Prečítané: 325x

Grécko sa predáva, ale...Negatíva last minute ponúk/Profesionalita v žurnalistike/Čím je atraktívne Slovensko.

Je fakt, že uprostred sezóny sa zájazdy do Grécka predávajú dobre. Ide o to, či aj za dobrú cenu. Niečo iné je samozrejme dobrá cena pre zákazníka a niečo iné pre cestovnú kanceláriu. Kto tohto leta videl niektorú z gréckych destinácií, vracal sa obyčajne spokojný. Pokiaľ nenatrafil na nejaký nekvalitný produkt. To sa stáva a sťažnosť tohto druhu máme aj v tomto čísle Cestovateľa. Napriek tomu, že väčšina ľudí je v Grécku spokojná, mediálne je to inak. Sám som bol na besede v jednej z televízií a problému Grécka sme sa nevyhli. Skúšal som to vysvetliť. Všade tam, kde vládne turizmus, sa Gréci usilujú ukázať priateľskú tvár. A poskytovať slušné služby. Na námestí pred parlamentom v Aténach je však demonštrácia. A to je to jediné, čo sa do médií dostane. V dvojmiliónovej metropole sa búri 20 000 ľudí. 2 000 extrémistov vystrája. Veď to sa už dostávame k nejakému promile. A všetko na jednom, jedinom mieste.

Čerstvá informácia. Taxikári a dopravcovia si v okolí Atén urobili z turistov rukojemníkov. Išlo o pár desiatok ľudí, no správa prešla mediálne celým svetom, ktorý to zaujíma. Medzitým sú tu ďalšie kroky súvisiace s gréckym dlhom. Upokojí sa situácia a prestanú aj tie malé nepokoje?

Alebo sa Grékom ešte priťaží? Teda, napríklad, že veľkí touroperátori nepodpíšu na budúci rok zmluvy? Prečo majú donekonečna predávať nerentabilne? A to teraz nemyslím na touroperátorov slovenských, ale napríklad na britských a nemeckých.

To by sa grécka kríza ešte prehlbovala. V turistických centrách sa vraj už pomaly dvíha hnev. Proti vlastným demonštrantom. Pretože, kým jedni bojujú o vymanenie sa z krízy prácou, druhí svojimi nepokojmi krízu ďalej prehlbujú.

Teraz trochu odbočím od cestovného ruchu ako takého. Demokracia je vlastne nepríjemný vynález. Pokiaľ politici podliezajú a získavajú hlasy a ľudia im ich dávajú na základe nezmyselných sľubov, nesú svoju mieru zodpovednosti za populistickú politiku. Práve oni totiž doplácajú na to, že politikov držali pri moci. Politikom sa vlastne nič nastane. V čase, keď boli pri moci, si nahrabali viac ako dosť.

Ide teraz len o to, aký výber má občan a do akej miery je populizmus politickou nevyhnutnosťou pri získavaní popularity.

Vráťme sa teraz do sveta turizmu. K našim milovaným last minute ponukám. Stali sa súčasťou našich cestovných kancelárií, kde na jar trpia depresiami v čakaní na klienta a v lete padajú od vyčerpania. Rozhodovanie sa o dovolenke na poslednú chvíľu prináša klientovi nesporné finančné výhody, ale aj riziká. Najmä z hľadiska budúcich rokov. A v prípade, napríklad Chorvátska aj okamžite. Tam už v polovici leta nie je dosť hotelových ponúk. Hotely ich predali iným záujemcom. Napríklad tým, ktorí nechceli ísť do Grécka. A nemá každá slovenská cestovka na to, aby všetko nakúpila na jeseň na garancie a potom do ďalšieho leta s hrôzou čakala, či to niekto kúpi.

Čím viac je niekde last minute ponúk, tým je väčší predpoklad, že destinácia zmizne z katalógov cestoviek. Robiť so stratou nechce nikto. Ponuka sa zúži na najmasovejšie centrá turizmu a nikto nepôjde do rizika pri objavovaní noviniek, či udržiavaní ponúk v menej frekventovaných letoviskách. To sú zákony trhu, ktoré pôsobia nemilosrdne.

Nevraviac už o kvalite. Kvalita a cena úzko súvisia. Viem, že dôležitý je aj pohľad do peňaženky, na konci sezóny však rozhoduje i pohľad cestoviek na vlastné účty a počítanie ziskov i strát.

V tomto roku sa častejšie ako inokedy stretávam s tým, že predo mnou viacerí ľudia z turizmu nadávajú na novinárov. Výrazmi, ktoré sú nepublikovateľné. Až keď im s úsmevom pripomeniem, že aj ja som novinár, občas sa zarazia a občas hodia rukou s odôvodnením, že to je niečo iné.

V médiách sa priam masovo prejavuje neprofesionalita. Obyčajne orientovaná negativisticky. Napríklad v leteckej doprave. Pre mňa nie je prekvapením meškanie charterových lietadiel, v Nemecku je to zhruba 10%, no u nás je z toho obrovský problém. Isteže je. Ani ja by som sa netešil, keby som s deťmi 5 – 10 hodín bez informácií čakal niekde na letisku. Lebo aj to sa v extrémnych prípadoch stáva. Našťastie, počet podobných meškaní je po horúcom začiatku sezóny už zriedkavejší. Aj tu sa totiž prejavuje to, že ak má byť letecká doprava lacnejšia, lietadlá musia lietať čo najčastejšie. Prestávky medzi letmi sú také krátke, že ak sa objaví nejaká porucha, okamžite sa to prenesie aj na dva, tri ďalšie lety.

Iné už je, do akej miery letiská a letecké spoločnosti podobné problémy zvládajú s informovaním pasažierov, s občerstvením, vytvorením ľudskejších podmienok. Zdá sa, že toto je problém, na ktorý sa tiež treba zamerať. Nepomôže však hystéria, ani v leteckej doprave, ani v ukazovaní tých istých obrázkov nejakých nepokojov prestrihovaných pohľadmi na pláž a slovami o ohrozovaní turistov. A už tobôž nepomôžu komentáre na spôsob jedna baba povedala, či odvážne hodnotenie problému, o ktorom kolega novinár nič nevie.

Z hľadiska dnešných potrieb je síce najdôležitejšie to, aby informácia vyznela čo najdramatickejšie, no nebola by od veci aj serióznosť a aspoň minimálna znalosť problematiky. Možno by stálo za to, keby sa v redakciách postupne špecializovali niektorí novinári na problematiku turizmu. Tak, aby sa o nej po čase aj niečo naučili.

A ešte jedna drobná témička. V tomto čísle Cestovateľa sa dosť výrazne venujem Zamaguriu a severnému Spišu. Veľmi ma zaujalo nadšenie ľudí pre rezbárstvo – plastiky a drevené sochy som videl skoro všade. Netvrdím, že je to vždy veľké umenie. Aj tu sa však prejavuje zmysel pre krásu, túžba niečo tvoriť a byť osobití.

Mám rád ľudí, ktorí ku komercii pridávajú svoje srdce. Sú na správnej ceste. Chcú sa odlišovať od sveta tým, že sú sami sebou. A to je aj najväčšie európanstvo. V ňom bude stále viac platiť, že zaujímavá je výnimočnosť, originalita, nie kopírovanie cudzích vzorov.

Ľubomír Motyčka