Jordánske kráľovstvo

Vzhľadom na ohlasy, pochvalné i kritické, môžem konštatovať, že dovolenka pri Červenom mori má v Aqabe len jednu nevýhodu. Kto si potrpí na komfort, nech si vyberie hotel s vlastnou plážou.
Inak sa musí uspokojiť s plážou verejnou, čistou a perfektne udržiavanou, avšak aj s pomerne vysokým vstupným.

Vzhľadom na množstvo výhod dovolenky v Jordánsku sa mi to však zdá byť priam zanedbateľné. Zvlášť keď som bol v Aqabe aj v mestskom hoteli, odkiaľ denne vozil mikrobus svojich hostí do jedného z veľmi dobre vybudovaných potápačských centier. Nechýbali tam bufety, bazén a samozrejme, bolo tam aj Červené more s koralmi, farebným podmorským svetom. Takýchto centier je pri Aqabe dosť a tak obyčajne nie sú ani plné. Pre zaujímavosť, kúpanie sa stále viac približuje k prísnej a konzervatívnej Saudskej Arábii.
Aké je vlastne Jordánsko? Na rozdiel od iných arabských krajín tu takmer nikdy od vás nepýtajú bakšiš. Ulice Aqaby sú výrazne pokojnejšie ako v iných arabských mestách. Sú aj čistejšie. A čo som veľmi ocenil, tu bola možnosť postáť si pred výkladom obchodu bez toho, aby mi hneď niekto vnucoval svoj tovar. Ceny sú pritom nižšie ako na Slovensku. A to aj v prípade alkoholu, ktorý som objavil dokonca aj vo výklade. Ako je to v arabskej krajine možné? Aqaba je špeciálna bezcolná zóna lákajúca investície, podnikateľov, obchodníkov. Aj turista nájde v hoteloch propagačné materiály plné informácií o tom, aké výhodné je investovať v tejto krajine.

Po necelých dvoch rokoch, ako do tejto krajiny ponúka charterové lety SATUR, pribúdajú skúsenosti. Vďaka nim možnosť konštatovať, že dovolenka v Jordánsku sa vyprofilovala ako poznávaco-pobytová. Je to zaujímavé, ale napríklad v Egypte už väčšina zákazníkov ostáva ležať na plážach. Pyramídy a pamiatky pri Luxore sú pre nich veľmi vzdialené, nechce sa im sedieť 5-7 hodín v autobuse tam a potom zase späť. Tu sú prakticky všetky atrakcie vzdialené maximálne do 5 hodín cesty z Aqaby.

Najvzdialenejší je Ammán, hlavné mesto Jordánska. Plné starých rímskych pamiatok a prekypujúce moderným arabským životom. Iste, ženy chodia zahalené, ale videl som, ako v bazáre domáci zvládli dokonca aj poloodhalené zadočky slovenských novinárok. A tam teda turisti nechodia každý deň.

Približne rovnako ďaleko od Aqaby je Monte Nebo, hora spomínaná v biblii. Niekde blízko nej je aj les so skutočnými stromami. Neveľký háj, povedali by sme my, no nechajme Jordáncov, nech sa radujú z toho, ako majú zalesnenú svoju púštnu krajinu.
Len málo nadšencov sa snaží dostať do oblastí, kde sa našli kumránske zvitky, či iné vzácne pamiatky z čias starého Ríma, Izraela, a z čias zrodu kresťanstva. Nezabúdajme, aj v Jordánsku sme v biblickej krajine.

Úplne najbližšie od Aqaby je Wadi rum, fascinujúca púšť vo všadeprítomnej púšti. Jej súčasťou sú pestrofarebné skaly, dôkaz nevšedného geologického vývoja. Na domoch sú satelity a ak odfotíte, ako som urobil aj ja, vodiča terénneho auta, podá vám navštívenku a poprosí vás, aby ste mu fotku poslali domov internetom. Kráľ totiž podporuje internetizáciu domácností.

Do púšte Wadi rum sa robia často výlety. Kvôli farebným skalám, ale aj folklórnym večerom. Kto raz navštívi Jordánsko, mal by vidieť aj kúsok miestnej kultúry. Inak, sedí sa na kobercoch, no časť reštaurácie má aj normálne stoly a stoličky. To pre tých, myslím teraz na svojho zubára, ktorí majú napríklad problémy s kolenami.

Konečne sa však už dostávame k hlavným lákadlám Jordánska. K Petre a k Mŕtvemu moru. Cesta autobusom z Aqaby trvá tak tri hodiny.

Petra – po latinsky skala, je skutočne skalným mestom. Tri kilometre kráča dovolenkár úzkou roklinou. Sprevádza ho vyschnutý, do skaly vysekaný kanál, ktorým sa kedysi privádzala voda, a pach trusu. Stále to tu čistia, no mnohí turisti sa radšej vezú na koni, prípadne na koči. Cesta na koči určite vytrasie z človeka nejaké tie obličkové kamene, môžem ju teda odporúčať.

45 000 obyvateľov mala Petra v čase vrcholnej slávy. Žila 1000 rokov a cítila sa ako večné mesto. V skalách vidieť rôzne vývojové prúdy, architektonické prvky z iných krajín, no na obnovenie slávy čakala ďalších vyše 1000 rokov. Ešte za čias Byzancie tu bola malá, upadajúca osada, a potom Petru znovu objavili – až v roku 1812. Nič o nej nevedeli dokonca ani okolité kmene. Skalné obydlia sa im však zapáčili a znovu ich osídlili. Až pred takými 30 rokmi sa všetci museli vysťahovať a začal sa rozvíjať cestovný ruch. Dodnes vraj niektorí starí ľudia pár osamelých jaskýň zanovito obývajú.

Mŕtve more treba zažiť. Každé rozprávanie je nepresné. Ani ja nedokážem detailne opísať vlastné pocity korkovej zátky. Konečne som pochopil, ako veľmi som telesom nadľahčovaným vďaka svojej hmotnosti. Nesmierne ťažké bolo stáť, stále ma to nútilo ležať, a už po pár minútach som cítil, ako ma páli každý škrabanec a zaparenina.
Zažil som však nesmierne príjemné prekvapenie. Nie v sprchách, ani v bazéne s vlastnou piesočnatou plážou, ani v zelenom parku na spálenom brehu Mŕtveho mora, ale v poznaní, že som sa nepripiekol. Voda mala ako vždy 30 stupňov, vzduch ešte o 5 stupňov viac. A ja, plný dojmov som zabudol na ochranné faktory opaľovacieho prostriedku. Tu sa ukázalo, aké výhodné je kúpať sa 390 metrov pod hladinou mora. Škodlivé žiarenie tam akoby ani nedošlo.

Jordánsko spĺňa všetky podmienky na perfektnú pobytovú a zároveň aj poznávaciu dovolenku. V každej krajine je okrem mora aj niečo odlišné. No a tu je odlišností skutočne dosť. Vzácne pamiatky a prírodné úkazy urobili z Jordánska krajinu, kam sa nechodí len vylihovať, ale kam sa chodí aj poznávať.

Ľubomír Motyčka

• < Predch.
• Nasl. >