Maroko

Kráľovstvo vysokých hôr, saharského piesku a pláží dvoch morí

{yoogallery src=[/obrazky-k-clankom/2011-02-afrika-maroko-maroko-turisticky-sprievodca] height=[150] width=[200] title=[Maroko - turistický sprievodca]}

Už z názvu „Marocké kráľovstvo“ vyplýva, že krajina je konštitučnou monarchiou na čele s kráľom Muhammadom VI., ktorý na dedičný trón v priamej mužskej línii dynastie Alávitov (Alaouite) zasadol v roku 1999 po svojom otcovi Hasanovi II. Pôvod mena Maroka je v európskych jazykoch odvodený od mesta Marrákeš, ktorý Španieli nazývali Marruecos. Arabské al-Maghrib (západ) súhrnne označuje arabské štáty severozápadnej Afriky ako krajiny Maghrebu a označenie Maroka vzniklo skrátením al-Maghrib al-aksá – najvzdialenejší západ. Červená štátna vlajka obsahuje v strede prepletenú hviezdu – pentagram, ktorá pochádza zo Šalamúnovej pečate a je náboženským symbolom.

Názov: Marocké kráľovstvo, arabsky – Al-Mamlaka al-Maghribíja (El-Mamlaka el-Maghrebiya, alebo Al Mamlakatu ’l-Maghribiya, skrátene al-Maghrib), francúzsky – Royaume du Maroc, anglicky – Kingdom of Morocco, španielsky – Reino de Marruecos, berbersky – Tageldit n Umerruk (tiež Amrruk alebo Murakuc).

Rozloha: 458 730 km2, uvádza sa aj 710 850 km2 spolu s okupovaným územím Západnej Sahary (252 120 km2). Iné zdroje uvádzajú „pohyblivú“ rozlohu 444 850, resp. 446 550 km2 + územie Západnej Sahary s 266 000, resp. 264 300 km2, nakoľko asi 20 % rozlohy Záp. Sahary je pod kontrolou oslobodeneckého hnutia Polisario, ktoré však jej celé územie považuje za Saharskú arabskú demokratickú republiku (SADR) s výmerou 266 000 km2.

Obyvateľstvo: 31 760 000 Maročanov (2009), vrátane okupovanej Záp. Sahary so 405 200 obyv.; Arabi a arabizovaní Berberi tvoria 56 %, Berberi 43 %, zvyšok negroidné skupiny (napr. Haratinovia – potomkovia čiernych otrokov), Židia a cudzinci (z nich asi 50 % sú Francúzi, potom Španieli, Taliani, Tunisania, Alžírčania a iní).

Náboženstvo: sunnitský islam 98,7 % (štátne náboženstvo), kresťania 1,1 %, židia 0,2 %. Úradný jazyk: arabčina (spisovná); hlavné jazyky – marocká arabčina (maghribí, 50 %, ktorá sa podstatne líši od modernej spisovnej arabčiny, ktorou sa hovorí okolo Perzského zálivu a v Egypte), ďalej judejskomarocká arabčina a berberské jazyky (45 %, napr. riff či tarifit kmeňa Zenati na severe, tamazight Centrálneho Atlasu, tachelhit alebo shilha na juhu Maroka, v oblasti Vysokého Atlasu a Antiatlasu). V Maroku sa hodne používa francúzština, na území Záp. Sahary (býv. Španielskej Sahary) spolu s marockou arabčinou, maurskou arabčinou (hasaníja), jazykom weskos a berberskými jazykmi aj španielčina. Správne členenie: 16 oblastí (régions), vrátane 3 v Záp. Sahare.

Hlavné mesto: Rabat (Ar-Ribát) – 650 000 obyv., s aglomeráciou 1,75 milióna obyv. (2008). Oficiálna mena: marocký dirham (MAD, Dh) = 100 santimov (santímat), 1 EUR = 11,16 MAD, 1 USD = 8,44 MAD (k 12. 12. 2010). Na území SADR používajú aj saharskú pesetu (len mince). MPZ automobilov: Maroko – MA; SADR má podľa OSN pridelenú značku DARS, ale miestne sa používa aj SAH. Športová skratka: MAR (SADR nie je členom MOV). Národná web-doména: Maroko – .ma, SADR – .eh

Prírodné a klimatické pomery

Maroko je prímorský štát na severozápade Afriky pri pobreží Atlantického oceánu a vstupe do Stredozemného mora, kde ho od Európy delí len 14 km úzky Gibraltársky prieliv. Východnú a juhovýchodnú hranicu tvorí Alžírsko, južnú Západná Sahara, na ktorú si Maroko robí nárok. Ak ju uznáme za súčasť Maroka, potom je jeho južným susedom aj Mauritánia. Zaujímavosťou na území Maroka sú španielske enklávy pri pobreží Stredozemného mora, o celkovej rozlohe 32 km2 – mestá Ceuta (80 570 obyv.) a Melilla (73 460 obyv.), ako aj skalnaté ostrovčeky Peňón de Vélez de la Gomera, Peňón de Alhucemas, 3 ostrovy Islas Chafarinas – všetky s vojenskou posádkou a neobývaný Isla de Perejil v Gibraltárskom prielive. Pobrežná línia je dlhá 1 835 km, z toho na severe obmýva krajinu na dĺžke 470 km Stredozemné more, západnú časť dlhú 1 365 km tvorí Atlantický oceán (+ pobrežie Záp. Sahary v dĺžke 1 110 km).

Väčšinu územia Maroka vypĺňajú pohoria, ktoré patria k horskej sústave Atlasu a vytvárajú tri rovnobežné pásma, prebiehajúce od juhozápadu na severovýchod. Na severe sa ťahá vápencové pásmo Stredného Atlasu (Moyen Atlas) s vrcholom Jbel Bou Naceur (3 340 m), ktoré má husto zalesnené svahy a tvorí pramennú oblasť najväčších marockých riek – Oum er-Rbia, Oued Sebou a Oued Moulouya (Vádí Mulúja). Vysoký Atlas (Haut Atlas) s najvyšším vrchom krajiny Jbel Toubkal (Džabal Tubkal, 4 167 m) predstavuje prírodnú a klimatickú hradbu – vlhkejšie úrodné i zalesnené severozápadné svahy s terasovitými políčkami Berberov (obilie, ovocie, zelenina, olivy), a suché juhovýchodné oblasti obrátené k Saharskej púšti, porastené len chudobnými krovinami a vyprahnutou trávou (chová sa dobytok, ovce a kozy). Vysoký Atlas prechádza na juhu cez sopečný masív Jbel Sirwa (Džabal Siroua, 3 304 m) s kužeľmi vyhasnutých sopiek a pohorie Antiatlas s priemernou výškou 1 600 m a najvyšším štítom Imgout (2 531 m), do rozľahlej plošiny Saharskej púšte. Na severe pri Stredozemnom mori sa vypína izolované horské pásmo Ríf (Er-Rif) s vrcholom Jbel Tidirhine (2 456 m), dôležitá vinohradnícka oblasť. Pozdĺž pobrežia Atlantiku sa ťahá pás nížin, ktorý sa na území Západnej Sahary značne rozširuje – charakterizujú ho rozsiahle plochy viatych pieskov a výraznejšie pásmo dunových chrbtov s výškami okolo 200 m. Západná Sahara nemá stále rieky, len vo Vádí Hamra a Assag občas pretečú prúdy zrážkovej vody.

