Ázia
Kirgizstan
- Prečítané: 1174x
...ako sa býva v jurte, ako chutí kumys a ako sa cvála na koni po nádherných pastvinách
Deväťdesiat percent krajiny tvoria nádherné údolia, ľadovcové jazerá i ľadovce, polovica územia je vo výške medzi 1000 až 3000 metrov nad morom. Kirgizsko je však aj pohorie Ťian-šan (po čínsky Nebeské hory), Ferganské údolie a východný Pamír. Najvyšší vrch Pik Pobedy má 7 439 metrov nad morom. Kirgizsko nazývajú aj Švajčiarsko centrálnej Ázie. Lyžovanie ako turistický priemysel je ešte v plienkach, do lyžiarskeho rezortu v národnom parku Karakolského údolia chodí veľa Rusov za bezkonkurenčné ceny. V lete prichádzajú na túry Američania i Európania. Každá oblasť Kirgizska ponúka turistom rôzne atrakcie a výzvy. Obľúbená oblasť je pri meste Oš, ďalej oblasť medzi mestom Naryn a Torugartským sedlom a potom okolité hory a ľadovce pri meste Karakol a v oblasti jazera Issyk-Kul.
Keď som dostala ponuku zúčastniť sa na expedícii do centrálnej Ázie, napadlo mi, či viem ešte niečo po rusky a že vodka mi vôbec nechutí...“ Prvá krajina, ktorú sme navštívili, bolo Kirgizsko. Prečo mäkké i? Jazykovedný ústav, mi potvrdil, že spisovne sa píše Kirgizsko s mäkkým i, ale čaká sa na schválenie nového názvu Kyrgyzstan. Náš výlet sa začal v hlavnom meste Biškek, kde sme boli atrakciou pre našich nových priateľov, ktorí nás vyzdvihli na letisku. Hlavne preto, že sme hovorili po rusky, jazykom, ktorý je po kirgizštine druhým oficiálnym jazykom. Možno sa ním dohovoriť v celej krajine s výnimkou niektorých odľahlých horských oblastí. Ruština je materinským jazykom väčšiny obyvateľov Biškeku, vedú sa v ňom obchodné a politické rokovania, hoci v parlamente znie zasa poväčšine kirgizština, ktorou sa za sovietskej éry hovorilo zväčša len v domácnostiach. Od prvého momentu sme stretávali veľmi prívetivých, dobre naladených a zvedavých ľudí. Pýtali sa nás, čo doma robíme, prečo cestujeme a najviac ich prekvapilo, že sme ešte všetci slobodní a bez detí. Ženy sa vydávajú vo veku 18 až 22 rokov. 25 ročná je už stará dievka. Svadba je veľká trojdňová slávnosť, po ktorej dostanú mladomanželia maličký „domik“, aby mali kde budovať rodinku.
Na koni
Kirgizi boli v minulosti kočovnými pastiermi oviec, koní a jakov,žili v stanoch, okrúhlych jurtách. Aj dnes sa v lete celé rodiny presúvajú so stádom na vysokohorské lúky džejlós. Sú to veľmi milí a pohostinní ľudia, ak niekto potrebuje prespať, poskytnú prístrešok a teplý čaj. Po celodennej jazde na koni skvele chutí čerstvý domáci jogurt a smotana s chlebovými plackami, ktoré nazývajú lepjošky. Jedným z cieľov našej expedície bol výlet na koňoch do odľahlých častí krajiny. Spoznať život na pastvinách a prespať v tradičnej jurte. V meste Kočkor sme si objednali sprievodcu a kone. Výlet trval 3 dni a bol to krásny okruh okolo jazera Song Kol (3 016 metrov n. m.). V sedle sme sedeli šesť až sedem hodín denne a to sa prejavilo silnou svalovou horúčkou na sedacích partiách a stehnách. Terén, ktorý sme na koňoch zdolávali by som prirovnala k výstupu na Volovec alebo na Bystrú v Západných Tatrách. Nocľah sme mali zabezpečený v tradičnej jurte. Na večeru nás domáci ponúkli kumysom, čerstvo upečeným chlebíkom, polievkou z barana a dusenými krúpami so šošovicou. Tradičným národným športom je jazda na koni, zásadne odlišná od európskeho štýlu. Opraty a strmene nám utiahli tak vysoko, až sme mali nohy pokrčené ako pri sedení v drepe. Tak sa nám však jazdiť nedalo, strmene sme si prestavili na našu dĺžku nôh a sprievodca sa len pousmial, že my máme zbytočne dlhé nohy. Populárnych hier v sedle je viacero. At chabyš sú dostihy na viac ako 50 kilometrov. Pri džambo atma treba v plnom cvale prestreliť niť, ktorou je vrecúško s drahými kameňmi (džambo) priviazané na tyč. V kuz kuumai zasa muž na koni prenasleduje dievča, aby dostal bozk. Ak neuspeje, môže ona naháňať jeho a hrozí mu bičom na kone, čo je trest za neúspech. V oodaryš sa dvaja jazdci snažia jeden druhého zhodiť zo sedla a v tyin enemei treba v cvale zdvihnúť zo zeme mincu.
