Kúsok severného Maďarska

Už sme sa chystali na cestu do tlačiarne, keď som od svojej dávnej priateľky Ruženky dostal zo Šalgotarjánu poštu. A v nej peknú kôpku propagačných materiálov zo severného Maďarska.
A tak som si povedal, že narýchlo vyberiem aspoň pár údajov. Šalgotarján je predsa súčasťou Novohradu, po maďarsky Nógrádu. A zúčastňuje sa na oslavách svetového dňa cestovného ruchu vo Fiľakove. A pretože hranice prakticky prestali existovať, môžeme si v rámci osláv cestovného ruchu chodiť kadiaľ len chceme.

Možno to našich maďarských priateľov prekvapí, ale symbolom mesta je pre mňa a pre mnohých Slovákov tržnica. Tam sme chodili za socializmu kupovať bravčové črevá na klobásy, tam sme kupovali krásnu a hrubú slaninu a tam sme výlet zakončili na bravčovom rebierku s nádhernými paprikami a s vynikajúcim chlebom. Rebierka vraj ostali dodnes. A tak, ak nebudú vo Fiľakove, možno si na ne aj odbehnem.

No, keď už budem v Šalgotarjáne, pozriem si aj Šomošku z druhej strany. A lesy, ktoré akoby ani neboli maďarské. Karocs sa na západnej časti vypína až do výšky 727 metrov a Pecskô v Cerovej vrchovine až do výšky 542 metrov nad morom.

Hrad Salgó pochádza z 13. storočia a je to vlastne aj pekný výlet. Okolie Šalgotarjánu bolo osídlené už predtým, no najväčší impulz dalo mestu uhlie. V roku 1922 sa vlastne aj začal rodiť moderný Šalgotarján, ktorý postupne vyrástol do dnešnej podoby. Postupne sa stal sídlom Nógradskej župy a dnes má čo ukázať aj turistom.

Kým za pekného počasia možno z hradu Salgó vidieť aj hrebene Vysokých Tatier, podzemné banícke múzeum ukazuje prácu baníkov. Je to tiež zaujímavý zážitok. Pozrieť sa oplatí aj Múzeum histórie Novohradu a populárna je aj tamojšia hvezdáreň.

Cyklisti a turisti si prídu na svoje vo vysočine Medves, kde je množstvo príjemných trás. Je tu aj dvojkilometrový náučný chodník, ktorý je vhodný aj na školské výlety.

Spomeniem aj dve dediny. Mal by som viac, no taký je už život. Nie všetko stačíme urobiť. Ipolytarnócz je nositeľom Európskeho diplomu ochrany prírody a čaká na zapísanie do Zoznamu svetového dedičstva. Je to okrem iného nádherné paleontologické nálezisko so žraločími zubami, je tu viac ako 100 metrový skamenený strom. Je tu jednoducho praveký svet.

V okolí Šalgotarjánu je aj niekoľko slovenských dedín. Napríklad Vanyarc – Veňarec, kam prišli Slováci zo Zvolenskej župy v 18. storočí. A je tu dokonca aj možnosť ubytovania – už sa tu rozvíja vidiecky cestovný ruch.

Želám veľa pekných zážitkov a objavovania ďalších zaujímavostí.

Ľ. MOTYČKA

• < Predch.
• Nasl. >