Farby a vzory Maroka

{yoogallery src=[/obrazky-k-clankom/2011-08-maroko] height=[150] width=[200] title=[Farby a vzory Maroka]}

My Európania, čo sa týka farieb a vzorov sme trochu konzervatívni. Pri zariaďovaní interiérov sa často držíme zásady „menej je viac“. Napríklad do miestnosti si vyberieme maximálne dve až tri farby a nanajvýš jeden vzor. Pomiešať navzájom viac vzorov je čosi neprípustné. Pri návšteve Maroka, kde sa na mňa z každej strany „pozeral“ nejaký vzor som si uvedomila, že ich kombinácia je možná, ba dokonca môže byť i pôvabná. Len ju treba urobiť citlivo, so zmyslom pre harmóniu.

Takto bol zariadený i prvý hotel,v ktorom sme boli ubytovaní. Priestranná vstupná hala s mozaikovou fontánou, vyrezávaným nábytkom, tepaným obrovským lustrom, vyzdobenými vázami či maľovanými skriňami – pôsobila ako celok impozantne. Veľmi pekne boli zariadené aj izby. Pestrofarebná mozaika okolo vane až lákala do nej vstúpiť. To, že sa Maročania neboja kombinácií som si uvedomila i pri pohľade na záhon ruži v areáli hotela. U nás ich zvykneme vysádzať v skupinách podľa farieb. Tento bol pestrofarebný. Žlté, biele, ružové, oranžové či červené - všetky spolu. Ruže sú v tejto krajine veľmi obľúbené. Radi ich aranžujú vo veľkých vázach, v hoteloch či v reštauráciách posýpajú stoly ružovými lupeňmi. Pestovanie ruží v Maroku má dlhú tradíciu. Destiláciou sa vyrába ružová voda používaná v marockej kuchyni a v parfumérii. Často sa kombinuje s pomarančovou vodou, ktorú získavajú z lupienkov kvetu pomarančovníka. Zákusky či šaláty poliate pomarančovou vodou získajú lahodnú chuť – jednoducho treba to okúsiť a ak zachutí, aj zakúpiť ako suvenír. V Maroku je toho veľmi veľa, čo treba vyskúšať. I takú „obyčajnú“, ale vynikajúcu pomarančovú čerstvo vytlačenú šťavu, ktorú vo veľkom ponúkajú napríklad v Marákeši. Veď pomaranče sú spolu s paradajkami ich najexportovanejším tovarom. Keď na Slovensku uvidím pomaranče s nálepkou products of Morocco určite po nich s radosťou siahnem. Špecialitou Maroka je i argánový olej, ktorý sa získava zo semien plodov argánového stromu. Je veľmi vzácny, veď na 1 l oleja treba 30 kg plodov. Má omladzujúce a obnovujúce účinky, používa sa preto v kozmetike. Opäť ideálny ako darček.

Zo všetkého najviac ma v Maroku zaujali mozaiky. Sú na podlahách, stenách, zrkadlách, stoloch, fontánach – jednoducho všade. Človek si nedokáže tipnúť, koľko sa ich v celej krajine nachádza a už vôbec si nevie predstaviť, koľko času ľudia strávili ich výrobou. Keďže Islám zakazuje zobrazovať postavy ľudí a zvierat, lebo je to urážka boha, zobrazujú sa kvetinové vzory a hlavne geometrické tvary, ktoré poskytujú nepreberné množstvo variácií. Častokrát zobrazované kvetiny nemajú konca - ďalšia symbolika islámu. Čo sa týka farebnosti na mozaikách – tá je veľmi pestrá. Žltá, zelená, červená, oranžová a hlavne modrá vo všetkých odtieňoch. Videla som ju na každej jednej mozaike. Ani sa nečudujem, veď modrá je farba neba a mora.

