O čom som hovoril na zasadnuté VUC v Lučenci dňa 26. 3. Preberal sa aj cestovný ruch, ktorý je tu vraj na tom veľmi zle.
Dlhé roky sme v okrese Lučenec nehľadali možnosti dovoleniek. S výnimkou vodnej nádrže Ružiná. Tá dnes stratila iskru. Podarilo sa obnoviť kaštieľ v Divíne, dať do poriadku hrad, odkanalizovali sa obce, vo vode, ktorá je výrazne čistejšia už nestrašia riasy, žiaľ služby sú na nízkej úrovni. Časť Ružiná je dokonca nulová, pre nedoriešené majetkovo právne vzťahy. I keď, vraj sa niečo zmení. Uvidíme. Časť Divín nedokázala skvalitniť služby, ostala nostalgickou spomienkou na obdobie socializmu. Vtedy to stačilo, dnes nie. Ibaže, služby a aktivity okolo vody sú práve to, čo môže byť sliepkou znášajúcou zlaté vajcia. Toto nemá byť bezhlavá kritika. Na Ružinú chodím rád si zaplávať. Služby tam rád nemám.
A teraz poďme k niečomu príjemnejšiemu. I keď, zase nebudem chvíľočku hovoriť niečo pozitívne. Ubytovacích kapacít vraj ubúda, počet prenocovaní dlhodobo klesá. Znamená to, že okres ide v cestovnom ruchu dole vodou? Ja tvrdím, že opak je pravdou. Zverejnené tatistiky mierne spochybňujem, alebo som aspoň presvedčený, že už za uplynulý rok sa objaví obrat k lepšiemu. Tie posledné sú z roku 2016.
Zrekonštruovaný hotel v Haliči je prvým príkladom premeny. Na veľmi vysokej úrovni. Nemohol som navštíviť všetko, oceňujem však aj zmenu hotela Slovan v Lučenci, nový výborný hotel Miraj na okraji tohto mesta a vysoko oceňujem aj pohyby, ktoré sa dejú okolo prameňa v Rapovciach. Hotel Miraj má napríklad dve podoby. Kongresovú, mimo sezóny a kúpanie sa v morskej vode v čase leta. Opäť sa tu buduje, rastie aj nové kongresové centrum. Myslí sa teda na intenzívnejšie využitie mimosezóny.
Rapovce, to je veľká budúcnosť okresu. Voda je svojim zložením veľmi podobná Podhájskej. Tam dokázali vytvoriť centrum cestovného ruchu, ktoré navštevuje vyše 600 000 ľudí ročne a ktoré ponúka v rôznych aktivitách vyše 1200 pracovných miest. A takto vidím aj budúcnosť Rapoviec. Zatiaľ je ubytovania málo, ale už sa začínajú stavať chaty na neďalekých pozemkoch. Pribudlo wellness centrum, ktoré sa rozrastá a rastie aj ponuka na letnom kúpalisku. Iste, potrvá to ešte pekných pár rokov, ale rozvoj sa už naštartoval. Aj v podobe ubytovania v penziónoch v Rapovciach. A čo taký penzión v Pleši výrazne zameraný na poľovnícky turizmus? Kto vie, že aj tu vyrastá veľké wellness centrum? Ubytovacie možnosti sú i vo Fiľakove a samozrejme, že aj okolo Šomošky, ďalšie penzióny a penzióniky vznikajú aj na ďalších miestach.
Prečo sa toľko venujem ubytovaniu? Lebo, to je konkrétna hlavná aktivita cestovného ruchu prinášajúca zamestnanosť a príjmy na dani z ubytovania i ďalšie benefity. Niektoré aktivity tohto druhu sú vlastne diverzifikáciou rizík z inej činnosti. To je jedno. Hlavne, že sa do cestovného ruchu investuje. Dôležité pritom je analyzovať podmienky pre podnikateľov, ktorí vlastne ako jediní majú šancu prinášať v rôznej podobe peniaze a úspech.
Fiľakovský hrad vlani navštívilo zhruba 27 000 návštevníkov. Potrebujú dobudovanie parkovísk a ich dobré označenie. Neobjavujem Ameriku. To všetko sa už vo Fiľakove deje. Som presvedčený, že to prinesie profit aj tomuto malebnému mestečku.
Mám rád dobré jedlo a dobré jedlo považujem za veľmi dôležité z hľadiska rozvoja cestovného ruchu. Výborné služby sú na kúpalisku v Miraji i v Rapovciach. V Divíne nie je počas víkendov ani v sezóne otvorená žiadna reštaurácia. Tá zatiaľ nie je ani v Rapovciach. Ja nesúdim. Je ťažké, ak nie nemožné otvárať reštaurácie tam, kde je nízka domáca kúpna sila. A hostí nie je zatiaľ toľko, aby to zvrátili. Boj o prežitie je ťažký. Vyhrá kvalita, nápaditosť, odvaha. Vo Fiľakove, aby som to odľahčil, sme debatovali o maďarských a slovenských špecialitách, ktorými by mesto malo v sezóne hýriť. A dodal som, že to nemusia byť prvoplánovo len halušky. Dostal som zaujímavú odpoveď. Vraj hostia z Maďarska chcú len halušky. Takže, trh a jeho požiadavky mi dali po nose. Čo neznamená, že kvalita nepôjde hore. Mnohí podnikatelia v cestovnom ruchu podnikajú aj v agrorezorte a ponúkajú aj vlastné produkty. Čím bude viac hostí, tým viac sa teda bude na úspechu podieľať aj poľnohospodárstvo. V spoločnosti Novolandia sme sa bavili o mimosezónnych produktoch kuchyne ako o ťaháku. Ide o kačky, husi, ja som hovoril aj o mäsových holuboch či kapúnoch, ktoré sú mimoriadne cenené medzi labužníkmi./ Ide o vykastrované a dokrmované kohúty./ A vtedy som sa dozvedel o tom, ako sa rozbehne komerčný chov úhorov. Odpadová voda z Rapoviec je na to ako stvorená. V meste Lučenec som neodolal, hoc aj ako diabetik, úplne čerstvej torte z výrobne, Ratka sa stáva známa ovčími výrobkami – jednoducho vlak sa rozbehol. Tu nie je úpadok, tu je rozvoj. V Miraji som si dal jahňacinu pripravenú na úrovni špičkových európskych kuchýň. Inak, aby nedošlo hneď k rečiam, dal som o sebe vedieť až po obede a zaplatení účtu.