Na rozšírenie vegetácie vplýva najmä výdatnosť zrážok. V severnej prímorskej časti je v prevahe stredomorská subtropická vegetácia so vždyzelenými porastmi citrusov, oleandrov, ibištekov alebo paliem. Svahy pohorí tvoria prevažne listnaté tvrdolisté lesy s bukom, dubom zimným a korkovým, argániou s olejnatými plodmi, a tiež ihličnany – tuje, borievky, borovice a céder atlaský (lesy tvoria necelých 18 % rozlohy štátu). V púštnych oázach a v dolinách vádí sa darí datľovým palmám, figovníkom, akáciám, opunciám a tamariškám. Zo zveri žije v pohoriach kamzík, kozorožec, muflón, šakal, hyena, rys, divá mačka, v stepiach gazela a antilopa. Prísne je chránená napr. antilopa adax, jeleň atlaský, pštros, južne od Antiatlasu malá populácia gepardov, v Rífe a Strednom Atlase tiež berberské opičky makaky magoty, známe aj z Gibraltárskej skaly. Hospodársky dôležité sú veľké ložiská fosfátov (jedny z najväčších na svete), ďalej železnej rudy, mangánu a olova, ťaží sa tiež meď, zinok, kobalt, molybdén, čierne uhlie i ropa.

Podnebie

Maroko síce patrí k subtropickej zóne, jeho klíma je však premenlivá s veľkými regionálnymi rozdielmi. Na severnom a západnom pobreží bývajú letá suché a na Afriku pomerne chladné (22 - 25 °C), zimy mierne a daždivé (10 - 15 °C), vysoko v horách leží sneh a teplota tu býva počas 100 dní v roku nižšia ako 0 °C. Rabat má ročne okolo 480-560 mm zrážok, Tanger 735 mm. Na opačnej juhovýchodnej strane centrálnych pohorí a vo vnútrozemí Západnej Sahary je suchá tropická púštna klíma s horúcim letom (35 - 45 °C) a zimy sú naopak veľmi chladné (okolo 0 °C) – úhrn zrážok je len 50 - 200 mm ročne. Pre prímorské dovolenky je najlepším obdobím jún až koniec septembra.

Historický prehľad

Vnútrozemie dnešného Maroka bolo medzi r. 8000 - 2000 pred Kr. osídlené kočovnými kmeňmi, pre ktoré sa až oveľa neskôr vžil názov Berberi. Toto meno je arabskou obmenou gréckeho slova „barbar“. Západ severnej Afriky ovládli kmene nazývané v gréckych prameňoch Maurúsioi, z čoho vznikol názov Mauri. Po Berberoch sa nezachovali písomné pamiatky – správy o nich sú len od Grékov, Rimanov a Arabov. Severné a západné pobrežie kolonizovali od 12. stor. pred Kr. Feničania zakladaním obchodných staníc, ktoré v 7. stor. pred Kr. prebrali Kartáginci. Po páde Kartága v r. 146 pred Kr. sa sev. Afrika až do r. 43 n. l. stala súčasťou kráľovstva Mauritánie podriadeného Rímu, potom do r. 429 bola zahrnutá do rímskej provincie Mauretania s hlav. mestom Tingis (dnes Tanger). V r. 429 územie Maroka ovládli Vandali, po vyvrátení ich ríše bolo v r. 534 podrobené Byzanciou, ale vnútrozemie stále ovládali berberské kmene. Okolo r. 685 Maroko dobyli Arabi, ktorí ho pripojili k arabskému kalifátu. Vojvodca Tárik ibn Zijád porazil r. 711 vizigótsku armádu a začal víťazné vojenské výpravy na Pyrenejskom polostrove (podľa neho dostal meno Gibraltár – Džabal Tárik = Tárikov vrch).

V r. 788 zakladá Idriss I., jeden z potomkov proroka Mohameda, nezávislé kráľovstvo prvej arabsko-islamskej dynastie Idrissovcov na marockej pôde so sídlom vo Feze. V r. 1061 moc preberá teokratická berbersko-islamská dynastia Almorávidovcov s hlav. mestom Marrákeš, ktorí do r. 1125 vybudovali prvú marockú veľríšu od španielskeho Madridu po Senegal. V r. 1125 Maroko dobyli berberskí Almohádovci a r. 1269 ho ovládli tiež berberskí Merínovci, za ktorých nastal najslávnejší rozkvet krajiny v jej dejinách. Maroko sa stalo dedičom slávnej andalúzskej (maurskej) kultúry, mnohé mestá boli obohatené významnými stavebnými pamiatkami. Po vyhnaní Maurov sa snažili Portugalci obsadiť celé Maroko, ale podarilo sa im dobyť len Ceutu v r. 1415. Od r. 1465 sa ríša Merínovcov začala postupne rozpadať na drobné feudálne štáty (Marrákeš, Fés) a to bol signál pre Portugalsko, neskôr (v 16. stor.) aj pre Španielsko na okupáciu ďalších marockých prístavov. V r. 1554 prišla na trón dynastia arabských Saádovcov (vládla do r. 1666), ktorá v r. 1578 porazila portugalské vojsko – Maroko sa tak zaradilo medzi mocnosti a iba Španielsko si udržalo Ceutu a Melillu. V r. 1666 sa dostala k moci nová šerífska dynastia Alávitov, potomkov proroka Mohameda – Alíovci (tiež Filálovci), ktorá vládne dodnes. Za najslávnejšieho panovníka dynastie sultána Mulája Ismaila (1672 - 1727) rozkvital obchod a hlav. mesto Miknás obohatili mnohé stavby.

Maroko naďalej zostalo cieľom dobyvateľských plánov európskych mocností – v r. 1859 - 1860 získalo Španielsko Tetuán a Ifni, v r. 1904 podpísali španielsko-francúzsku zmluvu o rozdelení sfér vplyvu v Maroku a v r. 1912 bol nový sultán Júsuf nútený podpísať zmluvu o Francúzskom protektoráte – Francúzsko odstúpilo Španielsku severnú časť Maroka a na juhu oblasť okolo Rio de Oro (od r. 1934 tzv. Španielska Sahara na území dnešnej Západnej Sahary). Neúspešné protikoloniálne povstanie v oblasti Rífu, vedené Abd al-Karímom v r. 1921 - 1926, pripravilo pôdu pre dlhoročný ľudový odpor. Dňa 2. 3. 1956 získalo nezávislosť Francúzske Maroko, 7. 4. 1956 aj Španielske Maroko a 29. 10. 1956 bol k Maroku pripojený Tanger, dovtedy medzinárodná demilitarizovaná zóna. V r. 1957 sa stalo Maroko kráľovstvom na čele s Mohamedom V. (ako sultán Sidi Muhammad II. vládol od r. 1927) a po jeho smrti nastúpil na trón v r. 1961 jeho syn Hasan II.

