Šanghaj – Výstavná skriňa Číny

Šanghaj je najväčšie a najľudnatejšie mesto Čínskej ľudovej republiky. Má bohatú históriu prepletenú západoeurópskym vplyvom a dynamickú súčasnosť vyznačujúcu sa raketovým rozvojom vo všetkých oblastiach.

Predstavuje jedno z najvýznamnejších kultúrnych, priemyselných, obchodných a finančných centier krajiny. Leží vo východnej časti Číny, na brehoch riek Huangpu a Suzhou. Jeho východný okraj omýva mohutná rieka Jangtzetiang a Východočínske more. Nachádza sa tu najväčší námorný prístav v krajine, ktorý sa zároveň zaraďuje medzi najväčšie prístavy v celosvetovom meradle. V objeme prepravovaného tovaru súperí o prvenstvo s prístavom v Singapure.
V Šanghaji žije 18,5 milióna obyvateľov s trvalým pobytom. K tomuto číslu však treba ešte pripočítať veľké množstvo neprihlásených osôb, mnohopočetnú masu ľudí, ktorí sem prichádzajú za prácou a húfy prisťahovalcov z vidieka. Odhaduje sa, že počet ľudí v tejto čínskej metropole dosahuje pravdepodobne až 24 miliónov.
Po hospodárskej a ekonomickej stránke je Šanghaj veľmi silné a významné mesto vo vnútroštátnom aj medzinárodnom meradle. Produkuje napríklad 5 % HDP Číny, realizuje 13 % zahraničného obchodu krajiny, pôsobí tu 40 000 zahraničných podnikov, sídli tu 116 medzinárodných firiem, príjem na obyvateľa je tu cez 5 000 USD, čo je päťkrát viac ako celočínsky priemer a treba pripomenúť ďalší dôležitý fakt, že Šanghaj sa úspešne zaraďuje medzi najvýznamnejšie svetové finančné centrá ako sú New York a Londýn. K hlavným výrobným odvetviam patrí strojársky, hutnícky, kovospracujúci, elektrotechnický, automobilový, petrochemický a elektronický priemysel.
V tejto významnej metropole Východu, počtom obyvateľov niekoľkonásobne prevyšujúcej Slovenskú republiku, máme dôležité zastúpenie aj my. Na Huaihai Central Road 1375 tu vo výškovej budove, spolu s niektorými zastupiteľskými úradmi iných štátov, sídli Generálny konzulát Slovenskej republiky, ktorý bol zriadený v roku 2004 (pre úplnosť treba dodať, že SR má v Číne aj veľvyslanectvo, ktoré je v Pekingu).

