Bavorsko hľadá nových hostí

Postkomunistický východ môže byť ďalším zdrojom návštevníkov, usudzujú Nemci. Osobitný záujem o túto klientelu majú v Bavorsku.
Vzhľadom na vzdialenosť, ktorá sa dá prejsť pohodlne za necelý deň autom či autobusom, usudzujú, že by mohli podstatne Čechov, Slovákov, Maďarov, Chorvátov a Slovincov získať aj na predĺžené víkendy alebo štvor či päťdňové poznávacie cesty. Preto sa rozhodli usporiadať v Norimbergu pre zástupcov touroperátorov a médiá workshop s praktickými ukážkami, čo by chceli susedom z východu ponúknuť. K bližším Stredoeurópanom pridali navyše ešte Rusov, Ukrajincov, zástupcov z pobaltských republík, Kazachov, Uzbekov, Srbov, Čiernohorcov a kandidátov na členstvo v Európskej únii – Bulharov a Rumunov.

Zaujímavosťou podujatia bolo, že nie zahraničný hosť si vyberal zo zoznamu na informatívny rozhovor domáceho partnera, ale domáci si vytypovali tých hostí, kde tušili obchodný úspech. U slovenského novinára to bolo trochu iné. Neurobí im biznis, ale môže doma Nemecko priblížiť a navyše možno môže Nemcov aj trochu zorientovať v slovenských reáliách. Pretože akokoľvek je z Nemecka relatívne blízko na Slovensko, o potenciálnom slovenskom turistovi vedia veľmi málo, netušia o jeho záujmoch, predstavách o dovolenke, destináciách, ktoré preferuje, príčinách týchto preferencií, ani o obsahu peňaženky, ktorý cestovanie limituje. Nečudujem sa im: Slovensko je príliš malá krajina a oni súčasne oslovujú desiatky iných štátov, vrátane veľkých a bohatých, odkiaľ sa im hostia hrnú. Ak zo Slovenska prichádza relatívne málo hostí, dôvod je aj v predstave Slovákov, že Nemecko je pre našinca príliš drahá krajina. Z pražského zastúpenia oficiálnej Nemeckej centrály pre cestovný ruch počuť, že to však už dávno nie je pravda. Pretože napríklad v Bavorsku v kvalitne vybavených „gasthofoch“, príjemných vidieckych ubytovacích zariadeniach typu penziónu, v jedno či dvojposteľových izbách s vlastným sociálnym zariadením a televízorom, možno prespať už za 20-22 eur a čisté turistické ubytovne s izbami do šesť postelí sú aj za 12 eur. Česi majú o tom už dobrý prehľad a sú v Nemecku častými hosťami. Majú to však do pohraničných oblastí Bavorska i bývalej NDR podstatne bližšie a vydávajú sa k susedom zväčša tak isto ako cestujú aj Nemci, najmä na individuálnu turistiku
Podľa vizitky bola prvým hosťom Olina-Ulrike Nagenrauftová z Berchtesgadenu a začala po česky. Starší a fanúšikovia zimných športov ju poznajú ako Oldřišku Tylovú, československú sánkarskú olympioničku z rokov 1964 a 1968, ktorá sa vydala za nemeckého kolegu a usadila v Bavorsku. Pracuje pre miestne turistické združenie a vysvetľuje, že pre Čecha Slováka je ich alpské stredisko v tieni rakúskeho Salzburgu, ktorý je iba „cez kopec“. Aby sem prilákali Čechov i Slovákov, vydali v češtine informačnú brožúru. Kým Salzburg je medzinárodné stredisko, v Berchtesgadene 80 percent návštevníkov tvoria Nemci. V zime pozýva na zjazdovky i prekrásne upravené bežkárske terény, v lete zasa na vandrovku národným parkom, po náučných chodníkoch, cyklotúry, a milovníkov adrenalínu za horolezectvom. Mnohí hostia sú štamgasti, ktorí sa už roky vracajú, hoci viacerých zvýšené životné náklady prinútili skrátiť letnú dovolenku z dvoch na jeden týždeň. Chodia sem predovšetkým rodiny s deťmi, stredná a staršia generácia, kým mladí dávajú prednosť rušnejším strediskám najmä pri mori. Ale vraj to, čo ušetria na doprave, radi vydajú za jedlo.
Staršia generácia zostáva doma v Bavorsku aj kvôli minerálnym prameňom a pätici starých známych kúpeľných miest, v ktorých zastal čas v prechádzkovom tempe nemeckej šľachty a úspešných podnikateľov, medzi pitnými pavilónmi na kolonádach a pod korunami starých stromov, kde neprenikol stres. Nová doba sem môže vstúpiť iba v podobe racionálnej výživy, programu VitalSpring, obnovy životnej vitality popri tradičných procedúrach aj v modernom wellnesse.
Že cestovný ruch sa skladá aj z maličkostí, dokazuje Siegfried Eberle z Ulm/Neu Ulm Touristik aj tým, že spolubesedníkom rozdáva trojcentimetrových čokoládových vtáčikov, ktorí urobili z cukrárne Ströbele miesto povinnej zastávky labužníkov. Malebný starý Ulm, historické mesto s chrámom, ktorý má najvyššiu vežu na svete (161,3 metra), do ktorej sa dá po 768 schodoch vystúpiť, s radnicou zo 14. storočia, päťsto rokov starou štvrťou rybárov a remeselníkov či rodným domom svetoznámeho Alberta Einsteina, však nepriťahuje turistov iba početnými historickými pamiatkami. V povedomí susedných Švajčiarov je aj mestom výhodných nákupov. Prichádzajú za mäsom a ďalšími potravinami i vianočnými darčekmi pre drahých príbuzných, ktoré sú v Ulme lacnejšie než v hociktorom švajčiarskom pohraničnom meste.
Hradby starého 950-ročného Norimbergu dnes slúžia proti inému nepriateľovi: do uzučkých uličiek nevpúšťajú autá. Kto si chce prezrieť gotické pamiatky zblízka, musí pešky absolvovať historickú míľu, putovanie s 35 zastávkami pri najvýznamnejších stavbách a ďalších pamiatkach. Odmenou je obed: tradičné norimberské klobásky s dusenou kapustou a pikantnou horčicou. A samozrejme s pivom. Najlepšie v reštauráciách, ktoré patria niektorému z preslávených starých pivovarov. S prípitkom – miestnou špecialitou, pivovou pálenkou.
Každá pivovarská reštaurácia je aj malým múzeom pivovarníctva v krajine, kde sú múzeá na každom kroku. Popri historických, národopisných, popri galériách, sú tam aj expozície techniky. Azda najpôsobivejšia je v Norimbergu a volá sa Múzeum technickej kultúry, ktorá uchováva staré elektrárenské i ťažké kovoobrábacie stroje, autá, motorky, techniku pre domácnosť z medzivojnových čias, storočné zubárske laboratórium s vŕtačkou na nožný pohon či expozíciu autorádií spred polstoročia. Perfektná inšpirácia pre dizajnérov, ktorí dnes prepadli štýlu retro. Komu by to nestačilo, môže ísť do Ingolstadtu, do Audi Fórumu, múzea áut značky Audi a ďalších motorových vozidiel, a na prehliadku automobilky, ktorá je najväčšou turistickou atrakciou tohto navštevovaného priemyselného mesta.
Ján Blažej

• < Predch.