Takmer každý turista, ktorý navštívi mesto Fez, neobíde továrničku na keramiku. Opäť ako takmer všetko v Maroku sa keramika vyrába tradičným spôsobom. Sivá hlina, ktorá sa pri výrobe používa, sa najskôr tri dni močí vo vode a potom miesi presnejšie šliape nohami. To nám vysvetlili hneď na začiatku prehliadky továrne. Potom sme sa už pozerali na šikovné ruky hrnčiara, ktorý na nohami poháňanom hrnčiarskom kruhu vytočil za okamih peknú vázičku. Kto chcel mohol si to i vysúšať. Ešte zaujímavejšie bolo pozorovať mladé ženy a mužov, ako dokonale a rýchlo zdobia výrobky. Najväčší obdiv však vyvolávali muži, vysekávajúci z kachličiek drobné čiastočky mozaiky. „Tak tu sa tvorí všetka tá krása, ktorú na každom kroku v Maroku obdivujem“ – pomyslela som si a presunula sa ďalej. Do predajne, kde sme si mohli na pamiatku všetko zakúpiť. Keďže sme trochu „pokukávali“ po cenách, hneď nám bola ponúknutá 20-percentná zľava. A keďže naša cesta bola ešte dlhá, upozornili nás, že nám tovar starostlivo zabalia. Pre mňa bol zaujímavý fakt, že keramika je nepoškriabateľná. V ponuke majú všetko možné od maličkých nádobiek na tajin až po metrové vázy, či obedové súpravy. Samozrejme, vtedy už treba hlbšie načrieť do vrecka. Ale menšia mištička napríklad v tvare ľudskej ruky vašu peňaženku až tak nezruinuje. V Maroku používajú pri tradičných spôsoboch výroby i tradičné farbivá. Červenú farbu získavajú z divých makov, modrú z indiga, zelenú z divého pepermintu, žltú zo šafranu či oranžovú z heny.

Samostatnou kapitolou je oblečenie miestnych obyvateľov. Žlté, ružové, zelené, červené, kvietkované či páskované kaftany a k tomu farebné šatky u žien upútajú každého turistu. Išli sme oči nechať v jednej z 9000 uličiek kráľovského mesta Fezu, kde boli vedľa seba obchodíky so svadobnými kaftanmi. Pestrá bola i ponuka tzv pantoflí, ktorý má v Maroku obuté takmer každý. Ak sa ich rozhodnete zakúpiť domov, treba si všimnúť, či majú aspoň minimálny opätok. Bez opätku sú síce lacnejšie, ale tie s opätkom zasa pohodlnejšie. A ak máte dar vyjednávania, cenu si „urobíte“ sami. Zaujímavá bola i návšteva tkáčskej dielne, kde môžete obdivovať pestrofarebné kašmírové, vlnené či hodvábne látky a výrobky z nich. Nádherné šály, ku ktorým vám ponúknu hneď i kabelu, či brokátové prikrývky na posteľ. Za všetkým opäť stojí perfektná ručná práca remeselníkov. Mňa, keďže tkám, upútalo, že pri tkaní nepoužíval tkáč pedále a nohy, ale niteľnice prehadzoval pomocou rúk. V medine na ulici som si všimla pestrofarebné vzorované rolky. Hneď som si dala k oku fotoaparát. Medzitým predavač na mňa zakričal, že nemám fotografovať. Poslúchla som ho. Keď som si však prezerala fotky v aparáte, farebné rolky tam boli. Nuž čo, ruky pracovali skôr ako mozog. Nech mi je odpustené, nevymazala som to, lebo vzory sú zaujímavé. Ak človek rád fotografuje, v Maroku si určite príde na svoje.

Maroko je krajina, ktorá hýri všetkými farbami v najrozličnejších odtieňoch. Ak si ju vyberiete ako svoju dovolenkovú destináciu, choďte po nej s otvorenými očami. Pozorne si všetko všímajte, i ten najmenší detail. Farebná krása Maroka určite osloví i vás. A vaše zážitky z dovolenky budú o toto všetko ešte intenzívnejšie a vy prostredníctvom fotografií a suvenírov budete na túto krajinu dlho spomínať.

Anna Páričková

CESTOVATEĽ 8/2011

• Nasl. >