Na ostrove Pangor Laut sa majú ľudia rozprávať a milovať

Nie je na Slovensku veľa tých, ktorí si maximálne pohodlie môžu dovoliť. No, nie je dôležité len oddychovať, ale aj poznávať.
Takže, nasledujúcu reportáž prosím berte – niekto ako tip na dovolenku, niekto ako nápad do vlastného hotela či penziónu a niekto trebárs aj ako zaujímavé čítanie o tom, čo na svete vôbec existuje.

Malajčania o nás veľa nevedia. Slovensko väčšinou umiestňujú niekde doprostred Ruska a podľa mňa im veľa nehovorí ani spomienka na niekdajšie Československo. Nakoniec, ani my nie sme odchodnejší. Čo vlastne o Malajzii vieme? Zväčša ani len to, že je to konštitučná monarchia na čele s kráľom a rotujúcim trónom. Tak, aby si každý z piatich sultánov prišiel na svoje. K Malajzii patria dva gouvernementy na ostrove Borneo a tam sa Malajzia delí o ropné polia s Brunejom. Benzín stojí okolo 13 Sk na cestách jazdia zväčša silnejšie autá ako na Slovensku a v okolí veľkých miest už nepostačuje ani hustá sieť kvalitných diaľnic. Je to jednoducho ázijský tiger s rozvíjajúcou sa ekonomikou a rastúcou životnou úrovňou. V Malajzii islam dokazuje svoju pokojnú a tolerantnú podstatu. Spolužitie s indickými hinduistami a čínskymi budhistami je tu bezproblémové. A vôbec žiadne problémy nemajú ani rôzne kresťanské komunity.

Dovolenka v Malajzii?

Ponuka už existuje. Na princípe trochu dobrodružného cestovania. Ibaže Laura Mišurová, ktorá tu už vyše 7 rokov žije a ktorá sa rozhodla, že opatrovať deti nestačí, založila cestovnú kanceláriu Pan Asia. Zameranú na golf ( je tu 206 golfových ihrísk) a na prežitie prekrásnej dovolenky, ktorou sa človek tak trochu rozmaznáva.

Možno práve preto som sa rozhodol cyklus reportáží začať rozprávaním o dvoch krásnych ostrovoch. Pangkor Laut a Langkawi. Tie sú vari najlepším príkladom toho, ako sa možno, aspoň na chvíľu, dostať do raja aj zaživa.

Skôr ako sa o ostrovoch rozpíšem, ešte jedna spomienka na to, ako som skoro necestoval. Slovenské ministerstvo zahraničných vecí pár dní pred mojím odchodom vydalo vyhlásenie, v ktorom neodporúča cestovať do Malajzie kvôli horúčke dengue. Pár hostí odrieklo dovolenku aj pani Mišurovej. Aj ja som mal namále. Po tom čo som videl, ako som sa oboznámil s tridsať rokov vyriešeným problémom malárie a s pár chorými na dengue, ktorých pustili spokojne domov s príznakmi podobnými slabej chrípke, sa už asi trvale budem veľmi opatrne pozerať na všetky oficiálne vyhlásenia. Svedčia totiž skôr o tom, že sa nepoznáme navzájom.

Poďme konečne do Malajzie

Všetky myšlienky na strašiaka z ministerstva ma opustili, keď som si sadol do lietadla malajských aerolínií. Pohodlné sedadlá, dosť miesta na nohy, ba aj na moje brucho pri sklopenom stolíku, televízna obrazovka za každým sedadlom, obrovský výber filmov a k tomu všetkému ešte aj výber z troch výborných jedál. Malajzia airlines som okamžite zaradil medzi najlepšie letecké spoločnosti, s akými som kedy cestoval.

Po prílete ma čakalo prekvapenie. Dlhá cesta od lietadla k batožine. Po dvoch rovnobežných dopravníkoch, v električke a ďalšom rezkom vykračovaní. Stále som bol pritom na jednom a tom istom letisku.

A potom sa už začalo to, čo čaká každého klienta Pan Asie. Pohodlie a komfort úplne od začiatku. Odvoz z letiska na miesto dovolenky, individuálny program i pružné prispôsobenie sa tomu, čo zákazník očakáva.

Na ostrove Pangkor Laut

Obišli sme päťmiliónový Kuala Lumpur. V diaľke sa čnejú mrakodrapy hrdého veľkomesta a človek cíti, že v jeho okolí už nestačí ani perfektná sieť diaľnic. Asi 30 kilometrov pred mestom Ipoh sme konečne zamierili k moru. No, radosť je vraj predčasná. Malajská džungľa je plná riek, ktoré dennodenne prinášajú tony nánosov na pobrežie. Západné pobrežie Malajzie v žiadnom prípade nespĺňa naše predstavy o priezračnom mori. Dokonca ani na ostrovoch to nie je úplne ideálne. Aj to som sa dozvedel pomedzi základné informácie o ostrove Pangkor Laut. Je menším menovcom väčšieho ostrova na ktorom je aj letisko a kam možno priletieť rovno z Kuala Lumpuru.
Pangkor Laut je súkromný ostrov, na ktorom môže byť nanajvýš tak zo 280 hostí. Vždy sa však o nich stará 450 členný personál. Len záhradníkov je 40.

