Rím - Sedem pahorkov „Večného mesta“ Romula a Rema

Pomenovanie Ríma ako „Večné mesto“ je určitou zárukou jeho božského uctievania nielen samotnými Rimanmi, ale aj návštevníkmi z celého sveta. Náboženské a politické centrum tejto časti antického sveta zažilo počas svojej histórie mimoriadne významné zmeny. Zachovaná však ostala architektonická dokonalosť a vyše dvetisícročná rovnováha neustáleho vývoja na pahorkoch tohto mesta. V jeho hraniciach založili aj pápežský štát Vatikán – centrum rímskeho kresťanstva, sídlo pápeža, hlavy katolíckej cirkvi. Dnes je Rím metropolou nielen provincie Roma a regiónu Lazio, ale aj hlavným mestom celého Talianska.


Poloha, infraštruktúra a podnebie

Rím je jedno z najstarších a na historické pamiatky najbohatších miest sveta. Leží v strednej časti Apeninského polostrova v pahorkovitej krajine vulkanického pôvodu, nazvanej Campagna di Roma, v nadmorskej výške od 13 m n. m. (Panteón v centrálnej časti) po najvyšší bod Monte Mario, ktorý meria 139 m. Mesto sa rozprestiera na obidvoch brehoch rieky Tiber (Tevere) vo vzdialenosti 24 km od brehu Tyrrhenského mora. Väčšia časť je rozložená na ľavom brehu Tiberu, kde sa na siedmich pahorkoch – Palatín, Kapitol, Kvirinal (Quirinal), Viminal, Esquilin, Caelius a Aventin, rozprestiera starý Rím. Medzi pahorkami pretekalo v staroveku niekoľko riečok, ktoré tvorili močariny – najznámejšou bola Caprea palus pri ústí Petronie do Tiberu. Dnes Rím zaberá plochu 1 285 km2, vrátane samostatného štátu Vatikán (0,44 km2), na ktorej žije vyše 2,7 milióna obyvateľov, ale s predmestiami je to omnoho viac. Administratívne sa mesto delí na tri zóny: centrálnu, ohraničenú zhruba Aureliánovými hradbami, obvodovú okolo centrálnej zóny a prímestskú. Centrálnu zónu tvorilo v antike aj v stredoveku pôvodne 14 jednotiek (rioni), ktoré sa neskôr pretransformovali na 22 rioni, ktoré sú aj dnes neoficiálnymi historickými časťami Ríma. Oficiálne sa však teraz uvádza 19 obvodov (municipi).
V Ríme sa koncentrujú najvýznamnejšie administratívne a riadiace inštitúcie štátu, najväčšie domáce aj zahraničné banky a obchodné spoločnosti. Rím patrí medzi hlavné vedecké centrá Európy, je jedným z najstarších univerzitných miest na svete (Rímska univerzita založená v r. 1303). Priemysel sa tu začal rozvíjať až po 1. svet. vojne, ale jeho rozmer nedosahuje veľkosť Milána, Turína a Janova, sústreďuje sa väčšinou na malé továrne, závody či remeselnícke dielne. Rím patrí aj k najväčším dopravným uzlom v Taliansku – zbieha sa sem 10 diaľničných ťahov, 8 železničných tratí a desiatky leteckých liniek. Medzinárodná letecká doprava sa koncentruje na letisku Aeroporto Intercontinentale „Leonardo da Vinci“ di Roma-Fiumicino (www.adr.it), vzdialeného 32 km západne od centra mesta a Aeroporto Internazionale „Giovan Battista Pastine“ di Roma-Ciampino asi 15 km južne od Ríma. Morským predprístavom Ríma je Civitavecchia na pobreží Tyrrhenského mora, splavná je tiež rieka Tiber v úseku Fiumicino – Rím. Mestskú dopravu okrem hustej siete autobusov obstaráva aj metro (Metropolitana di Roma), zatiaľ na dvoch linkách s celkovou dĺžkou 36,5 km.
Podnebie. Mesto a okolie majú miernu stredomorskú klímu s priemernou teplotou najchladnejšieho mesiaca januára 7,5 °C a najteplejšieho júla 25 °C. Ročne tu spadne okolo 875 mm zrážok, z nich takmer 335 mm na jeseň.

Historický prehľad

Začiatky osídlenia siahajú do doby železnej (10. stor. pred Kr.). Pôvodní obyvatelia Latinovia sídlili najprv na Palatíne, podľa štvorcového pôdorysu sa toto sídlisko nazývalo Roma quadrata. Neskôr obsadili aj Kapitol a Aventin. Od 9. stor. pred Kr. sa na pahorkoch Esquilin, Kvirinal a Viminal usadili Sabinovia. Tradícia podľa Varrónových výpočtov pripisuje založenie Ríma na deň 21. apríla 753 pred Kr. bájnemu Romulovi, ktorého spolu so svojím dvojčaťom Remom podľa povesti vychovala vlčica. V skutočnosti na prelome 8. - 7. stor. pred Kr. splynulo 7 sídlisk Latinov a Sabinov do jednej osady či federácie Septimontium (Sedemhorie) – základu mesta Rím. V 7. stor. pred Kr. sa Ríma zmocnili Etruskovia (kráľovský rod Ruma), ktorí tu vládli od r. 616 do 509 pred Kr., keď po ich vyhnaní vznikla Rímska republika. K etruskej nadvláde sa viaže vznik najstaršieho Jupiterovho chrámu na Kapitole, prvé obranné mestské múry (tzv. serviovské) asi zo 4. stor. pred Kr., pripisované legendárnemu etruskému kráľovi Serviovi Tulliovi, tiež Cloaca maxima na odvodnenie barín a najstaršie fórum (Foro Romano), ktoré bolo spočiatku len trhoviskom.
