľstva v spojení so stredovekou architektúrou 19. stor. v tzv. plovdivskom štýle. Osadu založili v 6. stor. pred Kr. dórski Gréci ako Mesembria na mieste tráckeho sídliska, r. 72 pred Kr. tento významný prístav dobyli rímske vojská, ale v Byzantskej ríši bol opäť strategickým obchodným strediskom. Najväčší rozkvet dosiahol za cára Ivana Alexandra v pol. 14. stor. – mal čulé styky s Janovom, Benátkami a Dubrovníkom. Zaujímavosti: Staré mesto – zachované krivolaké uličky a typické domy s prečnievajúcimi drevenými arkiermi a strešnými rímsami (väčšinou z 19. stor.), najcennejšie sú kostoly, ktorých bolo 40, napr. Starý metropolitný chrám sv. Žofie (Stara metropolija Sveta Sofija) – trojlodná bazilika zo 6. stor., Kostol sv. Jána Krstiteľa (Sveti Joan Krstitel) z 10.-11. stor. s freskami zo 14. storočia. Chrámy z 11.-14. stor. v byzantskom štýle striedajú v murive lomový kameň a tenké tehly – napr. trojlodný Kostol sv. Jána Nevysväteného (Sveti Joan Neosveteni, nazývaný tiež sv. Ján Aliturgitus; pri stavbe zahynul robotník a chrám nebol vysvätený), Kostol Krista Pantokratora (Christos Pantokrator alebo Vsedržatel) s keramickou dekoráciou, Kostol archanjelov Michala a Gabriela (Sveti archangeli Michail i Gavril), ďalej Sveta Paraskeva, Sveti Todor a krásny Nový metropolitný chrám sv. Štefana (Nova metropolija Sveti Stefan) s 243 freskovými scénickými vyobrazeniami. Z tureckej nadvlády (15.-19. stor.) sú chrámy – Nanebovzatia Panny Márie (Văznesenie), Kostol sv. Panalitrija a podzemný Kostol sv. Spasiteľa (Sveti Spas) z r. 1609 s nástennými maľbami z 18. stor. (v blízkosti objavili zvyšky rímskych kúpeľov). Čiastočne zachované sú tiež mestské hradby z byzantskej éry (4.-5. stor.) na západe a vstupné hradby z gréckych dôb (4. stor. pred Kr.). Za návštevu stoja tiež múzeá (archeologické a etnografické), zreštaurovaný starý veterný mlyn a piesčité pláže v novej štvrti na pevnine, kde je aj nový akvapark. INFO: www.nesebarinfo.com, www.ancient-nessebar.com, www.nessebar-bg.com, www.nesebar.com, http://nesebar.net/, www.nessebar-news.com, http://nesebar.start.bg/ (ubytovanie).
RAVDA – malé prímorské stredisko, 4 km na JZ od Nesebaru, 28 km severne od Burgasu, má peknú piesčitú pláž a najmä v poslednej dobe tu vyrástlo mnoho komfortných rodinných hotelov a súkromných víl. K dispozícii sú reštaurácie, pivárne, bary, diskotéky, bibliotéka, pošta, zdravotnícke stredisko, južne aj kemping s malou plážou. Patrí k ekonomicky nenáročným dovolenkovým miestam bulharského pobrežia. Prístupné je autobusom z Burgasu (30 min.) a Slnečného pobrežia (15 min.), alebo minivláčikom z blízkeho Nesebaru. Zaujímavosti: pamätník v 3 km západne vzdialenej osade Acheloj pripomína miesto víťazstva cára Simeona I. Veľkého v r. 917 nad byzantským vojskom. INFO: www.ravda.com.