Turistika a cestovný ruch

Mnohokilometrové pláže na pobreží Atlantiku a Stredozemného mora, majestátne horské masívy Rífu, Stredného a Veľkého Atlasu a nekonečná púšť na juhu Maroka – to všetko vytvára obraz krajiny plnej kontrastov. K tomu pristupujú legendárne sultánske mestá Marrákeš, Meknés a Fés so svojimi krivolakými medinami (bludiskom úzkych uličiek starého mesta), ktoré sú pravým opakom moderných metropol, ako je vládne sídlo Rabat alebo hospodárske centrum Casablanca. Rozvaliny rímskych stavieb sú zas dokladom antického lesku a cimburím zakončené hlinené kasby (opevnené osady) v predsaharskej oblasti svedčia o bohatstve, ktoré tunajší obyvatelia púštnych oáz kedysi získavali z karavánneho obchodu. Výsledkom týchto faktorov je jedinečná kultúra zmesi arabských, berberských a európskych tradícií, aby nakoniec dospela k vlastnej svojráznej forme.

Rovnako v Maroku splynula berberská, arabská a andalúzsko-maurská kuchyňa – vznikla tak syntéza zvláštneho druhu. Rafinovane zmiešané prísady, korenia a rituál stolovania tu činí najlepšiu kuchyňu severnej Afriky. Nepostrádateľný je kebab z baranieho mäsa pripravovaného na ražni, kuskus – národné jedlo v podobe guliek z dusenej krupice, mäsa (teľacie, baranie alebo slepačie) a obložené zeleninou, tajine – dusené ragú s baraninou alebo teľacinou a zeleninou, harrira – ryžou zahustená polievka zo strukovín a kúskov mäsa, briouats – taštičky z lístkového cesta plnené mletým mäsom, mozočkom, rybou alebo pikantnými párkami. Z nápojov sa najviac podáva thé á la menthe – sladký zelený čaj z čerstvej mäty, alebo kvalitné domáce vína – biele Spécial coquillage, Oustalet blanc, ružové Ksar rosé, červený Cabernet président rouge alebo Toulal.

Na prvom mieste výrobkov ľudových remesiel sú koberce z čistej ovčej vlny – napr. uzgita (v oblasti Tazenakhtu na jv. od Marrákeša), kde tkajú aj hanbel – ľahký koberec slúžiaci tiež ako deka. Medzi obľúbené suveníry ďalej patria z dreva vyrezávané a vykladané predmety (céder, orech, eben), tepané nádoby (meď, mosadz, leštený cín), predmety z kozej kože (chévre), bielo-červená glazovaná keramika z Fezu, alebo pravé berberské šperky. Najväčšími centrami remesiel sú Fés a Marrákeš.

Maroko má v Zozname svetového dedičstva UNESCO zapísaných osem lokalít: Ait-Benhaddou – stará opevnená púštna osada z hliny pri meste Ouarzazate, Volubilis – najdôležitejšie miesto rímskych vykopávok v Maroku a sídlo rímskej provincie Mauritánia, Fés – opevnená medina starého mesta, Marrákeš – staré mesto z 11. stor. s architekt. klenotmi (mešita, hrobky, brány, hradby), Tétouan – najkompletnejšia marocká medina so silnými andalúzskymi (maurskými) vplyvmi, Meknés – mesto z 11. stor. je príkladom miešania islamských a európskych vplyvov, Essaouira – krásne opevnené mesto z konca 18. stor. postavené podľa európskej vojenskej architektúry, El-Jadida – portugalské opevnené mesto Mazagan zo 16. stor. je príkladom ranorenesančnej vojenskej architektúry.

Arabský slovníček

áno – nie ......... aiwa – la

ahoj ................. marhaba

dobrý deň ....... salám alékum (moslimský pozdrav)

dobrý deň ....... ahlan (v zmysle vitajte)

dobrý deň ....... sabáh al-chér (všeobecne)

dobrý večer .... masá al-chér

dobrú noc ....... tisbah ala chér

dovidenia ....... maua saláma (Allah mauak)

ďakujem ......... šukran

prosím ............ min fadlak

pán, pani ........ sajjid, sajjida

kde, kam ........ fén

koľko .............. kam

hodina ............. sáua

deň .................. jom

rok .................. sana

dnes ................ el-nahárda

včera ............... mberrah

zajtra .............. bukra

chlieb ............. chubz, éš

ryža ................ ruzz

zemiaky .......... batátis

cibuľa ............. basal

olivy ............... zétún

citróny ............ lemún

datle ............... balah

vajce ............... béda, bajd

mlieko ............ laban

maslo .............. zibda

syr .................. gibna, gubna

soľ .................. milh

cukor .............. sukkar

voda ............... majja, mijáh

čaj .................. šáj

pivo ................ bíra

ryba ................ samaka, samak

námestie ......... mídán, majdán

ulica ............... šári, šáruá

pošta .............. baríd

známka .......... tábi, tavábi

0-1-2-3 .......... sifr, váhid, itnén, taláta

4-5-6 .............. arbaua, chamsa, sitta

7-8-9 .............. sabua, tamánja, tisua

10-11-12 ........ uašara, hidášar, itnášar

20-30-40 ........ uišrín, talátín, arbauín

50-100-200 ... chamsín, míjja, mítén

1 000-2 000 .. alf, alfén

5 000 ............. chamastaláf

I T I N E R Á R (heslá miest sú vo francúzštine s arabským prepisom v zátvorke)

OPTIMÁLNY TRANZIT:

a) lietadlom. Priame lety do Casablanky zaisťuje napr. Lufthansa z Frankfurtu, do Rabatu sa dostať s prestupom v Paríži, marocká letecká spoločnosť Royal Air Maroc smeruje z Nemecka (Berlín-Tegel alebo Frankfurt) do Agadiru, Casablanky, Marrákeša, Oujdy, Tangeru, Fésu či Tétouanu.

b) autom + loďou. Bratislava (SK) - Viedeň (A) - Graz - Udine (I) - Venezia (Benátky) - Vicenza - Brescia - Cremona - Genova (Janov) - Nice (F) - Nimes - Montpellier - Barcelona (E) - Valencia - Alicante - Murcia - Granada - Málaga - Algeciras = 3 030 km za 28 hodín (pri priemernej rýchlosti 108 km/h). Trajekt Algeciras - Tanger (2,5 - 3 hod. plavby), alebo Algeciras - Ceuta (1 - 1,5 hod.), premáva niekoľkokrát denne (v lete môže byť čakacia doba dlhšia – výhodné je cestu si dopredu rezervovať).

