Miláno

APERITÍV: Miláno sa mi dlho vyhýbalo, nakoniec som ho predsa len navštívil, ale žiadalo by sa mi ho spoznať ešte lepšie a obehnúť zopár ďalších zaujímavosti. Teraz, keď sa na poznávacie zájazdy už častejšie lieta, ho občas vidím z približne desaťkilometrovej výšky, a verím, že sa do Milána zas čoskoro dostanem. Predovšetkým vďaka skutočnosti, že sa tam (lepšie povedané do neďalekého Bergama), začalo z Bratislavy lietať pravidelne.

PREDJEDLO: Nemôžem nezačať dómom, ktorý som videl a nevidel zároveň. Kostoly majú jednu spoločnú charakteristiku - takmer nikdy ich nemôžete nafotografovať komplexne zo všetkých pohľadov a všetky detaily. Raz sa od nich nedá dostatočne odstúpiť, inokedy nie je prístupný interiér, ale zúfalo pravidelne sa aspoň nejaká ich časť rekonštruuje, no a to nešťastné lešenie so žeriavom rozhodne záberom na príťažlivosti nepridáva. Milánsky dóm je pre zmenu už dlhšie zahalený úplne! A ako je teda možné vidieť ho a nevidieť zároveň? Našťastie púšťajú návštevníkov aspoň na jeho strechu - a aj jej prehliadka rozhodne stojí za to!

HLAVNÝ CHOD: Nielen ja mám pocit, že po skončení "omladzovacej kúry" sa stane na dlhší čas neprekonateľnou milánskou jednotkou. V súčasnosti si časť jeho obdivu privlastňujú predovšetkým dva objekty, ktoré tvoria zbytok tamojšej staromestskej historickej trojkombinácie - okázalo elegantná susedná pasáž Galleria Vittorio Emanuele II. začínajúca sa pred dómom a pomerne nevýrazná, ale o to slávnejšia operná scéna Teatro alla Scala na jej opačnom konci.

ŠPECIALITA: Tou je pravdepodobne da Vinciho Posledná večera v Kostole Santa Maria delle Grazie, teda v refektári susediaceho niekdajšieho dominikánskeho kláštora. Ale pozor! Ak ho chcete vidieť, musíte sa nahlásiť vopred, najlepšie ešte zo Slovenska - a čo najskôr. Ináč je viac isté ako pravdepodobné, že ju kvôli mimoriadnemu záujmu neuvidíte vôbec. Často nepostačuje ani nahlásenie sa dva - tri dni vopred. Ale hodnotnou náhradou budú aj zbierky obrazárne Pinacoteca Ambrosiana (da Vinci, Rafael, Caravaggio, Tizian, Boticelli).

CHUŤOVKA: Miláno je povestné aj svojou "zbierkou" mrakodrapov, od tých najstarších v Európe, a ich často unikátneho výzoru, vo svojej dobe značne extravagantného a dnes výrazne prekonaného, až po špičkové solitéry súčasnosti. V susedstve dnes už päťdesiatročného mrakodrapu Pirelli v tvare čepele noža (32 poschodí, výška 127 m) sa nachádza monumentálna a pozoruhodná budova železničnej stanice. Na 75 rokov vyzerá vynikajúco.

DRINK NA ZÁVER: Odľahčením (najviac pre peňaženku) býva prechádzka Starým mestom. Kým okolie dómu a rušné Corso sú "nebezpečné" iba suvenírovými obchodmi a kaviarňami, na jeho severovýchode začína sa zóna uličiek s absolútnou koncentráciou najznámejších značiek zo sveta módy - aby bolo jasné, že Miláno je v tomto smere v najvyššej top-spoločnosti. No a nekúpte si nejakú handru práve tam!

Text a snímky: FRANTIŠEK MICHLÍK

• < Predch.
• Nasl. >