Po páde socializmu to bolo prvé more, okrem Jadranu, ktoré som uvidel. A k Chalkidikám som si vytvoril blízky vzťah. Ubytovanie bolo prevažne v apartmánoch, o niečom takom ako all inclusive sme ani nesnívali. Aj kuchyňa bola ešte iná. Samé zapekané paradajky s mletým mäsom, cukyne, ryby, či baranina. Presnejšie, jahňacina. Všade na Balkáne i v Grécku sa mi čudovali, že u nás sa vždy jedla aj klasická baranina. To je vraj súce len pre psa. Nuž, my Slováci sme boli asi vždy chudobní a taký prepych sme si dovoliť nemohli.
Cestovali sme autami a autobusmi. Jedna pani celý čas robila deťom harule, suroviny si doviezla zo Slovenska. Potom sa začalo lietať. Na páse s batožinou krúžil jeden kufor z Bratislavy, z ktorého vytekalo mlieko. Kto vedel, ako surovo sa na letiskách zaobchádza s našimi kuframi. A kto by ho kupoval v Grécku?
Preskočme čas a úsmevné spomienky. Mali sme malú pauzu. Prichádzali vždy nové a nové destinácie i krajiny. A na hlavných cestách od Thessaloník cez Macedónsko a Srbsko sa objavili utečenci. Tento problém už prestal existovať. Takže, možno cestovať aj autami, či autobusmi. Je to menej pohodlné, ale tiež zaujímavé. A ak už tam má človek auto, môže zase veľa najazdiť a vidieť.
Cestovná kancelária Hydrotour je povestná tým, že vždy prináša novinky. Svojho času rozbehla napríklad Sardíniu, Peloponéz, Kapverdy. A keď sa začalo dariť, pridali sa ďalší. Tohto roku prišla napríklad s ponukou špičkových hotelov v Bulharsku, ktoré dovolenku v tejto krajine povyšujú na najvyššiu úroveň. nové dovolenky sú na Costa Blanca v Španielsku a aj na Chalkidikách. Ako to už v prípade Hydrotouru býva, v novej, tej najvyššej kvalite. Na prvom z prstov Chalkidík, na Kassandre, blízko Kalithei zakontrahovala špičkové hotely so službami all inclusive.
Nechce sa mi veľmi rozpisovať o Chalkidikách, zvlášť ak si človek uvedomí, že na tejto stránke si stačí kliknúť v reportážach na Európu a potom Grécko. Je tam niekoľko reportáží z tohto poloostrova a je tam dokonca aj bedecker zameraný na Chalkidiki. Tak, načo sa opakovať.
A tak, možno len niekoľko informácií. Fakultatívne výlety stoja za to. Najmä pohľad na kláštory na treťom prste Chalkidík, na Athose, je fascinujúci. Od mora ich vidieť niekoľko. V Grécku sú inak dve miesta, kam ani po ukupácii nemeckými fašistami nevstúpila noha nepriateľa. Je to ostrovček Spinalonga pri Kréte, kde žili malomocní a je to Athos, prísny mníšsky štát v štáte. Nie je tomu tak dávno, keď ženy, ktoré by sa opovážili stúpiť na jeho územie, čakal trest smrti. Dnes je to už vraj miernejšie. V každom prípade viem, že tu žije aj niekoľko mníchov zo Slovenska.
To samozrejme nie je svet dovoleniek. Odporúčam preto navštíviť blízku dedinku Afitos, ktorá aj akýmsi skanzenom niekdajšieho života. Odporúčam tiež, na kratšie cesty si požičať skúter a pozrieť si veľké letoviská Polichrono, Hanioti, či Pefkohori. Auto odporúčam pri výlete na Sarti. To je stredný prst Chalkidík a je to už predsa len pár desiatok kilometrov cesty. ubezpečujem vás však, že vidieť neobsadené pláže v Toroni, či Sarti stojí za to. Sú tu i nádherné skryté pláže, ku ktorým nevedú ani žiadne smerovky.
Inak, na strednom prste som sa zoznámil s vyslovene atraktívnou Slovenskou. Prechádzala sa s kočíkom a na slovenčinu nadšene reagovala. Pôvodne prišla na dovolenku, všade boli kaviarne, rušný život. A tak sa zaľúbila a ostala. Keď sa sezóna skončila, s úžasom zistila, že žije v malej dedinke. Čo je dnes s ňou? Ktovie.
V hoteloch CK Hydrotour asi ani takéto riziko nehrozí. Služby sú špičkové. No, ešte jedno drobné upozornenie. Pláže sú síce pieskové, no hrady sa s toho piesku veľmi robiť nedajú. Je akýsi hrubozrnný, aj z plaviek a tela rýchlo opadáva a nemúti more. Takže, je to nakoniec veľká výhoda.
Konkrétna ponuka na www.hydrotour.sk
