Baleárske ostrovy

{yoogallery src=[/obrazky-k-clankom/2011-09-baleare] height=[150] width=[200] title=[Balearske ostrovy]}

Pod týmto pojmom rozumieme tri významné španielske ostrovy v Stredozemnom mori. Malorka, Menorca a Ibiza. Z hľadiska dovolenkárov pripájame aj malý ostrov Formentera. Zároveň pripomíname, že Baleárske ostrovy sú súčasťou autonómnej oblasti.
Tu sme totiž v Katalánsku. Katalánčina je veľmi podobná španielčine, no na rozdiely sú Katalánci primerane hrdí.

MALORKA
Baleárske ostrovy majú spoločne rozlohu viac ako 5000 km?. To predstavuje spolu 151 ostrovov. Malorka samotná má 3684 km? a dáva tak jasne najavo svoje dominantné postavenie. V tom, že jej hlavné mesto Palma de Mallorca je zároveň aj správnym strediskom celého súostrovia so štatútom autonómie. Obyvatelia sú Katalánci.
Na Malorke žije 615000 obyvateľov, z toho polovica v hlavnom meste. Najmä tí naši dovolenkári, ktorí si vyberú strediská okolo Palmy de Mallorca a pritom si nepožičajú auto, prípadne sa nevyberú ani na jeden fakultatívny výlet, môžu získať dojem, že celý ostrov je jeden obrovský hotelový komplex s množstvom zábavy a „grilovania“ sa na piesočnatých plážach.
Tento pohľad nie je celkom nepravdivý, predsa však je skreslený. Malorka ponúka veľké strediská cestovného ruchu, ale aj menšie hotelové zariadenia vzdialené od ruchu prekvitajúceho turistického priemyslu. Vo vnútrozemí, tam kde dominujú úrodné polia, sa turista stretne aj so súčasnou menšinou ostrova, s roľníkmi. Tí sú k cestovnému ruchu úplne ľahostajní. Žijú si svojím životom a možno ani netušia, že práve vďaka tomu sa stali turisticky zaujímaví. Ponúkajú pohľad na pôvodný život ostrovanov z čias, keď tu ešte nebolo letisko, keď sa nestavali hotely.
Výlet po letnom ostrove pripomína, že na Malorke je nedostatok sladkej vody. Aký to kontrast oproti modrým bazénom a dlho tečúcim sprchám v turistických strediskách! Malorka skutočne zápasí s týmto problémom. Vodné nádrže sa neplnia v čase dažďov tak, ako by všetci očakávali, zásoby spodných vôd sa míňajú rýchlejšie, ako sa stačia doplniť. Málokto vie, že pitnú vodu sa na ostrov dovážajú z pevniny v obrovských tankeroch podobných tým, aké prevážajú ropu.
Toto dovolenkára veľmi nezaujíma a pravdu povediac, problémy ostrova sa ho ani nedotknú. Malorke sa podarilo vybudovať takmer dokonalý svet zábavy a oddychu. Večer čo večer stovky ľudí čistia pláže, odvážajú odpad, ktorého je ročne vraj až okolo 300 000 ton.
Bary dlho do noci vyhrávajú, Malorka sa zabáva. Nikde v Španielsku nepristáva toľko charterových lietadiel ako práve tu. Na celom ostrove je vyše 1200 hotelov a 500 apartmánových komplexov. Výber je teda viac ako bohatý.
Nastáva tu aj akési delenie národov. Nemci uprednostňujú Platja de Palma, čomu sa prispôsobili služby. Magaluf a Palmanova sú zase doménou Britov a tomu je prispôsobená ponuka.

Pôvabné je hodnotenie správania sa turistov očami domácich. Ak je nejaký problém, Briti sa postavia do radu, Španieli sa tlačia a Nemci sa sťažujú.

Malorčania s potešením vítajú na ostrove iné národy, pretože premiešavajú kultúrnu jednoliatosť vychýrených stredísk.