Niečo z histórie mesta
V dejinách Šanghaja a jeho postupnej premene zo zaostalej osady na veľkomesto svetového významu zohrali veľmi dôležitú úlohu štyri ukazovatele – rozvoj obchodu, výstavba prístavu, využívanie riečnej a morskej lodnej dopravy a zahraničný vplyv západných krajín. Najstaršia zmienka o Šanghaji je z roku 960, no do 11. storočia to bola len malá nenápadná rybárska dedina. Zmena nastala v roku 1074, keď sa tu vybudoval prístav. Jeho prevádzka si následne vyžiadala výstavbu ďalších objektov, ktoré priamo i nepriamo vplývali na jeho fungovanie – komunikácie, skladové haly, spracovateľské závody, energetické zdroje, kancelárie, banky, ubytovne, byty, hotely, reštaurácie, obchody. Z malej bezvýznamnej obce sa takto stalo pomerne dôležité mestečko s perspektívou ďalšieho rozvoja. Všetko to však treba chápať v zmysle vtedajšej úrovne veľmi zaostalej krajiny. Na prepravu tovaru sa využívali rieky Jangtzetiang, Huangpu a Suzhou.
Rozvojom moreplavby v 15. a 16. storočí prístav získal ďalšiu dimenziu a podstatne sa rozšírili jeho možnosti. Cez Výchočínske more sa prakticky otvorila cesta pre spojenie s mnohými susednými krajinami Ázie a postupne aj s ďalšími štátmi sveta.
Kolorit veľkomesta získal Šanghaj až v polovici 19. storočia. V roku 1842, po prehratej ópiovej vojne, bola Čína nútená podpísať s Veľkou Britániou tvz. Nankingskú zmluvu, podľa ktorej Briti získali v Šanghaji určitú časť územia (koncesiu). Toto územie nepodliehalo čínskym úradom, úplnú moc nad správou koncesie prebral nový vlastník (podobné zmluvy boli podpísané aj pre niektoré ďalšie čínske mestá, napr. Hongkong). Zo Šanghaja sa stalo tzv. „zmluvné mesto“, čo prispelo k tomu, že  prístav sa otvoril pre medzinárodný obchod, hlavne so západnými koloniálnymi mocnosťami. O krátky čas tu svoje koncesie zriadili aj Francúzi a Američania. Začali sem prenikať západné vplyvy so všetkým dobrým aj zlým. Na jednej strane vyspelá kultúra, umenie, veda, technika, architektúra a na druhej strane zločinecké gangy, podsvetie, hazardné hry, predaj ópia, prostitúcia.
Zo Šanghaja sa stalo kozmopolitné slobodné mesto, kde sa mohli demokraticky vyjadrovať názory, postoje a nebolo treba skrývať príslušnosť k rôznym náboženstvám. Prichádzalo sem veľa štvancov a prenasledovaných ľudí z Číny, ale aj z iných krajín sveta. Útočisko tu našlo napríklad 25 000 utečencov z Ruska, ktorí opustili krajinu po revolúcii 1917. V roku 1921 tu malá, 15-členná skupina zástancov marxizmu-leninizmu, založila Komunistickú stranu Číny. Šanghaj bol jediným mestom, ktoré bez problémov prijímalo prenasledovaných Židov. V období pred a počas 2. svetovej vojny sem prišlo viac ako 30 000 Židov z Európy, vrátane asi 100 Židov z bývalého Československa (40 bolo priamo zo Slovenska).
V roku 1937 napadli Čínu Japonci a v roku 1941 obsadili aj Šanghaj. Okupácia mesta trvala tri roky a rozhodujúcou mierou negatívne poznačila život obyvateľov. Cudzinci začali húfne odchádzať do bezpečia. Tí, ktorí ešte váhali a dočkali sa úplnej kapitulácie Japonska, sa vysťahovali až po následnom vypuknutí občianskej vojny medzi nacionalistami, vedenými Čankajškom a komunistami, na čele s Mao Ce-tungom. Mesto a  krajinu ovládli komunisti. Týmto sa fakticky skončila éra Šanghaja ako „zmluvného mesta“, ktorá trvala 106 rokov.
Vznikom Čínskej ľudovej republiky v roku 1949 sa výrazne zmenili pomery, názory, politika a celková orientácia Číny. Pre mesto to znamenalo určitú stagnáciu. Výrazný progres nastal až v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, kedy sa pod novým, pokrokovým, ekonomickým myslením vedenia ČĽR, začala táto metropola Východu znovu systematicky rozvíjať. Rýchlym tempom rastie do výšky, šírky a krásy. Šanghaj sa stal znovu obchodným, hospodárskym a finančným centrom krajiny a predstavuje symbol novej, modernej Číny.

