Kapverdské ostrovy - Novinka v ponuke CK Hydrotour. Na ostrove Boavista

Hádanka pre čitateľov. Na každej strane tejto reportáže je fotografia muža či ženy z hotelového personálu alebo z iných služieb cestovného ruchu na Kapverdských ostrovoch. Uhádnite, čo majú všetky fotografie spoločné. Správnu odpoveď nájdete na konci tejto reportáže…

Novinky sa nerodia ľahko ani vtedy, ak ich cestovná kancelária pripravuje viac ako dôkladne. Deň pred cestou mi zazvonil telefón, aby som prišiel na odlet trochu skôr. Budeme skôr štartovať. Na letisku sme potom meškali dve a pol hodiny aj oproti normálnemu termínu. To znamenalo, že na Kapverdské ostrovy v ten deň neletíme. Je tam len také malé miestne letisko, ktoré po 19. hodine miestneho času zatvárajú.

Všetci sme teda vystúpili na Fuerteventure, jednom z Kanárskych ostrovov. Dostal som kúsok syra, prospekty ostrova a klobúk proti slnku. Lebo, takto vítajú na Fuerteventure hostí. Zaujímavá a inšpiratívna skúsenosť. Fuerteventura si asi zaslúži, aby som ju spoznal dôkladnejšie.

Ráno sme pokračovali v ceste. A ako sa blížili Kapverdské ostrovy, tak pribúdali nepresné informácie. Koľko je tam vlastne hodín? Dvakrát som posúval ručičky, kým sme sa ustálili na troch hodinách rozdielu. O toľko je tu menej ako doma.
Dostalo sa mi ubezpečenia, že mobilná sieť bežne funguje. Ukázalo sa, že nefunguje a na vybavovanie musíme čakať do pondelka. Potom sa to snáď podarí doriešiť. Zmluva je vraj už podpísaná. (Nič sa nezmenilo. Dala sa kúpiť karta, ale tá nefungovala v každom mobile.) Pred koncom pobytu vyhrali tí, ktorí sú napojení na Orange. Ich mobily predsa len fungovali.

Letisko je skutočne maličké, ešte dobre, že sme na ňom boli sami. A len tak mimochodom, skoro som si nevšimol náš cieľ pri odlete. Kto mal vedieť, že sa letisko na ostrove Boavista volá Rabil.

Kde je najkrajšia pláž?
Očami som hltal prvé kilometre krajiny. Skaly a piesok, to boli dominantné dojmy. Personál hotela v priebehu dňa zametal hotelové chodníky, no piesok sa znovu a znovu ukazoval ako tvrdohlavý bojovník. Okolité pieskové duny naznačovali, že nebyť sústavnej práce, možno by pod nánosmi zmizli aj niektoré hotely.

Ibaže piesok je nielen pohromou, ale aj veľkým bohatstvom. Morom a slnkom vybielený dáva plážam rozprávkovú podobu. A Atlantický oceán? Nebol najpokojnejší, keď som ho skúšal. No už začiatkom júna primerane teplý. Zaplávať si v ňom bolo pre mňa skutočným potešením.
Útlocitní sa vrhli do vyhrievaného bazéna, ale dosť ľudí bolo aj v bazénoch nevyhrievaných. Postupne som objavil detský klub, wellness, špičkovú plážovú reštauráciu, ktorá sa nikdy nezaplnila, dve reštaurácie ? la carte, kam sa treba nahlásiť, hlavnú reštauráciu, diskotéku, nočný bar, športovú kaviareň, kde sa huláka pri futbale – v tom je ten šport, animačné centrum, kde nacvičovali tanečnice a tanečníčky, no je toho viac ako dosť. Teda, je to špičkový hotel so službami na najvyššej úrovni. Na pláži, ktorá je asi 50 – 100 metrov široká a tiahne sa popri mori v dĺžke 13 kilometrov. Najbližší hotel? Je za takou vysokou piesočnou dunou. Ani ho nevidieť.
A to ešte nie je všetko. Asi ešte krajšiu pláž som videl pri hoteli Parque das Dunas Village . To je hotelík núkajúci pokojné bungalovy na pláži. Vynikajúci pre milencov, rodiny s deťmi, no veľa zábavy si v ňom človek neužije. Ak za zábavu nepovažuje úplné splynutie s nádhernou plážou. A je to prvý hotel za spomínanou dunou.