Kufre sme zložili v čakárni na loď. Hneď sme dostali uteráčiky vybraté z chladničky. Na osvieženie tváre a rúk. Urobili sme si z automatu kávu (zadarmo, sme predsa hostia.) O svoj kufor som sa potom zaujímal už iba v bungalove na ostrove. Tam sme sa dostali po hodine plavby, keď nám premietali film o koncerte Luciana Pavarottiho na ostrove. Je to inak vraj osobný priateľ majiteľa a trávi tu dovolenky pomerne často.

Privítali nás krásne bungalovy na vode a koloch, ďalšie vo svahu už prakticky v korunách stromov, a keďže sme pracovne, fotografujeme blízko od recepcie krásne bungalovy medzi kokosovými palmami, uprostred kvetov a pri bazéne. Aha, je tu ešte aj vírivka, a ktovie čo by sme objavili, keby bolo viac času.

Už som všeličo videl, ale bugalovy s kúpeľňou bez strechy ešte nie. Nad vami povievajú listy palmy a žmurkajú nočné hviezdy. A vaňa je zjavne dvojmiestna. Takých som videl viac, ale nemajú ich pod hviezdnou oblohou!
Je veľa spôsobov, ako to využiť. Ja som si do vane hodil prepotené tričká a kúpali sme sa spolu.

Ostrov milencov a svadobných ciest

Veru, tam smeruje všetko na ostrove Pangkor Laut. Sem-tam sú z toho cesty aj bez svadby, sem-tam sa na ostrov zatúla niekto, kto hľadá hlučné bary a potom si sťažuje, sem-tam sa nájde aj niekto, kto trvá na televízore. Tu totiž, aj keď sme v -5 hviezdičkovom komplexe, sú dva televízory v najväčších apartmánoch a v televíznej miestnosti. Nikde inde.

Na ostrove Pangkor Laut sa majú ľudia rozprávať a milovať. A nie "čumieť" na televíziu. Ktovie či je to náhoda, ale jediné miesto na ostrove, kde ma výdatne štípali komáre, bolo blízko televíznej miestnosti a počítačov napojených na internet.

Niektorí z bungalovov nad vodou rovno chytajú ryby. A oddychujú, oddychujú. Nastal odliv a pláž pri bungalovoch je trochu nepohodlná kvôli skalám? Načo sa tam kúpete? Na ostrovčeku je asi kilometer ciest. Každých dvesto metrov je čakáreň. So studenou pitnou vodou a s telefónom. Cesta na hlavnú pláž je trochu strmá a v tej horúčave nepríjemná. Načo by ste chodili pešo, keď vás tam zavezie auto. A dovezie aj späť. Na pláž, kde len málokedy býva viac ako 30 ľudí. Nechce sa vám prejsť ani zo tristo metrov do reštaurácie? Zadarmo vás odvezie auto. A vôbec, chcete ľahkú večeru? Alebo pizzu? Alebo kurča na mede, ako som si dal ja? Alebo pôjdeme do malajskej reštaurácie? A potom si ešte zaplávate v niektorom z bazénov?

Trochu bokom sú ďalšie bungalovy nad vodou. Tam sa očakáva taká miera pokoja, že tento úsek je vyhradený pre deti. Ale sú tam tri ordinácie. Indická, čínska, thajská. Trochu netaktne som sa opýtal či tu liečia aj problémy pánov, ktorí sa pred večerným milovaním chcú tváriť, že už spia.

Vraj sa nemusím obávať. Masáže, kúpele medzi lupeňmi kvetov, počúvanie zvukov mora a pralesa, škrekot pávov a opíc, prítomnosť milovanej bytosti, to všetko mi dodá síl. Len aby som prišiel. Že už mám svadobnú cestu dávno za sebou? Sem chodia páry aj na striebornú, zlatú či diamantovú svadbu.

A čo by nie. Moja manželka by si iste zaslúžila prežiť pár dní v raji. Je však úplne jasné, že do tohto raja sa necestuje za dobré činy, ale za peniaze. Nuž ale, stojí za to dozvedieť sa, aký krásny môže byť tento svet.

Dáte prednosť ostrovu Langkawi?

My sme sa naň plavili dve hodiny z Penangu. Je na severe Malajzie a protiľahlé ostrovy už patria Thajsku. Langkawi je veľký ostrov, ktorý má aj vlastné letisko. A ponúka veľký výber služieb. Tu je dosť zábavy pre všetkých. Krokodília farma, vynikajúce morské akvárium, múzeum ryže, horská lanovka na vrchol, odkiaľ je krásny výhľad, a do biela hrajúce pláže. Sme predsa opäť na ostrove a tak more je opäť priezračné, i keď stále to nie sú napríklad Maldivy. No ale, ako to už býva, všade je niečo.

