Menorka - posvätné miesto uprostred hektického sveta

Menorka je najvýchodnejší ostrov zo súostrovia Baleáry. Prvé miesto Španielska kam dopadajú teplé lúče slnka. Názov Menorka pochádza zo spojenia “menší ostrov” v porovnaní s jeho rozľahlejšou sestrou Malorkou, ktorá je oddelená kanálom nazývaným Strait of Menorca, dlhým 18 námorných míľ v jeho najkratšej vzdialenosti.

Ostrov sa rozprestiera na ploche 702 štvorcových kilometrov s vyše 216 kilometrami pobrežia. Administratívne je rozdelený na 8 častí: Maó, Cuitadella, Alaior, Es Castell, Ferreries, Es Mercadal, Sant Lluis a Es Migjorn Gran a celkovo na ňom žije približne 90.000 registrovaných obyvateľov.

Povrch je z väčšej časti rovný, najvyšším bodom je Monte Toro, ťahajúci sa do výšky 358 m nad morom, zaručujúci neopísateľný panoramatický výhľad na veľkú časť ostrova. Ak by som mal Menorku prirovnať k žene, potom každé miesto na jej tele vám pripadá ako neprebádané zákutie, majúc svoje špecifikum, svoju vôňu, štýl a keď si začínate myslieť, že už vás jej krása a pôvab nemôže ničím zaskočiť, opak sa stáva pravdou.

Ostrov je príkladom biosférickej diverzity. Má niekoľko miest, ktoré sú jednými z naj- konzervovanejších v Stredozemí a vďaka svojej environmentálnej unikátnosti bol 8. októbra 1993 ostrov vyhlásený za Biosférickú rezerváciu. Vyhlásenie bolo súčasťou programu “Man and Biosphere” čiže “Človek a Biosféra” založený UNESCOm v roku 1970 ako iniciatíva na zmiernenie používania prírodných zdrojov. Menorka je súčasťou Španielskej siete biosférických rezervácií a udržiava tak kontakt s ostatnými regiónmi v programe MaB, špeciálne s ostrovom Lanzarote (Kanárske ostrovy). Na území okolo 702 štvorcových kilometrov sa nachádza až 19 oblastí osobitného záujmu (ANEI’s), prírodná rezervácia Albufera de Es Grau a ďalších 6 prírodných rezervácií, z toho jedna morského charakteru.

Pestrosť južnej a severnej časti je iba dôkazom bezhraničnej fantázie prírody. Sever, skladajúci sa zo zmiešaných materiálov pochádzajúcich z primárnej, sekundárnej a kvartálnej éry formuje vskutku divoké pobrežie. Naopak, juh so svojou vápencovou platformou je mimoriadne bohatý na vegetáciu, prešpikovaný všakovakými roklinami, plynule prechádzajúc do bielych pieskových pláží, obmývaných krištáľovo čistou vodou.

Spomínajúc pláže, celkovo 216 kilometrov pobrežia zahŕňa v sebe tie najkrajšie a najrozmanitejšie pláže, aké si ľudské oko dokáže predstaviť. Dohromady je ich asi 50, rozdelených podľa typu pobrežia. Južná časť ostrova ponuka zálivy s bielym pieskom a krištáľovo čistou vodou, naproti tomu severná časť je typická červenkastým pieskom a divokejším povrchom. Aj keď typickými pre ostrov sú malé zálivy, kde sa predstava preplnených kilometrov pláží a „hlava na hlave“ stratí ako loďka vyrážajúca na more, Menorka má aj zopár dlhých piesočnatých pláží. Príkladom je Son Bou na juhu, ktorá je svojimi 4 kilometrami najdlhším úsekom piesku na ostrove.

Juhozápadné pobrežie ponúka asi najkrajšie panenské pláže , z ktorých odporúčam navštíviť Son Saura, Cala de Turqueta, ale najmä Macarella a Macarelleta. Prístup k nim vedie starými cestami a je doslova dobrodružným zážitkom, treba si však pribaliť pevné nervy a vybrúsené vodičské zručnosti. Severozápadná časť sa naopak pýši plážami s neoceniteľnou environmentálnou hodnotou a to najmä v oblasti La Vall a Algaiaren.

Najbližšie k hlavnému mestu Maó na východe ostrova je možné nájsť pláže, ktoré ohromia zmysly predovšetkým milovníkom púštnych oblastí. Práve takou je Cala Tortuga, umiestnená v jednom z najčarovnejších rohov ostrova, kde sa hrdo pýši maják Favaritx.

Auto, prípadne motorka, sú na ostrove nutnosťou. Je možné zapožičať si ich doslova na každom rohu. Bez nich sa na ostrove dá pohybovať len veľmi ťažko. V jednom okamihu máte pocit, akoby pred vami vyrástol bájny Jurský park a vy túžite uvidieť jeho opačný koniec. Pre väčších nadšencov prírody poslúži aj jednoduchý bicykel alebo kôň. Oba, pre nás zjavne ,,pomalé” dopravné prostriedky, majú na ostrove bohatú tradíciu. Veď čo by aj nie, ostrovania sa nemajú kam ponáhľať.

...

Ostrov dýcha bohatou históriou. Odhaduje sa, že prví osadníci sem prišli počas druhého tisícročia pred našim letopočtom a položili základy tzv. Pretalayotickej kultúry. Obdobie, z ktorého sa zachovali prvé architektonické štruktúry známe ako “Navetas”. Druha vlna osadníkov, Talayotická kultúra dorazila v roku 1400 p n.l. a rovnako zanechala bohaté dedičstvo, zahŕňajúce veľké jaskynné systémy, ako sú tie v Son Bou, Calascoves a Cala Morell.

