Prečítané: 226x

Prijmime cudzie občianstvo. Samospráva môže byť vážená. Vianoce ako príležitosť na darovanie dovolenky.

Tak som si pomyslel na bystrickom moste...Prijmem cudzie občianstvo, hoci aj maďarské. Slovenské mi úrady potom vezmú. A ja budem vlastne zahraničný investor. Štátu oznámim, že redakciu prenesiem niekde do Rumunska...Hneď budem mať daňové prázdniny. Bože, aké je to len úžasné, byť cudzincom na Slovensku.

V turizme na Slovensku v rôznych postaveniach a funkciách robí približne 120 000 ľudí. V Čechách, kde majú štatistiky presnejšie, je to zhruba 350 000. Alebo, dá sa argumentovať aj inak, je to 8 % všetkých pracovných pozícií. Keď si to vo vláde /českej/ prečítali, podlomili sa im kolená a rozhodli sa cestovný ruch, ako významné ekonomické odvetvie ofukovať, brániť a podporovať.

Na Slovensku nedám ruku do ohňa ani len za ten jediný spomínaný údaj. Nie je oficiálny, je to len odhad. Skutočne dôležité a potrebné štatistické údaje jednoducho nemáme. Nie je na ne čas ani priestor. Neustále sa spracúvajú iné, nezriedka menej dôležité údaje.

V každom prípade je v cestovnom ruchu zhruba 120 000 platičov daní prispievajúcich na daňové prázdniny zahraničných investorov poskytujúcich pár sto, či tisíc pracovných miest. V prípade skutočne premysleného a cieľavedomého rozvoja by platičov daní mohlo mohlo byť minimálne o 50 000 viac. A netreba sa báť ani nášho odchodu do Rumunska. Myslím, že by nás odtiaľ hnali.

Celé slovo šéfredaktora si prečítate v decembrovom vydaní časopisu Cestovateľ.

Ľubomír Motyčka, šéfredaktor a vydavateľ, ktorý verí v duchovnú silu človeka.