Historická a moderná tvár Malajzie

Malajzia je zaujímavá krajina, ktorá na jednej strane ľpie na tradíciách a ctí si rôznosť kultúr a náboženstiev, no rovnako vyznáva aj moderné liberálne hodnoty postavené na rozvíjajúcej sa ekonomike a raste mrakodrapov.
Pod nimi neraz ostávajú staré malajské domy. Ako perly miest. Pod pyšnými mrakodrapmi, ktoré symbolizujú rovoj a vieru v budúcnosť.

KUALA LUMPUR

Ako-tak som spoznal len dve mestá. Kuala Lumpur a Penang. Obidve stoja za to, aby som sa im venoval.

Kuala Lumpur je supermoderným veľkomestom s 5 miliónmi obyvateľov. Centrum je postavené z mrakodrapov, okolie mesta lemujú velikánske sídliská víl pre rýchlo so rozrastajúce stredné vrstvy.

Pod dvojičkami, čo je dnes druhá najvyššia stavba na svete, som sa stretol aj s prísnou tradíciou. V tmavom parku mladí všeličo vystrájali a tak je po zotmení park uzavretý. A aj denná tlač, propagujúca sexuálnu zdržanlivosť mi pripomínala, že islam je tu silný a zásadový. Bez ohľadu na to, že skutočne zahalené ženy sú tu skôr vzácnosťou ako pravidlom. Isto ich je viac vo Francúzsku ako v Malajzii.

Zaujímavé bolo pozrieť si mesto z výšky. Z dvojičiek alebo z televíznej veže. Obidve možnosti som dostal a stáli za to. Potom, aby som si uvedomil kontrasty mesta, vybral som sa do budhistického chrámu, kde dominujú Číňania. Vyznie to možno hlúpo, ale tu ma vôbec najviac zaujalo, že za niečo tamojší budhisti dostali ISO 9001. Asi za liečebné metódy. V každom prípade to stálo za to.

Po vyše 200 schodoch do hinduistickej modlitebne som odmietol ísť. Je vraj v krásnej a monumentálnej jaskyni. Verím. Uspokojil som sa s fotografiou zdola. Bol som už totiž oblečený v rifliach, pripravený na odlet domov. A ak by som v tej podvečernej dusnej horúčave vyšiel hore, cestoval by som domov v mokrom oblečení. Koniec koncov, o krátky čas sa aj spustila pravá tropická búrka. Takže by som bol aj prepotený, aj zmoknutý. U nás by sme tomu povedali prietrž mračien, tam to bola bežná epizóda. A v najvyššom čase. Už šedla tráva. Lebo bolo obdobie, sucha čo som spoznal aj podľa stromov bez lístia. Sprievodkyňa Laura mi vysvetlila, že listy v čase sucha zhadzuje kaučukovník, ktorý sa stále hojne pestuje a zberá sa z neho aj kaučuk.

Priestor dva-krát dva metre je dobrý na to, aby tu vznikol obchod či aspoň stánok. Veľké obchody sú dobre klimatizované a vôbec, obchodovanie patrí k tradíciám. Tak, ako si treba chrániť staré budovy, na čo prišli Malajci zhruba pred 20 rokmi, tak treba chrániť slobodu obchodu a podnikania. V jednom zo supermoderných obchodných domov, ktorý sa skladal z malých butikov, mnohých aj značkových, som našiel mladú predavačku živých hadov. Kto by jej chcel zobrať právo obchodovať?

Je teda Kuala Lumpur mesto chaotické a divoké? Ťažko povedať. Vo mne utkvelo aj iné mesto. Plné parkov, kde som napríklad navštívil údolie motýľov. Pod veľkými sieťami som mal možnosť vidieť prekrásne a veľké motýle. Vo vnútri, medzi živými exponátmi, aj najrôznejšie potvory, ktoré ponúka tropická príroda. Napríklad 20-centimetrové jedovaté stonožky. Dominovali však krehké motýle v umelo vytvorenom raji.
O kúsok ďalej pod sieťami lietali vtáci miestnej prírody. A po pár metroch nasledoval park plný orchideí. Aj to je Kuala Lumpur.