Kto sa vyberie v plnej sezóne do niektorého z veľkých stredísk, musí počítať s tým, že vír zábavy ho vtiahne a spúta tak ako ostatných. V noci, keď odvšadiaľ znie hudba, je škoda ísť spať.
K dispozícii sú i menšie strediská, vhodné aj pre rodiny s deťmi, a zároveň aj letoviská s najvyššou kvalitou služieb. Nechýbajú golfové ihriská, nechýbajú ani osamelé romantické pláže. Koniec koncov, pobrežie meria viac ako 550 km. Každý si na ňom nájde presne taký kút, aký mu vyhovuje. Aj keď je ostrov hojne navštevovaný, osamelých miest je viac ako preplnených. Väčšina sa totiž drží najväčších pláží, prípadne navštevuje slávny aquapark.
Za povšimnutie stoja aj hory, ktoré prekvapia rôznorodosťou a nezvyčajnou krásou. Najvyšší vrch Malorky je vysoký až 1445 m. No a kto je už v horách, nemôže obísť dedinu Fornalufx, ktorá bola niekoľkokrát ocenená ako najkrajšia dedina Španielska. Na svoje si prídu aj milovníci horských serpentín, čím Malorka opäť len poodhaľuje jednu zo svojich tvárí.
Nebudeme čitateľa nudiť opisovaním pamätihodností hlavného mesta, v každom prípade ho odporúčame navštíviť. Tým, ktorí hľadajú romantiku v histórii, poradíme, aby sa vybrali rovno do starého mesta. Vpadnú do atmosféry s kočmi, nádhernými uličkami, ale aj vyššími cenami. A ako centrum nájdu? Veľmi jednoducho. Zďaleka vidieť katedrálu La Seu, významnú gotickú stavbu, ktorá je postavená na starších maurských základoch. Dodnes tu ostali stopy maurského osídlenia a keď príde na ostrov kráľ Juan Carlos, stáva sa súčasťou atraktivít hlavného mesta. Inak, v týchto miestach roky žil aj G. B. Shaw, unikajúci pred sychravou atmosférou Londýna. V centre je samozrejme i múzeum, núkajúce komplexný pohľad na históriu Malorky.
Kto sa s Palmou de Malorca i s celým ostrovom chce dobre oboznámiť, nech si obstará kvalitného knižného sprievodcu.

MENORCA

Je to druhý najväčší ostrov Baleár, a aj keď je k Malorke najbližšie, ostrovy sa navzájom skoro ani nepodobajú. Cez Leviu zátoku prenikajú na planiny silné veterné poryvy. Vraj podnebie ovplyvnilo mentalitu obyvateľov, ktorí sú síce do istej miery ťažkopádni, no najmä poriadkumilovní a húževnato podnikaví. Vždy museli bojovať o svoje miesto pod slnkom.

Cestovný ruch je najrozvinutejší v okolí mesta Maó (Mahón), čo je okrem iného aj značka obľúbeného španielskeho piva. Takže, podobnosť nie je náhodná.
Mesto leží v hlbokej zátoke plnej fjordov. Práve tu sú ideálne podmienky na kotvenie jácht, ale aj na rozvinutý cestovný ruch. Akýmsi centrom spoločenského života je Plaza de la Esplanada a prístav, kde sa sústreďuje nočný život.

Vnútrozemie ponúka pohľad na človekom minimálne ovplyvnenú krajinu, ale aj na megalitické stavby, o významne ktorých vedci stále diskutujú. Ostrov núka na obdiv mohutné jaskyne, ale aj množstvo pláží. Tie v blízkosti centier cestovného ruchu sú plnšie, to je pochopiteľné, ale počas potuliek ostrovom možno ešte objaviť svet nedotknutý cestovným ruchom.