Do hôr
Biškek mi pripomínal Poprad, lebo naokolo vidno vrcholky zasnežených hôr. Len 30 km od hlavného mesta je kaňon Ala Arča s krásnymi vodopádmi. Údolím Adygene sa možno dostať pod ľadovec do výšky 3 300 metrov nad morom. Krásny kaňon Ak Say vedie do ľadovcového údolia v nadmorskej výške 4 150 metrov nad morom. Je to raj horolezcov, lebo ľadopádom zdoláte Pek Korona (4 860 metrov n. m.), Semionov Tianšankii (4 895 metrov n. m.) a ďalšie vrcholy. Do ďalších hôr sa presuniete popri jazere Issyk-Kol (Teplé jazero). Po Titicaca v Južnej Amerike je to druhé najväčšie vysokohorské jazero na svete. Je dlhé 170 a široké 70 km, predstavuje unikátnu kombináciu extrémnej hĺbky, termálnych prameňov, miernej slanosti a nikdy nezamŕza. Ruská armáda v ňom v osemdesiatych rokoch testovala torpéda. Okolie jazera bolo prosperujúcou ruskou turistickou oblasťou Čoplon Ata aj s domácou obdobou lochnesskej príšery Koy-Sary. Okolie však profitovalo aj z pestovania ópia a konope. Na brehu jazera je aj mestečko Karakol, ktoré vyzerá ako z ruského filmu. Staré drevené domčeky, brezové háje, námestia s obeliskami a bojovníkmi za spravodlivosť, ruské reklamy s červenými hviezdami. Mestečko je východiskom pre všetky expedície do centrálneho Tian-šanu a Terskey Altau. V nedeľu tam majú zvierací trh, kde za dvesto amerických dolárov možno kúpiť koňa. V minulosti tam žilo aj veľa Kozákov a tí mesto nazvali Przewalski, podľa ruského cestovateľa Nikolaja Michajloviča Przewalského, ktorý je tam pochovaný. Pre cára skúmal pohraničné oblasti medzi Ruskom a Mongolskom a na jednej z expedícií objavil divokého koňa, ktorý po ňom dostal meno.
Trek
V Karakole sme si objednali štvordňový trek do Karakolského údolia, k jazeru Ala-kol, do sedla Ala-Kol (3 860 metrov) a do údolia Altyn Arašan, čo v preklade znamená zlaté kúpele. Arašan je štátna prírodná rezervácia, kde žije snežný leopard, medvede, stáda oviec a koní nomádov. Ľudia tam žijú z mlieka a z toho, čo si vypestujú. Ponúkli nás čerstvou smotanou, chlebíkom a kefírom. Lepšiu smotanu som ešte nejedla. Zato večer nás pri inej jurte zastavili domáci s vodkou. „Dévočka, davaj vodku,100 grama“. Vodku pijú ako tequilu, len namiesto soli si dajú kryštálový cukor a zajedajú citrónom. Vo výške tritisíc metrov na lúke tečie horúca liečivá voda zapáchajúca po vajciach. Kúpele tvorí jedna drevenica, ktorá má štyri dvere, očíslované 1 až 4. Cudzincom, teda aj nám, dali kľúč od dverí číslo jeden a nechceli nás pustiť do iných dverí, ešte tak do dvojky. Pochopili sme prečo, keď sme sa ponorili do horúcej liečivej vody. Do miestnosti číslo jedna priteká vajcová voda priamo z prameňa, potom pokračuje trubkou do ďalšej miestnosti číslo dva a nakoniec vteká do štvrtej miestnosti. Posledné dve miestnosti sú určené len pre domácich, pre blaho hostí, tak nám povedal domáci pán. Po toľkej ceste termálna voda poskytla našim nohám úžasný relax.