Architekt Ladislav Hudec
Hovorí sa o ňom, že je to muž, ktorý v prvej polovici 20. storočia architektonicky zmenil tvár Šanghaja. Nakoľko bol „rakúskouhorčan“ a žil vo viacerých kútoch sveta, privlastňujú si ho Maďari, Rakúšania, Číňania aj Američania. No hlásime sa k nemu taktiež my, Slováci. Povedzme si preto, kto vlastne bol Ladislav Hudec.
Narodil sa 8. januára 1893 v Banskej Bystrici. Jeho otec (banskobystrický staviteľ) a matka pochádzali z obce Dolná Mičiná. Základnú a strednú školu absolvoval v Banskej Bystrici. V kreslení sa zdokonaľoval u maliara Dominika Skuteckého. V roku 1914 úspešne ukončil štúdium architektúry v Budapešti. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bojoval v 1. svetovej vojne na východnom fronte, kde sa dostal do ruského zajatia. Podarilo sa mu však ujsť a prekročiť hranice do Číny. V roku 1919 sa usadil v Šanghaji.
Ako promovaný architekt si našiel prácu v šanghajskej stavebnej firme Američana R. A. Curryho. V roku 1925 si založil vlastný architektonický ateliér. V Šanghaji pôsobil 28 rokov. Za ten čas navrhol približne 60 stavieb v rôznych slohoch, z ktorých väčšina je považovaná za majstrovské diela. Najvýznamnejšia stavba, mimoriadne kladne hodnotená vtedajšími aj dnešnými odborníkmi, je 22-poschodový a 83 metrov vysoký Park hotel v slohu art deco z roku 1934. Do roku 1963 to bola najvyššia stavba v celej Ázii a do roku 1980 mala výškové prvenstvo aj v samotnom Šanghaji. Medzi jeho ďalšie zaujímavé diela patria Grand Theatre (veľké divadlo pre 2 400 ľudí), Lafayette Cinema (prvé veľké kino v Šanghaji), pivovar Union, niekoľko kostolov, nemocníc, priemyselných objektov, školských budov a súkromných rezidencií.
V roku 1947, po zmene pomerov v Číne, odišiel do Talianska. Krátko na to sa presťahoval do Spojených štátov amerických, kde 26. októbra 1958 v Berkeley v Kalifornii zomrel. Bol ženatý, mal jednu dcéru a dvoch synov. Na základe vlastnej vôle vyjadrenej v závete, sú jeho telesné pozostatky uložené v rodinnej hrobke na banskobystrickom cintoríne.
Kto si teda môže prisvojiť architekta Ladislava Hudeca? Myslím si, že poctu by mu mali preukazovať všade tam, kde žil, tvoril a pracoval. My si ho však budeme s úctou pripomínať ako nášho slávneho rodáka, na ktorého sme právom hrdí.