A. Stredomorská oblasť:

TANGER (Tandža) – mesto na severe Maroka pri Gibraltárskom prielive, po Casablance druhý najvýznamnejší prístav, so 700 000 obyv., je trajektovou vstupnou bránou do Maroka z Európy (zo španielskeho prístavu Algeciras, cca 2,5 - 3 hod. plavby). V 2. tisícročí tu bola fenická osada. Zaujímavosti: Medina – jadrom tisícročného starého mesta je Kasba na najvyššom mieste Tangeru, prístupná bránou Bab el-Kasbah v sz. časti mestských hradieb. Dar el-Makhzen – bývalý sultánsky palác postavený v 17. stor. Mulájom Ismailom, dnes tu sídli Musée de la Kasbah so zbierkami archeológie a ľudového umenia. Petit Socco (Súk ad-Dachel) – Malý trh bol v r. 1923 - 1956 vykričaným miestom starého Tangeru s penziónmi, kaviarňami a podnikmi s červenými lucernami. Grande Mosquée – Veľká mešita postavená Mulájom Ismailom na mieste rímskeho chrámu. Na záp. konci mesta sa nachádza golfisko Tanger Royal Golf Club s hotelom Andalucia Golf Tanger. Od prístavu na východ sa ťahá až 200 m široká mestská pláž so zlatistým pieskom. Medzinárodné letisko Aéroport Tanger Ibn Battouta (www.onda.ma/ONDA/fr) je vzdialené 13 km na jz. od mesta. INFO: www.itanger.com

Okolie:

Cap Spartel – mys s drsným skalnatým pobrežím a majákom v maurskom štýle (14 km záp. od Tangeru) je hranicou medzi Stredozemným morom a Atlantikom. O 4 km ďalej sú útesové vápencové jaskyne Grottes d’Hercule – obývané už v dobe kamennej, ktoré patria medzi hlavné turist. atrakcie (nad útesom stojí rybia reštaurácia a hotel Le Mirage). Smerom na juh, až po mesto Asilah s medinou a portugalskou pevnosťou zo 16. stor., sa ťahajú kilometre krásnych atlantických zlatistých pláží, ale zatiaľ takmer bez využitia. Pri meste Larache sa nachádzajú zvyšky rímskeho obchodného mesta Lixus (solivary, divadlo, mozaika v kúpeľoch). Cap Malabata – 11 km východne od Tangeru leží mys, ku ktorému sa ťahá pás dlhých piesčitých pláží s niekoľkými hotelmi a akvaparkom M’nar Park, 4 km ďalej je obľúbená pláž Playa Blanca s malým turist. strediskom a ďalšie piesčité pláže v krásnych zákutiach uprostred skalísk. Asi 10 km od mysu Malabata leží na kopci nad 1,2 km dlhou piesčitou plážou samostatný hotelový komplex Tarifa. Ksar es-Seghir – zrúcaniny portugalskej pevnosti a pekná oblúková pláž (33 km od Tangeru). Ceuta (Sebta, www.ceuta.es) – od r. 1580 španielska enkláva v Maroku a dôležitý trajektový prístav pre spojenie s Európou (Algeciras, cca 1 - 1,5 hod.), zaujímavé sú mestské hradby s Múzeom mesta a vodnou priekopou Foso de San Felipe z r. 1530, Katedrála Nanebovzatia P. Márie (Catedral la Asunción), kostol Iglesia de Santa María de Áfrika z 15. stor., stredomorský park – Parque Marítimo s Gran Casínom, španielska a portugalská pevnosť Fortaleza del Monte Hacho na rovnomennom kopci východne od centra, s pustovňou Ermita de San Antonio (krásny výhľad na Gibraltár). Z Ceuty vedie cestný hraničný prechod do Maroka a smerom na juh začína pásmo čulých piesčitých pláží – stredisko Fnideq s komplexmi bungalovov, Smir-Restinga s luxusnými hotelmi, kempingom, jachtárskym prístavom Marina Smir a Clubom Méditerranée, M’Diq s medzinár. hotelovými komplexmi, apartmánmi, bungalovmi a jachtárskym Kabila Clubom, Cabo Negro tiež s Clubom Méditerranée, vilami horných desaťtisíc a golfovým ihriskom, alebo Martil, ktorý je už letoviskom Tétouanu.

TÉTOUAN (Titwán) – berberské mesto s 320 500 obyv., 54 km na jv. od Tangeru, 42 km južne od Ceuty a 11 km od pobrežia Stredozemného mora, leží v krásnej polohe na záp. predhorí Rífu. Patrí však medzi najmenej bezpečné mestá Maroka, vo veľkom totiž medzi Ceutou a Tétouanom prekvitá pokútny obchod či pašovanie drog. Mesto má široké ulice s domami šľachtických rodín andalúzskych potomkov, preto sú stavané v hispánsko-maurskom štýle s podobou Alhambry v Granade (napr. záhrada Riad Al-Ochak) s mramorovými fontánami, pomarančovníkmi, palmami. Zaujímavosti: Medina – staré mesto zo 16. - 17. stor. s bielymi domami, spleťou úzkych uličiek a viac ako 130 sakrálnymi stavbami je zapísané v UNESCO, hlavným vstupom je brána Bab er-Rouah. Medzi zaujímavé múzeá patrí archeologické (podlahové mozaiky z rím. mesta Lixus – 2. - 3. stor.), etnografické pri bráne Bab el-Oqla a Múzeum marockého umenia (Musée d’Art Marocain), tiež kráľovský palác Palais Royal a hlinené mesto Kasba. Tétouan je tiež mestom remesiel – najmä tkáčov (koberce), kožiarov, drevorezbárov, krásne sú maľované dlaždice tzv. zellidž.

Okolie:

Chefchaouén (Shifshawn) – najpôvabnejšie horské mestečko oblasti Rífu, 55 km južne od Tétouanu, založili v r. 1471 utečenci pred španielskou rekonkvistou z Andalúzie na čele s Mulájom Alím Ben Rašídom, ktorého mauzóleum je dodnes pútnickým miestom. Hlavným námestím Starého mesta (mediny) je Outa el-Hammam s andalúzskym rázom a typickými namodro natretými domami. Veľká mešita Grande Mosquée s osembokým minaretom pochádza z 15. stor. a z kasby Dar el-Makhzen s etnografickým múzeom, postavenej za Mulája Ismaila, je krásny výhľad.

Pobrežie Stredozemného mora od okolia Tétouanu smerom na východ je skalnaté, nezaujímavé, iba s niekoľkými úsekmi pustých pláží, ktoré väčšinou navštevujú len miestni Maročania alebo Španieli. Výnimkou môže byť azda Al-Hoceima (273 km od Tétouanu) s malými skalnatými zátokami, peknými plážami – napr. v zátoke Chati al-Oumam je turist. komplex Quémado, tiež niekoľkými modernými hotelmi, Clubom Méditerranée na pláži Almoujahidine a zaujímavým španielskym ostrovčekom Peňón de Alhucemas s bielymi stavbami vojenskej posádky v zálive Baie d’Al-Hoceima. Melilla (www.melilla.es, www.melillaturismo.com) – ďalšia španielska enkláva v Maroku od r. 1556 (427 km od Tétouanu), zaujímavé je hradbami obohnané staré mesto Melilla la Vieja zo 16. - 18. stor., v rámci neho Kostol Najsvätejšieho Počatia (Iglesia de la Purísima Concepción) z r. 1687 s uctievaním Viktórie, patrónky mesta, ďalej púnsko-románske nálezisko, alebo Mestské múzeum (Museo Municipal) so zbierkou fenickej a rímskej keramiky. Trajekty premávajú zo španielskej Málagy a Almeríe.

