Poznávanie krás Kampánie

Cestovateľský denník

Sme z kategórie tých dovolenkárov, ktorým sa už dávnejšie minul tínedžerský vek, a tak sa zaujímame viac o dovolenky s poznávaním histórie, pamiatok a prírodných krás – doplnené vo voľných chvíľach oddychom na pláži v štýle „dolce far niente“ – sladké ničnerobenie. Zvolili sme teda ako tohtoročnú dovolenku tématický zájazd „Skvosty Kampánie“ s CK SATUR – po dobrých minuloročných skúsenostiach, keď sme s touto cestovkou absolvovali plavbu po Níle s poznávaním najkrajších pamiatok starého Egypta.

Opäť sme zažili jednu peknú, príjemnú a pohodovú dovolenku. Po vybalení kufrov a sprche sme odbehli na pláž – kde sme mali na celý pobyt rezervované slnečníky a ležadlá – okúpali sme sa v mori a „polebedili“ si. Pláž bola výborná, čistá, jemný piesoček ako na Slnečnom pobreží, a voda ešte pri bójach len po pás. Boli sme príjemne prekvapení čistou, priezračnou a teplou vodou v mori.

Na druhý deň už začalo poznávanie. Absolvovali sme návštevu blízkeho okolia – byvoliu farmu s výrobou tej najoriginálnejšej mozarelly, spojenú s ochutnávkou tohto syra a tiež jogurtov z byvolieho mlieka, vínnu pivnicu s obligátnou ochutnávkou „úrody“ z minulých sezón a pohostením miestnymi špecialitami. Potom už nasledovali pamiatky – rozkošná dedinka Agropoli so stredovekým hradom a zrúcaniny antickej Poseidónie.

Na tretí deň sme navštívili Pompeje. Prehliadka bola spojená s výkladom našej sprievodkyne pani Klaudie a videli sme asi najzaujímavejšiu časť tejto zakonzervovanej antiky – na dôkladné vychutnanie si celého (dosiaľ vykopaného) mesta by bolo treba nepomerne viac času... Vidieť dodnes stojace obydlia dávnych obyvateľov Pompejí, ulice, verejné budovy, divadlo, fórum, zachované nástenné maľby, mozaiky, predmety dennej potreby a tiež sádrové odliatky nešťastných obetí výbuchu Vezuvu zanechalo v nás nezabudnuteľné dojmy. Naživo je to vždy iné, ako keď to isté pozeráme v televízii, alebo v knihe. Pri návrate z Pompejí sme mali ešte zastávku v Neapoli, spojenú s krátkou prehliadkou starého mesta. Ochutnali sme tiež originálnu pizzu Margeritu (neapolský vynález) a dali sme si vynikajúcu kávu – skutočne inú, než na akú sme zvyknutí. Ďalší deň nasledoval výlet trajektom zo Salerna na Capri. Počas plavby sme si vychutnali pohľa

dy na malebné amalfiánske pobrežie, kde sa stredoveké strážne veže striedali s osídleniami vo svahu hôr na pobreží, pripomínajúcimi lastovičie hniezda, donedávna prístupnými len z mora. Samotný ostrov Capri je nesmierne krásny – a nesmierne drahý, určený pre inú klientelu. Po vyhliadkovej plavbe loďou okolo ostrova, kde sme obdivovali prírodné krásy a nádherné vily a záhrady, sme sa z prístavu Marina Grande vyviezli lanovkou do mestečka Capri. Tu sme sa poprechádzali rozkošnými uličkami, navštívili Augustove záhrady (bola to v skutočnosti asi len predzáhradka), boli však stade nádherné výhľady. Nakoniec sme si dali pred odchodom trajektu zatiaľ najdrahšie malé pivo v našom živote – jedným slovom, tento nádherný ostrov je určený pre takých, čo sa živia iným spôsobom, než prácou svojich rúk...

Opäť sme boli v antickej Poseidónii, a poobede pri mori. Rozsah vykopávok bol výrazne väčší, než sme predpokladali. Odivovali sme prekrásne a výborne zachované dórske chrámy, staré 2500 rokov, ulice so zrúcaninami obytných domov so zachovanými mozaikovými podlahami, verejné budovy, štadión. Temer sme zmeškali odchod autobusu a tak návštevu múzea sme museli preložiť na ďalší voľný deň.

Posledný výlet nášho programu zahŕňal prehliadku mestečiek na amalfiánskom pobreží – Vietri, kde sme navštívili keramikársku dielňu a Amalfi, kde sme si prezreli pôvabné staré mestečko, nakúpili suveníry – medziiným aj vychýrený likér „limoncello“ – vyrábajú ho priamo tu, zo špeciálnych citrónov veľkosti menšej lopty. Likér je skutočne veľmi chutný a osviežujúci.

Zlatým klincom dňa bol výstup na Vezuv – záverečný úsek pešo po nesmierne prašnej ceste zo sopečného popola. Z okraja krátera boli nádherné výhľady do okolitej krajiny, a tiež dovnútra kráteru v tejto chvíli spiacej sopky, steny ktorého hrali viacerými farbami, spôsobenými rôznymi horninami.

Naostatok sme absolvovali poslednú večeru v hoteli, posledný nocľah a posledné raňajky – hlavne druhá polovica pobytu ubehla nejako rýchlo – a už nasledoval transfer na letisko a návrat do Bratislavy.

A ešte jeden postreh: strava v hoteli (mali sme polpenziu) bola výborná, z kvalitných surovín a v dostatočnom množstve, a najmä podľa zásady, ktorá u nás chýba: všetko z miestnych zdrojov, z najbližšieho okolia.

Ing. Vladimír Plintovič

CESTOVATEĽ 8/2011

• < Predch.
• Nasl. >