Fuerteventura a Gran Canaria

Dovolenka s CK Hechter

Fuerteventura

Je všeobecne známe, že Kanárske ostrovy priťahujú záujem najmä mimo hlavnej sezóny. Presnejšie by však bolo napísať, že sezóna je tu dlhá, prakticky celoročná. Niektoré z ostrovov sú prešpikované množstvom zábavy, bohatstvom rôznej ponuky. Napríklad Gran Canaria. V menšom rozsahu rôzne služby núka aj Fuerteventura, no hlavným bohatstvom tohto ostrova sú nekonečné piesočnaté pláže. A to by človek na prvý pohľad z lietadla ani nepovedal. Víta ho sopečné pohorie, čierne skaly a videl som aj hotel lemovaný plážou z čierneho piesku.

Cesta do hotela bola vo večernom svetle tiež do značnej miery lemovaná čiernou farbou. Až na to, že už som videl aj prvé rozľahlé piesočnaté pláže. A okolo nich žiadne hotely. Pri ceste pár desiatok parkovacích miest a inak len more a piesok. Sto metrov od mora a potom ešte doďaleka v podobe saharských dún.

To bolo prvé a pozitívne prekvapenie. Už dopredu avizované tými, ktorí ostrov spoznali. Pozreli sme si štyri hotely a vzdialenosť medzi nimi bola cca 150 kilometrov. Niektoré ako súčasť malebných mestečiek, iné v blízkosti pláží s niekoľkými hotelmi, apartmánovými strediskami. Všade sa dalo niečo kúpiť, všade bolo kam ísť na nákupy a rozľahlé pláže nedovolili ľudskú tlačenicu.

Viem, že na Slovensku čierne pláže nie sú veľmi obľúbené, môžem však všetkých ubezpečiť, že takmer biely piesok, ako v Karibiku, výrazne dominoval. Pozor len na jednu zaujímavosť. Niektoré pláže nie sú použiteľné počas celého dňa. Na dvoch miestach som bol v čase odlivu. A to mimoriadne výrazného. Ten nebýva vždy rovnako silný, no občas sa pritrafí. Pláže lemované pieskom sa vtedy „škerili“ čiernymi skalami, ktoré sú inak schované pod hladinou mora. Príliv a odliv sa striedajú v šesťhodinových intervaloch, takže to striedanie sa nie je vlastne až také nepríjemné.

I keď som bol na Kanárskych ostrovoch viackrát, už som akosi pozabudol na neskorý a rýchly úsvit a skorý, včasný západ slnka. Poriadne sa rozvidnievalo až pred ôsmou ráno a o dvanásť hodín už bola skoro tma. Rovník je blízko a tak je to tu inak, ako sme zvyknutí doma.

Sme pri mori, dokonca pri oceáne, preto som na prvú večeru predpovedal rybu. Domáci radi ponúkajú svoje špeciality. Priznám sa však, že ma lákala skôr ponuka steak housov, mal som veľkú chuť na poriadny kus mäsa. Splnilo sa mi. Boli sme si dať argentínsku hovädzinu. I neskôr som si všímal ponuky reštaurácií a zdá sa, že záujem o steaky je výrazne väčší ako o ryby. Ak priznáme, že tu víťazia zákony trhu.

Na raňajky ma zase prekvapilo, že v ponuke nebola zelenina. V ostatných častiach dňa už áno, ale ráno nie. Neviem, či je to všeobecný jav, alebo náhoda.

Všimol som si veľký počet veterných elektrární, veľmi kvalitné cesty / akoby boli úplne nové/ a všade bol prítomný úsmev spojený s pozdravom „ola“. Nás zo Slovenska to ešte stále prekvapuje. Tak ako fakt, že ceny sú porovnateľné alebo nižšie ako u nás. V reštauráciách i obchodoch. Benzín na pumpách priťahoval dokonca sumou okolo jedného eura za liter. Nečudujme sa preto, že sem sa chodí i dovolenkovať i pracovať. Videl som viac Poliakov, oddychujúcich i zarábajúcich, ako za posledný rok na Slovensku.

Za absolútnu špičku však považujem pláže. Je to najväčšia priorita Fuerteventury. A ťažko ju o túto prednosť niekto aj pripraví. Medzipristátie

Ráno som si uvedomil, že na Kanárskych ostrovoch môžu konečne vidieť východ slnka aj sedmospáči. Pravda, ak dokážu vstať o ôsmej hodine. Oproti našim východom a západom slnka je to však jedinečná šanca. Problém je len v tom, že slnko vychádza veľmi rýchlo. Raz darmo, na vine je opäť rovník.