SAIDIA – živé moderné prímorské letovisko Stredozemného mora, 515 km východne od Tétouanu, pri hraniciach s Alžírskom. Toto nové letovisko, ktoré je stále vo výstavbe, nazývané aj „Modrá perla Maroka“, podľa krištáľovo modrej priezračne vody, má takmer 8 km dlhú piesčitú pláž s 5-hviezdičkovým luxusným hotelovým komplexom Colonies de Vacances, ktorý zahŕňa hotely, apartmány, penzióny, vily, kempingy, jachtársku marínu, 18-jamkové golfisko Palmeral Golf Club (ďalšie dve sa budujú), reštaurácie, obchody, plážové kluby, thalassoterapeutické (liečba morom) a zdravotnícke stredisko. Nové letisko Aéroport Oujda-Angad, vzdialené 45 km južne, pri meste Oujda, má spojenie s Madridom (1 hod.), Parížom a Rímom (2 hod.), Londýnom a Berlínom (3 hod.). INFO: www.saidiavacations.com, www.saidia-plage.fr

B. Atlantická oblasť:

RABAT (Ar-Ribát) – hlav. mesto a 2. najväčšie mesto Maroka so 650 000 obyv., s aglomeráciou miest Salé (800 000 obyv.) a Témara (300 000 obyv.) až 1,75 milióna obyv., leží na Atlantickom pobreží, po platenej diaľnici asi 210 km južne od Tangeru. V 3. stor. pred Kr. tu Kartáginci založili osadu Chellah, ktorú v r. 40 n.l. Rimania premenili na prístavné mesto Sala Colonia na rieke Bou Regreg, v 10. stor. na mieste dnešnej Kasby des Ouadaias vybudovali islamskí Berberi opevnený kláštor ribát, v 12. stor. Almohádovci založili mesto Ribát el-Fath s hradbami dlhými 5,25 km, od r. 1956 je Rabat hlav. mestom Maroka. Zaujímavosti: Almohádske hradby – nápadné okrovo-hnedé hradby doplnené baštami a nádherne zdobenými bránami (napr. Bab er-Rouah, alebo Bab el-Kebir, známa aj ako Bab Oudaia) obopínajú starú Medinu s Veľkou mešitou (Grande Mosquée) z r. 1882 a dominantnou Kasbou des Oudaias z 12. stor. na strmej skale pri ústí rieky Bou Regrer do Atlantiku, ale tiež sa ťahajú k novému mestu Ville Nouvelle z francúzskych koloniálnych čias (1912 - 1956). Hasanova veža (Tour Hassan) – má vzácne almohádske kamenné reliéfy a je vlastne 44 m vysokým štvorbokým minaretom nedokončenej mešity z 12. stor., ktorá mala byť najväčšou v celom islamskom svete. Veža bola jedným z troch pilierov, ktoré symbolicky vytyčovali mocnú veľríšu Almohádovcov (spolu s minaretom Koutoubia v Marrákeši a Giralda v Seville). Oproti veži vzniklo v r. 1961-1971 Mauzóleum Mohameda V., v ktorom je umiestnená hrobka tohto kráľa i jeho syna Hasana II. Chellah – 2300 r. stará lokalita, ktorú založili Kartáginci, od 13. stor. ho využívali ako nekropolu obohnanú hlineným múrom, vynikne sarkofág merínovského sultána Abú el-Hassana (1331 - 1351), minaret mešity Merínovcov, kopulovité marabuty (hroby moslimských svätcov) a monumentálny portál. Kráľovský palác (Palais Royal) – nádherný palácový komplex založený v r. 1864 v maurskom štýle a oproti stojaca krásna mešita Mosquée Ahl Fas. Za návštevu stojí aj Národné archeolog. múzeum s prehistorickými, fenickými, kartáginskými a rímskymi nálezmi z celého Maroka (napr. 400 000 r. starý úlomok z čeľuste pračloveka Homo erectus), Múzeum Oudaia s etnografickými zbierkami (ľudové remeslá, kroje, šperky, staré hudob. nástroje) a ZOO, kde okrem berberských opíc, tiav a iných zvierat je vzácnosťou atlaský lev, ktorý vo voľnej prírode už nežije. Medzinárodné letisko Aéroport International Rabat-Salé sa nachádza 8 km na sv. od centra Rabatu. INFO: www.mairiederabat.com, www.visitrabat.com

Okolie:

Salé – leží na druhom brehu rieky Bou Regreg ako súmestie s Rabatom, jeho Staré mesto (medina), obohnané hradbami z dôb Merínovcov (13. stor.) s 8 impozantnými bránami, ukrýva pozoruhodné pamiatky, ako je Veľká mešita založená už v 12. stor. Almohádovcami, alebo islamská škola Medresa Abú el-Hassan z r. 1341, v bývalej bašte Borj Sidi Ben Achir z 18. stor. je dnes keramické múzeum. Smerom na sever pri osade Bouknadel sa nachádza džungľovitá tropická záhrada Jardins exotiques založená počas francúzskej nadvlády a až po mestečko Mehdiya-Plage sa ťahá 13 km dlhý úsek širokých piesčitých, ale nevybudovaných prázdnych pláží, napriek honosnému názvu Pláž národov (Plage des Nations). O niečo príjemnejšie sú pláže na juh od Rabatu v menších zátokách obrúbených skalami, ale tiež so slabo vybudovanou turist. infraštruktúrou – napr. El-Harhoura, Témara-Plage a Sables d’Or (Plage d’Or) s niekoľkými menšími hotelmi, vilkami a kempingom, alebo Skhirat Plage, kde je aj väčší hotelový komplex Amphitrite Palace Resort & Spa 4*. Najviac navštevovaným letoviskom tejto oblasti je Bouznika-Plage s prepychovými apartmánmi na vyvýšenine malého polostrova, po bokoch ktorého sú piesčité pláže s ďalšími vilami a možnosťou vodných športov (člnky, vodné skútre, Bouznika Bay Golf Club). Južne na ňu nadväzujú menšie strediská – Dahomey-Plage a Plage de David. Luxusnejšie pláže v Mansourii a Mohammedii sú dovolenkovým miestom najmä Casablančanov.