Vpádom Galov v r. 387 pred Kr. bolo mesto značne poškodené, tým sa však jeho rozmach nezastavil. Okrem 11,5 km dlhých mestských múrov vznikali chrámy, verejné budovy a mosty, v r. 312 pred Kr. vybudovali prvý veľký akvadukt (Aqua Appia) a cestu Via Appia spájajúcu Rím s Capuou (neskôr predĺžená do Beneventa, Tarenta a Brundisia). Do r. 270 pred Kr. republika postupne zabrala väčšinu Apeninského polostrova, a potom obrátila pozornosť na zámorské dŕžavy – zmocnila sa Španielska, sev. Afriky a Grécka. Po krátkej moci diktátora Júliusa Caesara (žil 100 - 44 pred Kr.) prevzal vládu nad Rímom jeho synovec Octavianus (vládol 27 pred Kr. až 14 po Kr.), ktorý ako prvý rímsky cisár prijal titul Augustus (Vznešený). Za jeho vlády sa z mesta dosiaľ budovaného prevažne z tehál, stáva reprezentatívny stred ríše – vznikajú paláce, fóra, kúpele a iné budovy, hlavným materiálom sa stal mramor. V tejto dobe mal Rím asi 1 milión obyvateľov.
Požiar veľkej časti mesta za Nera (Neróna) v r. 64 n. l. a najmä v r. 80 viedol k úplnému prebudovaniu Ríma. Najväčším stavebným dielom bolo Koloseum – Amfiteáter Fláviovcov, postavené v r. 72 - 80. Okolo r. 117, za cisára Trajána, sa dosiahol najväčší rozsah Rímskej ríše, ktorej moc sa prechodne upevnila počas panovania cisára Konštantína (306 - 337). Po rozdelení svetovej ríše v r. 395 na Západorímsku a Východorímsku (Byzantskú) stratil Rím význam a svoj niekdajší lesk. Nasledovali pustošivé vpády germánskych kmeňov, v r. 410 mesto dobyli Vizigóti a r. 455 Vandali. Veľkému pustošeniu bol Rím vystavený najmä v bojoch medzi byzantským cisárom Justiniánom a Ostrogótmi v r. 536 - 552, kedy bola zničená väčšina antických pamiatok v meste. Vyľudnený a napoly zrúcaný Rím získal význam až v r. 754 vzostupom moci pápežov, ktorí ho získali ako svoje sídlo a hlavné mesto pápežského štátu na základe tzv. Pipinovej donácie. Novú prestíž získalo mesto v r. 800, keď v ňom korunoval pápež Lev III. Karola Veľkého za cisára, neskôr aj nemeckých cisárov tzv. Svätej ríše rímskej – počnúc Otom I. (r. 962) až po Fridricha III. (r. 1452).
V 9. - 10. stor. bol Rím dejiskom zápasov o moc medzi pápežmi a niekoľkými mocnými šľachtickými rodmi – za obeť padlo mnoho vzácnych starorímskych pamiatok, z ktorých muriva postavili nové budovy či opevnené hrady (Anjelský hrad). Moc rímskej šľachty zlomil pápež Inocent III. (1198 - 1216) a pápeži sa tak stali neobmedzenými svetskými pánmi Ríma a cirkevného štátu až do r. 1870. Obyvateľstvo plebiscitom vyhlásilo pripojenie mesta k Talianskemu kráľovstvu a od r. 1871 je jeho hlavným mestom. Pápež sa stiahol do Vatikánu a Lateránskymi zmluvami z r. 1929 mu bola obmedzená svetská moc len na tento cirkevný štát.

Turistika a cestovný ruch

Vraví sa, že „všetky cesty vedú do Ríma“. A skutočne – vzdelaný turista sa po cestách vedúcich do Ríma neubráni istému dramatickému dojmu. Všade sú neklamné stopy, ako sa Rím postupne zmocňoval bohatých sabinských, etruských a umbrijských miest, ktorých pôvod siaha až do dôb spred 2 500 rokov. A od toho času je osud celej oblasti spätý s osudom Ríma – všetko cenné má pôvod tu: chrámy, veľké divadlá, vodovody, kostoly a kláštory, v dobe renesancie aj letné sídla cirkevných, svetských i vojenských hodnostárov, rozsiahle parky a záhrady. Rím sám je navŕšením dokladov vývoja mnohých vekov, aj veľkou modernou metropolou – je antický, románsky, gotický, renesančný a barokový, nové výškové stavby zasahujú ďaleko do rímskej krajiny.
Za pozornosť však stoja aj iné mestá v oblasti – stredoveké Viterbo s mnohými unikátne zdobenými studňami a jedinečným pápežským palácom, kláštorné mestá Alatri, Anagni a Subiaco, tiež Tarquinia s bohatými etruskými odkryvmi, ktoré spolu s pozostatkami etruského umenia v Cerveteri vydávajú svedectvo o živote tejto vysoko rozvinutej zaniknutej kultúry, známe sú aj alkalické kúpele Fiuggi, alebo jódo-sírne Stigliano Terme (60 °C). Na svahoch vulkanických Albánskych hôr (Monti Albani), medzi vinicami a olivovými hájmi, upútajú tzv. „Castelli Romani“ – malebné stredoveké mestečká s honosnými vilami a palácmi – Albano Laziale, Castelgandolfo (pápežské letné sídlo), Frascati, Genazzano, Grottaferrata, Marino a Velleri. V okolí Ríma je vybudovaných viacero morských pláží – najmä Lido di Ostia a Lido di Roma (vedie sem najstaršia diaľnica z Ríma, dlhá 27 km), severne od nich Fregene a Santa Marinella, na juh Anzio, Nettuno, Lido di Latina, SabaudiaSan Felice Circeo, Terracina, Sperlonga, Gaeta, Formia a Minturno-Scauri.


I T I N E R Á R

A. Rímske zaujímavosti:
PIAZZA VENEZIA (Benátske námestie) – je geografickým stredom Ríma, pomenované podľa rovnomenného paláca Palazzo Venezia, ktorý dal postaviť pápež Pavol II. (benátsky kardinál) v r. 1451 - 1491 ako prvý renesančný palác v Ríme (dnes múzeum sôch, gobelínov, zbraní a obrazov). Monumento Nazionale a Vittorio Emanuele II. – kolosálny národný pamätník so snehobieleho mramoru, nazývaný aj Vittoriano, bol vybudovaný v r. 1885 - 1911 na oslavu zjednotenia Talianska v r. 1870 a na uctenie pamiatky prvého tal. kráľa Viktora Emanuela II. († 1878), s jeho 70 m vysokou bronzovou jazdeckou sochou, „Oltárom vlasti“ uprostred a Hrobom neznámeho vojaka z r. 1921. Basilica di San Marco – chrám založený na počesť sv. Marka Evanjelistu pápežom Markom v r. 336, prestavby v 15. a 18. stor. mu dali dnešnú podobu (v apside cenná mozaika z doby Gregora IV., 827 - 844). Smerom na sv. je Piazza del Quirinale (Kvirinálske nám.) s veľkolepým palácom Palazzo del Quirinale z r. 1574 a záhradami, až do r. 1870 slúžil ako pápežská rezidencia, potom bol úradom tal. kráľov a od r. 1946 je sídlom prezidenta Talianskej republiky. Stojí tu aj Kostol Sant’ Andrea al Quirinale – majstrovské dielo z r. 1658, v r. 1870 - 1946 slúžil ako kráľovská kaplnka (kazetové kupoly, fresky, mramor, štuky), severnejšie sa nachádza Palác Barberini z r. 1625 - 1633, v ktorom je Národná galéria starého umenia (Galleria Nazionale di Arte Antica) s obrazmi slávnych majstrov od 13. do 16. stor. (Raffaelo, Holbein, Tintoretto, Caravaggio, El Greco a i.) a Kláštor kapucínov (Convento di Cappuccini) so 4 000 hrobmi mníchov pod kostolom v podzemí.