Čo by mali turisti vidieť
Z množstva pamätihodností, dominánt, atrakcií, vzácností a interesantných objektov Šanghaja upozorním aspoň na niektoré, podľa mňa najvýznamnejšie a najzaujímavejšie, ktoré by mal každý návštevník vidieť a bližšie sa s nimi oboznámiť.
Prehliadka môže začať v centre mesta na peknom, veľkom, priestrannom námestí Poeple´s Square (Ľudové námestie). O jeho značných rozmeroch hovorí aj to, že v minulosti sa na tomto mieste nachádzala dostihová dráha. Námestie lemuje niekoľko dominánt. Predovšetkým je to charakteristická mohutná administratívna budova s množstvom okien a vlajkovou výzdobou na priečelí Municipal Government (Radnica). Po jej ľavej strane sa nachádza krásna moderná budova s nenútene zakomponovanými starými čínskymi prvkami Shanghai Theatre (Šanghajské divadlo), ktoré bolo otvorené v roku 1998. Má tri sály s kapacitou skoro 3 000 miest. Po pravej strane radnice stojí zvláštna stavba Shanghai Exibition Urban Planning Center (Centrum pre architektúru a urbanizmus), kde je po stránke architektonickej zdokumentovaná história výstavby Šanghaja, terajší stav a perspektíva ďalšieho rastu a rozvoja tejto metropoly. Na ploche jedného celého poschodia je inštalovaný obrovský model súčasného mesta so všetkými detailmi. Aktuálne je k nahliadnutiu aj maketa kompletného areálu výstaviska Expo 2010. Oproti spomenutým objektom, na druhej strane námestia, stojí exkluzívna budova Shanghai Museum (Šanghajské múzeum). Má kombinovaný kruhový a štvorcový pôdorys, čo vychádza zo starej čínskej filozofie o kruhovom nebi a štvorcovej Zemi. Múzeum prezentuje staroveké čínske umenie a kultúru. Vystavuje približne 120 000 exponátov kultúrnych pamiatok a archeologických nálezov. Kúsok ďalej, smerom cez Renmin Park na Nanjing Road West, je dominantný (už v inej časti príspevku spomínaný) prvý mrakodrap v Ázii aj v Šanghaji (dnes je v tejto metropole okolo 2 000 mrakodrapov), 22-poschodový Park hotel z roku 1934. Stojí tu ako monumentálny pamätník na nášho rodáka architekta Ladislava Hudeca (neďaleko je staré šanghajské divadlo z roku 1933, ktoré tiež projektoval).
Prehliadka môže pokračovať po jednej z najrušnejších obchodných ulíc mesta Nanjing Road East smerom k nábrežiu rieky Huangpu. Treba sa pripraviť na to, že tu na každom kroku turistov zastavujú a do určitej miery aj vyrušujú domáci, ktorých by som rozdelil do troch skupín. V prvom rade sú to „nadháňači“, ktorých úlohou je dostať ľudí z ulice do obchodu. Ponúkajú rôzny tovar od kuchynských potrieb, cez tašky, kufre, elektroniku až po hodinky a šperky. Všetko zaručene „značkové“, veľmi lacné a ešte dávajú možnosť dojednania nižšej ceny. Druhú skupinu tvoria hlavne mladí ľudia, ktorí sa učia po anglicky a chcú využiť možnosť konverzácie s cudzincami. K tretej skupine patria atraktívne, dobre vyzerajúce a ochotné dámy, ktoré sa v dave veľmi nenápadne pripletú k vyhliadnutému cudzincovi a začnú ho nahovárať na „príjemnejšie“ využitie času a peňazí, ako je obdivovanie mesta, návšteva pamiatok a nakupovanie v obchodoch... Pokiaľ turista odolá spomínaným lákadlám a bude pokračovať po Nanjing Road East v stanovenom smere, dostane sa postupne až na nábrežie rieky Huangpu. Tu sa rozprestiera najznámejšia štvrť starej časti mesta, ktorá sa volá Bund. Je to rad historických budov z 19. a 20. storočia, ktoré sa vyznačujú európskou koloniálnou architektúrou. Budovy sú stavané v rôznych západných slohoch a štýloch – gotika, barok, románsky sloh a predstavujú doslova medzinárodnú architektonickú expozíciu. Stoja tu hlavne banky, hotely, obchodné domy, administratívne budovy a sídla firiem, ktoré tu v minulosti vybudovali Briti, Francúzi, Nemci, Holanďania, Rusi, ale aj Američania a Japonci. Dnes už väčšina budov neslúži svojmu pôvodnému účelu, no sú inak využívané, starostlivo udržiavané a pamiatkovo chránené. Prehliadka Bundu je v súčasnosti trochu komplikovaná, nakoľko celé nábrežie je uzavreté v dôsledku prestavby a prístupný je len úzky chodník pre peších, vedúci popri budovách.
Všetky objekty, ktoré som doteraz popisoval, boli súčasťou mesta na ľavom brehu rieky Huangpu. Presunieme sa teraz súpravou metra č. 2 cez tunel popod rieku na pravý breh, do exkluzívnej štvrte Pudong. Pred 15 - 20 rokmi bolo na tomto mieste pusto a prázdno. Dnes tu stojí množstvo supermoderných budov a rýchlym tempom rastú ďalšie. Vytvorila sa tak nová hypermoderná panoráma mesta, ktorou sa Šanghaj prezentuje v propagačných materiáloch po celom svete. Blízko seba tu stoja tri najvyššie stavby v Šanghaji. TV Tower Oriental Pearl (Televízna veža Perla Orientu, 468 m), 420 metrov vysoký, 88-poschodový mrakodrap Jin Mao a 492 metrov vysoký, 100-poschodový mrakodrap World Financial Center (Svetové finančné centrum), ktorý je najvyšší v celej Číne a zároveň druhý najvyšší na svete, po taiwanskom Taipei (508 metrov, 101 poschodí). Jedno svetové prvenstvo však tento mrakodrap má. Jeho vyhliadková plošina je vo výške 474 m, čo je vyššie ako na Taipei. Treba preto využiť príležitosť pozrieť si metropolu z najvyššie umele postavenej rozhľadne na svete. Ten pohľad stojí za to. Dokonca niektoré časti podlahy sú sklené, takže mesto máte rovno pod nohami. Mnohí návštevníci túto podlahu radšej opatrne a s rešpektom obídu.
Program môže pokračovať návštevou neďalekého obchodného domu, ktorý ponúka tovar od výmyslu sveta. Ďalej odporúčam prejsť po Century Avenue, ktorá je lemovaná množstvom atraktívnych budov a na jej konci sa treba zastaviť v Science and Technology Museum (Múzeum vedy a techniky). Okrem veľkého počtu vystavených trojrozmerných exponátov, rôznych technológii, modelov, prístrojov a ukážok funkcií z oblastí fyziky, chémie, biológie, robotiky, kybernetiky, elektroniky a iných, je tu zdokumentovaný aj čínsky kozmický program. Čína je po Rusku a USA tretia krajina na svete, ktorá je schopná vlastnými silami vysielať ľudí do vesmíru. Sú tu vystavené niektoré čínske umelé družice, zmenšené modely nosných rakiet a možno najväčšou atrakciou je kabína kozmickej lode Shenzhou 5, v ktorej v roku 2003 letel do vesmíru prvý čínsky kozmonaut Yang Liwei. V spojitosti s uvedeným múzeom je treba pre úplnosť ešte dodať, že pod celou obrovskou budovou je na veľkej ploche vybudované trhovisko so stovkami malých obchodov, kde predávajú skoro všetko. V protiklade s najmodernejšou časťou Šanghaja je dobré pozrieť si aj niečo dobové, alebo aspoň pripomínajúce históriu. Môže to byť napríklad najstaršia svätyňa v Šanghaji, chrám Jing An Temple, ktorý bol postavený v roku 247. Počas kultúrnej revolúcie bol doslova zneužitý, keď tu zriadili továreň na výrobu plastov. Svojmu pôvodnému účelu začal opäť slúžiť po dôkladnej rekonštrukcii až v roku 1983. Zatiaľ posledná obnova chrámu sa uskutočnila v roku 2008. Stojí na Nanjing Road West v blízkosti rovnomennému parku.
Južne od Bundu, v historickej časti Šanghaja, sa nachádza turistami veľmi obľúbená štvrť Old Town (Staré mesto). Návštevníci tu majú možnosť zažiť pravú, nefalšovanú atmosféru starej Číny, ktorú zvýrazňuje aj typická dobová architektúra. Je to vlastne jeden veľký bazár, kde sa v úzkych uličkách medzi domami nachádza množstvo obchodov so suvenírmi, rôznymi maličkosťami, spotrebným tovarom a predmetmi, ktoré prezentujú tradičnú čínsku kultúru a umenie. Okrem toho sa tu nachádza veľa reštaurácií, čajovní a bufetov s rýchlym občerstvením. Je tu tiež možnosť navštíviť miestny chrám, prípadne sa poprechádzať po zvláštnom „cik-cak“ moste nad malým jazierkom (most sa zhruba po každých piatich metroch lomí v pravom uhle raz na jednu, raz na druhú stranu a stará legenda hovorí, že pre ľudí, ktorí po ňom prechádzajú, sa takto vytvára ochrana pred zlými duchmi, ktorí sa vedia pohybovať len rovno).
Časovú rezervu si treba nechať aj na prehliadku krásnej čínskej záhrady Yuyuan Garden. Je súčasťou Starého mesta a rozprestiera sa na ploche približne dvoch hektárov. Je tu množstvo kvetov, kríkov, stromov, skaliek, altánkov, pavilónov, chodníkov, cestičiek, rybníkov, potôčkov, vodopádov, sôch a iných prírodných a človekom vytvorených umeleckých diel. Pastva pre oči, upokojenie pre dušu a oddych pre celé telo.