V nasledujúci deň sme sa však opäť vydali do výšok, k ľadovcovému splazu a k Piku Palatka (5 247 metrov n. m.). Palatka znamená po rusky stan a vrch má naozaj podobu stanu. Celé údolie Arašanu je bohaté na pastviny pre kone, žriebätá, teliatka, kravy, ovce a kozy. Hlavným bodom nášho programu bol práve výlet do sedla cez vysokohorské pastviny.
UAZ a Volga
Po prašných nedokončených cestách nasledoval náročný presun do Ošu, druhého najväčšieho mesta Kirgizska. Jazdia po nich iba volgy a terénne gazíky. Z Narynu cez Kazarman do Dţailabadu je iba 220 kilometrov, ale necestami sme šli dvanásť hodín. Juh krajiny má iný ráz, hory sa podobajú našej Fatre. Míňame aj obrobené polia, lúky so slnečnicami, roľníkov a veľké reklamné tabule, ktoré hovoria o budovaní kirgizského šťastia. Úsek sme sčasti absolvovali aj autom značky Audi. Malo sedemnásť rokov a odjazdilo 380 tisíc kilometrov. Šofér a majiteľ auta v jednej osobe bol na audinu patrične hrdý. „Germánske automobili, óčeň charóšije,“ vyhlásil, hoci my sme mali pocit, že všetky nemecké autá, ktoré stratili šancu vo východoeurópskych bazároch, končia v Kirgizsku, kde znamenajú vyššiu triedu.
Najlepšia značka bola však Volga. Za dvadsaťsedem rokov mala za sebou vraj milión kilometrov a išla v pohode. Hoci sme v horských sedlách vo výškach cez 4 300 metrov nad morom museli párkrát stáť, chladiť motor a dolievať chladič vodou. Keď sa minula, vypýtal si vodič od nás malinovku a bez mihnutia oka ju nalial do chladiča. Po vystúpení z Volgy v Dţalaibade a otvorení kapoty sme naše batohy nespoznali, pretože bol na nich 5 cm nános prachu.
V Oši žijú Uzbeci,Tadžici, Dongovia, ktorí pripomínajúci Číňanov, Ujguri aj Kirgizi. Niektoré ženy chodia zahalené, niektoré sú blonďavé, modrooké, majú však šikmé oči. Z Ošu sme sa vydali na hraničný priechod s Tadžikistanom cez Sary Taš, odkiaľ je úžasná vyhliadka na Pik Lenina (7 134 metrov n. m.). Hraničný priechod je v sedle Kyzyl-Art 4 282 metrov nad morom.
Kumys
Základom kumysu je kobylie mlieko. Kobyla sa asi päťkrát denne dojí a jedna kobyla môže dať až jeden a pol litra mlieka. Nadojené čerstvé mlieko je sladšie a hustejšie ako kravské a na osemdesiat percent údajne rovnaké ako u človeka, a preto sa často dáva aj dojčatám. Na vyrobenie kumysu je potrebné, aby sa mlieko dlho miešalo v nádobe, potom sa nechá do rána odležať a ráno sa mierne kyslé môže piť. Neustále dolievanie nového mlieka do starého mu dáva tú správnu zmes, ktorá dovoľuje, aby sa kumys mohol piť 24 hodín denne. Preto treba mlieko poriadne miešať. Inak by kumys vydržal asi deň, maximálne dva, potom by začal kvasiť. Hoci je tento postup skoro jednotný, kumys je v každej rodine trochu iný, preto sa neodporúča piť od viacerých ľudí v jednom dni veľké množstvo -človek by sa mohol opiť. Kumys je veľmi výživný, s trochou chleba tvorí základnú stravu pastierov a dve piály (misky cca 0,5 l) s chlebom a maslom stačia na celkom sýty obed.