POMORIE – prímorské mestečko (14 600 obyv.), 18 km južne od Nesebaru, 20 km SV od Burgasu, leží na úzkom skalnatom polostrove, ktorý spolu s úzkou kosou oddeľuje Pomorské lagúnové jazero od Čierneho mora. Založili ho ako Anchialo v 5. stor. pred Kr. grécki presídlenci z mesta Apollonia Pontia (dnešný Sozopol). Dnes je známe krásnymi plážami s hnedým železitým pieskom (jedna mestská pláž má aj čierny piesok od mangánu), nábrežnými bulvármi a promenádami k rybárskemu prístavu, bahennými kúpeľmi (najväčšie balkánske sanatórium) na liečbu reumatizmu, ischiasu, astmy, lupienky, iných kožných, a tiež nervových a gynekologických onemocnení (jódovým bahnom z lagúny). Ťaží sa tu morská soľ, vyrába kvalitné biele i červené víno „Pomorijski dimjat“, koňak „Pomorie“, rakja a brandy „Slnčev brjag“. Iné zaujímavosti: Kláštor sv. Juraja Veľkomučeníka (Sveti Velikomučenik Georgi) z r. 1856 s ikonami z 18.-19. stor. a 17 m vysokou zvonicou, Kostol Premenenia Pána (Preobraženie Gospodne) z 18. stor., Múzeum histórie mesta a okolia. Vzácna je veľká kupolová trácka hrobka z 3.-4. stor. v kombinácii s rímskym mauzóleom južne od mesta (oproti kempu Evropa). INFO: www.pomorie.com, www.pomorie.org, www.pomorie.net, www.anhialo.info, www.monasterypomorie.org (Kláštor sv. Juraja).
BURGAS – 4. najväčšie mesto Bulharska (212 000 obyv.), najväčší prístav na južnom pobreží, 132 km južne od Varny (396 km východne od Sofie), leží v širokom Burgaskom zálive a v objatí troch jazier – Atanasovského, Burgaského a Mandrenského (žijú tu napr. plameniaky a čierne bociany). Ako letný rezort je známy príjemnou klímou, dlhým slnečným letom, teplým morom, tmavým pieskom či atraktívnymi dovolenkovými komplexmi. Miesto osídlili v 17. stor. bulharskí, neskôr tureckí rybári, ktorí si tu v dobe lovu stavali chatrče, ale už za rímskej éry tam stál vojenský tábor veteránov Deultum a v byzantskej dobe sa v r. 1306 spomína ako pevnosť Pirgos (po grécky „kamenná veža“; odtiaľ pochádza dnešný názov Burgas). Až počas Krymskej vojny (1856) sa osada vyvinula na mesto, odkiaľ vyvážali potraviny, drevo a soľ do Istanbulu. Zaujímavosti: Prímorská záhrada (Morskata gradina) – obrovský park s veľkolepými alejami a pamätníkmi bulharských dejateľov, Katedrála sv. Cyrila a Metóda (Sveti Kiril i Metodij) z r. 1895, Chrám sv. Matky Božej (Sveta Deva Maria), Kostol sv. Ivana Rilského (Sveti Ivan Rilski), múzeá – historické (čiernofigurálne vázy zo 4. stor. pred Kr., zlaté sošky, náhrobky), archeologické (kotvy a nástroje zo starodávnych lodí, drevený čln z 2. stor., drevený trácky sarkofág), etnografické (najmä kolekcie z osád pohoria Strandža) a prírodovedné (flóra a fauna regiónu Burgas). Medzinárodné letisko Burgas Airport (www.bourgas-airport.com) je 10 km na SV od centra mesta; medzinárodný prístav (www.port-burgas.com). INFO: www.obstina-bourgas.org, www.bourgas.net, www.bourgas.org, www.bourgas.com, www.burgasguide.com, www.bulgariancoast.com/bourgas/. Okolie: Sarafovo – prímestská štvrť Burgasu (burgaské „Beverly Hills“ kvôli krásnym veľkým vilám), pri medzinárodnom letisku, leží na brehu veľkolepého Burgaského zálivu, so 4 km dlhými plážami s tmavým jemným pieskom bohatým na železo a mangán, v blízkosti je prírodná rezervácia Atanasovsko jezero s hniezdiskom 300 druhov vtákov, s 250 druhmi rastlín a 17 druhmi rýb. Mys Nos Atija na južnom brehu Burgaského zálivu – vidieť z neho súčasne mys Emine, Nesebar, Pomorie a Sozopol; Sveta Anastasija – skalnatý ostrovček v južnej časti zálivu s ruinami starého kláštora; Burgaské minerálne kúpele (mineralni bani) so 41 °C teplou vodou, 17 km na SZ od mesta, na liečbu pohybového a nervového ústrojenstva.