CASABLANCA (Dár al-Bajdá = Biele mesto) – najväčšie marocké mesto a moderný prístav na brehu Atlantického oceánu (3,3 mil. obyv., s aglomeráciou 3,8 mil.), 93 km na jz. od Rabatu, sa rozrástlo okolo berberskej osady Anfa založenej v 8. stor. n .l., v r. 1468 ju obsadili Portugalci a postavili tu nové mesto Casa Blanca (Biely dom), ktorého sa r. 1757 zmocnili Arabi a medzi r. 1906-1956 bolo v rukách francúzskych kolonizátorov. Zaujímavosti: Medina – z opevneného Starého mesta ostal len zvyšok s mešitou Grande Mosquée Mohammed Ben Abdalláh, vklinený medzi modernou európskou štvrťou Ville Nouvelle s výškovými budovami i širokými bulvármi a rybárskym prístavom. Veľká mešita Hasana II. (Grande Mosquée Hassan II.) – ohromný sakrálny komplex mešity s medresou, islamskou knižnicou (najväčšou na svete), konferenčnými sálami, hamamom (kúpeľmi) pre 1 400 ľudí a podzemnými garážami, bol vytvorený v r. 1993 za kráľa Hasana II. na ploche 90 000 m2, ktorej interiér pojme 25 000 veriacich. Štvorhranný minaret má úctyhodnú výšku 200 m a laserový lúč z neho ukazuje smer do Mekky na vzdialenosť 30 km. Vstup do mešity je povolený aj nemoslimom (samozrejme bez obuvi), okrem piatku a islamských sviatkov. Ain Diab – luxusná obytná a zábavná štvrť, prístupná od prístaviska 7 km na západ po malebnej pobrežnej corniche (cesta nad zrázom), je zároveň kúpeľným a výletným strediskom, tiež rušnou plážovou zónou s hotelmi, reštauráciami, diskotékami a do skál vytesanými bazénmi, kde Miami Beach ponúka obrovský tobogan a Kon Tiki Beach zas akvapark s mnohými hrami. Južne od tejto zóny je voľne prístupná pláž Plage de Sidi Abd er-Rahman a na východe sa dvíha luxusná štvrť Anfa s golfovým ihriskom a hipodrómom. Marabout de Sidi Abd er-Rahman – 3 km ďalej od Ain Diabu sa pred pobrežím dvíha skalisko s hrobom tohto svätca, za odlivu prístupné peši. Medzinárodné letisko Aéroport International Mohammed V - Casablanca (www.onda.ma) je situované asi 35 km južne od centra. INFO: www.casablanca.ma, www.visitcasablanca.ma Okolie: El-Jadida (www.aljadida.ma) – pobrežné mesto, 108 km na jz. od Casablanky, má hradbami obohnanú Medinu, postavenú v r. 1815 na mieste portugalského opevneného mesta Cité Portuguese de Mazagan zo 16. stor. (zapísaného v UNESCO), kde je najväčšou atrakciou Citerne portugaise (vodný rezervoár), podzemná stĺpová sieň s gotickou rebrovou klenbou. Mesto má tiež 17 km dlhú piesčitú pláž, hipodróm Lalla Malika a golfisko Royal Golf Clubu. Safi (www.safi.ma) – mesto, 145 km na jz. od El-Jadidy, je známe storočnou hrnčiarskou tradíciou, v štvrti Quartier des Potiers sú nad bránou Bab Chaabah drevom vykurované archaické pece keramického centra, v býv. paláci guvernéra je Musée de la Céramique. Essaouira (As-Sawírah) – krásne opevnené mesto z 18. stor. s Medinou, postavené podľa európskej vojenskej architektúry (zapísané v UNESCO), 95 km na jz. od Safi, so zaujímavým pevnostným systémom býv. mesta Mogador. Agadir – po ničivom zemetrasení v r. 1960 novo vybudované mesto, 176 km južne od Essaouiry, je najrozvinutejším prímorským letoviskom v Maroku s všestrannými turist. službami. K dispozícii je 100 m široká a 8 km dlhá piesočná pláž, komfortné hotely v subtropických záhradách s bazénmi, bohatý výber iných ubytovacích, reštauračných, športových a zábavných zariadení, okružná jazda minivláčikom ulicami mesta (od hotela Kenzi Farah Europa). Je tu tiež medzinár. letisko Aéroport Agadir - Al Massira, asi 20 km na jv. od mesta. INFO: www.agadirnet.com, www.agadirinou.com

C. Vnútrozemie:

FÉS (Féz, Fáz) – najstaršie mesto sultánov, kolíska marockej monarchie a bývalé hlav. mesto Maroka (do r. 1912), dnes okolo 1,1 mil. obyv., sústreďuje významné maurské pamiatky. Pri jeho zrode v r. 788 bol Muláj Idriss I., pravnuk Prorokovej dcéry Fatimy, ktorý sa rozhodujúcou mierou pričinil aj o islamizáciu celého Maghrebu, ale z berberského tábora vybudoval orientálne mesto až jeho syn Idriss II. (804-828). Zaujímavosti: Fés el-Bali – v najpôvodnejšej podobe zachované staré opevnené islamské mesto (Medina) z 9. stor., zapísané v UNESCO, je spleťou krivolakých uličiek s obchodíkmi, hamammi, palácmi, medresami a 320 mešitami. Vynikne tu trojoblúková vstupná brána Bab Boujeloud (aj keď vznikla len r. 1913) z fajansových obkladačiek, významná islamská vysoká škola Medresa Bou Inania z r. 1350 - 1357, zreštaurované námestie Place Nejjarine s bohato zdobenou bránou nocľahárne Fondouk z r. 1711 (dnes Múzeum drevorezby) a nástennou fontánkou v maurskom slohu, Mauzóleum Idrissa II. (Zaouia de Moulay Idriss II.) postavené v maurskom štýle v 18. - 19. stor. nad pôvodným hrobom panovníka, ktorý vznikol r. 1437, Mešita Kairaouine – druhá najväčšia mešita v Maroku (po Veľkej mešite Hasana II. v Casablanke) pre 20 000 ľudí, so 17 loďami, je tiež významnou islamskou univerzitou s knižnicou z 13. stor. a jednou z najkrajších mešít na svete, ktorá vznikla z malej modlitebne postavenej medzi r. 859 - 862, neskôr dopĺňanou Almohádovcami, Merínovcami a Saádovcami, Medresa el-Seffarine – najstaršia škola v meste (1280), Medresa el-Attarine – iný skvost merínovského umenia z r. 1325 s maurskou eleganciou a jemnosťou ornamentiky, Tanneries – štvrť kožiarov a garbiarov s tradičnými starodávnymi postupmi máčania koží v hlbokých kadiach s farbou, Musée Dar Batha – múzeum marockého ľudového umenia v bývalom alávitskom vezírskom paláci z 19. stor. v maurskom slohu. Fés el-Jdid – druhé opevnené staré mesto Fezu z 13. stor., kde sa nachádza kráľovský palác Palais Royal (Dar el-Makhzen). Mimo starého mesta stojí pevnosť Borj Sud zo 16. stor. na južnom pahorku a náprotivná severná pevnosť Borj Nord s veľkým múzeom zbraní (z oboch je krásny výhľad na mesto) a neďalekými Tombeaux mérinides – hrobkami posledných sultánov dynastie Merínovcov. INFO: www.villefes.com

