Prečítané: 493x

Ako je to v politike? Konečne prichádza sezóna.

Človek má prirodzený sklon rešpektovať isté autority. Najmä ak majú za sebou úspechy v raste ekonomiky i životnej úrovne. Čo si však myslieť vtedy, ak ten istý človek neľútostne ide po „vlastnej“ reforme, ktorá priniesla úspech a ktorá bola motivujúca.

Príklad viacerých krajín dáva za pravdu všetkým, ktorí chcú stabilizovať verejné financie. Bankroty štátov môžu byť zaujímavé pre finančné inštitúcie, avšak ťažko ich prijať s nadšením na vlastnej koži. Na horšie sa vždy ťažko zvyká.

Prvé nové reformné kroky priniesli vyššie daňové zaťaženie a to zase pokles rastu ekonomiky. Tá vlastne rastie len vďaka utešene sa rozvíjajúcim silným európskym ekonomikám. Až o rok vraj príde rast aj vďaka vnútornej spotrebe.

Uťahovanie si opaskov táto spoločnosť dobre pozná. Chvíle rozvoja a optimizmu sú oveľa kratšie.

Aj preto, keď vidím v televízii ministra financií Ivana Mikloša ako oznamuje ďalšie nevyhnutné úspory, cez rast daňového zaťaženia, dostávam žalúdočné kŕče. Kde je motivácia k práci, , kde sú stimuly na rozvoj? Podporíme pár zahraničných investorov a urobíme z toho veľkú slávu. To je strašne málo.

Nastane definitívny súmrak živnostníkov a malého podnikania? Ľudia sú už dnes do značnej miery demotivovaní, v chudobných regiónoch snívajú len o práci v zahraničí. Počas besedy v Tisovci, so 60 študentmi cestovného ruchu, len traja zdvihli ruku, že chcú robiť v tejto branži a všetci traja v zahraničí.

Netreba začať niekde od motivácie? A od viery v budúcnosť? Či od viery vo vlastné sily?

To, čo sa presadzuje, vyzerá ako posilňovanie funkcie štátu. Viac vybrať, viac prerozdeliť. A teda viac vládnuť.

Len jeden politik, Alexander Dubček, v roku 1968 vyhlásil, že tu nie sme na to, aby sme vládli, ale slúžili. A to bol prosím pekne reformný komunista, žiadny demokrat.

Je tento stav dôsledkom veľmi zlej ekonomickej situácie, dôsledkom toho, do čoho nevidíme, alebo je to znak istej vyhorenosti ekonomických politikov, vrátane Ivana Mikloša?

Ja ako radový občan, ak prijmem Dubčekovu teóriu, že štát a jeho úradníci majú občanovi slúžiť a nie vládnuť mu , musím konštatovať, že zatiaľ sú služby občanovi nielen nekvalitné, ale aj čertovsky drahé. Tu očakávam reálne zmeny.

Pokiaľ ide o domáci cestovný ruch, začínam byť mierny optimista. Venuje sa mu poslanecky Ľudovít Kaník z SDKU, môj priateľ Zoltán Kovács zo strany Most – Híd a oficiálne problematiku cestovného ruchu zastrešuje KDH. Aj cez vedúce posty v príslušných štátnych orgánoch.

Prináša to istú politickú súťaživosť, zvyšuje sa tlak na presadenie viacerých zámerov naraz. Legislatívne spomalenie sa môže vypomstiť, lebo s návrhmi príde niekto druhý. Aj keď v rámci koalície.

Na druhej strane však, ako to vidíme v iných prípadoch, mocenský boj môže byť aj v tomto smere viac ako záujmy občanov. Tak sa môže stať, že vznikne patová situácia z akejsi kompetenčnej žiarlivosti. A neurobí sa zase nič.

Výhoda tých, ktorí sú v kontakte s reálnym cestovným ruchom je v tom, že cítia stratu trpezlivosti v branži a vidia, že ak nie teraz, potom už dôveru nikdy nezískajú.

No ale poďme konečne k moru. Tam sa nakoniec väčšina dovolenkárov chystá. A bude ich okolo 600 000. Väčšina pôjde dovolenkovať cez cestovné kancelárie. A tam sa teraz začína veľká sezóna. Po zimnom first minute a jarnom útlme nastáva čas intenzívneho predaja. Ak by všetko malo byť tak ako vlani, počas júla a augusta klesnú last minute na minimum a cestovkári budú opäť spokojní.

Egypt ide a pôjde ťažšie, tak isto aj Tunisko, staronovým hitom sa ukazuje byť Mallorca a vôbec španielske destinácie. A to už nevravím o Turecku. Vzostup čaká Bulharsko i Chorvátsko. Ozaj a viete o tom, že vlani sa zvýšil záujem o grécky Rodos? A tento trend vraj pokračuje. Celkove grécke destinácie krízou veľmi neutrpeli. Je tam príliš krásne a dobre.

Osobne ma teší ďalší rast záujmu o poznávacie zájazdy. Nie je rýchly, ale rok čo rok ide hore. Upozorniť chcem najmä na akúsi kombináciu poznávaco-pobytových zájazdov. Je to výborná alternatíva.

Tak isto a tým končím, more už nie je jediným lákadlom. Rakúšania si mädlia ruky ako Slovákov pribúda a vôbec si nesťažujú ani Maďari či Česi. A sám som veľmi zvedavý, lebo sa mi zdá, že doma je ticho pred búrkou. Propagácia Slovenska na Slovensku je zatiaľ veľmi riedka.