SOZOPOL – prekrásne starobylé rybárske mestečko (6500 obyv.), najstaršie na bulharskom Čiernomorí, 33 km na JV od Burgasu, leží na skalnatom polostrove pri vstupe do Burgaského zálivu. Založené bolo už v r. 610 pred Kr. milétskymi Grékmi ako osada Apollonia Pontia (na mramorovom podstavci tu na brehu stála 13 m vysoká bronzová socha Apolóna, ktorú v r. 72 odviezli na rímsky Kapitol). Zaujímavosti: krivolaké uličky v starom meste lemované typickými drevenými domami s vysunutým poschodím, galérie plné umeleckých diel, historicky vzácne kostolíky (napr. sv. Bohorodičky zo 16. stor.), alebo Archeologické múzeum s cennou zbierkou maľovaných keramických gréckych váz zo 6.-2. stor. pred Kr.). Malebnosť Sozopolu dotvárajú aj dve pláže s jemným pieskom, rybársky prístav, množstvo štýlových vinární a kaviarničiek, a najväčšia bulharská kultúrna udalosť – Umelecké dni Apolonia (Praznicite na izkustvata „Apolonia“) koncom augusta a v septembri. INFO: www.sozopol.com, www.sozopolholiday.com. Okolie: Černomorec – príjemné plážové letovisko v krásnej zátoke, 9 km smerom na Burgas, tvoria štyri pláže v kombinácii so skalami, východnú časť tvorí skalistý breh – obľúbené miesto pre nudizmus a skoky do vody, 2 km južne je kemping Gradina, kde sa stretávajú surfisti. INFO: http://chernomoretz.net/. Asi 2 km severne od Sozopolu leží najväčší bulharský ostrov Sveti Ivan s ruinami stredovekého Kláštora sv. Jána (prístup loďkou).
KAVACITE – prímorské letovisko, 4 km južne od Sozopolu, sa ťahá až po mys Nos Agalina, má nádhernú 2 km dlhú piesčitú pláž Apollonia Beach s piesočnými presypmi. K dispozícii sú hotely, apartmánové vilky, motel a kemping (aj pre karavany), pre milovníkov vodných športov windsurfing. Je tu aj prírodná rezervácia „Pjasačna lilia“ so vzácnou piesočnou ľaliou. Okolie: Djuni Vacation Village – jeden z najmodernejších rezortov Čierneho mora, 7 km južne od Sozopolu (40 km od Burgasu), stavaný od r. 1987, tvoria ho prepychové hotely a dvojpodlažné vily postavené okolo zálivu Alepu uprostred borovicových lesov, piesčitá pláž je dlhá 4,5 km, široká okolo 100 m. Neďaleko sa v močaristej lagúne nachádza ornitologická rezervácia Alepu, blízko pobrežia zas ostrov Sveti Toma s kaktusmi v prirodzenom prostredí. Južnejšie (12 km od Sozopolu), pri ústí rieky Ropotamo, leží ďalšie letné rekreačné stredisko Arkutino s plážou s piesočnými dunami, obklopené dubovým lesom. Zaujímavá je tu prírodná rezervácia Ropotamo – oblasť v údolí rovnomennej rieky až po jej ústie do Čierneho mora, s nádhernými partiami vodných rastlín, močiarnych lekien a brehovými popínavými rastlinami, ktoré dávajú krajine takmer tropický ráz. Žijú tu aj vodné korytnačky a hniezdi množstvo vtákov (interiér rezervácie s močarinami je prístupný loďkami – info: tel. 056-...).
