Stovky golfových ihrísk

Malajzia patrí ku krajinám, ktoré ma očarili kultúrou, národnou rozmanitosťou, ale aj istou spätosťou s časmi britských kolonizátorov. K tomu všetkému nesporne patrí aj golf, stará, no aj nanajvýš moderná zábava, spojená so športom a s priateľskou debatou na sýtozelenej lúke. Golfových ihrísk je tu vyše 200. Golfové vybavenie je o dosť lacnejšie ako u nás, takže pobyt možno spojiť aj s nákupom. Koniec koncov, skoro všetko je v tejto krajine lacnejšie ako na Slovensku. Zlaté náušnice s diamantom sa začínajú od ceny 800 Sk. Podstatne lacnejší je hodváb i brokát na spoločenské šaty, lacnejšia je elektronika, ale napríklad aj značkové hodinky. Skutočne značkové, teraz nemám na mysli napodobeniny. Ale aj tie môžu zaujať. Takzvané rolexky som na čínskom trhu videl predávať za 120 korún, teda 15 ringitov. Malajzia je dosť liberálna krajina. Má vari len tri významnejšie obmedzenia. Dominuje islam a tak sa nepatrí dámu svojho srdca priveľmi stískať na verejnosti, alkohol je drahší ako inde a vo všetkých obchodoch odmietajú USD či EUR. Majú svoju menu a treba si vymeniť peniaze. To pre tých, ktorí sú, podobne ako ja, zvyknutí, že všade sa dá platiť dolárom či eurom. Aj lacnejšie golfové vybavenie možno kúpiť len za ringity.

Bol som v krásnych horách, Cameron Highlands, kde som sa v hoteli Smokehouse zobudil do nádherného a príjemne chladivého rána. Teda, teplota bola ráno rozhodne pod 20 stupňov. Práve kvôli tomu boli hory obľúbeným miestom britských kolonizátorov. Chodili si tam oddýchnuť od tropickej horúčavy nížin. Hotel Smokehouse hrdo dodržiava britské tradície a britského ducha. Ráno dostanete k vajíčku aj plátok slaniny. Ale, pozor! Sme v krajine, kde prevažuje islam. Slaninka je preto hovädzia. Pri raňajkách nesmie chýbať jahodový džem a chutný čaj. Ten pestujú všade na okolí a pohľad na čajovníkové plantáže je pri popíjaní čaju rozprávkový. Nadchlo ma aj golfové ihrisko. Hneď od rána bolo na ňom zopár ľudí. Počty ihrísk vlastne ani nedovoľujú, aby niektoré bolo naozaj zaplnené. Je to „ľahké“ ihrisko. Postavené ešte za koloniálnych čias, niekedy začiatkom 20. storočia, a patrí k jednoduchým. Náročný hráč si tu vraj nepríde na svoje. Skôr začiatočník.

Potom som videl najkrajšie čajové plantáže a nevedel som sa dočkať, kedy zídeme z hôr. Dočkal som sa. A to hneď aj ďalšieho golfového ihriska v Gua Tempurung. Dlhé desaťročia tam britskí kolonizátori a počas vojny aj japonskí okupanti ťažili železnú rudu. Inak povedané, drancovali národné bohatstvo Malajzie. Potom sa pridal aj miestny priemysel. Ostali hlboké jamy, tony bahna a špiny, zničená a zjazvená džungľa, s ktorou si pár rokov nedokázala poradiť ani mocná tropická príroda. Človek jej preto trochu pomohol. Vysoká hladina spodnej vody sa postarala o to, že z jám sa stali jazerá, na ich brehoch sa zrkadlia mladé stromy a zničená pôda je dnes krásne zelená.

Chodia sem aj Briti, aj Japonci. Spoločne s ostatnými golfistami vracajú Malajzii všetky „ulúpené“ peniaze. Inak, pre negolfistov alebo golfistov v čase voľna, je tu krásny bazén. V horách ponúka príroda negolfistom romantické prechádzky, slnenie sa pri bazéne, prípadne oddych v štýlových klimatizovaných bungalovoch.

