Tuniská revolúcia - Tuniský turizmus

{yoogallery src=[/obrazky-k-clankom/2011-05-tuniska-revolucia-tunisky-turizmus] height=[150] width=[200] title=[Tuniská revolúcia - Tuniský turizmus]}

Tunisania sú veľmi hrdí na to, že v januári tohto roku dokázali zmeniť svoiu spoločnosť. Prevažne mladí a vzdelaní ľudia vyšli do ulíc so snom o skutočnej demokracii. Polícia spočiatku strieľala a boli aj mŕtvi. Prezident povolal armádu a ona vyhlásila, že nie je na to, aby strieľala do vlastných občanov, ale aby v prípade napadnutia bránila svoju vlasť.

Odvtedy tu má armáda veľmi dobrú povesť a patričnú autoritu. Na udržanie poriadku preto dnes často vidieť ozbrojených vojakov a obrnené transportéry. Nezasahujú, sú akoby bokom a do značnej miery prevzali povinnosti polície, ktorá si dôveru získava iba pomaly. Keď píšem túto reportáž, je začiatok apríla a je dosť možné, že počas letnej sezóny bude armáda už iba v kasárňach. Tunisania dobre vidia, ako sa na to turisti pozerajú, ako ozbrojencov fotia.

Keď som s CK BEST CHOICE šiel so skupinou novinárov do Tuniska, pýtal som si nejaké otázky od priateľov na facebooku. Väčšina mi želala šťastnú cestu a najmä šťastný návrat. Veď idem do krajiny, ktorú považujú za nebezpečnú a neistú.

Ja som tam šiel bez akýchkoľvek obáv. Povedal som si však, že budem maximálne objektívny a pocestujem bez akéhokoľvek vyhraneného názoru a bez očakávania.

Dojem prvý. Stalo sa to ešte na letisku Swechat. Jeden kolega si namiesto pasu zobral vysokoškolský index. Aj keď sme šli do krajiny s vízovou povinnosťou, nemal žiadne problémy so vstupom na občiansky preukaz. Kontrola so pozrela do môjho prihlasovacieho lístka, kde som napísal, že som novinár. Keď som povedal, že idem písať o Tunisku, objavil sa nadšený úsmev a želanie šťastnej cesty.

V starej časti mesta Sousse ma predavač nelákal do obchodu, ale vykrikoval „welcome turista“. Kde-kto sa usmieval a tešil sa, že vidí cudzincov.

Z Čiech a Slovenska sem vlani prišlo zhruba 120 000 dovolenkárov, zo Slovenska niečo vyše 30 000. Naše dve krajiny patria do prvej desiatky záujemcov o Tunisko. V súčasnosti je stav objednávok oproti vlaňajšku zhruba polovičný. A to nielen od nás. Z 11 miliónov obyvateľov sa turizmom živia dva milióny. A títo ľudia majú obavy o budúcnosť.

Od novinárov chcú len jedno. Aby sme písali pravdu. O pokojnej situácii, o snahe oživiť turistický úspech. Čašníci sa usmievajú viac ako inokedy, zámerne som si párkrát sadol do miestnych kaviarní plných Tunisanov a nepocítil som ani náznak nepriateľstva, či napätia. Ani v Hammamete, či Tunise, hlavnom meste krajiny.

Tunisania platia istú daň z revolúcie, ktorú nazvali nežnou, prípadne aj internetovou. Je to nový fenomén našej spoločnosti. Internet môže rozhodnúť o úspechu vo voľbách a v tomto prípade aj o víťazstve revolúcie. Sociálne siete zhromažďovali ľudí na námestia, plnili funkciu masového organizátora.

Víťazstvo bolo nečakane rýchle a intenzívne. Krajina sa však čoskoro vrátila do normálneho života. Alebo, aspoň do skoro normálneho života. Po radostnom víťazstve prišiel pokles záujmu o dovolenky. Aj preto v mestách pribudli napríklad žobráci. Nie je ich viac ako u nás, ale už si to človek všimne.

Ďalšie problémy sa začali v súvislosti s Lýbiou. Inak, na letisku som stretol občana Lýbie, ktorý sa vracal z Košíc do vlasti. Už nechce žiť v Európe, lebo bombardujeme jeho vlasť. A vraj, čo máme proti Kaddáfimu, je to bežný arabský diktátor. Aj tak ide iba o ropu.

Tých, čo sa vracajú, je málo. Viac je tých, čo utekajú. Tak prišla na Tunisko ďalšia pohroma. Lýbijskí utečenci. Nevidel som ani jedného. Sú zhromaždení na hraniciach vzdialených cca 1 000 kilometrov od bežných letovísk. Ešte ďalej sú miesta bombardovania. Južný ostrov Džerba je od utečencov minimálne 150 kilometrov. Čiže, zase nemám o čom dramaticky písať.

Žiadne veľké a napäté témy sa tu jednoducho nedajú nájsť. Niektorých čitateľov teda asi sklamem. Je tu pokoj, problémov niet.

Iste, ľudia diskutujú, tí v turizme veria, že svojimi hlasmi odstavia radikálnych islamistov a s uspokojením si vychutnávajú demokraciu. Samozrejme, že sa jej aj učia. Presne tak, ako my po roku 1989. Aj preto od nás očakávajú pochopenie ich situácie. Veď sme to prežili aj my. Namiesto toho, aby sme sa ich báli, počítajú s tým, že sa niečo od nás naučia.

O kuchyni, plážach, službách budem písať o mesiac. Teraz som sa zameral len na zodpovedanie otázok, ktoré sú pre Slovensko aktuálne. A vlastne ani to nie. Kým reportáž v máji uzrie svetlo sveta, vývoj bude pokračovať ďalej. Som pevne presvedčený, že pôjde pozitívnym smerom.

Možno aj preto, že ľudia sa tiež vyvíjajú. Revolúcia priniesla novú hrdosť i snahu ukázať sa v lepšom svetle. Počas prestávky na jednej benzínovej pumpe som na toalete stratil peňaženku. Plnú vážnych dokladov. Hneď som na to prišiel, neležala tam ani dve minúty. Jeden Tunisan však už hľadal majiteľa. Poďakoval som sa mu a on odmietol nálezné. Treba mi predsa ukázať, že oni sú poriadni ľudia, že majú morálku a česť. Očistila ich revolúcia.

Len aby sme prišli na dovolenky. Tohto roku sú lacnejšie ako inokedy. Pokles záujmu spôsobuje aj pokles cien. Príďme sa presvedčiť, že Tunisko je krajina bezpečná, priateľská a zaujímavá. Ďalší pokles cien je však už nepravdepodobný. Priniesol by zhoršenie kvality služieb. A to by bolo nebezpečné z hľadiska záujmu o ďalší rok.

Ešte raz sa ospravedlňujem, že som nepriniesol žiadne dramatické informácie. Napísať však niečo iné by bolo voči Tunisanom nepoctivé a navyše aj lživé.

Ľ. Motyčka

• < Predch.
• Nasl. >