Ázia
Thajsko pre začiatočníkov
- Prečítané: 415x
View the embedded image gallery online at:
http://www.cestovatel.eu/zo-sveta/azia/138-thajsko/541-thajsko-pre-zaiatonikov#sigProGalleriaeb3da610ca
http://www.cestovatel.eu/zo-sveta/azia/138-thajsko/541-thajsko-pre-zaiatonikov#sigProGalleriaeb3da610ca
Vraví sa, že len ťažko na svete nájdete krajinu, ktorá je zároveň krásna, exotická, prívetivá k turistom, plná prírodných parkov a historických pamiatok, dostupná, bezpečná a ešte aj lacná. Našli sme - Thajsko.
Musím vyvrátiť mýty o tejto exotickej krajine, ktorá bola často označovaná ako pašerácky raj s vysokými trestami za pašovanie drog. Nebezpečná pre naivné dievčatá, a tiež nedajbože, pre singlov, ako označujú dobrodruhov na vlastnú päsť, ku ktorým sa vlastne radím aj ja. Takže mi dovoľte predstaviť vám krajinu Budhov, z môjho ženského pohľadu.
Len sa s nikým nerozprávaj
Mojimi spoločníkmi na vedľajšom sedadle lietadla boli dvaja Nemci, športovci. Vystrihaní a potetovaní. Hneď mi v hlave preblesli všetky výstrahy môjho otca, ktorý vyprevádzal svoju dcéru so slovami: „Len sa s nikým nerozprávaj, nehovor im do akého hotela ideš, neber im batožinu, ani neprijímaj žiadne darčeky....“ Musela som sa pousmiať, lebo ako sme vypisovali vstupnú kartu do krajiny, bolo tam potrebné zapísať všetky údaje o pobyte, a keďže chalani nielenže nemali pero, ale karta bola aj v angličtine, pomáhala som im vypisovať údaje, a tak sme vzájomne zistili, aký je cieľ nášho pobytu. Po prílete som ich nikdy viac nestretla.
Lietadlo pristálo na ostrove Phuket 7.45 ráno, samozrejme, čerstvého thajského času. Prvý nádych bol ako v rodnej domovine. Páčilo sa mi tam od prvého momentu. Ak však očakávate obrovské letisko, kde pristávajú lietadlá nielen z ázijskej časti, ale vo veľkej miere už aj z Európy, ste na omyle. Letisko je malé, takmer až s domáckou atmosférou. Po kontrolách na vás čakajú vysmiati Thajčania s tabuľkami taxi, ďalší vám ukazujú, kde zmeniť peniaze, iní vám zase dávajú do ruky prospekty s výletmi. Ja, poučená internetom a ľuďmi, čo tam boli, som si hneď na letisku zmenila peniaze a zakúpila si taxi priamo v prepravnej spoločnosti pri pulte. Stálo to v prepočte asi o 2 eura viac, ako by ste vonku zjednávali s taxikármi. A takto ma aspoň pokojne vyviedli i s kufrom von a usadili do pohodlného auta.
S úsmevom spomínam, ako mi unikla jedna informácia. Chcela som si totiž sadnúť na sedadlo spolujazdca, vedľa šoféra. Videla som šoférov úškrn spoza kufra auta, kde nakladal moju batožinu. „Fajn,“ povzdychla som si. „Takže už vie, že som tu prvýkrát.“ Rýchlo som otvorila zadné dvere a sadla si. „Môžeme ísť. “ Cieľ cesty – Patong beach.
Skoré ráno v Thajsku je nádherné. Vlhkosť vzduchu vysoká, a na oblohe sa pomedzi mraky prediera slnko. Všade dookola zeleň, prales, a na horizonte sa vypínajú hory, z ktorých sa vodné pary dostávajú do vzduchu a zahaľujú ich tak, až vytvárajú tajomný priestor medzi nebom a zemou.
Phuket je thajský ostrov, známy hlavne kvôli krásnym dlhým piesočnatým plážam, ale samozrejme, aj kvôli Leonardovi di Capriovi, ktorý ostrov preslávil filmom „Pláž“. Či tiež Jamesovi Bondovi, po ktorom je pomenovaný jeden ostrovček, ktorý navštevujú denne stovky turistov. Spolu s národným parkom predstavujú nádhernú scenériu, akú hádam len matka príroda môže vytvoriť. Obrovské vápencové skaly, ktoré sa tiahnu do neba a v nich nájdete neuveriteľné množstvo otvorov, ktoré sú vstupmi do hlbokých jaskýň. Dnes už prebádané časti sú turistickou atrakciou a ponúkajú možnosť nahliadnuť dovnútra na malých člnkoch alebo na kanoe. Vstupy do jaskýň sú však natoľko úzke, že sa do nich dá vojsť jedine pri odlive, a to i tak v mnohých úsekoch musíte v kanoe ležať, aby ste si neudreli hlavu o vyčnievajúce vápence. Všetko je to pod dohľadom skúsených miestnych sprievodcov. A keď už prekonáte jaskyňu plnú netopierov, kde svietite len malou baterkou a sprievodca ide skoro podľa intuície, na konci „tunela“ sa objaví slnkom zaliata malá okrúhla zátoka medzi skalami, kde z vrchu k vám zoskakujú opice, ktoré sa vám sem tam dajú aj nakŕmiť.