MEKNÉS (Miknás) – starobylé mesto s 950 000 obyv. (zapísané v UNESCO), 60 km na jz. od Fezu, bolo založené ako osada zrejme v 10. stor. berberským kmeňom Meknassa, mestom sa stalo až r. 1063 za vlády Almorávidovcov, ale najväčšieho rozkvetu dosiahlo za dynastie Alávitov počas panovania sultána Mulája Ismaila (1672 - 1727), ktorý tu vytvoril najmohutnejšiu pevnosť v sev. Afrike. Zaujímavosti: Medina – Staré mesto aj dnes obklopujú impozantné zvyšky 40 km dlhých ismailovských hradieb s gigantickými bránami (napr. južná obrovská Bab el-Mansour z r. 1732, severná dekoratívna Bab el-Berdaine z r. 1709, alebo staršia západná Bab el-Khemis z r. 1687). Uprostred súku (trhoviska) sa týči Grande Mosquée (Veľká mešita) s 12 portálmi, pôvodne z 13. stor., neskôr v r. 1695 renovovaná, oproti stojí Medresa Bou Inania zo 14. stor., vynikajúca maurská sakrálna stavba (až do r. 1964 bola vysokou školou koránu) a Musée Dar Jamai – múzeum arabsko-islamského a ľudového umenia (maurské palácové zariadenie, umelecké výrobky, berberské koberce a i.). Staré mesto sa skladá z troch častí – Ville Impériale (Cisárske mesto) so samostatným opevnením dlhým 25 km a obrovským palácovým komplexom Mulája Ismaila (30 palácov) so záhradami, vodnými nádržami, kasárňami, konskými stajňami, hlinenou sýpkou Dar el-Ma & Heri es-Souani (Vodný dom a obilné silo) kolosálnych rozmerov 180 x 69 m a výškou 12 m, tiež susedný kráľovský palác Palais Royal (Dar el-Makhzen), druhou časťou je ľudové obytné a obchodné mesto Nouveau Mellah (alebo Riad) a Ancien Mellah (Berrima) a nakoniec dal sultán postaviť ešte ďalší ochranný múr okolo svojej rezidencie Dar Kebira (Veľký dom), kde stojí aj jeho mauzóleum Tombeau de Moulay Ismail, ktoré spolu s hrobkami Idrissa I. v Moulay Idrisse, Idrissa II. vo Feze a Mohameda V. v Rabate, patrí medzi najvýznamnejšie pohrebné mešity v Maroku.

Okolie:

Moulay-Idriss (Moulay Idriss Zerhoun) – staré moslimské pútnické mesto, 27 km severne od Meknésu, s komplexom maurskej mešity a hrobky Mulája Idrissa I., potomka Fatimy (dcéry proroka Mohameda) a zakladateľa prvého arabsko-islamského štátu v Maghrebe, ktorý r. 788 založil aj toto mesto po ňom pomenované (dnešný vzhľad mešity je z 18. - 19. stor.). Volubilis – o 5 km ďalej leží najdôležitejšie miesto rímskych vykopávok v Maroku a v r. 40 až 285 n. l. sídlo rímskej provincie Mauretania-Tingitana (zvyšky kapitolu, fóra, víťazného oblúka, baziliky, kúpeľov a mozaiky v Orfeovom dome).

MARRAKECH (Marrákeš, Murrákuš) – jedno z najkrajších a najmalebnejších miest Maroka, 240 km južne od Casablanky, 903 600 obyv., leží v centrálnom Maroku na úpätí Vysokého Atlasu, zároveň je jedným zo štyroch kráľovských miest Maroka (spolu s Rabatom, Fezom a Meknésom). Založené bolo na počiatku vlády Almorávidovcov medzi r. 1062 - 1070, najprv ako opevnený tábor a trh. Za panovania Aliho Ben Júsufa dochádza k výstavbe nového mesta, kráľovských palácov, mešít, podzemných zásobovacích kanálov (chettara), v r. 1126 - 1127 bol postavaný aj prvý 7 km dlhý okruh hradieb, ale najväčšieho rozmachu dosiahlo po r. 1147 za dynastie Almohádovcov. Zaujímavosti: Medina – Staré mesto s rozľahlými súkmi (trhoviskami remeselníkov), zapísané v UNESCO, je obohnané impozantnými 12 km dlhými a 6 - 9 m vysokými obrannými hradbami z udupanej hliny, so 17 bránami – z 12. stor. pochádzajú Bab Agnaou na jz. strane hradieb s bohatou kamennou reliéfovou dekoráciou, Bab Rhemat na východe, od nej severnejšia Bab Ailen a Bab Doukkala na opačnej záp. strane. Súčasťou Mediny je tiež Mešita Koutoubia z 12. stor. – najdokonalejšia pamiatka Almohádovcov s bohatou maurskou dekoráciou interiéru a 77 m vysokým minaretom, ktorý bol vzorom pre sevillskú Giraldu a Hasanovu vežu v Rabate (stavali ho v r. 1158 - 1199), Saádovské hroby (Tombeaux des Saadiens) – komplex mauzóleí štyroch saádovských sultánov, zo 16. stor., s najvyššou dokonalosťou maurského umenia, Palác Bahia – maurská rezidencia dvoch veľkovezírov z 19. stor. uprostred citrónovníkových záhrad, so 150 miestnosťami (bohatá ornamentika, mozaiky, štukatúry), Múzeum Dar Si Said – maurský palác z r. 1895 obsahujúci umelecko-historické zbierky z južného Maroka, námestie Place Jemaa el-Fna (Zhromaždisko mŕtvych) – na dlhých kopiach tu kedysi vystavovali hlavy popravených osôb, dnes je divadlom a varieté pod šírym nebom (večerné predstavenia hercov, tanečníkov, akrobatov, zaklínačov hadov), Kráľovský palác (Palais Royal, Dar el-Makhzen) – komplex so samostatným opevnením a južnejšou 500 ha veľkou kráľovskou záhradou Jardin d’ Aguedal (Agdal) s plantážami olivovníkov a citrusov. Mimo Starého mesta je zaujímavá záhrada Jardin Majorelle, založená francúzskym maliarom Majorellom (žil 1883 - 1962) vo zvláštnej farebnej estetike, kde prevláda zeleň usporiadaných záhonov a azúrovo modrá farba stavieb. INFO: www.tourisme-marrakech.org

Užitočné informácie:

Podmienky vstupu: Pre turistické cesty do Maroka občania SR nepotrebujú na pobyt do 3 mesiacov víza, vyžaduje sa cestovný pas, ktorého platnosť musí byť minimálne 6 mesiacov po ukončení pobytu. Marocké colné orgány majú právo overiť u prichádzajúceho finančné zaistenie pre pobyt v čiastke minimálne 20 USD na osobu a deň (hotovosť, šeky, kreditky alebo hotelový voucher).