Gran Canaria

Oproti Fuerteventure je to niečo iné. Piesočné duny na Playa Ingles sú pôsobivé, no je to jediná pláž svojho druhu na ostrove. Piesku je aj inde dosť, no niekde sú čierne skaly aj pred hotelmi. Pekná pláž je však vždy najďalej 300 metrov od hotela. Píšem samozrejme o skúsenostiach, ktoré som získal na cestách s CK Hechter.

Užil som si aj ranného chladného vetra, aj letnej horúčavy. Po ôsmej večer som si na ulici všimol teplomer a ukazoval 24 stupňov. / Bol 7. apríl./

Navštívil som 40 ročný hotel, ktorý je vynikajúco udržiavaný a má pôsobivú záhradu s bazénmi. Tu vzniká dokonca akýsi klamlivý efekt. Zďaleka sa človek pozerá na hladinu veľkého bazéna, vidí rebríkové vstupy ako na Istrii, ale aj jemnú piesočnatú pláž a má pocit, že je to more. Treba si poriadne zájsť, aby si človek uvedomil omyl.

To zájdenie si má svoje čaro. Získal som pocit, že som v botanickej záhrade. Kaktusy, palmy, banánovníky, krásne kvety, plody opuncií i papájí. Na druhej strane treba dodať i to, že každý hotel sa snaží o parkovú úpravu. Na Fuerteventure i Gran Canarii. Asi preto, že ide o suché krajiny, zeleň si tu veľmi vážia. Na Gran Canarii sa zeleň postupne stále ďalej zahryzáva do púšte a krajine dáva novú podobu.

Bývali sme v trojhviezdičkovom hoteli na veľmi slušnej úrovni. Osobitne sa patrí vyzdvihnúť kvalitu jedál, ktorá núti prehliadnuť mierne nedostatky spojené s vekom hotela a najmä s tým, že nájsť tu voľnú izbu je veľmi ťažké. Sezóna trvá celý rok, čo platí aj o Fuerteventure, a na nedostatok hostí si nesťažujú.

Gran Canaria je výrazne komerčnejšia ako Fuerteventura, je tu množstvo obchodov a zábavných podnikov. Aj tu som si všimol veľkú obľubu kvalitných steakov. Rybárske reštaurácie rozhodne prehrávajú.

Las Palmas

Hlavné mesto ostrovov s nádhernými španielskymi uličkami, ktoré sprievodca jemne skritizoval. Veď sú z čias španielskej kolonizácie. Kanárčania sa totiž necítia byť veľmi Španielmi. Španielski dobyvatelia obsadili ostrovy a kolonizovali ich. To je jeho pevné presvedčenie.

Boli sme v dvoch múzeách. Moderného umenia a Krištofa Kolumbusa. Moderné umenie ma, pravdu povediac, oslovilo iba jedným dielo, múzeum Krištofa Kolumbusa ma zaujalo viac. Bude to možno tým, že umenie vnímam pocitovo a nie odborne. V každom prípade táto „povinná jazda“ mala svoje čaro i význam.

V kaviarni mi nie a nie doniesť kapučino. Keď som na to čašníčku upozornil, úplne sa zhrozila, ospravedlňovala, usmievala, snažila sa napraviť chybu. Aj to je postreh z ulice. Bufetové ceny boli od jeden a pol eura, nakoniec aj to moje kapučino stálo euro šesťdesiat. Malé počítače som videl od ceny 212 eur a účastníčky akcie vyťahovali v autobuse sukne v cene cca 20 eur. Z perfektného materiálu. Vraj, lebo tomu nerozumiem.

Nebol som na Kanárskych ostrovoch prvý raz. Po niekoľkoročnej prestávke ma čakalo príjemné prekvapenie. Pribudli služby, aquaparky, delfináriá, proste všetko, čo patrí k trochu hlučnej, no úspešnej dovolenke. Nakoniec, všetko žije turizmom. Keď som objektív fotoaparátu nasmeroval na policajta, hrdo sa vystrel, usmial sa a statočne pózoval. Tak je to na Kanárskych ostrovoch.

Ľubomír Motyčka

• < Predch.
• Nasl. >