Všadeprítomný Budha
Ak sa vám nechce absolvovať vodné výlety a radšej zostanete na súši, určite najzaujímavejšou časťou je návšteva budhistických chrámov. Je to určite nezabudnuteľná atmosféra. Treba však dbať na isté pravidlá. Pred chrámom sa vyzúva a Thajčania vo všeobecnosti nemajú radi, keď vchádzate do chrámu s odhalenými ramenami. Niekde sa to toleruje, inde vám dajú šatku, ktorá vám prekryje plecia. Ľudia sa pri sochách zastavujú, po tichu odriekajú modlitbu a potom, ako je zvykom, hocičo, čo máte práve pri sebe, necháte pod nohami Budhu ako dar. Mnohokrát tam nájdete nedopitú fľašu vody, kvety, jedlo.
Okrem sôch Budhu nájdete v mnohých hoteloch ešte aj sochu kráľa. Thajsko je konštitučnou monarchiou, na čele s kráľom, ktorého meno, ako som sa dozvedela, sa nemá nahlas vyslovovať. Celá kráľovská rodina je dokonca chránená zákonom a za hanlivé oslovovanie, či znevažovanie monarchie je vysoký trest.
Ale poďme ďalej. Čo v Európe len tak ľahko nenájdete, je prechádzka džungľou na slonoch. Nezabudnuteľný zážitok. Sprievodcovia vás často nechajú ísť aj samých na slonoch a oni sa prechádzajú popri nich. Moja slonica sa volala Namtom. Mala 31 rokov a bola lenivá. Takže sľúbených 30 minút - trekking na slonoch, bolo v skutočnosti prejdených asi 900 metrov. Ale sprievodca bol úžasný. Pýtala som sa na hadov, či tu sú. A on na to, že: „ Jasné, veľa. Ale tu v tráve ich už až tak veľa neostalo, lebo je tu hluk, kvôli turistom, a veľkých hadov sme už aj tak pochytali a zjedli.“ Vraj je to najlepšia pochúťka , najmä keď jeho mama varí polievku.
Sex v meste
No a teraz k tomu najhlavnejšiemu, čo preslávilo Thajsko. Sexturistika. Vitajte na Bangla road, najznámejšej ulici Patongu. Ulica tanca, hudby, hluku, Go-Go barov, diskotékových klubov, krčiem – no proste ulica hriechu, ktorá sa po siedmej hodine večer zatvára pre autá z oboch strán a vo svojej dĺžke, snáď jeden a pol kilometra, dokáže v noci pohltiť až osem tisíc ľudí. Bary sa v podstate napĺňajú už v podvečer. A keďže mnoho z nich je otvorených do ulice, atmosféru vnímate v priamom prenose. Okolo barov posedávajú turisti, naozaj prevažne chlapi v šortkách, a koketujú s dámami, ktorých je plná ulica. Keď vám dáma povie, či chcete bum bum, môžete odmietnuť alebo s ňou odísť. Samozrejme na váš hotel. Čo sa tiež toleruje, na recepcii vás nikto nezastaví. Ak sa na Bangla road zatúlate už v podvečer do „ladyboy“ barov, nádherné tanečnice sa vám budú ukazovať jedna pred druhou. Odhaľujú prsia, nohy, všetko, na čo príde v rytme hudby. Akonáhle sa bar zaplní, za svoje predvádzanie očakávajú nejaké „všimné“. Zídu aj dole z tanečných stolíkov a dajú sa vám obchytávať. A to všetko len preto, aby ste vedeli, akých skvelých plastických chirurgov má Thajsko. Všetko sú to totiž chlapi, poväčšine preoperovaní, aj hore aj dole, na krásne thajské devy, kde by ste jednu chybičku krásy nenašli
Cesta domov, do Európy, je ďaleká. No v lietadle už ani zďaleka nevládne čulý ruch, každý totiž prežil v Thajsku iný, ten svoj príbeh. A namiesto do turistických sprievodcov, všetci hľadia na malú obrazovku fotoaparátu a usmievajú sa. Myslím si, že všetci sa túžia vrátiť späť.
Autor: Michaela Maľcovská
Foto: Michaela Maľcovská
CESTOVATEĽ 10/2011















Krajiny