Machu Picchu pohľadom architekta

Na to ráno si Robo pripravil trochu teatrálne prehlásenie: „Dnes sa niektorým z nás splní jeden z detských snov „ Možno, že to opakuje pri každej novej skupine, určite však má vždy pravdu.
Pokiaľ by sme položili otázku: ktorú pamiatku z predkolumbovskej Ameriky poznáte? Pravdepodobne by sme najčastejšie počuli meno strateného mesta Inkov. Teraz o to skôr, že sa dostalo na zoznam divov sveta. O tom, kto a kedy ho postavil, bolo vytvorených množstvo teórii, ktoré sú vzhľadom na absenciu hodnoverných dôkazov skôr v polohe špekulácií. Objavenie „strateného mesta“ prebehlo asi tak, že na jeho ruiny havajského rodáka Hirama Binghama – historika a archeológa, priviedol kečuánsky domorodec, ktorý tam od nepämati pásol lamy. Je pravda, že pre Európanov bolo neznáme, domorodci ho však poznali. Chrám troch okien, dom najvyššieho kňaza, obetný oltár atď., nemožno s ohľadom k tomu, že o nich nie sú žiadne zachované správy označiť za pôvodné názvy. Aj v tomto prípade nejde len o predstavivosť ľudí, ktorí ich opisovali.
V každom prípade je Machu Picchu miestom, ktoré urobí na návštevníka obrovský dojem. Okrem nádychu tajomnosti, ktorú mu dáva skutočnosť, že sa o ňom do roku 1911 nikde nepísal, je to určite aj jeho ťažko prístupnou polohou. Ani dnes k nemu nevedie žiadna cesta. Okrem pešieho pochodu po inckej ceste sa k nemu dá dostať iba vlakom, pozdĺž toku rieky Urubamba, ktorú by som s ohľadom k jej divokosti neoznačil za splavnú. Je to asi jeho neprístupnosť, ktorá u návštevníkov vyvoláva potrebu špekulovať, prečo ho tu vôbec niekto staval. Názor, podľa ktorého malo ísť o poľnohospodárske stredisko, ktorého cieľom bolo zásobovanie Cuzca, je viac ako nepravdepodobný. Rovnako si nemyslím, že išlo o akési víkendové sídlo panovníka. Pán nad životom a smrťou tisícok poddaných by pravdepodobne stavbou svojej „chaty“ niekoho poveril. V takom prípade by som očakával, že mesto bude postavené podľa vopred určenej schémy. Dominantné priestory pre panovníka a jeho dvor, obklopené budovami, ktoré majú zabezpečiť jeho bezpečnosť a pohodlie, tak ako to poznáme z iných panovníckych sídiel po celom svete. Akokoľvek je scenéria strateného mesta úchvatná, takáto základná schéma mi tu chýba. Mám pocit, že jeho stavitelia sa skôr prispôsobovali terénnym danostiam. V spojení neopakovateľného prírodného prostredia a ľudskej činnosti, ktorá sa mu prispôsobila, tak vznikol mimoriadne pôsobivý celok. Nachádzajú sa tu budovy postavené s veľkou precíznosťou, ktoré určite nestaval jednotlivec pre svoju osobnú potrebu, ako aj budovy, ktoré by sme dnes mohli označiť za svojpomocnú výstavbu. Budovy postavené jednoduchšie, asi tak, ako staré kamenné domy v Dalmácii. Živelne postavené mestečká v skalnatých kopcoch Chorvátska pôsobia na mňa veľmi romanticky, skoro tak ako Machu Picchu. Je to dané meradlom ich domov, na ktoré bol použitý miestny prírodný materiál i hlavne osadenie v členitom teréne. V prípade strateného mesta Inkov, ide o terén extrémne členitý. Pravdepodobne si ho jeho stavitelia vybrali práve pre to. Lepšie ukryté azylové miesto si je ťažké predstaviť. Nevedno, kto a prečo ho postavil. Ani za panovania Inkov nebola krajina úplne jednotná. Španielom k víťazstvu pomohla občianska vojna. Po ich nástupe k moci sa pôvodní obyvatelia Peru ešte dlhú dobu dokázali pred nimi ukrývať. Z kvalitnejšie postavených domov v Machu Picchu je však zrejmé, že nejde o narýchlo postavené útočisko. Aspoň na časti z neho si dal niekto poriadne záležať.
Stovky návštevníkov mu dalo svoj hlas pri voľbe nových divov sveta. Skutočne je úchvatné. Ja by som ho však za div sveta neprehlásil. Podobnú kamennú dedinu možno vidieť napríklad aj pri Pisacu. Podobne ako v Machu Picchu aj v tejto lokalite sa nachádza s mimoriadnou kvalitou postavený komplex budov označovaný ako kultové miesto a rovnako aj charakteristické kamenné terasy, ktorých rozsah je väčší ako v Machu Picchu. Nechcem kritizovať výber divov sveta, ktoré si zvolila laická verenosť. Pre mňa je však väčším zázrakom incká pevnosť Sacsayhuamán pri Cuscu. Aj keď sa z nej údajne zachovalo len 20 percentný, stále ostáva úchvatná. Presnosť kamenárskej práce, pri ktorej starí majstri s použitím primitívnych nástrojov k sebe úplne presne naskladali obrovské kamenné bloky, je neuveriteľná. Len preprava kameňov obrovskej hmotnosti je na tú dobu nepredstaviteľný výkon. A ak si predstavím nepravidelné spoje, ktoré na seba absolútne presne pasujú, mám pred sebou malý zázrak. Určite to nestavali mimozemšťania. Boli to zrejme obyčajní ľudia. Ale ako to dokázali, je pre mňa záhadou. Podobný zázrak je možné vidieť v Ollantaytambe. Nachádza sa tu chrám, ktorý Španieli nesprávne nazvali pevnosť. Na vrchu upravenom terasami je umiestnených niekoľko skutočne obrovských dobre opracovaných kamenných blokov. Sami o sebe vo mne vyvolávajú rešpekt. Pokiaľ je však pravdivé tvrdenie, že na vrchol boli prednesené z protiľahlého kopca na druhej strane rieky, tak to teda klobúk dole.
Pokiaľ sa ma niekto opýta na Machu Picchu ako na jeden z divov sveta, rozhodne mu odporučím, aby si ho išiel pozrieť. Stojí to za to. Pokiaľ však chcete vidieť naozaj niečo mimoriadne, tak navštívte Sacsayhuamán.

Ing. PETER BIENSKÝ