Prečítané: 578x

Február bol bláznivý. Na domácom fronte nič nové.

Pravdu povediac, dnes asi naozaj nie je ľahké byť tvorivým a dobrým majiteľom cestovky. Väčšinový produkt musí stáť na istote a stabilite. No a my sme svedkami nestability v mnohých krajinách, kam radi cestujeme. Osobne som rád, že som pred mesiacom zaujal pokojné stanovisko vo vzťahu k Egyptu a Tunisku. Jednoducho, obidve krajiny poznám, zvažujem aj ich riziká, no zvažujem aj pozitíva. Ako som predpokladal, pozornosť sa postupne upriamila iným smerom a dovolenkovým výsledkom je, z nášho hľadiska, príjemné zníženie cien. V Turecku sa zase nové kontrakty podpisujú za vyššie ceny a na úrodný rok sa tešia aj v španielskych destináciách.

Všemocný trh dá všetko pekne do poriadku. Nadšenie Turkov či Španielov ochladne, keď sa ľudia, očarení nižšími cenami, pohrnú do Egypta a Tuniska. Budú musieť ustúpiť z vyšších cien a tam, kde ich kvôli nepokojom zase znížili, bude dosť hostí a postupne zvýšia ceny.

Toto sú všemocné zákony trhu, takto cynicky možno hodnotiť situáciu.

Viete, koľkí otcovia rodín zarábajúci si na chlieb každodenný v Hurghade, nespali od strachu, čo je s ich blízkymi v Káhire? A koľkí nevedeli, čo dajú deťom do úst, keďže turizmus padol prakticky na nulu a oni žili zo dňa na deň? A čo ľudské obete?

Jedno nemožno uprieť doterajším vládcom Tuniska a Egypta. Postarali sa o rast vzdelania vo svojich krajinách. A tí vzdelaní sa nakoniec postavili proti. Vzdelanie, to je totiž širší rozhľad, nezávislé myslenie, túžba po slobode politickej i ekonomickej. (Žeby práve preto u nás úroveň vzdelávania klesala?)

Rozhodne je všetko inak, ako prezentovali tvorcovia mediálne obľúbených katastrofických scenárov. Nuž ale, prečo nevyrábať paniku a hystériu, keď je to také atraktívne.

Dostaňme sa teraz pokojne a nenásilne zo zahraničia domov. A skúsme to cez Španielsko. Už v tomto čísle Cestovateľa prinášame príklad seniorskej zlacnenej dovolenky na Gran Canarii. S podporou prichádza samozrejme Španielsko, lebo potrebuje viac hostí. Viac hostí, to sú vyššie tržby a vyššie tržby, to sú peniaze. Dobre majú oni spočítané, že menej dajú ako dostanú.

A teraz už hurá, sme doma. Ako to, že na niečo podobné neprišiel nikto u nás? A možno by aj prišiel, keby mohol dotovať dovolenku v Španielsku. Ale dovolenku na Slovensku? Všimnite si, ako to hneď inak vyzerá. Pri Španielsku je to pekná myšlienka, pri Slovensku úplná somarina. Okamžite si viem predstaviť, prečo je to u nás nevhodné a nesprávne.

Zato, určite bude vhodné a správne, že živnostníkom sa opäť priťaží. To sú predsa tí najmenší, zdieraní úplne každým. Na zhoršovanie podmienok sú zvyknutí, vydržia.

A možno je to zámer. Všetci budeme robiť v úradoch, automobilkách, brať podpory, budeme sa potácať pod údermi trhu, ktoré vláda hodnotí „Ja nič ja muzikant“. Načo sú nám vlastne malí majitelia penziónov, drobní poskytovatelia služieb, ľudia, ktorí sa sami živia?

Len aby sa jedného dňa nestalo, že ten „bezvýznamný“ cestovný ruch v podobe malých ľudí zvyknutých držať „hubu a krok“ bude na schodoch pred parlamentom organizovať preteky v hádzaní paradajok a aby mala polícia radosť, čosi podobné urobí aj pred úradom vlády.

Inak, neverím že to pomôže. Iba sa na čomsi podobnom priživia rôzni politickí kšeftári. A tým ide o vlastné záujmy. Ibaže, ono to platí všeobecne. Každý chce prežiť, každému ide o jeho vlastné záujmy. Treba len nájsť spôsob, ako si sami pomáhať, ako svoje záujmy riešiť v spolupráci s podobne postihnutými.

Ľubomír Motyčka, vydavateľ ktorý sľubuje, že vypestuje veľa paradajok.