Do Penangu som prichádzal som sem s vedomím, že treba nájsť niečo pre golfistov. Na premostenom ostrove Penang je päť golfových ihrísk a desiatky hotelov. Zato more je tu nanič. Lepšie sa to vyjadriť nedá. Je zmútené toľkými nánosmi riek, a mám pocit, že aj množstvom ľudí a priemyslu sústredeného v okolí, že tu sa nekúpe nikto. Aspoň nie v mori, bazény samozrejme sú. Golfisti si prídu na svoje. A čo ostatní? Stačí sa ubytovať v hoteli Eastern and Oriental a hneď máte prvý zážitok. Tu si ctia tradície. Ešte aj pri dverách stojí mladý muž ako vystrihnutý z fotografií spred sto rokov. Tu sa dodržiavajú tradície čaju o piatej, tu sú v prezidentskom apartmáne vodovodné batérie zo zlata, tu odparkujú auto zamestnanci hotela, tu majú ľudí na to, aby ste sa batožiny dotkli až v izbe. Kto nevidel ležiaceho Budhu v celom krásnom budhistickom areáli, kto neprešiel popri starých koloniálnych budovách, kto sa nepreviezol na rikši, nenavštívil čínsku štvrť akoby spred sto rokov, ten mi neuverí, že mesto ma zrazu chytilo za srdce. More nie je súce na kúpanie. Ale vedel by som si tu predstaviť pár pekných dní. Aj keď nehrám golf.

Hurá na Langkawi! A kde tento ostrov nájdeme? Je to veľmi jednoduché. Stačí si v atlase nalistovať Malajziu, pozrieť sa smerom na sever, skoro až k thajským hraniciam, a oči nasmerovať smerom do mora. Langkawi je relatívne neveľký ostrov, vzdialený asi hodinu plavby z Penangu severozápadným smerom. V prvom rade sú tu nádherné biele pláže lemované pralesom a kokosovými palmami na jednej strane, a teplučkým morom, akoby slaným čajom, na strane druhej. Sú tu výborné hotely a ani päťhviezdičkový nie je neprimerane drahý. V hoteli Datai, na brehu mora, bola napríklad ponuke večere. S takým množstvom vína, na aké ste mali chuť. S ponukou rýb, langust a iných morských potvor. Nechýbali ani zákusky na záver. A to všetko, pri nekonečnom vyjedaní a pití, za 800 Sk na osobu. Pravda, päťhviezdičkový golfový hotel na brehu mora, s ranným šampanským a výhľadom na šantiace opice, nemôže byť lacný. Už susedný Andaman, štvorhviezdičkový, je o dosť lacnejší. No a trojhviezdičkové hotely sú cenovo úplne normálne. Len pozor, nie všade sú aj kvalitné pláže. Čo ma niekde dosť prekvapilo. Akoby more nebolo podstatné, ale napríklad len golfové ihriská. Na svoje si teda opäť prídu milovníci golfu. Patrí sa mi však pripomenúť, že na golfovom ihrisku sa mi naviac páčilo vozenie sa na malom autíčku. Vtedy trochu prefukovalo a vlhký tropický vzduch sa celkom príjemne znášal.

Na ostrove je dosť iných možností oddychu a zábavy. Je tu dokonca aj lanovka na najvyšší vrch ostrova. Je tu aj krokodília farma, kde sú denne atraktívne vystúpenia. Je tu aj fantastické akvárium, rovnako ma zaujalo aj niečo ako múzeum pestovania ryže. Našinec si aspoň môže zblízka pozrieť, ako sa ryža pestuje, spracúva a podobne.