PIAZZA della REPUBBLICA (Nám. republiky) – celej zóne dominuje komplex Diokleciánových kúpeľov (Terme di Diocleziano) postavený v r. 298 - 305 na ploche vyše 13 ha (cca 380 x 370 m), ale po prerušení vodovodu Acqua Marcia v r. 537 Gótmi celý komplex schátral. V 16. stor. postavili v centre ruín kúpeľov Kostol Santa Maria degli Angeli, ktorý navrhol Michelangelo. V areáli kúpeľov sa nachádza aj Národné rímske múzeum (Museo Nazionale Romano) s jednou z najvzácnejších arch. zbierok vo svete (10. - 7. stor. pred Kr.) – exponáty uchováva aj Aula Ottagona s bronzovými a mramorovými sochami a neďaleký Veľký palác (Palazzo Massimo) s pamiatkami od 2. stor. pred Kr. po 4. stor. po Kr. (rím. sochy, mozaiky, fresky, numizmatika).
BAZILIKA SANTA MARIA MAGGIORE (P. Márie Snežnej) – najväčší spomedzi 80 rímskych kostolov zasvätených Panne Márii a 4. najväčší kostol v Ríme (po San Giovanni in Laterano, San Pietro in Vaticano a San Paolo fuori le Mura), je zároveň jedinou bazilikou, ktorá si dodnes zachovala svoj pôvodný vzhľad a formu z r. 432 - 440. Podľa legendy sa pápežovi Libériovi v noci 5. augusta 352 zjavila vo sne P. Mária a požiadala ho, aby postavil kostol na mieste, kde bude nasledujúce ráno (v auguste!) snežiť, čo sa aj stalo – dokonca sneh vyznačil obrysy budúceho chrámu (udalosť zobrazujú mozaiky v stĺpovej chodbe). Dnes, počas bohoslužby konanej 5. augusta, padajú na veriacich lupene bielych kvetov na uctenie tohto zázračného sneženia. Trojloďový interiér ponúka veľkolepé divadlo nádhery a elegancie – baldachýn nesený porfýrovými stĺpmi, pod ním je sarkofág s ostatkami evanjelistu sv. Matúša, strop pozlátený prvým zlatom dovezeným z Ameriky, steny hlav. lode zdobené mozaikami zo Starého zákona, veľkú mozaiku na Víťaznom oblúku s námetmi z Nového zákona (všetky mozaiky sú zo 4. - 5. stor.), iné mozaiky v apside vytvorené r. 1295, kryptu Confessio s najdrahšími druhmi mramoru, alebo vzácnu relikviu – 5 kusov častí Betlehemských jasličiek, v ktorých bolo uložené dieťa Ježiš po svojom narodení. Zvonica baziliky s výškou 75 m je najvyššia v Ríme a je postavená v románskom štýle.
PIAZZA SAN GIOVANNI in LATERANO (Nám. sv. Jána v Lateráne) – Laterán slúžil ako pápežská rezidencia až do r. 1309, keď sa pápeži presťahovali z Ríma do francúzskeho Avignonu. Pápežský palác Patriarchum zbúrali na príkaz Sixta V., v r. 1586 a na jeho mieste postavili terajší objekt Lateránskeho paláca (Palazzo del Laterano). Na námestí sa vypína Lateránsky obelisk, najvyšší a najstarší v Ríme (31 m), vyhotovený z červenej žuly, pochádza z r. 1449 pred Kr. z doby egyptského faraóna Tutmesa III., do Ríma bol dopravený veľkou loďou v r. 357 n. l. z Amonovho chrámu v Karnaku. Baptistérium (Krstiteľnica) cisára Konštantína – osemuholníková stavba v pôdoryse, prestavaná Sixtom III. (432 - 440). Scala Santa (Sväté schody) – podľa tradície sú to schody, po ktorých vystupoval Ježiš v Pilátovom dome a do Ríma ich z Jeruzalema dala preniesť sv. Helena, matka cisára Konštantína (po 28 schodoch možno vystúpiť len kolenačky). Na vyústení schodov sa nachádza pápežská kaplnka Sancta Sanctorum (Svätyňa svätých) – prepychovo zdobená z r. 1278. Bazilika sv. Jána v Lateráne – hlavná rímska bazilika, ktorej základy boli položené za vlády cisára Konštantína v r. 314, bola zasvätená Jánovi Krstiteľovi až v r. 905. Interiér je päťloďový, dlhý 130 m, s antickými stĺpmi, pozláteným stropom, pápežským oltárom z r. 1367, starobylou mozaikou Vykupiteľa zo 4. stor., krížovou chodbou z r. 1215 - 1232 a inými pozoruhodnosťami.