Dobré rady a informácie
Šanghaj je veľmi rušné a preľudnené mesto, kde je človek väčšinu času len malou súčasťou veľkého davu ľudí. Majte preto oči a uši stále otvorené, dávajte si pozor na svoje veci a na bezpečnom mieste noste hlavne doklady, peniaze a cennosti.
Doprava v meste je hustá, rýchla a riadi sa „zvláštnymi“ pravidlami. Vodiči jazdia agresívne.
Každý sa niekam ponáhľa, tlačí, strká, prechádza z pruhu do pruhu, vynucuje si prednosť a nerobí im problém hocikde zastaviť. Mnohokrát neplatia ani farby na semaforoch, dopravné značky sú bezvýznamné a nerešpektujú sa prechody pre chodcov. Pri prehliadke mesta si preto dávajte veľký pozor pri prechádzaní cez cestu, aj v tom prípade, keď idete na zelenú a po vyznačenej zebre. Rozmyslite si, či na prepravu po meste použijete taxík, i keď ich je na každom kroku veľa, sú pohodlné a oficiálne aj lacné. Neoficiálne však skoro každý turista cestu niekoľkonásobne preplatí. Pokiaľ neviete po čínsky, nemáte šancu taxikárovi nijako oponovať. Neviete, či má alebo nemá zapnutý taxameter, resp. čo znamenajú údaje na ďalších prístrojoch, neviete či meria čas, kilometre alebo nejakú inú mieru. Neviete nič. On je pánom situácie a nezabúdajte, že má v kufri aj vašu batožinu. Musíte mu dať toľko, koľko si zapýta a bez oficiálneho dokladu (ja som nedostal ani raz nejaký seriózny blok). Naučili sa písať čísla, tak cenu načarbú na kus papiera, alebo vám ju v stovkách ukážu na prstoch. Pri mojich platbách som nadobudol dojem, že vedia písať len tri čísla – 150, 200 a 300 (1 Juan = 0,11 €).
Na presuny na väčšie vzdialenosti v rámci mesta odporúčam využívať metro. V Šanghaji je až 8 trás, ktoré spájajú v podstate všetky časti metropoly. Je spoľahlivé, čisté, rýchle a hlavne veľmi lacné. Jedna cesta stojí podľa vzdialenosti 2 - 6 Juanov (0,22 - 0,66 €). Pozor, namiesto papierového lístka dostanete elektronickú umelohmotnú kartičku nabitú na požadovanú sumu, ktorú pri výstupe z metra musíte odovzdať. Kartičky neustále kolujú, znovu sa nabíjajú a predávajú. Kupujú sa priamo v metre v pokladniach, resp. v automatoch.
Na cestu z letiska Pudong do mesta využite okrem ponúkajúcich sa iných alternatív (taxi, autobus), najrýchlejšiu železnicu na svete, magnetickú nadzemnú dráhu Maglev Train. Dosahuje rýchlosť až 430 km/h a 36-kilometrový úsek prejde za niekoľko minút. Má len nástupnú a výstupnú stanicu. Dostanete sa na Longyang Road, kde prestúpite na trasu metra č. 2. Lístok na Maglev je síce drahý – 50 Juanov (5,5 €), no takouto rýchlou železnicou sa nemáte možnosť odviezť nikde inde na svete (keď ukážete pri pokladni palubnú kartu z lietadla alebo pas, máte nárok na zľavu a lístok vás bude stáť len 40 Juanov). Pred nástupom do vlaku prechádzate vy aj vaša batožina rovnakou kontrolou ako pred nástupom do lietadla.
V Šanghaji sa môžete chutne, dobre a lacno najesť. Konzumujte však radšej v bufetoch a reštauráciách, nie na ulici. Ceny jedál na jedálnych lístkoch sú pevné, nedáva sa prepitné, všetky drobné vám poctivo vydajú. Nepite vodu z vodovodu. Kupujte si balenú vodu, minerálky, prípadne výborné studené čaje. Nealkoholické nápoje sú tiež veľmi lacné.
Pre tých, ktorí chcú nakupovať je tu množstvo obchodov, obchodných zón, obchodných ulíc a obchodných domov. V malých obchodoch sa musíte jednať, znižovať cenu a keď sa vám to nedarí, jednoducho choďte preč. Sú dve možnosti. Buď vás obchodník zavolá naspäť a dohodnete sa, alebo o kúsok ďalej kúpite ten istý tovar oveľa lacnejšie. Budete sa diviť, čo všetko sa tam predáva. Číňania sú schopní vyrobiť čokoľvek. Majú aj dobré služby. Jeden príklad za všetky. V obchode si vyberiete a kúpite látku, v krajčírskej dielni vás odmerajú a na druhý deň si môžete prísť pre nové šaty.