V Ratke je aj akési malé, štvorjamkové golfové ihrištiatko, sú tu výborné cyklotrasy, geopark, ktorého atraktívnejšia časť je nateraz v Ipoly Tarnoci. Je to fantastická prehliadka praveku a tak ako to v Maďarsku býva, aj so službami. Lenže, Lipovianske pieskovce ešte nie sú celkom objavené. Verejnosťou. So svojimi kmennými guľami. A čo by ste povedali na neveľkú Mučínsku jaskyňu s otlačkami zubov, či listov mohutného stromu. Už, už je na spadnutie vodáctvo na Ipli, kde bude viacero splavnených úsekov aj na pltníčenie.
A potom kultúrne aktivity. V sezóne považujem za samozrejmosť, že VUC zariadi, aby v kultúrnych inštitúciách v jeho správe zrušili voľné pondelky. Dovolenkári chcú dovolenkovať aj v pondelok. Vytvoria sa aj podmienky na predstavovanie sa kultúrnych skupín. Ich dvojjazyčnosť tu bude veľkým prínosom. Teraz sa dostávam aj k tomu, čo by sa urýchlene malo urobiť. Napríklad taká cesta z Mučína na Pleš. Bola v pláne, no vlani to akosi nevyšlo. Nejdem odbiehať od témy a riešiť príčiny. Smerom na Krtíš a Poltár treba poriadne dokončiť značenie cyklotrás. OOCR by stačilo vraj nejakých 10 000.
Čo tento región potrebuje? Je toho veľa. No, napríklad intenzívnejšie vtiahnutie podnikateľských subjektov do OOCR a teda aj spolupráce. Tu nejde len o dotácie, ale o poznanie, že čím je ponuka bohatšia, čím je viac lákadiel, tým je väčšia šanca na úspech. Nevraviac o nových pohľadoch, ktoré podnikatelia prinášajú. Majú ťah na bránku. Cením si, že OOCR ide robiť akési dni cestovného ruchu. Ako popularizáciu tejto formy podnikania. Aj tu vidím príležitosť na spoluprácu VUC.
Nepozerajme sa na svet podozrievavo a nenávistne. Nevšímajme si klebety a senzačné odhalenia. Posledný mesiac ich priniesol neúrekom. No, koľké z nich sú pravdivé, koľké výsledkom hystérie? Podobne je to aj s hodnotením tých najmenších. Mnohí robia na čierno. Je to len ich chyba? Nie je problém aj v tom, že namiesto pomocnej ruky sa im dostáva administratívnej päste štátnej pýchy. Nemôžem napríklad pochváliť jedno ubytovacie zariadenie za to, že hosťom ponúkali vlastné, bez chémie dopestované paradajky a papriky. Aj takáto aktivita podlieha istým predpisom. A mohol by som im uškodiť.
Tu sa dostávam k poslednej úvahe tohto vystúpenia. Aby nedošlo k omylu, chválim spracovaný materiál i navrhované opatrenia, čo je veľká novinka, no podsúvam tu aj niečo iné. Je najvyšší čas začať s mediálnou propagáciou kraja a jeho zaujímavostí. V drobnostiach, no nech to už ide. Je najvyšší čas chopiť sa aj možnej legislatívnej aktivity VUC. Pri zbieraní nedostatkov a problémov nestačí zanadávať si, treba prejaviť aktivitu. Smerovať k vláde a parlamentu problémy s ktorými ľudia žijú a usilovať sa o nápravu zákonov a predpisov, ktoré ľudí dusia. Neraz aj dobrá myšlienka zanikne v spleti dodatočných pokynov a predpisov. To nerobia len politici, ale aj byrokrati. Chcú sa zakryť perinkou istoty, že všetko je zákonne zabezpečené. Ibaže, život ide svojou cestou. Teraz myslím napríklad na predaj z dvora, ktorý nateraz funguje skôr načierno ako legálne. Pritom, práve to by mohlo byť ďalšie veľké obohatenie ponuky.
Nevenoval som sa všetkým aspektom vývoja v cestovnom ruchu. Nemal som už čas venovať sa napríklad školstvu. Mrzí ma to, lebo školstvo je veľmi významné i v súvislosti s nastupujúcim dynamickým rozvojom.
Okres Lučenec hodnotím z hľadiska rozvoja cestovného ruchu ako mimoriadne perspektívny a zaujímavý. Aj preto, že na to má základnými atraktivitami, aj preto, že ľudia tu už teraz dokazujú svoje uvedomenie si príležitosti. A pokiaľ ide o VUC, je to šanca pomôcť. Ibaže nestačí o všetkom hovoriť v čase budúcom. Je najvyšší čas hovoriť v čase prítomnom a neskôr aj minulom. Tak aby sme namiesto slova urobíme, častejšie a hrdo využívali slovo urobili sme.