Langkawi, to nie je len jeden, hlavný ostrov, to je vlastne 99 ostrovov. Je preto jasné, že na viacerých miestach sa rozrastajú prístavy pre jachty. Druhý najväčší ostrov súostrovia ponúka jazero vracajúce ženám plodnosť, ďalší ostrov je očipkovaný atraktívnym koralovým útesom, ostatné ostrovy a ostrovčeky majú aspoň malé zátoky s bielym pieskom a drzými opicami, ktoré bez váhania ukradnú banán, ak si ho vyložíte na ležadlo a idete si zaplávať. Nečudo, že je to národný park. V každom prípade je to mimoriadne príťažlivá oblasť na dovolenku pre tých, ktorí nehľadajú len pohodlie, ale aj nevšedné zážitky spojené s dotykom tropického pralesa. Je to oblasť dostatočne divoká, aby si človek vedel predstaviť pôvodnú prírodu, i dostatočne civilizovaná, aby sa, napríklad, nemusel báť malárie. Kuala Lumpur je supermoderným veľkomestom s 5 miliónmi obyvateľov. Centrum je postavené z mrakodrapov, okolie mesta lemujú velikánske sídliská víl pre rýchlo so rozrastajúce stredné vrstvy. Pod „dvojičkami“, čo je dnes druhá najvyššia stavba na svete, som sa stretol aj s prísnou tradíciou. V tmavom parku mladí všeličo vystrájali a tak je po zotmení park uzavretý. A aj denná tlač, propagujúca sexuálnu zdržanlivosť, mi pripomínala, že islam je tu silný a zásadový. Bez ohľadu na to, že skutočne zahalené ženy sú tu skôr vzácnosťou ako pravidlom. Určite je viac vo Francúzsku ako v Malajzii. Zaujímavé bolo pozrieť si mesto z výšky. Z dvojičiek alebo z televíznej veže. Obidve možnosti som dostal a stáli za to. Potom, aby som si uvedomil kontrasty mesta, vybral som sa do budhistického chrámu, kde dominujú Číňania. Vyznie to možno hlúpo, ale tu ma vôbec najviac zaujalo, že za niečo tamojší budhisti dostali ISO 9001. Asi za liečebné metódy. V každom prípade to stálo za to. Priestor dvakrát dva metre je dobrý na to, aby tu vznikol obchod či aspoň stánok. Veľké obchody sú dobre klimatizované a vôbec, obchodovanie patrí k tradíciám. Tak, ako si treba chrániť staré budovy, na čo prišli Malajčania zhruba pred 20 rokmi, tak treba chrániť slobodu obchodu a podnikania. V jednom zo supermoderných obchodných domov, ktorý sa skladal z malých butikov, mnohých aj značkových, som našiel mladú predavačku živých hadov. Je teda Kuala Lumpur mesto chaotické a divoké? Ťažko povedať. Vo mne utkvelo aj iné mesto. Plné parkov, kde som napríklad navštívil Údolie motýľov. Pod veľkými sieťami, medzi živými exponátmi, boli aj najrôznejšie potvory, ktoré ponúka tropická príroda. Napríklad 20-centimetrové jedovaté stonožky. Dominovali však krehké motýle v umelo vytvorenom raji. O kúsok ďalej pod sieťami lietali vtáci miestnej prírody. A po pár metroch nasledoval park plný orchideí. Aj to je Kuala Lumpur. Aj malé múzeum s históriou Malajzie. Históriou plnou bojov a slávy. Ale aj porážok, kolonizácie a učenia sa i od kolonizátorov. Všetko dobré sa treba naučiť a využiť to vo svoj prospech. No a pomerne slušný priestor venuje múzeum boju proti komunizmu. Proti maoistom, ktorí sa tu rozplienili po druhej svetovej vojne. Lebo komunizmus je zlý, obmedzuje obchod a podnikanie. Dobrý je vtedy, ak možno podaním ruky Fidelovi Castrovi zdvihnúť tlak Bushovi v USA. Dobrý je aj vtedy, ak si niekto otvorí sovietsku reštauráciu a nechá pred ňou viať zástavu bývalého ZSSR. Lebo to je súkromné podnikanie a proti nemu nemožno zasiahnuť.

Úcta k bohatstvu – je tu veľká. Malajzia verí, že bohatstvo sa rodí zo šikovnosti a usilovnosti. A nie z politiky a prispôsobovania si zákonov. Vraj musím vidieť Kellie´s castle. Lebo je to jeden z pomníkov bohatstva. Zámok si postavil Škót, ktorý neuveriteľne zbohatol na kaučuku. Nakoniec zomrel na nejakú zákernú miestnu chorobu, rodina sa odsťahovala domov a nebyť sponzorov, už by bola z hradu úplná zrúcanina. V posledných rokoch ju rekonštruujú, aby sa spolu s hradom zachovala aj spomienka na pominuteľné bohatstvo. Ešte výraznejšie to bolo v Penangu, kde žil nesmierne bohatý Číňan. Jeho dom mal 36 izieb, poskytoval úžasné bohatstvo a majiteľ domu sám ovládal obrovské obchody. Keď zomieral, určil 250 miestnych dolárov ročne na večnú údržbu domu. Vtedy to boli obrovské peniaze. Po niekoľkých desaťročiach to už nebolo nič a dom spustol. Opäť sa v posledných rokoch našli iní boháči, ktorí sa dom rozhodli zachovať a zrekonštruovať.

Obišli sme päťmiliónový Kuala Lumpur. V diaľke sa čnejú mrakodrapy hrdého veľkomesta a človek cíti, že v jeho okolí už nestačí ani perfektná sieť diaľnic. Asi 30 kilometrov pred mestom Ipoh sme konečne zamierili k moru. Pangkor Laut. Je menším menovcom väčšieho ostrova na ktorom je aj letisko a kam možno priletieť rovno z Kuala Lumpur. Je to súkromný ostrov, na ktorom môže byť nanajvýš tak zo 280 hostí. Vždy sa však o nich stará 450 - členný personál. Len záhradníkov je 40.

Kufre sme zložili v čakárni na loď. Hneď sme dostali uteráčiky vybraté z chladničky. Na osvieženie tváre a rúk. Urobili sme si z automatu kávu (zadarmo, sme predsa hostia). O svoj kufor som sa potom zaujímal už iba v bungalove na ostrove. Tam sme sa dostali po hodine plavby, keď nám premietali film o koncerte Luciana Pavarottiho na ostrove. Bol to vraj osobný priateľ majiteľa a trávil tu dovolenky pomerne často.