PRIMORSKO – mestečko na polostrove (3000 obyv.), 25 km južne od Sozopolu a 55 km od Burgasu, vzniklo až po oslobodení Bulharska spod tureckej nadvlády v r. 1878 ako rybárska osada Kjuprija. Obľúbené letovisko slovenských turistov má dve odlišné piesčité pláže – Severnú a Južnú, ktorých celková dĺžka je viac ako 10 km. Severná pláž je situovaná do otvoreného mora, na jej konci sa nachádza aj časť pre nudistov. Je tu možnosť potápania. V severnej lagúne pri kempingu Perla, sa nachádza rekreačný komplex bývalého prvého muža Bulharska Todora Živkova, ktorý je dnes prístupný verejnosti. Južná pláž je známa svojimi atrakciami s toboganom, ihriskom na plážový volejbal alebo požičovňou vodných skútrov. Príjemnú atmosféru celému stredisku dotvára množstvo kvalitných ubytovacích zariadení, štýlové reštaurácie, kaviarničky, vinárne, cukrárne, bary, diskotéky i nový aquapark. Pri Diabolskej riečke (Djavolska reka) je štýlová reštaurácia „Djavolsko chanče“ s programom (napr. nestinarské tance na žeravom uhlí). Priemerná letná teplota je okolo 24 °C. INFO: http://primorskobg.com/, www.primorsko-bg.com. Okolie: populárne je Medzinárodné mládežnícke centrum (International Youth Centre), 2 km južne, na ploche 120 ha uprostred starého bukového lesa – celý areál sa nachádza v malebnom zálive smerom k letovisku Kiten, k dispozícii sú športové ihriská, tri tenisové kurty, fitnescentrum, bowling, minigolf, cyklotrasy, na pláži vodné bicykle a lyže, motorové skútre, banán, windsurfing, paragliding a iné. Strážené a bezpečné stredisko s vlastnou infraštruktúrou tvoria hotelové komplexy, bungalovy, množstvo obchodíkov, reštaurácií, diskoték, ambulancie atď. Asi 10 km západne od Primorska leží na úpätí Strandže dedinka Jasna Poljana, celá „zasvätená“ ruskému spisovateľovi Levovi Tolstému (busty, monumenty, knižnica, múzeum, kostoly).
KITEN – mladé prímorské mestečko na brehu zálivu (zal. v r. 1932), v tieni borovicových lesov, 4 km južne od Primorska, je známe dvomi piesočnatými plážami (severná Kiten-Atliman pri rovnomennom zálive, južná Kiten-jug okolo zálivu Urdovica) a skalnatými útesmi – patrí medzi najkrajšie miesta južného Bulharska s bohatými možnosťami kultúrneho, športového vyžitia a zábavy, je tiež ideálnym miestom pre potápanie. Večer sa letovisko mení na pulzujúce korzo lemované obchodíkmi so suvenírmi, stánkami s občerstvením, nechýba ani diskotéka a malý lunapark. Okrem hotelov, apartmánov, reštaurácií a nočných barov, je tu prístav s jachtárskym klubom, južnejšie aj šesť kempingov. INFO: www.kiten-bg.com, http://kiten.start.bg/ (ubytovanie).
LOZENEC – prímorské stredisko, 5 km južne od Kitenu a 65 km od Burgasu, vhodné pre pokojnejšiu dovolenku. Piesčité pláže s postupným vstupom do mora privítajú rodiny s malými deťmi. Príjemný večer možno stráviť v niektorej z miestnych reštaurácií a kaviarní, v porovnaní s veľkými hotelovými strediskami sú výhodou aj nízke ceny v dvoj- a trojpodlažných domoch a vilách, prerobených na malé komfortné hotely. Pri stredisku sú tri kempy (Koral, Jug a Oazis).
