Prečítané: 1295x

Bavme sa teraz chvíľu o dôchodkoch. Mám za sebou 60 rokov a dosť deprimujúco na mňa pôsobí, že nepočujem a nečítam nič iné, len to, ako musím dlhšie robiť a aj tak budem mať nižší dôchodok. Lebo, raz darmo, taký je demografický vývoj a s tým sa nedá nič robiť. V zásade nemám nič proti tomu, že budem robiť aj ako 70-ročný. Dostanem však primeranú prácu? Stará sa o to niekto? A že nie sú peniaze na dôchodky? Čo pozitívne sa urobilo preto, aby sa rodilo viac detí a teda aby mal kto robiť na dôchodky? A vlastne, čo pozitívne sa urobilo preto, aby, keď tie deti vyrastú, bolo kde robiť, teda platiť dane a plniť aj všetky možné sociálne funkcie štátu? Koľko mladých ľudí zo Slovenska plní sociálne pokladnice iných štátov, koľkí sú u nás len poberateľmi a nič nevracajú, lebo nepracujú. Veď tu ide o státisíce ľudí. Aký obrovský potenciál má u nás cestovný ruch? Vraj až 100 000 nových pracovných príležitostí. A aj tak to tam hore nikoho nezaujíma. Vraj musí zosilnieť hlas zdola. Je tu zväz cestovného ruchu, dozvieme sa čoskoro, či jeho hlas bude niekto počuť. A asi to bude musieť byť aj hlas trochu agresívny. Slušné slovo v tom politickom hurhaji isto nikto nepočuje. V každom prípade, aby som sa vrátil k načatej téme, 100 000 ľudí, ktorí pracujú a nepoberajú dávky, ak by pracovali, to je 100 000 prispievateľov do sociálnej poisťovne. Okrem iného. S prepáčením, aj somár dokáže povedať, že nie sú peniaze. Ak sa niekto snaží dostať hore, tak by mal vedieť aj riešenia. Mal by hovoriť o jednom i druhom. Inak by sa mohlo stať, že sa o ňom začne šuškať, že jeho ambície vysoko prevyšujú schopnosti.

Poďme teraz k veľtrhom a výstavám. Menší rozruch som spôsobil, keď som zahorúca kritizoval jeden moment z Brna. Prišiel som tam v rokovací deň pre odborníkov – vstupné 500 Kč a takmer som nemal s kým rokovať.

Slovakiatour má v tom našom česko-slovenskom priestore dlhodobo najvyššiu úroveň. A predsa aj on stratil mnohých touroperátorov. A tým, samozrejme, stratil aj čosi zo svojho lesku. Ibaže, návštevnosť bola veľmi dobrá a tí, ktorí prišli, si aj pochvaľovali. Navyše, vyprázdnený priestor sčasti zaujali nové cestovné kancelárie či cestovné kancelárie z Čiech. Návštevník akosi neutrpel. Navyše, do popredia sa v rámci Bratislavy už dlhodobo tlačia slovenské regióny. A slovenské subjekty cestovného ruchu. Niektoré nápadito, iné menej zaujímavo. Podľa toho, kto má koľko invencie. Z tohto hľadiska pozorujem isté zovšednenie ponuky. Rok čo rok všetko opakuje, je málo nových nápadov. Takých, ktoré hneď zaujmú. Možno to cítim tak preto, lebo som tam každý rok a je mi to už všedné, no naozaj by sa žiadali nové nápady. Pokiaľ ide o možnosti odborníkov, počas rokovacích dní je šancí na rokovanie pomerne málo. Platí to, čo v Brne. Posedenie pri poháriku je viac ako práca. A čím väčšia „zverina“ stánok navštívi, teda čím je to kompetentnejšia osoba na rokovanie, tým je menej šancí dostať sa k nej. Akoby ani nešlo o prezentáciu, ale o tú ktorú významnú osobu, ktorá sa tam objaví.

Nuž čo, peniaze daňových poplatníkov treba minúť. A priamy efekt z veľtrhu je aj tak len ťažko merateľný. Inak, osobne si nesťažujem, Cestovateľ mal dosť návštev aj konkrétnych rokovaní, možno aj viac ako vlani.

... Viac sa dočítate vo februárovom čísle časopisu CESTOVATEĽ.

ĽUBOMÍR MOTYČKA

Vydavateľ a šéfredaktor, ktorý je pre únavu už vlastne rád, že sa slovenské výstavy turizmu skončili.