Kde je najkrajšia pláž? Asi 20 kilometrov od hotela Karamboa, kde sme ubytovaní. Na džípoch je to veselá cesta, z ktorej sa vraciame mierne pripečení, lebo je stále teplejšie. Dokonca i vietor akoby strácal silu.
Niektorí šomrú, že na ceste z kamenných dlaždíc to natriasa. Nevedia si vážiť dobrú cestu. Na jej konci je malá dedinka, kde sa práve začínala fiesta. Sviatok mal Svätý Anton. A potom už len pohľad na kostol, za ktorým nasledovala neupravená cesta.
No a na jej konci? Pláž s obrovskou budúcnosťou. Ešte dobre, že tu nie je žiadna infraštrukúra. Kilometre doľava, kilometre doprava, žiadny hotel. Iba pár džípov a štvorkoliek.
Pláž nemá originálny názov. Pomenovali ju podľa kalifornskej Santa Moniky a tí, ktorí v Kalifornii boli, zhodne tvrdia, že táto je krajšia, majestátnejšia, romantickejšia…, tá kalifornská sa môže schovať.
Posledné vlny sa dvíhajú do výšky, niektoré i nad naše hlavy, a výhražne bijú do bieleho piesku. Treba nájsť odvahu a za vodnou hradbou nasleduje už len nádherne hojdanie sa v priezračnom Atlantiku. A krásne plávanie na tichej, nerozbúrenej hladine.
Je to asi najkrajšia pláž, akú som kedy videl. A to sme pritom na ostrove nádherných bielych pláží. No, človek je už taký. Ešte aj tu zostavuje rebríček krásy.

Kam na výlety?

Cesty po ostrove sú časovo trochu dlhé iba preto, lebo sa často jazdí po skalách, piesočných dunách, a v lepšom prípade po dlaždiciach z koloniálnych čias. Z jednej strany ostrova na druhú je však v skutočnosti len niečo vyše 30 km.

Sal Rei – rybárska dedina, kde som fotil desaťkilogramové tuniaky, kde som jedol výbornú chobotnicu a kde som sa stal súčasťou večerného šantenia mládeže pri kapuere. Je to jeden z dobrých tipov na výlet. Netreba sa dať zastrašiť zaprášenou podobou dediny a dotieravými muchami. Sú tu lacnejšie obchody ako v hoteli, nechýbajú suveníry najrôznejšie druhu, a nebudete mi veriť, ale aj tu nájdete čínsky obchod.

Mazurka – výlet k pláži, kde sa od konca augusta sťahujú veľké korytnačky, aby tu kládli vajíčka, kde je stroskotaná loď a výlet na piesočnaté duny, spojený s púšťaním sa po nich ako po snehu.

Mazurka 2 – diskotéka s programom po polnoci, kde sa trochu tancuje na národnú hudbu a veľa na techno. Zvykom je tu tancovať tesne telo na telo, čo sa mnohým dovolenkárom isto zapáči.
Pozor! Na ostrove, ktorý je presvedčene a silno katolícky, nie je prostitúcia. Civilizácia sa tu ešte tak ďaleko nedostala.

Funana – výlet na najkrašiu pláž ostrova, Santa Monicu. Je to zároveň výlet po piesočnatých dunách, skalnatej púšti s malou prestávkou pri ďalšej krásnej pláži, ktorej názov som po Santa Monice jednoducho zabudol.

Loď – poldenný výlet . Inak všetky sú poldenné. Na celý deň je tu ťažké niečo zorganizovať a hostia nechcú prísť o výhody all inclusive. Človek vidí pobrežie od mora, urobí si lepšiu predstavu o hoteloch na nekonečných plážach. Pozor na vlny Atlantického oceánu. Nie každému sa takáto plavba zapáči.

Fogo – letecký výlet, ktorý stojí 230 EUR, na ostrov s činnou sopkou. Treba vopred myslieť na dobré obutie, lebo na činnú sopku treba vyjsť pešo.

Rybolov – výlet s rybárskym člnom na veľké tuniaky a mečúne, za niečo viac ako 200 EUR.

Celkový dojem?

Všetka česť CK Hydrotour za to, že sa pustila do ďalšej novinky. Pri mnohých som bol a viem, že je ťažké priniesť na trh niečo, čo ľudia nepoznajú. I napriek trochu dlhšiemu letu – s medzipristátím na Fuerteventure to trvá približne 8 hodín, to stojí za to. Samotná Boavista je skutočnou exotikou. Slnko svieti rovno nad hlavou, sme v rovníkovom pásme, a získané poznatky sú nezvyčajné. Ruka v ruke s veľmi kvalitnými službami spoločnosti RIU, ktorá sa tu, v hoteli Karamboa, stará o pohodlie hostí.

A ešte odpoveď na otázku položenú v titulku. Čo tu majú ľudia v službách cestovného ruchu spoločné? Kedykoľvek sú pripravení usmievať sa. Ale, to ste určite všetci podľa fotografií uhádli. Je to taký malý zázrak. Stačí byť milý a priateľský a dostane sa vám toľko krásnych úsmevov, ako nikde inde na svete.

ĽUBOMÍR MOTYČKA

• Nasl. >