Jordánsko - Dobrodružstvo, história, oddych...

Biblické príbehy, antické pamiatky, križiaci, rímski vojaci. Blízkovýchodná krajina, v ktorej na každom kroku narazíte na mestá a miesta známe z biblie. Nedá sa tu vyhnúť ani množstvu antických pamiatok a križiackych hradov. Dejiny sú všadeprítomné. V krajine, ktorou kráčali nohy Ježiša Krista, dnes vládne islam. Napriek tomu, že je to moslimská krajina, je tu povolený alkohol. Lesné oblasti a hory s množstvom minerálnych prameňov kontrastujú s púšťou a rozsiahlou stepou. Jordánske hášimovské kráľovstvo je optimálnou destináciou pre každého, kto hľadá dobrodružstvo, históriu a oddych.

Jordánsko autom prejdete približne za štyri hodiny. Pokiaľ však chcete vidieť aspoň tie najznámejšie miesta, štyri hodiny vám rozhodne nestačia.
Ak máte medzinárodný vodičský preukaz, nie je problém prenajať si dobré auto. Cesty sú v Jordánsku kvalitné, značenie je však v úradnom jazyku – arabčine. Preto je lepšie prenajať si auto aj so šoférom. Má to hneď niekoľko východ. Šofér vám s radosťou bude robiť sprievodcu a okrem toho vie, ktorým oblastiam sa vyhnúť. Zväčša sú označené výstražnou tabuľou s lebkou a prekríženými hnátmi, ktoré označujú územia ešte stále neodmínované po vojnovom konflikte. Ďalšou výhodou sprievodcu je, že sa dohovorí s po zuby ozbrojenými vojenskými hliadkami, ktoré každých pár desiatok kilometrov kontrolujú autá turistov. V požičovni dajú turistovi auto so špeciálnou značkou, ktorá je, na rozdiel od ostaných, písaná zeleným písmom. Hliadky nás vysielačkami monitorovali a „odovzdávali“ si nás. Pripravte sa, že budete každú chvíľu vyťahovať doklady. Sprievodca nás ubezpečoval, že to je len a len kvôli našej bezpečnosti.
Keď v Ammáne sneží
Turista si väčšinou predstavuje, že mestá na Blízkom východe sú vybudované uprostred piesočnej planiny. Hlavné mesto Jordánska Ammán, ktoré sa spomína už v Biblii, však bolo pôvodne postavené na siedmich pahorkoch. V súčasnosti sa rozkladá na jedenástich a žije v ňom približne 1,5 mil. obyvateľov. Všade je jasne viditeľná amerikanizácia. Na rozdiel od susednej Sýrie je tu viac európsky oblečených žien, väčšina z nich však s tradičnou šatkou na hlave. Na každom kroku je jordánska vlajka či obrovský obraz usmievajúceho sa kráľa Abdulaha II. Kráľ pochádza z hašemitskej dynastie, ktorá vedie v priamej línii až k prorokovi Mohamedovi a Abdulah II. je v poradí už štyridsiaty tretí.
V Ammáne je možné obdivovať mešity, kresťanský chrám, staroveký amfiteáter, pamiatky po Rimanoch, múzeá plné umeleckých artefaktov siahajúcich do ďalekej minulosti. V meste je všade plno hluku, trúbenia. Na cestu po Ammáne nie je dobré použiť hromadnú dopravu, neexistujú tu totiž cestovné poriadky. Je lepšie vziať si taxík, na cene sa však musíte dohodnúť dopredu a požiadať taxikára o zapnutie taxametra.