Pozvánka na Expo 2010
V priebehu budúceho roka, v období od 1. mája do 31. októbra, bude Šanghaj usporiadateľom monumentálnej prehliadky úspechov vedy, techniky, ekonomiky, životnej úrovne a kultúry mnohých krajín sveta. Uskutoční sa tu svetová výstava s dlhoročnou tradíciou – Expo 2010. Predpokladá sa, že to bude doteraz najväčšie podujatie tohto druhu v histórii. Zúčastní sa ho vyše 200 štátov, plocha výstaviska bude predstavovať 5,28 km2 a predpokladaný počet návštevníkov sa odhaduje na 70 miliónov. Pre samotný Šanghaj bude mať táto akcia obrovský prestížny význam a bude tiež znamenať značný ekonomický prínos.
V uliciach mesta sú už dnes na každom kroku pútače s logom výstavy – tri zelené postavičky držiace sa za ruky, ktoré symbolizujú spájanie sa ľudí rôznych národov, národností a rás. Taktiež neprehliadnuteľný je maskot výstavy – modrá, veselá, prívetivá figúrka s menom Hai Bao, ktorá s optimistickým úsmevom poukazuje na srdečnosť a pohostinnosť organizátorskej krajiny a pozýva všetkých na výstavu. Na tejto udalosti svetového významu za zúčastní aj Slovenská republika, ktorá bude mať k dispozícii 1000 m2 výstavnej plochy. Je to veľká príležitosť prezentovať našu krajinu pred celým svetom. Verím, že sa na to dobre pripravíme.