Privítali nás krásne bungalovy na vode a koloch, ďalšie vo svahu už prakticky v korunách stromov, a keďže sme pracovne, fotografujeme blízko od recepcie krásne bungalovy medzi kokosovými palmami, uprostred kvetov a pri bazéne. Aha, je tu ešte aj vírivka, a ktovie čo by sme objavili, keby bolo viac času.

Už som všeličo videl, ale bugalovy s kúpeľňou bez strechy ešte nie. Nad vami povievajú listy palmy a žmurkajú nočné hviezdy. A vaňa je zjavne dvojmiestna. Takých som videl viac, ale nemajú ich pod hviezdnou oblohou! Je veľa spôsobov, ako to využiť. Ja som si do vane hodil prepotené tričká a kúpali sme sa spolu.

Sem-tam sú tu aj bez svadby, hoci vraj ide o ostrov milencov a svadobných ciest, sem-tam sa na ostrov zatúla niekto, kto hľadá hlučné bary a potom sa sťažuje, sem-tam sa nájde aj niekto, kto trvá na televízore. Tu totiž, aj keď sme v 5 - hviezdičkovom komplexe, sú dva televízory v najväčších apartmánoch a v televíznej miestnosti. Nikde inde. Na ostrove Pangkor Laut sa majú ľudia rozprávať a milovať. A nie "čumieť" na televíziu. Ktovie či je to náhoda, ale jediné miesto na ostrove, kde ma výdatne štípali komáre, bolo blízko televíznej miestnosti a počítačov napojených na internet. Niektorí hostia z bungalovov nad vodou rovno chytajú ryby. A oddychujú, oddychujú. Na ostrovčeku je asi kilometer ciest. Každých dvesto metrov je čakáreň. So studenou pitnou vodou a s telefónom. Cesta na hlavnú pláž je trochu strmá a v tej horúčave nepríjemná. Načo by ste chodili pešo, keď vás tam zavezie klimatizované auto. A dovezie aj späť. Na pláži len málokedy býva viac ako 30 ľudí. Nechce sa vám prejsť ani zo tristo metrov do reštaurácie? Zadarmo vás odvezie auto. A vôbec, chcete ľahkú večeru? Alebo pizzu? Alebo kurča na mede, ako som si dal ja? Alebo pôjdeme do malajskej reštaurácie? A potom si ešte zaplávate v niektorom z bazénov? Trochu bokom sú ďalšie bungalovy nad vodou. A sú tam tri ordinácie. Indická, čínska, thajská. Trochu netaktne som sa opýtal, či tu liečia aj problémy pánov, ktorí sa pred večerným milovaním chcú tváriť, že už spia. Vraj sa nemusím obávať. Masáže, kúpele medzi lupeňmi kvetov, počúvanie zvukov mora a pralesa, škrekot pávov a opíc, prítomnosť milovanej bytosti, to všetko mi dodá síl. Len aby som prišiel. Že už mám svadobnú cestu dávno za sebou? Sem chodia páry aj na striebornú, zlatú či diamantovú svadbu.

Na jedny raňajky budem asi dlho spomínať. Ráno som sa zobudil na to, ako sa z presklenej loggie na mňa zvedavo pozerala opica, celý kŕdeľ sa hral pod oknami hotela v korunách stromov, na chodbách sa na mňa intenzívne usmievali orchidey a stačilo prísť k stolom, už aj ma začali obskakovať čašníci. Obrúsok na kolená položia oni, nalejú kávičku, pritiahnu stoličku. Na mne je, aby som si vybral. Chleba je tu neveľa, zato zeleniny, domácej kuchyne, omeliet koľko chcem. Pomarančová šťava je zásadne čerstvo vytlačená, v mištičke sa na vás usmieva med pralesných včiel aj s plástami, nechýba ponuka údeného lososa a až na stôl vám donesú aj pohár ranného šampanského. Je to krásny život. No, práve na takomto mieste si človek uvedomí, že všetko je niekde všedné a niekde luxusné. Tak napríklad tu, len po troške, v malých mištičkách, dávali na stôl čučoriedkový lekvár. Je to predsa špičkový hotel a taký úžasný lekvár musia mať. Aj keď je vzácny. Aká je Malajzia? Koľko miest som prešiel a vždy ma čakali prekvapenia, dojmy a zážitky na ktoré som nezabudol. Malajzia je krajina, ktorá stojí za to, aby som ju ešte raz videl. ĽUBOMÍR MOTYČKA

• Nasl. >