Ammán pôsobí na cudzinca uponáhľane, chaoticky a rozhodne nie esteticky. Tento dojem vytvárajú hlavne domy, z ktorých trčia železné armatúry. Dane za nedostavané domy sú v Jordánsku oveľa nižšie, než za domy dokončené. Zvonku preto takmer každý dom pôsobí úboho a tak trochu ošarpane. Zdanie však klame. Vo vnútri sa môže skrývať obloženie z mramoru, tak ako v dome nášho sprievodcu. Rodina je v Jordánsku stále posvätná, spolu žije niekoľko generácií. Hoci Jordánci sú k turistom priateľskí, predsa len nie je zvykom pozvať si cudzinca priamo do domu. Súkromie si strážia. Náš sprievodca študoval v bývalom Československu a tak nás pozval na obhliadku svojho práve dokončievaného domu. Evidentne to zaskočilo robotníkov aj členov rodiny. Prijali nás však milo a priateľsky. Pod jednou strechou tu bude žiť päť rodín. Pre každú je projektovaná rozsiahla kuchyňa s najmodernejším vybavením, dve obrovské kúpeľne, niekoľko výstavných izieb a terás s výhľadom na Ammán. Všade mramorové podlahy a výzdoba typická pre moslimský svet. Rodina si na dom bola zrobiť v Arabských emirátoch a USA a aj povolanie sprievodcu tu patrí k tým lepšie plateným.
Keďže sme našu cestu po Jordánsku podnikli v decembri, zažili sme aj sneženie a poľadovicu v Ammáne. Sneh spôsobil aj zrušenie kultúrneho programu v jednej z reštaurácií. Vyhlásená brušná tanečnica, ktorá mala v ten večer tancovať, sa ospravedlnila, že kvôli zime (-3 °C) a snehu (1 cm) nepríde. V Ammáne je to počas zimy dôvod, ktorý zamestnávateľ bez problémov uzná ako príčinu absencie v práci. Nevykúrené miestnosti sú bežným javom.
Vo vetrovke na púšti
Gýčovo modrá obloha nad jordánskou púšťou klamlivo evokovala horúce počasie. Na odkrytej korbe džípu sme však sedeli zababušení do vetroviek a okolo uší nám svišťal ľadový vietor. Púšť Wadi Rum má aj ďalšie prekvapenia. Nie je to len nekonečný priestor plný piesku. Naopak. Je to krajina bizarných skalných formácií, ktoré sa odrazu zjavia z piesočnej roviny. Hovorí sa, že Wadi Rum vytvára najkrajšie púštne scenérie sveta. Okrem žltého piesku sú tu aj rozsiahle oblasti s červeno sfarbeným pieskom, čo je ďalšou raritou. Na tomto území sú od nepamäti badateľné stopy ľudskej prítomnosti. Ukrytá v skalách tu bola objavená tisícročná mapa vytesaná do plochého kameňa. Pre pútnikov sú na nej vyznačené vodné pramene, pohyb hviezdy po oblohe, ale aj cesty karaván do Sýrie a Palestíny. Pár metrov od mapy je doteraz možné vidieť stáročnú 18 m hlbokú studňu a napájadlo pre zvieratá. Púšť ukrýva aj množstvo zrúcanín hradov a palácov. Dnes tu v tradičných stanoch žijú kočovným životom desiatky rodín. Namiesto ťavy však pri stane stojí džíp, zvláštnosťou nie sú satelity či mobily. Čo sa nezmenilo, je pohostinnosť. Tá v dávnych časoch bola príkazom, ktorý pútnikovi nedovolil v púšti zahynúť. Dnes tu turistom ponúknu rozličné suveníry, napr. strieborné šperky či typické šatky. Tie je lepšie pred použitím vyprať, výrazne sú totiž cítiť pachom tiav. Po stáročia až dodnes sa v púšti konajú dostihy na ťavách, v súčasnosti aj za hojnej účasti médií, armády a turistov. Víťaz sa stáva veľmi váženou osobou. V jordánskej púšti počas prvej svetovej vojny pôsobil T. E. Lawrence, britský dôstojník, ktorý zohral kľúčovú úlohu v boji Arabov proti nadvláde Osmanskej ríše. Jeho osudy zachytáva slávny film Lawrence z Arábie. Nemenej známa je aj Lawrencova kniha Sedem pilierov múdrosti (Seven Pillars of Wisdom), pomenovaná po jednom zo skalných útvarov v púšti Wadi Rum.