KOLOSEUM (Colosseo) – obrovský amfiteáter pre 50 000 až 73 000 divákov (nazýva sa aj Anfiteatro Flavio) je jednou z najväčších pamätihodností starodávnej rímskej civilizácie, vybudovaný bol počas vlády Fláviovcov – začal ho v r. 72 n. l. Vespazián, dokončil jeho syn Titus v r. 80. Určený bol pre krvavé gladiátorské hry, pantomímu a naumachie (hry napodobňujúce slávne námorné bitky, vtedy sa aréna naplnila vodou). Koloseum tvorí trojpodlažná stavba (Titus navýšil aj štvrté podlažie) na eliptickom pôdoryse (188 m dlhá, 156 m široká, obvod 530 m, výška 48 m) s dvojitou chodbou otvorenou tromi radmi arkád, ktoré zdobili dórske, iónske a korintské stĺpy. Koloseum pomenovali podľa kolosálnej 40 m vysokej Nerónovej sochy, ktorá stála na tomto mieste. Vedľa stojí mohutný Konštantínov oblúk (Arco di Constantino), podľa nových výskumov postavený zrejme cisárom Hadriánom (117 - 138), s výškou takmer 21 m, šírkou 25,7 m a hĺbkou 7,4 m je najväčším a najlepšie zachovaným rímskym víťazným oblúkom. V okolí je Kostol San Pietro in Vincoli – malý chrám v rímskej renesancii (15. stor.) s mnohými cennými pamiatkami, napr. Michelangelova socha obrovitého Mojžiša, náhrobok pápeža Júliusa II., alebo okovy sv. Petra v krypte pod hlav. oltárom, ktorými dal Herodes spútať tohto svätca. Domus Aurea (Zlatý palác) – rozľahlý Nerónov palác asi z r. 64 n. l. na ploche 80 ha, bol nádherne zdobený maľbami a sochami, vykladaný zlatom, drahokamami a slonovinou (dnes zachovaný len podzemný palácový objekt, pripomínajúci labyrint). Bazilika sv. Klementa (San Clemente) – chrám vznikol r. 385, zasvätený tretiemu rím. biskupovi po sv. Petrovi, po zničení Normanmi v r. 1084 sa tu v 12. stor. začala stavať bazilika (cenné sú fresky a mozaiky, v oltári je relikviár s pozostatkami sv. Cyrila, tiež miesto, kde bol v 9. stor. pochovaný a priamo nad hrobom je oltár od amerických Slovákov).
KAPITOL (Monte Capitolino) – najmenší zo siedmich pahorkov Ríma, s dvomi vrcholmi, v staroveku bol náboženským a politickým centrom mesta. Na Kapitolské námestie (Piazza del Campidoglio), ktoré aj s bezprostrednými palácmi navrhol v r. 1538 Michelangelo, vedie veľké schodisko Cordonata. Stred námestia zdobila do r. 1979 jazdecká socha Marka Aurélia – jediná dodnes zachovaná antická bronzová socha v Ríme (z r. 161 - 180 n. l.), dnes len kópia, originál je v Kapitolskom múzeu (Museo Capitolino), resp. v jeho trakte s názvom Palác konzervátorov (Palazzo dei Conservatori) z r. 1564 - 1575, ktorý lemuje pravú stranu námestia. Na 2. poschodí tohto paláca sa nachádza Kapitolská obrazáreň (Pinacoteca Capitolina), ktorá má 9 sál s obrazmi zo 14. -17. stor. (Rubens, Tizian, Tintoretto, van Dyck a i.). K múzeu patrí aj ľavá budova tzv. Nového paláca (Palazzo Nuovo) z r. 1655 – obidva trakty uchovávajú vzácne zbierky antických sôch (napr. torzo z 12 m vysokej sochy cisára Konštantína okolo r. 315, alebo etruskú bronzovú vlčicu z 5. stor. pred Kr. s Romulom a Remom). V zadnej časti námestia bol medzi r. 1547 a 1605 na ruinách antického Tabulária (štátneho archívu zákonov a nariadení) z r. 78 pred Kr. postavený Palác senátorov (Palazzo dei Senatori) so zvonicou – dnes je sídlom primátora a rímskeho magistrátu. Kostol Santa Maria in Aracoeli – postavený po r. 1250 na druhom vŕšku Kapitolu, na mieste zvyškov rímskeho Chrámu bohyne Juno Monety zo 6. stor. pred Kr., je prístupný po 124 schodoch (v lodi je 22 stĺpov, pozlátený kazetový strop zo 16. stor., fresky z 15. stor., oltárny obraz P. Márie medzi 6. - 11. stor., hrob sv. Heleny, soška Jezuliatka z dreva olivovníka z Getsemanskej záhrady a i.). INFO: www.museicapitolini.org
FORO TRAIANO (Trajánovo fórum) – najvýznamnejšie a najlepšie zachované zo všetkých rímskych cisárskych fór (spoločný názov Fori Imperiali = Cisárske fóra), postavené architektom Apollodorom z Damašku v r. 107 - 114 n. l. Zachoval sa 30 m vysoký Trajánov stĺp (s podstavcom 38,4 m) z r. 113 n. l., ktorý je na 200 m dlhom špirálovitom reliéfe z bieleho mramoru ozdobený viac ako 2 500 postavami oslavujúcimi Trajánove víťazné činy v Dácii (dnešnom Rumunsku); v jeho základoch je uložený popol cisára. Z veľkých budov okolo stĺpa sa čiastočne zachovala len Ulpijská bazilika (Basilica Ulpia), dve knižnice (grécka a latinská), Trajánov chrám a polkruhová Trajánova tržnica (Mercati Traianei), ktorá bola vlastne prvým obchodným domom na svete. Ďalšími antickými fórami sú Foro di Augusto (cisára Augusta) z r. 42 pred Kr. uprostred s veľkým Chrámom Marsa Pomstiteľa (Tempio di Marte ultore) z r. 2 pred Kr., z ktorého sa zachovali tri korintské stĺpy vysoké 15 m, Foro di Cesare (Júlia Cézara) z r. 46 pred Kr. s Chrámom bohyne Venuše Rodičky (Tempio di Venere Genetrix) a Foro di Nerva (Forum Transitorium), ktoré dokončil r. 97 n. l. cisár Nervus, zachovali sa tu základy Chrámu bohyne Minervy a zvyšky 4 korintských stĺpov. Smerom ku Koloseu sa komplex cisárskych fór končil Chrámom mieru (Templum Pacis) z r. 69 - 79 n. l. s mimoriadnymi rozmermi (dnes len niekoľko zvyškov).