Kirgizská republika
Prevažne hornatá, menej rozvinutá poľnohospodárska krajina v Strednej Ázii s veľmi suchou klímou, tuhými zimami a horúcimi letami. Má 198 500 km2, 5,3 milióna obyvateľov, z ktorých je 65 percent Kirgizov, 14 percent Uzbekov, 13 percent Rusov. Tri štvrtiny obyvateľov sa hlási k islamu, 20 percent k pravoslávnemu náboženstvu. Hlavným mestom je Biškek. Kirgizsko sa v roku 1876 stalo súčasťou cárskeho Ruska, čo postupne ovplyvnilo kultúru i celý život. V roku 1918 sa stalo súčasťou autonómnej sovietskej socialistickej republiky Turkestan, v roku 1924 premenovanej na samostatnú autonómnu oblasť Kara-Kirgizsko. Od roku 1936 vznikla samostatná sovietska republika v rámci ZSSR. Pôvodný kočovný život sovietsky režim potláčal a v tridsiatych rokoch uskutočnil násilnú kolektivizáciu. Vo väčších mestách sa usídľovali Rusi a občania ďalších sovietskych republík, v hlavnom meste Frunze (dnešný Biškek) žilo postupne vyše 60 percent Rusov, Ukrajincov a príslušníkov iných slovanských národov, kým pôvodných Kirgizov bolo iba 22 percent. Ekonomické problémy v osemdesiatych rokoch viedli v roku 1990 k etnickým nepokojom medzi Kirgizmi a Uzbekmi. V decembri 1990 Najvyšší soviet odhlasoval zmenu názvu na Kirgizskú republiku a hlavné mesto Frunze dostalo späť predrevolučný názov Biškek. V marci 1991 v referende 88,7 percent voličov schválilo návrh na zachovanie Sovietskeho zväzu a za obnovenie federácie, ale 31. augusta 1991 bola vyhlásená nezávislosť. Krajina je členom Spoločenstva nezávislých štátov, ktoré tvorí väčšia časť republík bývalého ZSSR. Rozpad ZSSR postihlo hospodárstvo negatívne. Niektoré postupné dôležité reformy spomalili úpadok a začal sa zvyšovať export, ubúdala chudoba a nezamestnanosť.
Nenechajte si ujsť nocľah v jurte§ochutnať čerstvý kumys – kobylie mlieko spoznať vidiek jazdou na koni po pastvinách a lúkach, skúsenejší jazdci si vychutnajú slobodu a cval do okolitých hôr, horúce kúpele v Altyn Arašane po treku okolo ľadovcového jazera Ala-Kol .1 •nedeľný zvierací trh v Karakole, kde si môţete kúpiť aj koňa .2 §ochutnať šašlík v miestnej reštaurácii tzv. čajchane ak tomu 100 g kvalitného kirgizského koňaku,vidieť mesto Oš na hodvábnej ceste, ktoré je staršie ako Rím .
Čo treba vedieť
Vízum získate na konzulárnom zastúpení Kirgizskej republiky vo Viedni alebo na konzulárnom oddelení letiska Manas v Biškeku po prílete za 65 € na jeden mesiac.
Víza vám nevydajú na pozemných hraničných priechodoch!!!
Viac informácií nájdete na www.kyremb.at a www.kyrgyzembassy.org Letecky sa dá dostať do hlavného mesta Biškeku cez Moskvu.
Oplatí sa zakúpiť si miestnu SIM kartu mobilných operátorov a rezervovať si vopred ubytovanie v meste, kam sa presúvate na ďalšiu noc.
Originálny kirgizský klobúk kalpak kúpite najvýhodnejšie v Kočkore.
Stopovanie je bežné a bezpečné, ale musíte prispieť šoférovi na benzín.
Potrebné je zaočkovanie proti hepatitíde A a B, týfusu, menigokovej menigitíde a preveriť platnosť očkovania na tetanus.
Mena je kirgizský som: 1 € = 61 Som
Jazyk - Pozor na niektoré ruské výrazy, ktoré majú odlišný význam dobrý deň – salam
dovidenia -dţaksy kalygyndzar, líčko -celá tvár, ďakujem –rachmat, maslo -olej do auta, áno – ooba, ovoščie –zelenina, nie – jok, nosky –ponožky, čaj –čay, deševlij -lacný chlieb –nan, kofi slivkove -káva so smotanou, ryţa -kuruch
Internetové stránky s užitočnými informáciami ubytovanie 300 na noc www.cat.kg - chlieb 10 www.ewpnet.com, voda 1,5l 20, www.kyrgyzstrek.com omeleta 25 www.keadventure.com káva so smotanou 10 www.advantour.com/img/kyrgyzstan/kyrgyzstan-šašlík 100 map-large.jpg taxi 30-50 www.centralasianews.net kalpak (klobúk) 50 www.alpinefund.org www.cbt.kygyzstan.kg www.novinomad.com www.silk-road.com www.folkways.si.edu
autorka – Danica Púry
Krajiny