Madaba
Približne 30 km od Ammánu je 4 500 rokov staré mestečko Madaba, v Biblii uvádzané ako Medeba. Dodnes je tu silný vplyv kresťanstva. Madaba je známa predovšetkým mozaikovou výzdobou v chrámoch. Najznámejšou mozaikou je mapa Palestíny z byzantského obdobia (6. stor.). Je v chráme sv. Juraja, objavili ju v r. 1884 pri prestavbe kostola. Pôvodne bola zložená z 2 mil. mozaikových kamienkov, no do súčasnosti sa z nej zachovala len tretina, ale aj tak je na nej možné rozoznať napr. Jeruzalem.
Monte Nebo
Neďaleko Madaby asi každý kresťanský pútnik aj turista vystúpi na horu Monte Nebo. Predpokladá sa, že práve tu zomrel a tu je aj pochovaný Mojžiš. Nad miestom pravdepodobného Mojžišovho hrobu bol v r. 393 n. l. postavený malý chrám, ktorý postupne zväčšovali. V 7 stor. n. l. to už bol veľký komplex slúžiaci pútnikom z Jeruzalema. Dodnes sa tu zachovali nádherné byzantské mozaiky. Blízko chrámu je umiestnená orientačná tabuľa, ktorá ukazuje smer, kde sa nachádzajú mestá a miesta známe z Biblie – Jeruzalem, Jericho, Betlehem.
Mŕtve jazero
Z hory Monte Nebo je to na skok k zemskej prepadline Ghór v doline rieky Jordán. Tu sa rozlieva Mŕtve more, resp. jazero, ktoré leží na hranici Jordánska a Izraela. Rozkladá sa na ploche 920 m2 – tento údaj však nie presný. Mŕtve more napája rieka Jordán, ktorá je v čoraz väčšej miere využívaná hlavne na zavlažovanie, preto z mora každý rok ubúda. Mŕtve more pomaly zomiera. Obsahuje štyrikrát viac soli ako oceán, čo spôsobuje že v ňom neprežije žiaden živý organizmus a zároveň sa v ňom dá len veľmi ťažko ponoriť. Vysoká koncentrácia solí a minerálov pomáha pri liečbe, predovšetkým, kožných ochorení. Preto na obidvoch brehoch jazera vyrástlo množstvo sanatórií, ale i fabrík, ktoré na kozmetické účely spracúvajú čierne zlato, ako tu nazývajú liečivé bahno. Balíčky s kozmetikou z Mŕtveho sa dajú kúpiť v každom obchode pre turistov po celom Jordánsku. Získať bahno je možné aj zadarmo - stačí na brehu vyhrabať jamu, naliať do nej vodu, a takto získaným čiernym bahnom sa natrieť. Okamžite pocítite akúkoľvek malú odreninu na koži – neuveriteľne štípe.
Územie medzi Mŕtvym morom a Aqabským zálivom je údajne biblickou krajinou Moábskou, v ktorej sa nachádzali mestá Sodoma a Gomora opisované v Starom zákone. Práve tu sa vraj na soľný stĺp premenila Lótova žena..
Petra – mesto vytesané do kameňa
Približne 250 km juhozápadne od Ammánu, v údolí Vadí Músá, je skryté tajomné mesto vytesané do kameňa. Petra a jej „Pokladnica“ je najznámejšou jordánskou pamiatkou, a to aj vďaka filmu Indiana Jones: Posledná krížová výprava. Aj v skutočnosti je to magické miesto, na každom kroku cítiť genius loci (duch miesta) umocnené majestátnym tichom. Do Petry vedie 1 200 m dlhá prírodná roklina Siq. Úzku cestu po oboch stranách rokliny lemujú skalné steny, miestami až 100 m vysoké. Dokonca sa zdá, akoby sa na niektorých miestach spájali. Skaly menia svoju farebnosť podľa polohy slnka na oblohe, od ružovej cez okrovú, až po zlatistú. Na dno rokliny však ani na pravé poludnie svetlo neprenikne. Úžľabina sa kľukatí do nespočetných zákrut, cesta mierne klesá. Občas nás predbehne drožka ťahaná koňom, nadskakujúca po hrboľatej kamennej dlažbe. Pohonič nám núka svoje služby, odmietame. Určite je pohodlnejšie prejsť cestu peši. Hrkot drevených kolies a