Prečítané: 431x

Ako sa rozhodujeme? Pozor na štát a jeho predstaviteľov. Čítajte cestovatel.eu a môžete aj spolupracovať. Už sa to začína.

V cestovných kanceláriách začiatkom mája obyčajne ešte počítajú muchy. Napätie sa dá krájať nožom a všetci očakávajú o čo vlastne bude najväčší záujem. Od druhej polovice mája do konca júna príde čas veľkých last minute akcií, no každý predajca už viac menej bude vedieť ako na tom je. Záujem sa jasne vykryštalizuje. Zatiaľ sú jednoznačne spokojní tí, ktorí predávajú Bulharsko, pomerne dobre sa darí Grécku, boom zažíva Malorka a vôbec Španielsko.

Tí, ktorí predávajú Chorvátsko dobre vedia, že si ešte musia na záujem počkať. Je to tak každý rok a v lete by predali nakoniec aj viac zájazdov, no už niet čo. Podobne je to aj s Talianskom. Už sú tu prvé náznaky, že sa rozhýbe i Tunisko a Egypt. No a Turecko bude maximálne plné. Taký záujem ako teraz ešte nezažilo. Bude doslova vypredané. Dúfajme len, že hotelieri nakoniec nepredajú viac lôžok ako majú. Občas sa o to pokúšajú. Veď čo ak niekto niečo zruší? Prečo mať prázdne izby? Ibaže, čo ak nikto nezruší? Z toho býva bolenie hlavy. Znovu a znovu opakujem. Porovnávajte ceny s hviezdičkami hotelov. Najviac sa pýtajte a overujte si pravdivosť informácií vtedy ak sa rozhodnete pre najlacnejšiu ponuku. Môže byť dobrá, ale môže sa v tom skrývať aj nejaký problémik. A teraz čosi pre podnikateľov. Alebo, aspoň o nich. Je verejným tajomstvom, že štát vlastní množstvo chát a rôznych iných ubytovacích zariadení.

Vlani jeden môj kamarát dostal do nájmu chatu. Od štátnej inštitúcie, ktorá si ročne pripisovala straty z prevádzky. Vlani dostala od známeho nájom a ten chatu aj dobre obsadil. Potom dal zariadenie do ponuky v katalógu, dostal na podpis zmluvu o nájme od príslušnej inštitúcie, podpísal a čakal. Po dlhšom čakaní nastala zmena. Všetko je zrazu inak. Vraj je to riziko podnikania a ako mohol taký skúsený odborník v cestovného ruchu niečo predávať, ak to právne ešte nebolo celkom dotiahnuté. Reči o tom, že medzi slušnými podnikateľmi platí aj dané slovo, že sa predáva od Vianoc a nie od mája, sú už len smutným výkrikom človeka s dlhým nosom. Pozor na štát. Rád dlho rokuje, však jeho zástupcom plat beží, ale je neseriózny. Kedysi mali na to naši predkovia okrídlený výrok.

Panská láska na zajačom chvoste.

Mnohí čitatelia už zaregistrovali našu inovovanú web stranu cestovatel.eu. Máme na nej okolo 600 reportáží z časopisu, máme na nej slušnú zbierku bedeckrov, no a ponúkame aj rozsiahle spravodajstvo. Užitočné pre ľudí v cestovnom ruchu, ale aj pre tých, ktorí hľadajú nejaké zaujímavé podujatia. Stačí nám poslať e-mailom do redakcie informácie o tom čo kde sa deje, aké zaujímavé udalosti sa odohrávajú v regiónoch Slovenska, v hoteloch, alebo aj v cestovných kanceláriách. Osobitne sa tešíme aktuálnym informáciám zo stredísk cestovného ruchu doma i v zahraničí. Časopis, to sú články a fotografie. Internet, to sú zase rýchle informácie, prípadne spomienky na to, čo časopis už publikoval. Jednoducho, paralelne existujú vedľa sebe dve podoby Cestovateľa. Tlačená na papieri a internetová. Každá je iná, jedna podporuje druhú.

Staňte sa aj vy spolupracovníkmi, spropagujte sa nepriamo – cez akcie, zaujímavosti. Pozor však na reklamu! Za tú sa platí. Ale to naši čitatelia veľmi dobre vedia. A už teraz sa teším ako často sa budú hneď od mája objavovať zaujímavé správy od našich čitateľov.

Ešte som tak rozmýšľal. Strašne chceme byť zviditeľnení vo svete aby si nás už neplietli so Slovincami. Máme my to smolu. Keď sa rozdelilo Československo, pokrikovali na mňa vo Francúzsku ako na Rusa. Tak som sa konečne zbavil dlhodobej nálepky Čeko. Úžasná výhra. Inak, nebolo to nič hanlivé, Rus bol dobrý zákazník a ja som v obchodníkoch vzbudzoval klamné nádeje.

Potom si nás začali pliesť so Slovinskom a my investujeme obrovské peniaze do toho, aby sme boli jednoznačne známi ako Slovensko.

Nezdá sa vám však, že Slovinsko má lepší imidž ako my? Že im ho vlastne mierne kazíme skôr my? Oni by sa teda mali snažiť, aby ich nespájali do Slovenskom. Čože my? Takéto mýlenie sa nám robí skôr dobré meno. Všetci vieme, že ho veľmi potrebujeme.

A ako ho získať? Voľakedy, s ideologickým podfarbením, sa vzdávala česť práci. Čert ber ideológiu. Všetci však cítime, ako poctivú a profesionálnu prácu dnes veľmi potrebujeme, ako jej ubúda. Takže, v súvislosti s májom zaželajme česť práci poctivým politikom, bankárom, kuchárom, hotelierom, cestovkárom... všetkým, ktorí robia čestne to čo robiť majú.