CAREVO (do r. 1991 Mičurin) – prímorské mestečko so 6300 obyv., 10 km od predošlého, je východiskom túr do pohoria Strandža. Položené je na dvoch malých polostrovoch okolo krásneho zálivu. Stále viac sa stáva rekreačným strediskom – má tri pláže. Organizujú tu preteky jácht, windsurfingu, v potápaní a iné akcie. Zaujímavosti: na južnom polostrove sú zvyšky stredovekej pevnosti, ktorá stojí na konci mysu Nos Kastro. V časti Vasiliko stojí Kostol sv. Trojice z r. 1810 so vzácnymi ikonami (napr. ikona Sveti Nikola alebo Ján Krstiteľ) z bývalého staršieho chrámu, ktorý spolu s veľkou časťou mesta vyhorel pri požiari r. 1882. Len v okolí Careva sa pestujú subtropické plody – granátovníky, figovníky alebo zázvorové jablká. INFO: www.tzarevo.net, www.tzarevo.info; Okolie: Bălgari – horská dedinka 10 km na JZ, kde sa zachoval pohanský obrad uctievania ohňa (nestinarstvo - tanec na žeravom uhlí), 21. mája, v deň sv. Konštantína a sv. Eleny; Achtopol – rybárske mestečko na skalnatom polostrove, 15 km južne od Careva, so svojimi hotelíkmi a malými reštauráciami, sa stále viac stáva obľúbeným miestom oddychu (zaujímavý je Kostol Nanebovzatia P. Márie z r. 1796 a malý Kláštor sv. Jána stojaci na moste); Sinemorec – osada 6 km južne od Achtopola má tri krásne pláže s hrubým zlatistým pieskom uprostred skalnatého pobrežia, preto more je až krištáľovo priezračné. K dispozícii sú malé nové hotely (napr. Bella Vista Beach Club z r. 2004, typické reštaurácie so špecialitami, chýbajú však bary a diskotéky.
STRANDŽA – pohorie (planina) v JV cípe Bulharska (najvyšší kopec Gradište 710 m n.m.) sa ťahá asi 250 km cez Turecko po Bospor (turecky: Istranca). Kúzlo hôr je v bukových, vavrínových, dubových a olivových porastoch, jedinečnej takmer subtropickej flóre, sú tu krasové jaskyne, meandrujúce rieky, zrúcaniny hradov, chrámov, hrobov a hrobové mohyly (dolmeny). V r. 1995 bol na ploche 1161 km2 vyhlásený Prírodný park Strandža – najväčšie chránené územie Bulharska. INFO: Priroden park Strandža, Ul. Janko Maslinkov 1, Malko Tărnovo – tel.: 003..., e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.bg-parks.net

U ž i t o č n é i n f o r m á c i e

Víza a podmienky vstupu: Bulharsko je od 1. 1. 2007 členským štátom EÚ, preto aj slovenskí občania tam môžu cestovať na 90 dní v rámci 6 mesiacov bez víz, s platným cestovným pasom alebo občianskym preukazom vo forme identifikačnej karty (použitie starších OP sa neodporúča). Platnosť cestovného pasu by mala byť o 3 mesiace dlhšia ako predpokladaný termín skončenia pobytu, minimálne však musí pokrývať plánovanú dĺžku pobytu v Bulharsku. Pri ceste cez Srbsko je však v každom prípade potrebný cestovný pas. Pri vstupe rodiny s deťmi sa vyžaduje aj pre deti do 5 rokov samostatný cestovný pas.