konských kopýt sa rozlieha v úzkej rokline, a zdá sa, že krok za krokom kráčame proti prúdu času. Napokon, údajne práve tadeto viedol Mojžiš svoj národ do zeme zasľúbenej a tu udrel do skaly, z ktorej potom vytryskol prameň. Po obidvoch bokoch úžľabiny je doteraz možné vidieť stáročný kanál (vybudovaný v druhej polovici prvého storočia n. l.), ktorým bola do mesta privádzaná voda. Ak sa však spustí lejak, úžina sa zaplní vodou až do výšky 5 m. Sledujúc hru svetla a farieb na skalách sme sa ocitli na konci rokliny. Tá sa zúžila na šírku necelých 3 metrov, aby sa potom zrazu roztvorila a my sme sa ocitli v Petre, priamo pred Pokladnicou (Al Khazneh) známou z filmov. Aspoň tak je táto stavba nazývaná. V skutočnosti je to hrobka jedného z posledných nabatejských kráľov, ktorí vládli v Petre. V hrobke s antickým priečelím sa podľa povesti nachádzal poklad a odtiaľ pochádza aj jej zaužívaný názov. Starobylú Petru do skál vytesal kmeň Nabatejcov, ktorý žil v púštnych oblastiach dnešného Jordánska približne v 2. až 5 stor. pred. n. l. Začiatkom 6. stor pred n. l. ovládol celú oblasť Sinajských vrchov a kontroloval obchodné cesty spájajúce Orient so Západom. Petra bola najskôr miestom, kde Nabatejci zhromažďovali svoj tovar. Obchodovali hlavne s olejmi, látkami, či vonnými esenciami. S rozvíjajúcim sa obchodom Petra nadobúdala na význame a stala sa najväčším obchodným strediskom na ceste z južnej Arábie do Sýrie a Libanonu. Mesto bolo založené pravdepodobne medzi 3. st. pred n. l. a 1. stor. n. l. V časoch najväčšieho rozkvetu tu žilo približne 30 000 ľudí. Nabatejci boli nielen šikovní obchodníci ale aj remeselníci. Chceli, aby sa Petra svojou krásou vyrovnala kráse rímskych miest. To sa jej stalo osudným. Na začiatku nášho letopočtu si Rimania bohaté, prosperujúce mesto podmanili, no naďalej zostalo dôležitým obchodným centrom. Po zániku Ríma však Petra stratila význam pre karavány, ktoré už putovali inými obchodnými cestami. Mesto na celé stáročia upadlo do zabudnutia. Obývali ho len pastieri a beduíni, a tí mesto starostlivo tajili pred cudzincami. Pre západný svet Petru znovu objavil švajčiarsky cestovateľ Johann Burckhardt, ktorý tadiaľ v r. 1812 putoval s karavánou z Damasku do Káhiry, preoblečený za domorodého pútnika. Je tu čo obdivovať. Paláce, chrámy, domy, hrobky, v ktorých sa doteraz zachovala nádherná fresková výzdoba. Nachádza sa tu aj víťazný rímsky oblúk, rozľahlé centrum s troma trhoviskami, či Fórum so stĺporadiami a amfiteáter pre takmer 3 500 divákov. Zaujímavosťou je, že v najvyšších radoch sedadiel sú vytesané hrobky priečeliami orientované na javisko. Nabatejci mali vo veľkej úcte svojich mŕtvych predkov, ktorí akoby boli súčasťou života živých. Budovy v Petre sú postavené v rozličných štýloch (egyptský, asýrsky, rímsky, byzantský) svedčiacich o kontakte s ďalekými krajinami, s ktorými Petra v časoch najväčšej slávy obchodovala.
V súčasnosti v Petre obchodujú miestni obyvatelia. Na farebných orientálnych koberčekoch rozprestretých priamo na starovekej dlažbe ponúkajú množstvo rozmanitého tovaru. O každom výrobku tvrdia, že je to originál z čias Nabatejcov. Hoci je jasné, že to nie je pravda, neodoláte a nejakú drobnosť si kúpite. Najkrajším suvenírom je však predsa len zážitok z prechádzky po magickej Petre.
DANA POLCOVÁ

• Nasl. >