FORO ROMANO (Forum Romanum) – „Stred antického sveta“ je najznámejším rímskym fórom, bolo strediskom občianskeho a hospodárskeho života počas obdobia Republiky a zachovalo si význam aj počas cisárstva. Dnešné ruiny len ťažko môžu priblížiť vtedajší lesk, v podobe zvyškov stĺpov, víťazných oblúkov, múrov či rozpadnutých bazilík. Zaujímavosti: Via Sacra (Posvätná ulica) – prechádza celým fórom a viedla na Kapitolský pahorok, prechádzali ňou víťazní generáli s vojnovou korisťou a zajatcami. Titov oblúk (Arco di Tito) – vstup do areálu od Kolosea tvorí 15,4 m vysoký a 13,5 m široký víťazný oblúk cisára Tita z r. 81 n. l. na pamiatku dobytia Jeruzalema, je najstarším so zachovaných oblúkov v Ríme. Maxenciova bazilika (Basilica di Massenzio) – nazývaná aj Konštantínova, stavaná v r. 306 - 312 na ploche 6 500 m2, ostali z nej len obrovité ruiny. Chrám Antónia a Faustíny (Tempio di Antonio e Faustina) – najzachovalejšia časť fóra (141 n. l.) so 6 korintskými stĺpmi z čelnej strany a niekoľkými z boku. Bazilika Aemilia – zvyšky približne 100 m dlhého chrámu z r. 78 n. l., ktorý zrejme slúžil ako burza a súdna sieň. Kúria (Curia) – dobre zachovaná antická budova, kde sa schádzal rímsky senát. Víťazný oblúk Septimia Severa (Arco di Settimio Severo) – krásne zachovaný oblúk z r. 203 n. l. vysoký 21 m a široký 23 m s mramorovými reliéfmi výjavov z vojen tohto cisára. Fokov stĺp (Colonna di Foca) – posledná pamiatka Fóra z r. 608, takmer 14 m vysoký korintský stĺp na pamiatku byzantského cisára Foka. Vespaziánov chrám – z r. 94 n. l., so zachovanými troma stĺpmi. Saturnov chrám – v r. 498 pred Kr. postavený chrám bol niekoľkokrát zničený, ale vždy znovu postavený, zachovaných je 8 iónskych stĺpov spojených prekladom. Juliánska bazilika (Basilica Iulia) – zo 101 m dlhej a 49 m širokej súdnej siene s piatimi loďami, postavenej Cézarom v polovici 1. stor. pred Kr. zostali len základy. Chrám Júlia Cézara (Tempio di Caesare) – postavený v r. 42 pred Kr. na mieste spálenia Cézarovej mŕtvoly a zasvätený Augustom v r. 29 pred Kr. svojmu strýkovi (adoptívnemu otcovi). Vestin chrám (Tempio di Vesta) – kruhová stavba z 8. stor. pred Kr. a blízky Dom vestálok (kláštor) s veľkým átriom a bytmi pre mladé panny (vestálky = dcéry slobodných patricijských rodičov), ktoré strážili svätý oheň – dom s chrámom zničil v r. 191 n.l. oheň, ale počas cisára Septimia Severa bol takmer úplne obnovený. Chrám Kastora a Polluxa (Tempio di Castore e Polluce) – nazývaný aj Dioskurov, postavený v r. 484 pred Kr., obnovený Tibériom v 1. stor. n. l., zachované sú 3 korintské stĺpy vysoké 12 m spojené prekladom. Zlatý míľnik (Milarium aureum) – stĺp, na ktorý zlatými písmenami značili vzdialenosti medzi mestami Rímskej ríše. Lapis Niger – čierny štvorcový kus čierneho mramoru označuje údajné miesto hrobu Romula, zakladateľa Ríma. Bazilika Panny Márie Staršej (Santa Maria Antiqua) – najstaršia a najvýznamnejšia kresťanská stavba na Fóre vznikla v 5. - 6. stor. premenou cisárskej budovy (vzácne, ale veľmi zničené fresky zo 6. - 8. stor.). INFO: www.archeoroma.com
PALATÍN (Palatino) – najdôležitejší rímsky pahorok nazývaný „srdcom rímskych dejín“ (týči sa nad Fórom), kde podľa legendy rieka Tiber vyplavila na breh dvojičky Romula a Rema. Práve tu založil Romulus v r. 753 pred Kr. mesto štvorcového pôdorysu Roma quadrata, čím začala história Ríma. Na Palatíne je sústredených najviac antických pamiatok, pretože rímski králi, cisári a vplyvní Rimania tam stavali svoje paláce (Cicero, Marcus Antonius, alebo prvý cisársky palác Augusta). Zaujímavosti: Prístup do areálu je napr. od Titovho oblúka okolo nádhernej Vily Farnese zo 16. stor. so záhradami a fontánou. Casa di Livia – dom Lívie (manželky cisára Augusta) s pozoruhodnými freskami v pompejskom štýle je príkladom patricijského domu poslednej doby Republiky a spolu s Augustovým domom (Domus Augustana) a Apolónovým chrámom tvorí prvý cisársky komplex na Palatíne. Chrám Veľkej Matky (Magna mater) – nazýva sa aj Chrám bohyne Kybely (Tempio di Cibele) s jej sediacou sochou, postavený medzi r. 204 a 191 pred Kr., pred ním sa našli základy považované za zvyšky Romulovho domu. Palác Fláviovcov (Palazzo dei Flavi) – postavený cisárom Domiciánom koncom 1. stor. n. l. Okolo Domiciánovho štadióna (160 x 48 m) vidieť mnoho zvyškov stĺporadia, sôch a fontán. Veľký cirkus (Circo Massimo) – s rozmermi 664 x 123 m zaberá takmer celé údolie na úpätí Palatína, za čias Augusta pojal 150 000 divákov, Traján ho rozšíril pre 250 000, konali sa tu preteky na bigách (rímskych dvojkolesových vozoch, dvojzáprahoch). Antiquarium – Palatínske múzeum so starovekými zbierkami od 9. stor. pred Kr.