Zastupiteľské úrady: Veľvyslanectvo Bulharskej republiky, Kuzmányho 1, 811 06 Bratislava 1 – tel.: 02-5441 5308 (24 hod. služba), 5443 5971 (konzulárne odd.), fax: 5441 2404, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.bulgarianembassy.sk
Posolstvo Republiki Slovakija, Bulvar Janko Sakazov 9, BG-1504 Sofia, Bulgaria – tel.: 00359-2-942 9210-12, 942 9222, 942 9244, mobil: 00359-88... a 00359-88... (urgent mimo prac. doby), fax: 942 9235, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.sofia.mfa.sk
Dôležité kontakty: rýchla zdravotná pomoc – 150, požiarnici – 160, polícia a dopravná polícia – 166 (982 2983, 831 9079, fax: 982 2233 – nepretržitá služba), dopravná polícia KAT – 166 (982 4...), hraničná polícia – 987 5251, sťažnosti - Riaditeľstvo národnej polície – 982 2978, polícia Primorsko – 0550-..., polícia Slnečné Pobrežie – 055-4..., cestná odťahová služba – 1281, cestná pomoc – 146 (91146, 987 4911), cestné informácie – 521 605, informácie o tel. č. v BR – 144 (úrady a firmy), 145 (súkromné), hlavná železničná stanica v Sofii – 931 1111, 931 120, Letisko Sofia – 02-93..., 720 672, Letisko Varna – 052-5..., Letisko Burgas – 056-870 248.
Dopravné možnosti: Pri ceste vozidlom je potrebný náš platný vodičský preukaz, technický preukaz (resp. osvedčenie), Zelená karta, odporúča sa aj havarijné pripoistenie vozidla. V prípade zapožičaného vozidla by mal mať vodič overenú plnú moc majiteľa vozidla s overeným prekladom do bulharského alebo anglického jazyka. Rýchlostné limity: obec 50 km/h, mimo obce 80 km/h mimo obce, diaľnica 120 km/h. Za používanie cestnej siete, diaľnic a odpočívadiel v BR je povinnosť platiť. Vyberanie poplatkov na hraničných priechodoch pri vstupe do krajiny bolo nahradené systémom zakúpenia cestných nálepiek (tzv. vinetky), ktoré v r. 2007 pre osobné autá (aj s obytným prívesom) a minibusy do 8 miest sú: ročné (59 €), mesačné (9 €), týždenné (4 €), príp. aj jednodňové – možno ich kúpiť na hraničných priechodoch, poštách a benzínových čerpadlách. Spoplatnené úseky ciest sú spravidla označené značkou „vineta“, napr. úsek štátna hranica so Srbskom – Sofia – Plovdiv – Svilengrad – štátna hranica s Tureckom; Sofia – Botevgrad – Šumen – Devnja – Varna (diaľnica Chemus); Plovdiv – Svilengrad – Jambol – Burgas (diaľnica Trakija); Varna – Burgas (pobrežie Čierneho mora). Na hraničných priechodoch BR sa pri vstupe platia tiež poplatky za dezinfekciu – 2 BGN za osobný automobil, alebo za použitie mosta cez Dunaj do Rumunska na hraničnom priechode Ruse – Giurgiu (od r. 2007 je poplatok 12 BGN za osobný automobil). Ostatné ustanovenia cestnej premávky sú totožné s pravidlami EÚ.
Zdravotná starostlivosť: Nemocnice a polikliniky sú vo všetkých väčších mestách a prímorských strediskách, v menších mestách sú ambulancie a lekárne. Odporúča sa pred cestou poistiť v poisťovniach na Slovensku pre prípad ochorenia, úrazu a smrti. Bulharsko je členom EÚ, preto je potrebný „Európsky preukaz zdravotného poistenia“. Do Bulharska nie je potrebné žiadne špeciálne očkovanie.