Zastupiteľské úrady SR pre Maroko: Embajada de la República Eslovaca, C / Pinar 20, 28006 Madrid, Espaňa (Španielsko) – tel.: 0034-91 590 3861, 91 590 3867 (konzulárne oddelenie 10:00-12:00), fax: 0034-91 590 3868, mobil: 0034-609-002 803 (mimo prac. doby v naliehavých prípadoch 16:30-08:30), e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.mzv.sk/madrid, úradné hodiny: PO-PI 8:30-16:30

Consulat Honoraire de la République Slovaque, Espace Porte d‘Anfa Paul, rue Bab Mansour, Batiment C, Nr. 123 – 1er étage, appt Nr. 4, Casablanca, Maroc – tel.: +212-(0)22 36 39 07 / 25 / 26, fax: +212-(0)22 36 38 34, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. (honorárny konzul p. Kamil Ouzzani Touhamy)

Zastupiteľský úrad ČR v Maroku: Ambassade de la République Tchéque, Villa Merzaa, Zankat Ait Melloul, B.P. 410, 4,5 km Route des Zaers, Souissi, Rabat, Maroc – tel.: +212-(0)53 775 5420-21, fax. +212-(0)53 775 4393, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.mzv.cz/rabat, úradné hodiny: PO-PI 7:45-16:15

Zastupiteľské úrady Maroka pre SR: Botschaft des Königreiches Marokko, Opernring 3-5, A-1010 Wien, Österreich (Rakúsko) – tel.: 0043-1-586 6650-51, fax: 586 7667, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. (www.botschaft-marokko.de), úradné hodiny: PO-ŠT 9:00-16:00, PI 9:00-15:00

Honorárny konzulát Marockého kráľovstva, Krajná 86, 821 04 Bratislava 2 – tel.: 02/4820 2392-93, fax: 4820 2396, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. (honorárny konzul p. Ľubomír Šidala) Dôležité kontakty: polícia (Police secours) – 19, dopravné nehody (Gendarmerie) – 177, záchranná služba (Ambulance) – 15, v Rabate – 0537 73 73 73, v Casablance – 022 905 050, hasiči, rýchla lekárska pomoc – 150, lekárska služba SOS – tel.: 44 44 44, v Rabate – 0537 20 20 20, letisko Tanger – tel.: +212-(0)39-393 720, fax: +212-(0)39-393 676.

Dopravné možnosti: Pri cestách vlastným motorovým vozidlom je potrebný slovenský alebo medzinárodný vodičský preukaz, platný technický preukaz a Zelená karta, ktorej je Maroko tiež členom. Povolenie na užívanie vozidla na marockom území sa udeľuje na dobu max. 6 mesiacov. Pri požičanom vozidle je potrebné od majiteľa overené potvrdenie o jeho zapožičaní. Diaľkové cesty (routes nationales - N) sú väčšinou v dobrom stave, ostatné sú užšie a menej kvalitné. Najvyššia povolená rýchlosť v meste je 40 km/h, v obci 60 km/h, mimo obce 100 km/h, na diaľnici 120 km/h. Za volantom platí absolútny zákaz alkoholu. Jazdí sa vpravo. Hustú sieť autobusov prevádzkuje spoločnosť CTM-NL – diaľkovým autobusom sa hovorí car.

Zdravotná starostlivosť: Štátne marocké zdravotné strediská poskytujú zahraničným turistom nevyhnutnú prvú pomoc zdarma. Ich vybavenie a úroveň služieb je však nepostačujúca. Vo vážnejších prípadoch treba vyhľadať všeobecné alebo špecializované súkromné kliniky, kde sa náklady za 1 deň pobytu pohybujú okolo 100 EUR. Z toho dôvodu sa odporúča uzavrieť špeciálne zdrav. poistenie do zahraničia. Vyvarovať sa treba kúpaniu v stojatých vodách (bilharzióza), kupovať len fľaškovú vodu a čerstvé ovocie radšej ošúpať. Žiadne očkovanie do Maroka nie je povinné, odporúča sa však proti tetanu, týfusu, diftérii, hepatitíde A,B, poliu (detskej obrne), pri zvýšenom riziku aj proti besnote (túlavé psy) a pri cestách do rizikových oblastí malárie je potrebné užívať antimalariká. Bezpečnostné riziká: Doklady a cenné veci sa odporúča uložiť v hotelovom trezore alebo nosiť dobre ukryté so sebou. Potrebné je dôrazne sa vyvarovať kúpe hašiša od dotieravých dílerov, pretože kontroly marockej polície sú veľmi prísne aj voči turistom. Treba tiež rešpektovať, že Maroko je prísna moslimská krajina a najmä na vidieku tomu prispôsobiť svoje správanie.

Elektrina: V turistických hoteloch majú napätie väčšinou 220 V, v obyčajných ubytovniach ešte 110 V, preto treba prepínateľné elektrické prístroje alebo adaptér pre zásuvky francúzskeho typu.

Časový posun:

V Maroku sa nezavádza letný čas, takže posun oproti SEČ je -2 hod. v období nášho letného času a -1 hod. v období zimného času. Telekomunikácie: Telefonická predvoľba Maroka je +212. Jednotlivé mestá najnovšie nemajú pridelenú samostatnú predvoľbu – používa sa francúzsky systém postupného číslovania bez ohľadu na región, t.j. za medzinárodnou predvoľbou pri volaní zo zahraničia (+212) nasleduje hneď číslo účastníka, pri volaní v Maroku do iného mesta sa dáva pred účastnícke číslo nula. Mobilná sieť používa roaming – operátormi sú Wana (zobrazenie na displeji Wana, Wana Mobile, 604 02) s typom siete GSM 900/1800 a technológiou (dátovou službou) GPRS, Médi Telecom (na displeji Médi) s GSM 900, ale bez GPRS, IAM (na displeji IAM, MOR IAM) s GSM 900 a tiež bez GPRS.

Platobný styk:

Marocké predpisy nestanovujú povinnú výmenu valút. Ich dovoz do výšky odpovedajúcej 5 000 dirhamov (MAD) netreba deklarovať, ale spätná výmena dirhamov na valuty pri odchode z krajiny je možná len v tom istom peňažnom ústave, alebo v zmenárňach na letisku, po predložení dokladu o výmene na miestnu menu, avšak najneskôr do 30 dní od dátumu výmeny. Najdôležitejšie banky, hotely, obchody vo veľkých mestách a turist. centrách prijímajú Visa a Euro/Mastercard, menej často American Express. Turistické úrady: Office National Marocain du Tourisme (ONMT), Angle Rue Oued Al Makhazine et Rue Malaga, BP. 19, Agdal, Rabat, Maroc – tel.: +212-(0)537 674 013, 537 673 918, fax: 537 674 015, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.visitmorocco.com Staatliches Marokkanisches Fremdenverkehrsamt, Kärtnerring 17/2/23, A-1010 Wien, Österreich – tel.: +43-(0)1-512 5326, fax: 512 3973, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. (zastúpenie v Rakúsku)

Internet: www.maroc.ma (vláda), www.visitmorocco.com, www.visitmorocco.eu, www.heymorocco.com, www.maroc-hotel.com (hotely), www.maghrebtourism.com (hotely)

(Zmena údajov vyhradená) ING. STANISLAV ŠIMEK

{youtube}6YkFw2BYa9Q{/youtube}

• < Predch.
• Nasl. >