Krajina na tisícich ostrovoch

Takýto prívlastok dostala Indonézia vďaka svojim 17 000 ostrovom a ostrovčekom. Predstavuje ázijský koktail ako sa patrí – palmy, horúce slnko, pikantná kuchyňa, husté džungle, biele pláže a tropické dažde. Polonahí domorodci i ľudia, ktorí počúvajú Michala Jacksona a zbožňujú KFC.
Ochutnala som ho ako turista, aj ako človek, ktorý tu býva, pracuje, teší sa a smúti. Chutil výborne. Nielen vďaka krásnej krajine. Vďaka ľuďom, ktorí túto krajinu nazývajú domovom.

Dokonalý mix

Obyvateľstvo Indonézie je prekvapivo rôznorodé a líši sa nielen od ostrovu k ostrovu, ale niekedy od mesta k mestu. Napríklad taký Padang, hlavné mesto západnej Sumatry, je centrom najsilnejšej matriarchálnej kultúry na svete, zvanej Minangkabau. Prvoradé postavenie tu má žena a majetok dedia dcéry, nie synovia. Hlavné slovo v domácnosti má najstaršia žena v rodine.
Ani nie 50 kilometrov na sever, v mestečku Parianam, sa situácia otáča. Keď sa chce žena vydať, musí si muža kúpiť. Doslova. Za ženíchov z najlepších rodín sa ceny vedia vyšplhať skutočne vysoko. Viem to, lebo kedysi dávno bola moja šéfka s jedným švárnym Parianamčanom zasnúbená. Hoci sa dvaja mladí ľudia mali radi, kultúrne prežitky sa nie vždy dajú obísť a tak sa, vtedy chudobná dievčina, vybrala hľadať manžela inde. Pár dní pred odchodom z krajiny som mala tú česť byť svedkom šťastnejšieho dievčenského osudu a nazrieť za oponu parianamskej svadby osobne. Taká indonézska svadba nie je práve zábava. Asi najmenej sa baví samotný novomanželský pár. Trvať môže dva aj viac dní. Pozvaný je každý, koho poznajú. Nie je však stanovený presný čas, ľudia prichádzajú a odchádzajú, ako im práca či povinnosti dovolia a zdržia sa tak polhodinku. Aby okoštovali svadobné bufetové stoly, prispeli páriku darom či rupiami, pozdravili všetkých zúčastnených a najmä zagratulovali neveste a ženíchovi. Tí sú po celý čas usadení v špeciálnom altánku, odetí do tradičných, bohato zdobených červeno-zlatých šiat.
Ešte vyššie na sever leží jazero Toba. V jeho vodách má svoje miesto ostrovček Samosir, ktorý je na Sumatre zase strediskom kresťanstva. Hoci ho obývajú potomkovia batackých kmeňov, kedysi obávaných kanibalov. Pôvodní ľudožrúti boli natoľko očarení husľovým umením jedného z misionárov, že namiesto toho, aby ho zjedli, prijali jeho vieru. Dnes, ako sami vravia, majú ľudí radi. Sú veselí a bezstarostní ako deti a v ich prítomnosti každý pookreje. V miestnych jedálničkách nájdete pokrmy z bravčového mäsa a palmového vína je všade nadostač, hoci inde v Indonézii práve zúri Ramadán.

Verte či neverte, v Indonézii každý verí

Prevládajúcim náboženstvom tejto krajiny je islam, avšak iný, ako ho poznáme z arabského sveta. Moslimské ženy si tu môžu vybrať, či budú nosiť džilbáb na pokrytie hlavy, alebo nie. Mešity striedajú kostoly a obrovský hinduistický komplex nájdete len polhodinku jazdy od najväčšej budhistickej stavby sveta. A tak všade v Indonézii bok po boku svorne nažívajú potomkovia viacerých rozdielnych kmeňov, vyznávači rozličných kultúr, kresťania s moslimami, hinduistami či animistami a dohovárajú sa viac ako 700 rozličnými jazykmi a dialektmi. Napriek tomu sa pokladajú za jeden národ a volajú sa božími deťmi. Čo nevedia akceptovať, je ateizmus. Aké je tvoje náboženstvo je jednou zo základných otázok, rovnako ako sa voláš či koľko máš rokov. Neskúšajte povedať že žiadne!