Prejdime skoro celým ostrovom k hotelom Datai a Andaman. Keďže som to nemusel platiť, vychutnával som si Datai, nádherný hotel uprostred tropického pralesa. Aj Andaman je 5-hviezdičkový, ale o čosi lacnejší. Hostia obidvoch hotelov môžu využívať 18-jamkové golfové ihrisko, ktoré je sčasti úplne pri mori. Doprava naň a z neho je pre hotelových hostí samozrejme zadarmo.

Čo je príznačné pre zátoku a dominantný hotel Datai? Golfové ihrisko nájdeme aj inde. Dokonca aj vodopád nad prístupovou cestou. Vari najdôležitejšie je to, že hotel je skoro ťažké objaviť. Ešte som sa nestretol s takým citlivým prístupom k pralesu. Medzi hotelom a morom, aj všade naokolo, ostali stáť 400 - 500 ročné velikány. Pomedzi ne sa " pechorí" bambus a vôbec nízka pralesná zeleň. Lesný chodník od hotela k moru je akoby botanickou záhradou. Iba s tým rozdielom, že po zotmení sa kde-tu pohne konár, zašuchoce lístie a človek sa začne obzerať. Vie pritom, že to sa zo stromu len zvedavo prizerajú, tiež mierne vystrašené, opice.

Nič to. Aj tu všade premávajú elektrické autíčka. Z hotela do hotela, na pláž, z pláže, hoc aj pre každého hosťa osobitne. Thajská reštaurácia je na koloch, aby mohol hosť pozorovať život v korunách stromov, nechýba svetová kuchyňa, no a pri pláži sa dejú malé zázraky. Každý večer je tam v znamení inej kuchyne. Počas nášho pobytu sa prezentovala kuchyňa indická a dary mora. Na piesku sa objavujú stoly a časť hostí večeria priamo na pláži.

Keď vás masírujú, v pralese počujete žblnkotať potôčik. Alebo sa z výšky pozeráte na pláž. Je neuveriteľné, akú úctu tu človek prejavuje človeku a prírode. Ide to, robiť moderný a luxusný cestovný ruch i ekologickú dovolenku zároveň.

Na raňajky tu budem asi dlho spomínať. Ráno som sa zobudil na to, ako sa z loggie na mňa zvedavo pozerala spoza skla opica, celý kŕdeľ sa hral pod oknami hotela v korunách stromov, na chodbách sa na mňa intenzívne usmievali orchidey a stačilo prísť k stolom, už aj ma začali obskakovať čašníci. Obrúsok na kolená položia oni, nalejú kávičky, pritiahnu stoličku. Na mne je aby som si vybral. Chleba je tu neveľa, zato zeleniny, domácej kuchyne, omeliet koľko chcem. Pomarančová šťava je zásadne, tak ako v Pangkor Laut, čerstvo vytlačená, v mištičke sa na vás usmieva med pralesných včiel aj s plástami, nechýba ponuka údeného lososa a až na stôl vám donesú aj pohár ranného šampanského. Je to krásny život. No, práve na takomto mieste si človek uvedomí, že všetko je niekde všedné a niekde luxusné. Tak napríklad tu, len po troške, v malých mištičkách, dávali na stôl čučoriedkový lekvár. Je to predsa špičkový hotel a taký lekvár musí mať. Aj keď je vzácny.

Slovo na záver

– Ale iba tohto rozprávania, lebo k Malajzii sa ešte viackrát vrátim. Bolo to všetko naozaj také krásne a príjemné? Sú nové dovolenkové ponuky naozaj také príťažlivé? A nebolo tam nič negatívne? Na to všetko mi je ťažko odpovedať. Čo je napríklad negatívne? Ja som s v hoteli Datai tešil z množstva jašteričiek, ktoré tam chytali hmyz. Niekto by povedal, že sa mu to protiví. Neboli však v izbách, tak čo. Niekto môže namietať, že musí dôkladne zatvárať okná, lebo inak si ich otvoria zvonku opice, no niekto môže namietať aj to, že v trópoch je teplo, že prales omamne vonia. Mne nevadilo ani to, že som stále chodil spotený. Iba som dával pozor, aby som včas doplnil zásoby tekutín v tele.

Niečo podobné som vďaka kombinácii s tropickým pralesom, videl po prvýkrát. Očarilo ma to. Rovnako ako ázijský zmysel pre detail a schopnosť maznať hostí neuveriteľnými spôsobmi. Nič nie je náhodné, všetko je tu preto, aby sa človek cítil dobre.

Nuž čo, chcete vedieť viac? Chcete sa potešiť viacerými fotografiami? Chcete vedieť, čo ešte sa dá v Malajzii vidieť? Kliknite si na www.pan-asia.sk.

• < Predch.