Osobitnú pozornosť si zaslúži mesto Ciudadela. Ne jeho vzhľade a atmosfére sa podpísali už Kartáginci, zakladatelia, a Mauri, ktorí ho vyhlásili za hlavné mesto ostrova. Ďalšie zmeny priniesli kolonizátori Briti, ktorí preniesli hlavne mesto do Maó, no ešte aj v súčasnosti tu ostal biskupský palác s príťažlivou katedrálou.

Najvyššia hora ostrova, Monte Toro je povestná výhľadmi , za pekného počasia, až na Malorku, a nádherným, robustným a starobylo pôsobiacim kláštorom.

IBIZA A FORMENTERA

Dovolenka na týchto ostrovoch sa rozbiehala pomalšie. Ktovie prečo? Ibiza je neveľký, teda relatívne ľahko spoznateľný ostrov s rozlohou 572 km ?. Je 48 km dlhý a 21 km široký. Kopce sú tu nevysoké, nedosahujú ani 500 m nadmorskej výšky. Z minulosti je vari najzaujímavejšia spomienka na rímske obdobie, keď ostrov patril k obilniciam antického Ríma. Bolo dosť tepla i vody. Teplo ostalo, vody je dnes menej. Tým, že je ostrov neveľký, vytrpel si svoje od pirátov. Neďaleký, ešte menší, nádherný ostrov Formentera, sa pirátom dokonca podarilo na čas vyľudniť. Na Ibize trvali problémy dovtedy, kým sa ostrovania neprestali iba brániť, a kým neprešli do protiútoku. Postavili si lode a na nich prepadávali pirátov. Zachutilo im to a nakoniec sa aj sami živili pirátskym remeslom.
Toto však dovolenkárov dnes asi málo zaujíma. Iba ak počas výletnej plavby loďou, ktorá vpláva s turistami aj do niektorej z početných pobrežných jaskýň. Na miestach, kde kedysi čakali piráti na nechránenú loď. Dnes je to súčasť pekného, romantického zážitku.
Ibiza patrí dovolenkárom. Ostrov je povestný svojím liberalizmom. A tak spolu s množstvom hotelov sa sem nasťahovali aj členovia hnutia hippies, ktorí tu našli priateľské obyvateľstvo. Niek-dajší „hipíci” zostarli a živia sa remeslami či obchodom. Kedysi predávali najmä vlastné výrobky, dnes je takých už málo. Zväčša ponúkajú lacný ázijský tovar. Burzy hippies sú však stále súčasťou dovolenkových atraktivít.
K nim patrí aj čosi iné. Kto sa večer vyberie do hlavného mesta Ibiza, prekvapí ho pomerne vysoký počet mimoriadne urastených žien. Sú to transvestiti usilovne žmurkajúci na každého chlapa, ktorý sa na nich pristaví pohľadom. A ani to nestačí. Jedna z ulíc je vyhradená homosexuálom. Netaja svoje city, vysedávajú vo „svojich” kaviarňach a reštauráciách a popri nich prúdia davy zvedavých dovolenkárov.
Hlavnou pýchou nočnej Ibizy sú však diskotéky. Na naše pomery dosť drahé, do najlepších vyjde vstupenka okolo 1500 Sk, ponúkajú však kvalitnú zábavu neraz aj za účasti prominentných umelcov. Keď nič iné, tak na parkete či za barovým pultom objavíte aspoň nejakú filmovú hviezdu alebo topmodelku, ktorá sa tvári, že si záujem verejnosti vôbec nevšíma.
Je bežné, že do niektorej z diskoték priletí na nočnú zábavu Claudia Schiffer aj so svojimi priateľmi. Na pláži Cala Conta možno stretnúť Julia Iglessiasa. No a počas dovolenky chodil do Irish pubu v San Antoniu na pivo Mick Jagger. Keďže tu trvale hrá rocková hudba, občas vraj zabrnkal aj na gitare.
Prítomnosť takýchto hviezd robí ostrovu neuveriteľný imidž. Nemecké a britské cestovné kancelárie sa predbiehajú v ponuke vyšších cien na najatraktívnejších plážach a častiach ostrova. Stretli sme sa aj s tým, že jeden apartmánový dom Briti nielen vysoko preplatili, ale objednali ho na tri roky dopredu a na rok dopredu hneď aj vyplatili.
Toto je však len jedna tvár Ibizy. Pomerne hlučná, osvetlená nočným svetlom, utišujúca sa iba nadránom. Alebo ani to nie. Je tu aj diskotéka ktorú otvárajú cez deň, keď ostatné končia prevádzku a mládež nemá kam ísť.
S takouto nespútanosťou a tolerantným prístupom obyvateľstva súvisia i množstvá nudistických pláží. Alebo dokonca i pláží špecializovaných na isté sexuálne orientácie.