TEATRO di MARCELLO (Marcellovo divadlo) – nedávno zreštaurovaná voľne stojaca kruhová stavba je jediným rímskym antickým divadlom, ktoré sa dodnes zachovalo. Divadlo pre 15 000 divákov postavil v r. 17 pred Kr. Augustus na slávu Marcella, syna svojej sestry Octávie, ktorý zomrel v r. 23 pred Kr. ako 20-ročný. Pred divadlom stoja 3 rohové stĺpy pohanského Chrámu Apollóna Sossiana vysväteného v r. 431 pred Kr., ale r. 32 pred Kr. ho nanovo prestavali. Od divadla vedie na riečny Tiberský ostrov (Isola Tiberina) najstarší zachovaný most v Ríme – Ponte Fabricio z r. 62 pred Kr., ktorý na opačnej strane ostrova pokračuje mostom Ponte Cestio z r. 46 pred Kr. Južne od divadla je námestie Piazza della Bocca della Veritá (Ústa pravdy), kde sa v staroveku nachádzal dobytčí trh Forum Boarium, stojí tu Kostol Santa Maria in Cosmedin – jeden z klenotov stredovekého Ríma, ktorý stavali od r. 772 do približne 1124, so sedemposchodovou románskou kampanilou (zvonicou), freskami z 8. - 12. stor. a mramorovou maskou Bocca della Veritá (Ústa pravdy) – podľa legendy, ak klamár vloží do týchto úst svoju ruku, ostane bez nej. Vedľa je mestské Rímske múzeum (Museo di Roma). Vestin chrám (Tempio di Vesta), nazývaný aj Chrám Herkula Víťaza – je podobný ako ten rovnomenný na Fóre, pochádza z 2. stor. pred Kr. a je najstarším rímskym chrámom z mramoru, ktorý sa zachoval. Fortuna Virile – chrám z 1. stor. pred Kr. je nádherným príkladom grécko-rímskej architektúry z obdobia Republiky, v r. 872 n. l. bol premenený na Kostol P. Márie Egyptskej (Santa Maria Egiziaca). Kostol sv. Juraja (San Giorgio in Velabro) – založený bol v r. 682 - 683 v riečnej močaristej oblasti, kde podľa povesti našli dvojičky Romula a Rema. Pred kostolom stojí antický mramorový Janusov oblúk (Arco di Giano) v tvare štvorca.
PYRAMÍDA CAIO CESTIO – stojí na konci ulice Via Marmorata, na námestí Piazza di Porta San Paolo. Postavili ju pred r. 12 pred Kr. so štvorcovou stranou dlhou 22 m a výškou 27 m, obložená je bielym carrarským mramorom. Vo vnútri je 6 x 4 m veľká pohrebná komora so zvyškami fresiek. V stredoveku sa tradovalo, že je to Romulova hrobka. Brána sv. Pavla (Porta San Paolo, antická Porta Ostiensis) je súčasťou mestských Aureliánových hradieb (Mura Aureliane) z r. 270 - 275, ktoré boli 20 km dlhé, asi 4 m hrubé a najprv asi 7 m vysoké, neskôr v r. 395 - 423 zvýšené na takmer 11 m, posilnené 380 vežami a 16 bránami. Asi 2 km južnejšie stojí Bazilika sv. Pavla za hradbami (San Paolo fuori le Mura) – najskvostnejší chrám Ríma, postavený nad hrobom tohto apoštola. Prvú baziliku dal postaviť v 4. stor. cisár Konštantín, druhú, väčšiu, dokončili medzi r. 440 - 461, do výstavby Chrámu sv. Petra vo Vatikáne (16. stor.) bola najväčším kostolom na svete. Veľkolepý je štvorhranný portikus (nádvorie) zo 150 stĺpov, mozaiková fasáda zdobená zlatom, päťloďový interiér s 80 stĺpmi, víťazný oblúk s mozaikou z 5. stor., na stenách 265 medailónov s portrétmi všetkých pápežov (od sv. Petra po Jána Pavla II.), mramorová schránka v krypte (tzv. Confessio) s relikviou sv. Pavla, tiež kláštorný dvor, ktorý je vrcholným dielom rímskych mramorárov.
PIAZZA NAVONA – rozľahlé námestie, nazývané aj Circo Agonale, sa rozprestiera na starom Domiciánovom štadióne, ktorý pojal až 30 000 divákov, mal rozmery 276 x 54 m a konávali sa tam scény námorných bitiek. Perlou tohto histor. centra (Centro storico) je súbor barokových stavieb s pulzujúcim životom maliarov, muzikantov, kúzelníkov, obchodníkov so suvenírmi či predavačov hľuzovkovej zmrzliny „tartuffo“ v Caffé Tre Scalini (hľuzovka = podzemná huba). Priestor skrášľujú tri nádherné mramorové fontány – centrálna Fontana dei Fiumi (Fontána riek) z r. 1647 - 1651 ako podstavec pre egyptský obelisk, Fontana del Moro (Maurská fontána) na juhu námestia a Fontana del Nettuno (Neptúnova fontána) na severe – obe sú staršie, z r. 1571 - 1576. Kostol Santa Agnese in Agone – nádherný barokový chrám z r. 1652 - 1672 s dvomi zvonicami a kupolou, zasvätený sv. Anežke mučenici. Južne od námestia stojí Kostol Sant’ Andrea della Valle z r. 1591 až 1650, s druhou najväčšou kupolou v Ríme (po Chráme sv. Petra). Na druhej strane rieky Tiber sa nachádza Kostol San Pietro in Montorio z 15. stor. s vedľa stojacou okrúhlou kaplnkou Tempietto di Bramante považovanou za najlepší príklad tal. renesancie, ktorú postavili na údajnom mieste ukrižovania apoštola sv. Petra, smerom na východ je zas najstaršia rímska bazilika Santa Maria in Trastevere (P. Mária za Tiberom) stavaná medzi r. 221 a 341 (mozaiková a fresková fasáda z 12. stor., vzácne mozaiky aj v apside interiéru) a jej vedľa stojaca románska zvonica z 12. stor.
PANTEÓN (Pantheon) – jediná neporušene zachovaná antická stavba na území Ríma pochádza z r. 27 pred Kr. z čias Marcusa Agrippu, zaťa cisára Augusta, ktorý chcel tento chrám zrejme zasvätiť najuctievanejším planetárnym bohom, preto kupola predstavuje oblohu s otvorom pre Slnko. Pôvodný chrám však v r. 80 n. l. zničil požiar, takže dnešná podoba je z r. 120 - 125 z čias cisára Hadriána. V r. 609 pápež Bonifác IV. premenil tento pohanský chrám na kresťanský kostol. Portikus (stĺpová predsieň) má 16 žulových stĺpov, bronzové dvere sú pôvodné, priemer a výška interiéru sú rovnaké – po 43,40 m, umiestnené sú tu sochy bohov a vladárov, tiež náhrobky slávnych (napr. maliara Raffaela). Kúsok ďalej stojí vzácny Kostol Santa Maria sopra Minerva stavený asi od r. 1280 do 1453 na základoch antického Chrámu Minerva Calcidica, ktorý je jedinou významnou gotickou cirkevnou stavbou v Ríme. V hodnotnom interiéri (pod hlav. oltárom) dominuje sarkofág s kosťami sv. Kataríny Sienskej (žila 1347 - 1380), ktorá sa celý život usilovala o navrátenie pápežského sídla z Avignonu späť do Ríma. Pred kostolom sa vypína kamenný slon z r. 1667, ktorý nesie na chrbte staroegyptský obelisk Minervy z Chrámu bohyne Isis zo 6. stor. pred Kr.