Bezpečnostná situácia a riziká: Bulharsko patrí medzi krajiny, ktorých životná úroveň neumožňuje širokým vrstvám obyvateľstva vysoký štandard, preto je vhodné zachovávať opatrnosť. Bezpečnosť sa však postupne dostáva na vyššiu úroveň. Treba zvýšenú opatrnosť na doklady, financie atď., vyhýbať sa cestovaniu v noci, nenocovať v aute, dať pozor na falošných policajtov, v prípade podozrivej prekážky na ceste vozidlo otočiť a pokračovať opačným smerom. Pre majiteľov vozidiel sa odporúča zvýšená opatrnosť pri zabezpečení svojho vozidla (v roku 2006 bolo zaznamenaných 8 prípadov odcudzenia motorových vozidiel slovenským občanom, prevažne značky Volkswagen).
Elektrina: 220 V, 50 Hz; normalizované zástrčky európskeho systému.
Časový posun: +1 hod. oproti SEČ a letnému SEČ.
Telekomunikácie: telefonický smerový kód Bulharska +359, Sofia +359-2, Albena a Kranevo +359-5722, Balčik +359-579, Burgas +359-56, Carevo +359-5562, Sv. Konstantin & Elena +359-6151, Kavarna +359-570, Kiten a Primorsko +359-5561, Nesebar, Slnečné Pobrežie a Sv. Vlas +359-554, Sozopol +359-5514, Šabla +359-578, Varna +359-52; mobilná sieť používa roaming – pre dobytie batérií možno bez problémov použiť zásuvky v ubytovacích alebo stravovacích zariadeniach.
Platobný styk: Po vstupe Bulharska do EÚ sa už nevyžaduje preukázanie dostatočného množstva finančných prostriedkov na pobyt, pokiaľ tento nepresiahne dobu 90 dní. Bežnými platobnými kartami je možné platiť prevažne vo veľkých hoteloch, požičovniach áut, čerpacích staniciach a väčšine reštauráciách a obchodoch.
Turistický úrad: Dăržavna Agencija po Turizăm (Bulgarian State Agency for Tourism), Ploščad „Sveta Nedelja“ 1, BG-1040 Sofia, Bulgaria – tel.: 00359-2-933 5826, 933 5811, 933 5845, fax: 989 6939, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.tourism.government.bg
Letecké spoločnosti: BALKAN – Bulgarian Airlines (Aviokompanija BALKAN), Ploščad Narodno Sabranie 12, Sofia, Bulgaria – tel.: 00359-2-988 0663; Sofia Airport – tel: +359-2-984 8359, fax: +359-2-794 158, 723 496, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Bulgaria Air, Informacionen centar, Sofia – tel.: +359-2-4020 400, 4020 405-06, fax: +359-2-986 2488, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.air.bg; Letišče Varna – tel.: +359-52-573416, fax: 505007, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. ; Viedeň – tel./fax: +43-1-587 5418, mobil: +43-676-956 6006, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Lodná spoločnosť: Navigation Maritime Bulgare (Navibulgar), Primorski bulevard 1, BG-9000 Varna, Bulgaria – tel.: +359-52- 633 100, fax: 633 033, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.navbul.com
Požičovne áut: pre celé Bulharsko – www.rentacarbulgaria.com
Internet: www.tourism.government.bg, www.bulgariatravel.org, www.visit.bg, www.visitbulgaria.net, www.bulgarian-tourism.com, www.picturesofbulgaria.com, www.beachbulgaria.com, www.bulgariansearesorts.com, http://varna.start.bg/ (Čierne more - sever), http://www.kvartiri.ltd.bg/ (ubytovanie), www.bulgarianmonastery.com (kláštory)
– v slovenčine a češtine: www.invia.sk/bulharsko/, www.zajazdy.sk/bulharsko/, www.travel.sk/leto/bulharsko/, http://dovolenka.skrz.sk/bulharsko/, www.meteo.sk/letoviska/bulharsko (aktuálne počasie), http://bulharsko.orbion.cz/, www.barevne-bulharsko.cz, www.bgr.cz, http://bulharsko.proweb.cz/

© Ing. Stanislav Šimek
(Zmena údajov vyhradená)

• < Predch.
• Nasl. >