Prečítané: 382x

Budeme mať konečné ceny? Leto a last minute. Regióny sa pripravujú.

Naši „neobyčajne Obyčajní ľudia“ z parlamentu zrazu otvorili tému konečných cien. Je to zaujímavé, ale KDH sa sústredilo na zákon o cestovnom ruchu, SDKÚ na administratívne zjednodušovanie podnikania a teda aj cestovného ruchu, Most – Híd na rekreačné šeky a na zjednodušovanie poľnohospodárskeho podnikania. Čo tiež vlastne patrí k cestovnému ruchu, lebo to môže priniesť bohatšiu ponuku okolo centier cestovného ruchu. Je to fajn, niečo z toho sa hádam už len podarí. V každom prípade môžeme konštatovať, že bariéra mlčania okolo turizmu sa prelomila.

O čo ide pri konečných cenách. Sú krajiny, kde tento zákon už majú, najnovšie funguje v susedných Čechách. Zjednodušene povedané, všetky povinné platby v rámci zájazdu sa stanú súčasťou ceny, ktorá sa bude prezentovať už ako konečná. Len s nepovinnými príplatkami.

Poznám cestovné kancelárie, ktoré to už zaviedli. Pokiaľ robia letecké zájazdy, ťažko uspejú. V reklame sú o 130 až 170 eur drahšie. V tých druhých cestovkách treba uvedené sumy tiež zaplatiť, ale prvotný pohľad na cenu je rozhodujúci k návšteve tej-ktorej cestovnej kancelárie.

Trochu jednoduchšia situácia je pri organizovaní zájazdov autobusmi, či individuálnou dopravou. Tam je konečná cena častejšie samozrejmosťou. I keď, buďme úprimní, aj tam neraz preniklo oddelenie dopravy od ubytovania. Najmä v záujme reklamy, aby bolo výsledné číslo čo najnižšie.

Tento problém sa dá riešiť len zákonom. Ak ho riešiť treba. Je veľa názorov toho druhu, že človek si predsa musí vedieť spočítať reálnu cenu. Že naši ľudia sú gramotní.

Ibaže, napríklad v júni sa ceny zájazdov bez príplatkov dostali v niektorých prípadoch na nižšiu úroveň, ako boli samotné príplatky. Last minute urobilo svoje.

Je zrejmé, že väčšine ľudí by sa konečné ceny páčili. Dokonca aj mnohým cestovkárom. Už v reklame by sa opticky odlíšili reálne ceny zájazdov autobusových od leteckých. Človek by nemusel pripočítavať peniaze a zratúvať reálne náklady, mal by všetko jasné.

Prvotný malý šok z vyšších cien by rýchlo pominul a ľudia by pochopili, že konečné ceny sú naozaj konečné. A tým, že by celý problém riešil zákon, nemohlo by sa stať, že tí ostatní budú mať zájazdy opticky lacnejšie.

Som zvedavý, ako to dopadne. Priznám sa však, že viac ma zaujali júnové last minute ponuky. Až sa mi odnechcelo robiť a žiadalo sa mi niekde cestovať. Za taký lacný peniaz? Prečo nie. Ponuka, aj keď cestovky znížili nakontrahované kapacity, v júni výrazne prevýšila dopyt. Ťažko je s tým niečo robiť, lebo hotelieri tiež chcú predať aj mimosezónu. No a v lete bude dovoleniek možno aj nedostatok. Bez ohľadu na obrovské očakávania verejnosti, ktorá by chcela pokračovanie júna. Je tu júl a treba počítať, že sa bude stále výraznejšie predávať za podstatne vyššie ceny. Last minute ponuky ostanú, bude ich však menej.

Čo je vlastne podstata last minute ponúk? Ide o dopredaj toho, čo ostalo, čo prípadne vrátili iní klienti, lebo sa im niečo prihodilo a cestovať nemôžu. Všade vo svete je to doména nezamestnaných, študentov a penzistov. U nás je to súčasť masového športu. Nechápem, ako si niekto môže zobrať dovolenku zo dňa na deň. Bez plánovania, zabezpečenia povinností v robote a podobne. Iste, dá sa to aj tak, že si naplánujem dovolenku a potom uvidím, ako to dopadne. Možno niečo zoženiem.

Cestovky sa bránia napríklad aj tým, že základné ceny sú vyššie. Aby bolo z čoho zlacňovať. Aj tak sú však často na hranici prežitia. A ako to už býva, najvyššie zisky sú tam, kde je najnižšia kvalita a čakanie na ľudské zmúdrenie sa z roka na rok odkladá.

Last minute ceny budú ešte dlho strašiakom slovenského cestovného ruchu. Toho, ktorý vyváža, ale aj toho, ktorý sa realizuje na Slovensku.

Na Slovensku je zaujímavá situácia. Už sa na svet predierajú informácie o novej podobe zákona o cestovnom ruchu. A regióny sa pripravujú. Dokazujú tak, že sú životaschopné a vedia sa prispôsobovať novým pomerom. Veď, už sa masovo chystali i na realizáciu predchádzajúceho zákona prijatého ešte za „ Fica“ a upravovaného za súčasnej garnitúry. Dá sa to predsa aj tak, aj tak.

Je to dobré. V regiónoch sú menej výrazné politické turbulencie, ich život natoľko neovplyvňuje vysoká politika, znižuje sa vplyv nekompetentnosti politických zástupcov našich občanov. Čim viac sa toho dostane do regiónov, tým menej moci bude mať štát. A to môžeme len privítať.

A ešte jedna poznámka na záver. Strašne mi je ľúto vyhasnutého detského života na dovolenke v Egypte. Nerobím bulvár, i keď to ma možno bude stáť veľa, ale nemienim sa v tom vŕtať. Len mi je strašne ľúto, že sa to stalo.