ANJELSKÝ HRAD (Castel Sant’ Angelo) – táto monumentálna hrobka pre cisára Hadriána, nedobytná pevnosť, väzenie, múzeum a klenotnica, patrí medzi najvýraznejšie symboly Večného mesta. Vypína sa na druhom brehu Tiberu, prístupná je majestátnym Anjelským mostom (Ponte Sant’ Angelo) so sochami anjelov, postaveným počas panovania Hadriána v r. 130 - 134 n. l. súčasne s jeho mauzóleom, ktoré sa stalo základom pre hradný komplex Castello. Hadriánsky kolos, nazývaný aj Hadrianeum, začali stavať už v r. 123 n.l. a slúžil ako hrobka cisárskej rodiny až po Septimia Severa do čias Karakalových (217). Počas ohrozovania Ríma nájazdmi Germánov boli za cisára Aurélia v r. 275 postavené hradby (Mura Aureliane) a za vlády Honóriusa (403) bolo mauzóleum ešte viac opevnené – stalo sa súčasťou pevnostného systému ako najmohutnejšia rímska pevnosť. V r. 1277 dal pápež Mikuláš III. príkaz na spojenie hradu s vatikánskymi palácmi hradobným tunelom tzv. Passetto (existuje dodnes) a od tej doby zostal Anjelský hrad vlastníctvom pápežov. Hrad má 5 poschodí, od prvého sa ťahá slávna točitá rampa dlhá 125 m. V interiéri sú zaujímavé napr. cely väzníc (hvezdár Giordano Bruno), fresková výzdoba, pápežský apartmán, dobové sály, alebo mramorová studňa. INFO: www.castelsantangelo.com
VIA del CORSO (Il Corso) – Korzo je výnimočná priamočiara, až 1 500 m dlhá ulica medzi Benátskym námestím (Piazza Venezia) a Námestím ľudu (Piazza del Popolo), ktorá je aj hlavnou tepnou Ríma. Pozdĺž nej sa tiahnu pápežské a kniežacie paláce, trocha bokom stojí najväčšia a najznámejšia rímska fontána – Fontana di Trevi z r. 1732 - 1751, ktorá vlastne vytvára fasádu veľkého paláca. Podľa starého zvyku, ak sa chce cudzinec do Ríma ešte raz niekedy vrátiť, musí do fontány hodiť mincu pravou rukou cez ľavé rameno. Asi v polovici Korza je námestie Piazza Colonna so 42 m vysokým (aj s podstavcom) stĺpom Marka Aurélia (Colonna di Marco Aurelio), ktorý dal postaviť Rímsky senát po jeho víťazstve nad Markomanmi, Kvádmi a Sarmatmi – na 29 mramorových carrarských špirálovitých pásoch sú výjavy z týchto bojov (vnútrom stĺpa vedú schody na vrchol). Španielske námestie (Piazza di Spagna) je prístupné z elegantnej obchodnej ulice Via del Condotti, kde v dome č. 86 je slávna rímska kaviareň Antico Caffé Greco otvorená ešte v r. 1760 (pobývali tu Gogol, Wagner, Casanova, Franz List a i.) a v dome č. 18 žil v r. 1786 Goethe. Námestiu dominujú monumentálne Španielske schody (Scalinata della Trinita dei Monti) v počte 135 stupňov z r. 1723 - 1725 a na vrchole dominuje Kostol sv. Trojice (Trinita dei Monti) z r. 1495 - 1502 s dvomi vežami, pred ním stojí egyptský obelisk, ktorý tu vztýčili v r. 1789. Na neďalekom Námestí cisára Augusta (Piazza Augusto Imperatore) sa nachádza Augustovo mauzóleum, ktoré si dal cisár postaviť ako hrobku pre seba a svoju rodinu ešte niekoľko rokov pred svojou smrťou. Námestie ľudu (Piazza del Popolo) – naprojektované bolo začiatkom 19. stor., uprostred sa týči druhý obelisk mesta (Obelisco Flaminio), ktorý priviezol do Ríma cisár Augustus. Stojí tu aj Kostol Santa Maria del Popolo – jeden z najzaujímavejších v Ríme, asi z 11. stor. (vzácne fresky, Caravaggiove obrazy zo 17. stor., renesančná Kaplnka Chigi od Raffaela). Villa Borghese – parkový areál (cca 80 ha) jednej z najkrajších rímskych víl, postavený v r. 1613 - 1616 rodinou Borghese, z ktorej pochádzal pápež Pavol V. a mnohí kardináli, s umelými jazierkami, letohrádkami a záhradnými domčekmi. Súčasťou komplexu je Museo e Galleria Borghese – vzácna umelecká zbierka sôch a obrazov (napr. Tizian, Raffaelo, Caravaggio) kardinála Scipiona Borgheseho, ktorej časť preniesli do Palazzo Borghese, najväčšieho rodinného paláca v Ríme, ďalej Galleria Nazionale d’Arte Moderna (Národná galéria moderného umenia), Museo Etrusco di Villa Giulia s etruskými archeolog. nálezmi zo 6.-4. stor. pred Kr. sústredenými vo vile pápeža Júliusa III., i malá ZOO s opicami a slonmi.