Aj malé múzeum s históriou Malajzie. Históriou plnou bojov a slávy. Ale aj porážok, kolonizácie a učenia sa i od kolonizátorov. Všetko dobré sa treba naučiť a využiť to vo svoj prospech. No a pomerne slušný priestor venuje múzeum boju proti komunizmu. Proti maoistom, ktorí sa tu rozplienili po druhej svetovej vojne. Lebo komunizmus je zlý, obmedzuje obchod a podnikanie. Dobrý je vtedy, ak možno podaním ruky Fidelovi Castrovi zdvihnúť tlak Bushovi v USA. Dobrý je aj vtedy, ak si niekto otvorí sovietsku reštauráciu a nechá pred ňou viať zástavu bývalého ZSSR. Lebo to je súkromné podnikanie a proti nemu nemožno zasiahnuť.

Úcta k bohatstvu

– je tu veľká. Malajzia nezažila slovenskú privatizáciu, očakáva, že bohatstvo sa rodí zo šikovnosti a usilovnosti. A nie z politiky a prispôsobovania si zákonov.
Vraj musím vidieť Kellie´s castle. Lebo je to jeden z pomníkov bohatstva. Zámok si postavil Škót, ktorý neuveriteľne zbohatol na kaučuku. Nakoniec zomrel na nejakú zákernú miestnu chorobu, rodina sa odsťahovala domov a nebyť sponzorov, už by bola z hradu úplná zrúcanina. V posledných rokoch sa rekonštruuje, aby sa spolu s hradom zachovala aj spomienka na pominuteľné bohatstvo.

Ešte výraznejšie to bolo v Penangu, kde žil nesmierne bohatý Číňan. Jeho dom mal 36 izieb, poskytoval úžasné bohatstvo a majiteľ domu sám ovládal obrovské obchody. Keď zomieral, určil 250 miestnych dolárov ročne na večnú údržbu domu. Vtedy to boli obrovské peniaze. Po niekoľkých desaťročiach to už nebolo nič a dom spustol. Opäť sa v posledných rokoch našli iní boháči, ktorí sa dom rozhodli zachovať a zrekonštruovať.

Penang vonia históriou

To sme sa však dostali už do Penangu, mesta na severe Malajzie. Žijú v ňom mnohí Číňania a to nesporne ovplyvňuje duch mesta. Ten je sčasti britský, v zachovaných koloniálnych budovách sa o piatej stále pije čaj s mliekom a chrúmu sa k tomu keksíky, je však silne čínsky, indický a malajský. Všade sú vysoké budovy, no dosť miesta je aj pre veľkolepý budhistický chrám. Socha ležiaceho Budhu patrí k veľkým atrakciám. Toto miesto zároveň dokazuje veľkú toleranciu miestnych veriacich. Pri fotení sa viacerí na mňa pozreli, no keď som pohľad opätoval, pozreli niekde inde. Až po chvíli som si uvedomil, že som do chrámu vstúpil obutý. Zahanbil som sa a šiel som sa vyzuť. Uvidel som toľko vďačných pohľadov, akoby som priniesol za voz milodarov.

Penang má toľko čarovných zákutí a je natoľko osobitý, že som dokonca videl v predaji knihu o miestnom dialekte. Niečo ako učebnica penangského "jazyka". Ozaj, keď sme už pri knihách, aj tie sú lacné. A učebnice angličtiny pre malé deti sú priam ukážkou našej vlastnej nemohúcnosti, vymyslieť zaujímavý spôsob učenia sa.

Raz darmo, Malajzia chce byť moderná. Podporuje preto vzdelanie. Vydávanie kníh, internetizáciu a podobne. A aby si zachovala ducha minulosti, spokojne udržiava pri živote kráľovstvo s piatimi sultanátmi. Len pozor, nocoval som aj v hoteli, ktorý vlastní jedna zo sultánskych rodín. Všetci pekne pracujú. Syn z tejto rodiny má dokonca vlastnú, veľmi dobrú reštauráciu vo francúzskom štýle. Rád by som bol aj konkrétnejší, no nedostal som na to súhlas a nechcem byť neetický. Prezradím len toľko, že súčasťou rodiny je aj dáma zo Slovenska a jej syn, majiteľ reštaurácie je vlastne polovičný Slovák. Nie je však princ, lebo to bolo už druhé manželstvo a ona nepochádzala z kráľovského rodu.

• < Predch.
• Nasl. >