Bali – ostrov turistov

Bali sa stalo turistickým rajom z jednoduchého dôvodu. Niežeby malo krajšie pláže ako iné ostrovy. Dôvodom je hinduizmus. Na ostrove nenájdete takmer jediného moslima. A tak kým inde v Indonézii slušnosť a úcta k mravom domáceho obyvateľstva velí vyvarovať sa v tropických horúčavách krátkym nohaviciam a kúpať sa v oblečení, na Bali sa môžete preháňať v plavkách a pri západoch slnka popíjať miešané drinky či vodnaté indonézske pivo.
Preto na Bali prúdi vyše milióna turistov ročne a na celom ostrove neexistuje miesto, kde by ste sa im vyhli. Každodenný život v tradičných bálijských dedinách a ryžových políčkach sa tým nenechá rušiť a ich skromné príbytky ostro kontrastujú s leskom drahých hotelov. A tak všade kam sa pohnete, stávate sa svedkami jedinečnej bálijskej symbiózy, kde ruka v ruke dravý turizmus a tradičný spôsob života vytvárajú mozaiku každého dňa.
Hinduizmus tu cítiť na každom kroku. Ako všetko v Indonézii, má výrazne svojráznu tvár. Ovplyvnení animistickým náboženstvom svojich predkov sa popri hinduistických božstvách tešia rovnakej obľube aj duchovia prevtelení do hôr a jazier. Islam zase vnáša monoteistický ráz. Všetci bálijskí bohovia sú prejavom jedinej najvyššej božskej bytosti, nazývanej Sangjang Widi Wasa. Bálijci sú nesmierne dobrosrdeční a priateľskí. Nech vás však neprekvapí, že sa všetci volajú rovnako. Ohromujúcou raritou Bali je fakt, že dookola používajú štyri mená pre všetkých podľa poradia narodenia. A je jedno, či je to chlapec alebo dievča. Prvorodený je Wayan, druhorodený Made, ďalší v poradí je Nyoman a štvrtý je Ketut. Pokiaľ sa narodí piate dieťa, znovu dostane meno Wayan.

Život na rieke

Kalimantan, známy skôr pod malajským menom Borneo, je tretím najväčším ostrovom sveta. Ten volajú svojím domovom Dayakovia. V ich jazyku Kalimantan znamená „rieka drahokamov“. Dažďové pralesy totiž husto pretkáva riečna sieť, ktorá vo vnútrozemí znamená jediný možný spôsob prepravy. Cesty spájajú len väčšie mestá lemujúce pobrežie. A tak úzke lodičky hladko kĺžu hnedastou hladinou sem a tam. Každodenný život prebieha priamo tu, na rieke, ktorá je kuchyňou, kúpeľňou aj obývačkou. Tradičné obydlia – laminy stoja na koloch priamo na vode. Jeden lamin obýva aj 12 rodín. V ich okolí, ako veční ochrancovia, na dlhých štíhlych nohách nehybne postávajú posvätní vtáci zvaní bebek a smutne hľadia do mútnej vody. Žiadny zhon, žiadny chvat. Nikto sa nikam neponáhľa a všade cítiť pokoj. Životný štýl, ktorý je pre našinca, odchovaného na prísloví čas sú peniaze, úplne nepochopiteľný. A predsa dáva zmysel.

Čo je všedné je nevšedné

Čím ďalej na východ táto krajina ponúka väčšie cestovateľské chuťovky. Domorodci zo Západnej Papuy, kde sa ženy dodnes odievajú do palmových sukní a muži používajú len puzdierka na penis. Či komodské draky naháňajúce strach obyvateľom ostrova Komodo. Netreba však chodiť tak ďaleko. Indonézia je zem, ktorú možno vnímať všetkými zmyslami, kdekoľvek ste. Predstavuje úplne iný svet, či už ide o jazyk, kultúru, spoločenské usporiadanie či svetový názor. To všetko je citeľné na každom kroku, v každom závane vetra.
To ako títo ľudia žijú, ako pracujú, ako sa bavia, prinúti každého žasnúť nad jej jedinečnosťou. Stačí sa posadiť pred dom a nechať sa fascinovať každodenným životom. Zážitok zaručený.


Popisky k fotkám:

1.Hlava nevesty je počas celej svadby ozdobená niekoľkokilogramovou korunou. Po dvoch dňoch sedenia na tróne s takouto parádou potrebuje nevesta ďalší, minimálne dvojdňový oddych
2.Architektúra batakov je typická strechami v tvare kanoe, na ktorých sa na Sumatru doplavili. Zložité ornamenty na ich priečeliach sú vždy v troch farbách – červenej, čiernej a bielej, symbolizujú krv, zem a nebo.
3.Bali. Do polí sa denne roznášajú obety, aby poprosili bohov o úrodu. Predovšetkým  Šrí Dévi, bohyňu ryže
4.Kalimantan – dedinka Maura Muntai. Deti veselo šantia vo vode. Každodenný riečny kolobeh sa pomaly chýli ku koncu
5.Dva bebeky strážia pokoj na rieke Mahakam
6.Srdcom každého mesta je tradičný trh pulzujúci životom. Pestrá zmes farieb, hlukov, pachov i vôní
7.Horúce slnko a 40 °C. Kto by sa neschladil lahodnou zmrzlinou?
8.Dedinka Bukit Lawang, Sumatra. Skromná, no očarujúca. Taká je indonézska krajina
9.Indonézanom akoby prischol úsmev na tvári

• < Predch.