Napriek tomu všetkému je Ibiza a spolu s ňou aj Formentera očarujúco romantická, prekvapujúco krásna, núkajúca nezvyčajné zážitky. Mladí hľadači samoty jazdia na skútroch a na Formentere, rovnej skoro ako stôl, aj na bicykloch. Veď celý ostrov nemeria na dĺžku ani len 20 km.
Čo sa udeje, ak dovolenkár opustí hlavné letoviská pri meste Ibiza, San Antonio, či Santa Eulália?
Na obidvoch ostrovoch nájde úchvatné a romantické zákutia, fascinujúce pláže s takmer bielym pieskom, s dlho plytkou a neuveriteľne priezračnou vodou Človek získava pocit, že je niekde v Karibiku. Vôbec najkrajšie sú pláže dopoludnia, keď väčšina dovolenkárov dospáva dlhú noc. Zapĺňajú sa obyčajne až okolo 14. hodiny.

Formentera

Veľmi by sme krivdili Formentere, keby sme jej nevenovali osobitnú pozornosť. Je drahšia, pretože je na nej menej ubytovacích kapacít. Zato dojmy z ostrova ostávajú v človeku ešte dlho. Spolu s túžbou prísť na dovolenku ešte raz na tento rajský ostrovček s plážami, aké človek nenájde vari nikde v Európe.
Vzdialenosti na tomto ostrove sú také malé, že medzi jednotlivými dedinkami sú dopravné značky oznamujúce vzdialenosti, aj v stovkách metrov. Stáročia bol ostrov neobývaný, nedalo sa ubrániť pred útokmi pirátov. To znamená, že je tu mimoriadne zachovaná príroda a pláže očarujú naplnenými predstavami o raji. Sem prichádzajú ľudia, ktorí uprednostňujú noblesu a pokoj.
Povestné sú dva majáky. Jeden stojí na mimoriadne vysokom útese, pohľad do hlbín vyráža dych, na druhom konci ostrova, po prejdení necelých 20 kilometrov, nachádzame maják aj s pamätnou tabuľou na Jula Verna. Tu sa odohráva dej jedného z jeho románov.

Z pláží je najslávnejšia Illetes. Keď sa robia reklamy z Karibiku a chýbajú peniaze, neraz končia tvorcovia práve tu. Jeho atmosféru nájdeme aj inde, no tu je takmer dokonalá.

Ostrov má aj vzácne, fantáziu prebúdzajúce pamiatky. Pri jazere Estana Pudent sú megalitické pohrebiská odlišujúce sa od všetkých stavieb podobného charakteru.

Jednoznačne možno tvrdiť, že dovolenka na Baleárskych ostrovoch pripraví našincovi množstvo krásnych prekvapení. Tým, ktorí sa radi tešia z veľkého počtu ľudí a s tým spojeného ruchu, odporúčame hlavnú sezónu. Tým, ktorí hľadajú viac pokoja, radíme vybrať si mimosezónne pobyty. Avšak nič neplatí absolútne. Kvalitné hotely sú vždy dostatočnou oázou pred ruchom bujarej zábavy, a kto zábavu vyhľadáva, dosť jej nájde aj mimo sezóny.

• < Predch.