V závere by som chcel poďakovať generálnemu konzulovi JUDr. Igorovi Pacolákovi, vicekonzulke pani Alene Morávkovej a všetkým pracovníkom Generálneho konzulátu Slovenskej republiky v Šanghaji, ktorí mi boli počas môjho pobytu v tejto metropole všestranne nápomocní a poskytli mi množstvo cenných rád, poznatkov a informácií.

Mgr. PETER POLIAK

Texty k fotografiám:

1/ 00233
Veľa cenných informácií som sa dozvedel od generálneho konzula GK SR
v Šanghaji JUDr. Igora Pacoláka (vľavo).

2/ 00351
Moderná štvrť Pudong tvorí novú panorámu mesta.

3/ 00237
Najvyššia budova v Číne a druhá najvyššia na svete World Financial Center
(vľavo) a mrakodrap Jin Mao (vpravo).

4/ 00269
Obchodná ulica Nanjing Road East.

5/ 00268
Atypická budova Centra pre architektúru a urbanizmus.

6/ 00294
Šanghajské múzeum nemá núdzu o návštevníkov.

7/ 00264
Park hotel architekta L. Hudeca z roku 1934 bol do roku 1980 najvyššou
budovou v Šanghaji.

8/ 00352
Slávny Bund – rad historických budov postavených v rôznych západných
slohoch a štýloch.

9/ 00390
História chrámu Jing An Temple siaha až do roku 247.

10/ 00401
Atmosféra starej Číny v šanghajskom Starom meste.

11/ 00329
Najrýchlejší vlak na svete Maglev Train dosahuje rýchlosť až 430 km/h.

• Nasl. >