VIA APPIA ANTICA (Stará apijská cesta) – ponúka veľmi zaujímavé pozoruhodnosti. Ulicu začal stavať v r. 312 pred Kr. Appius Claudius ako spojenie do južnej Campagnie, až do Capuy, a okolo r. 190 pred Kr. bola predĺžená až do Brindisi, čím dosiahla celkovú dĺžku cca 580 km. Cestu po bokoch lemujú hroby vyše 20 generácií patricijských rodín. Prvý úsek začína od Karakalových kúpeľov (Terme di Caracalla), ktoré začali stavať za vlády Septimia Severa v r. 206 n. l. a otvorené boli Karakalom v r. 216 s veľkými sálami naraz pre 1 600 ľudí (vane boli z čadiča, žuly a alabastru). Cesta pokračuje za Auréliove hradby cez Bránu sv. Sebastiána (bývalá Porta Appia) z r. 271-276, tu sa začína najslávnejší a najznámejší úsek starej Via Appia s významnými miestami – napr. Kaplnka Quo Vadis na mieste zjavenia Krista svätému Petrovi, najznámejšie rímske podzemné katakomby – staré kresťanské cintoríny, ako sú Katakomby sv. Sebastiána s tromi rímskymi hrobkami, nad ktorými sa od 3. stor. n.l. týči bazilika so svätcovým telom a freskami zo 4. stor., Katakomby sv. Kalixta, ktoré sú najstarším kresťanským cintorínom v Ríme, na ploche 300 x 400 m v štyroch poschodiach bolo zatiaľ preskúmaných asi 20 km chodieb a 170 000 hrobov (zaujímavá je Krypta pápežov 3. stor.), Domicilline katakomby sú najrozsiahlejšie v Ríme, nad ktorými stojí Bazilika sv. Nera a sv. Achillea zo 4. stor. n.l. Oproti Katakombám sv. Sebastiána stojí rozľahlý komplex Maxenciovej vily (4. stor. n.l.), ďalej je cirkus pre 10 000 divákov a najmä hrob Cecílie Metellovej z r. 50 pred Kr. – valcovitá stavba s priemerom 20 m a výškou okolo 11 m.

B. Vatikánsky mestský štát (Svätá stolica):
VATIKÁN (Il Vaticano, Cittá del Vaticano) – cirkevný štát na čele s pápežom (Svätým otcom) – dnes Benediktom XVI., je najmenším štátom sveta (0,44 km2). Sídlom pápežov je len od r. 1378, jeho predchodcom bol Cirkevný štát, ktorý sa začal konštituovať už v 4. storočí. Pred presťahovaním pápežského dvora do Avignonu (1309 - 1377) bol pápežským sídlom Laterán. Na stolci sv. Petra dodnes sedelo 265 pápežov, medzi nimi mnoho mučeníkov a svätcov. Zaujímavosti: Námestie sv. Petra (Piazza San Pietro) – veľkolepé námestie bolo založené pred dostavanou Bazilikou sv. Petra v r. 1656 - 1667, obklopené je štyrmi polkruhovými kolonádami celkom s 284 stĺpmi a 88 piliermi z travertínu. Uprostred stojí 25,5 m vysoký egyptský obelisk vztýčený na tomto mieste v r. 1586. Bazilika sv. Petra – najslávnejší chrám kresťanstva pre 60 000 ľudí je zasvätený apoštolovi sv. Petrovi, prvému rímskemu biskupovi a pápežovi (od r. 33 či 42 do r. 64/67), na mieste jeho ukrižovania za vlády Nera. Neskôr dal cisár Konštantín medzi r. 315 a 349 nad hrobom svätca postaviť veľkolepú baziliku, ktorú začali nanovo prestavovať za pápeža Júliusa II. od r. 1506, stavby 119 m vysokej kupoly sa ujal r. 1546 Michelangelo, dokončená bola po jeho smrti v r. 1588 - 1589 a celá stavba chrámu v r. 1626. Pod kupolou je hlavný oltár s baldachýnom neseným štyrmi točitými stĺpmi a pod ním v krypte (Confessio) sa nachádza hrob sv. Petra, ďalej aj iné krypty s hrobmi pápežov. Významným dielom v interiéri chrámu je napr. slávna mramorová Michelangelova Pieta z r. 1498 - 1500, alebo bronzová socha sv. Petra na pápežskom stolci. Veľmi cenné sú Vatikánske múzeá (Musei Vaticani) – paláce a umelecké zbierky vytvárajú muzeálny komplex mimoriadneho významu, ktoré vznikali už od čias Júliusa II. (1506). Patrí sem napr. veľká obrazáreň Pinacoteca založená Piusom VI. (1775 - 1799), Pio Clementino so zbierkou sôch, Vatikánska knižnica – najstaršia v Európe (kódex Sv. písma, Evanjelium sv. Matúša zo 6. stor.), Raffaelove sály s unikátnymi freskami a Sixtínska kaplnka postavená za pápeža Sixta IV. už v r. 1475 - 1483, ktorá je vzácnou obrazárňou talianskeho renesančného maliarstva 15. a 16. stor. (najmä Michelangelov strop z r. 1508 - 1512 a jeho „Posledný súd“ z r. 1535 - 1541).

Internet: www.comune.roma.it, www.tuttivoliroma.it, www.archeoroma.com, www.rome-museum.com (múzeá), www.vaticanstate.va (Vatikán), http://mv.vatican.va/ (vatikánske múzeá).
– pozn: užitočné info o Taliansku bolo uverejnené v č. 6/2010 na str. 98 nášho časopisu.

(Zmena údajov vyhradená) ING. STANISLAV ŠIMEK
Všeobecné údaje o Taliansku

Názov: Talianska republika, taliansky – Rebubblica Italiana (Italia), anglicky – Italian Republic (Italy), nemecky – Italienische Republik (Italien), česky – Italská republika (Itálie).
Rozloha: 301 338 km2.
Obyvateľstvo: 60 177 550 (jan. 2009), Taliani predstavujú 95 %, zvyšok tvorí niekoľko etnických skupín, pôvodných národností a prisťahovalcov.
Náboženstvo: rímski katolíci 90 %, protestanti (najmä evanjelici), pravoslávni, židia, moslimovia a iní 10 %.
Úradný jazyk: taliančina (italiano), používa sa však množstvo regionálnych jazykov a dialektov.
Správne členenie: 20 oblastí (regioni) a 110 provincií (province).
Hlavné mesto: Roma (Rím) – mesto 2,7 mil. (uvádza sa aj 3,5 mil.), aglomerácia 5,5 mil. obyv.
Oficiálna mena: euro €, 1 EUR = 100 centov; do 28. 2. 2002 talianska líra (ITL) = 100 centésimov.
MPZ automobilov: Taliansko – I; Vatikán – V, predtým SCV (Stato della Citá del Vaticano).
Športová skratka: Taliansko – ITA, Vatikán – VAT
Národná web-doména: Taliansko – .it (.eu), Vatikán – .va

• < Predch.
• Nasl. >