V neskoršom období bol ostrov napadnutý viacerými výbojnými skupinami, nevynímajúc Feničanov, Grékov či Kartágincov, pre ktorých bol ostrov z hľadiska ich obchodných zámerov natoľko strategickým bodom, že ho museli mať. Rimania dorazili neskôr a s nimi aj jedna z najdlhších okupácií, trvajúca od roku 123 p n.l. po rok 902 n.l. Stáročia neskôr Menorka prešla jedným z najtemnejších období kvôli neustálym hrozbám Tureckej a Berberskej flotily. V roku 1535 bolo Maó, dnešné hlavné mesto ostrova zničené Barbarossom a o 23 rokov neskôr v 1558 bola zničená aj Cuitadella. Počas 18. storočia patril ostrov Britskej korune, po ktorej sa finálne vrátil do materských rúk Španielov.

Archeológia je jedným z najbohatších kultúrnych hodnôt ostrova. Vidiek je doslova posiaty množstvom prehistorických stavieb, ponúkajúc bezkonkurenčnú možnosť štúdia ľudskej zručnosti v práci s kameňom, nepretržite počas celej histórie. Okolo tisíc archeologických nálezísk, ktoré sú prístupné turistom počas celého roka je toho iba dôkazom.

Pohrebné “navetas”, exkluzívne pre ostrov, ako pozostatky tzn. Pretalayotickej kultúry, ktoré som už v texte spomínal, sú pravdepodobne najcharakteristickejším prvkom prehistorickej Menorky. Sú to jednoducho kolosálne štruktúry vo forme podkovy postavené z veľkých kameňov pospájaných bez použitia akéhokoľvek cementu alebo malty. Najslávnejšou zo všetkých je Es Tudons v časti Cuitadella (vstupné 2 eur). Talayot je ďalším z emblematických prvkov rôznorodej archeológie Menorky. Boli vytvorené podobným spôsobom ako navetas, no účel bol odlišný. Názov pochádza od slova “Atalaya” -strážna veža. Vďaka svojmu tvaru a umiestneniu vyzerajú ako obranné veže. Najznámejšia sa nachádza v Trepuco na okraji mesta Maó.

Pristav Maó je okrem iného identifikačnou scénou ostrova, ktorú nájdete na väčšine pohľadníc. Najkrajšiu panorámu si vytvoríte pri výhľade z námestia Miranda. Jachtárstvo popri prístave pripomína cestu časom v histórii Menorky. Prístav ukrýva v sebe niekoľko ostrovov ako napríklad Illa de l’Hospital, ktorého názvov prezrádza jeho funkciu nemocnice za služieb guvernéra Kanea v roku 1711. V blízkej vzdialenosti sa nachádza ostrov Lazareto, na ktorom stojí ďalšia nemocničná budova, ktorá v rokoch 1817 až 1917 poskytovala miesto lodiam vezúcim infikovaných ľudí alebo tovar a tie boli tak nútené pobudnúť nejaký čas v karanténe.

Na mori sú obľúbené vodné aktivity a okružné plavby na lodiach známych ako “golondrinas”. Každé leto tisíce turistov prekročia prah medzi pontónom a mostíkom lode, aby sa pokochali výhľadom na panenské pláže. Či už zvolíte lode s priehľadným dnom alebo dáte prednosť plutvám a potápačským okuliarom, morské dno je to najúchvatnejšie, čo vám Menorka môže ponúknuť. Cala Galdana, kde sa nachádza vrak potopenej lode “Malakof” a Pont d’en Gil, a kde sa pre zmenu ponoríte do tajomných podmorských jaskýň, vo vás zanechá neuveriteľné zážitky. Na hladine bol odjakživa najobľúbenejšou aktivitou windsurfing a jachtárstvo. Ideálne miesto pre začiatočníkov je záliv Fornells na severe, no rovnako prístav Maó, nakoľko majú široký priechod na otvorené more s konštantným morským vetrom, no zároveň sú veľmi dobre chránené.

Vďaka tradícii je obuvnícky priemysel ťahúňom ostrova. Výborná kvalita a špecifický dizajn si spravili meno na medzinárodnom trhu. Nie náhodou sa domáci výrobcovia zúčastňujú na svetových veľtrhoch v Las Vegas, New Yorku, Hong Kongu, Madride či Miláne. Základnou surovinou pri výrobe je koža najvyššej kvality. Avarca je tradičnou obuvou ostrova. Ide o sandále, ktorých spodná časť je vyrobená z gumy, aká sa používa na výrobu pneumatík a jeho horná časť je kožená. V minulosti to bola základná obuv vidiečanov a robotníkov. Dnes je obľúbená dokonca aj u členov kráľovskej rodiny.

Leto je obdobím osláv a bujarej zábavy na ostrove. Oslava Sant Joan sa začína v meste Cuitadella 23. a 24. júna a pokračuje počas celého leta v rôznych mestských častiach, končiac 9. septembra v meste Maó oslavou Mare de Gracia. Jedným z vrcholom fiesty je “jaleo” čiže jazdci na koňoch, predvádzajúci sa v dave ľudí a testujúci zručnosti a cválanie v rytme tradičnej hudby. Menorské oslavy majú ešte jednu spoločnú vec a to je nápoj “Pomáda”, ktorý vzniká zmiešaním ginu a limonády a je vynikajúcim spoločníkom pri pohľadoch na panorámy, ktorých ostrov Menorka ponúka neúrekom.

Je ich skutočne mnoho, ale každý si iste nájde to svoje miesto, kde sa bude cítiť tak slobodne ako som sa cítil ja, keď som jeden podvečer sediac na opustenom útese s výhľadom na nekončiace more začal písať tento článok.

Mgr. Michal Brutenic

• < Predch.
• Nasl. >