Týždeň na Sicílii

Všímal som si rôzne typy ľudí. Najmenej spokojní boli tí, ktorí sú „odchovaní“ Egyptom a podobnými krajinami s bufetovými stolmi a ponukami last minute.
Už si príliš zvykli na to, že dovolenka je rozmaznávanie brucha a plno najrôznejších chúťok.

Naopak, veľmi spokojní boli tí, ktorí už niečo precestovali a dobre vedia, že skutočný prepych nie je v tlačení sa pri bufetových stoloch. Okrem iného, samozrejme. Pri stole nás sedelo osem. Spočiatku neznámych ľudí. V priebehu týždňa sa zo servírovanej večere stal príjemný spoločenský obrad, keď sme mali čas sa porozprávať, zblížiť a vychutnať si čaro obsluhy.

Menej spokojní bolí tí, ktorí prišli na Sicíliu kvôli piesočnatým plážam a teplučkému moru. V júni more rozhodne nebolo teplé a počet úplne piesočnatých pláží sa v okolí Catanie, kde sa sústreďujú slovenské ponuky, dal spočítať na prstoch jednej ruky. Pláže sú tu krásne, rozľahlé, no štrkovo-pieskové. Do vody sa vstupuje po štrku s prímesou piesku.

Spokojní boli tí, pre ktorých kúpanie sa v mori nie je absolútnou prioritou. Nakoniec, aj sa okúpali, voda sa postupne zohrievala, aj pokojne prijali štrkovo-piesočnaté pláže. Nakoniec, taká Makarská riviéra, to je predsa samý štrk. A vychutnávali si výhodu poloprázdnych pláží, kde sa dalo nájsť miestečko so súkromím a kde sa ľudia nemuseli tlačiť jeden cez druhého.

Pokiaľ ide o trochu chladnejšiu vodu, mám pocit, že svoje tu zohráva pomerne rýchlo klesajúce dno a blízkosť pevniny. V najužšom bode vznikajú asi rôzne prúdy a tie bránia rýchlejšiemu prehrievaniu sa mora. Na druhej strane, boli dni, keď už more bolo úplne zohriate a vo veľkej horúčave je niekedy aj tak ťažké odhadnúť, čo je dôsledok veľkých teplotných rozdielov a čo je skutočná teplota vody.
Objektívne nepríjemné, a to pre všetkých, boli pŕhlivé medúzy, ktoré sa k brehu dostávali vždy, keď teplota vzduchu stúpla na 40 stupňov. Deti ich vyhadzovali na breh a pláž obyčajne pomerne rýchlo vyčistili.

Menej spokojní boli tí, ktorí si pod pojmom dovolenka predstavujú ležanie. Mali kde ležať, ale ono je to nakoniec otrava, nuda, vtedy je človek sám od seba vždy trochu nespokojný.

Uveličení a nadšení boli tí, ktorí prišli Sicíliu poznávať. Pretože, to nie sú len Syrakúzy, Catania, Messina, úpätie Etny, to je aj letovisko, v ktorom človek trávi dovolenku. To je aj dedina vysoko nad hlavou, ktorá na vás žmurká nočnými svetlami. Tak sa napríklad mnohí, z hotela Kennedy, zoznámili nielen s Taorminou, ale aj dedinkou Forza d´Agro štyristo metrov nad morom, i s ďalšími sicílskymi horskými dedinkami.

Všetky sú napoly vymreté, ale aj napoly živé. Všade žijú hrdí Sicílčania, ktorí ochotne rozprávajú o kráse svojho kraja a pri každej príležitosti zdôrazňujú, že Sicília je autonómna na Ríme a že oni nie sú Taliani, ale Sicílčania.
Kto sú vlastne obyvatelia tohto ostrova? Ťažko nájsť stopy po pôvodných Sikuloch, ale ešte pre 1500 rokmi tu žilo vyše milióna Grékov. Už síce stále viac potláčaných Rimanmi, ale boli tu. Potom prišli Arabi, kresťanský ostrov obracali vyše dvesto rokov na islamskú vieru. Priniesli však vzdelanosť, o akej stredoveká Európa ani nechyrovala. Normani vytlačili Arabov, mali však stále dosť rozumu, aby zachovali náboženskú slobodu a tak ostrov ďalej prekvital. Pomedzi to sa tu usadili obchodníci – Židia, a tak sa postupne formoval Sicílčan. Dodnes je niektorý normansky modrooký, alebo arabsky hnedý. Niektorí majú grécke nosy, iní sú blízki predstavám o Židoch. Všetci spoločne sú to Sicílčania.
Pravdepodobne najpevnejšia súdržnosť sa zrodila počas španielskej nadvlády a násilnej katolizácie. Vtedy sa vraj zrodili aj základy sebaobrannej organizácie – mafie. Samotný výraz mafia sa tu však nepoužíval do konca druhej svetovej vojny a dodnes sa väčšina Sicílčanov tvári, že vami vypovedané takéto slovo jednoducho nepočula.

Keď som si pýtal v reštaurácii špecialitku, určite to boli cestoviny so syrom, keď som chcel niečo sicílske ku káve, dostal som mandľové suché pečivo. Keď som nahliadol do otvorených dverí vetraného domu, uzrel som izby, ktoré by u nás mohli byť tak predizbami. Všetko malé, skromné. Je zrejmé, že Sicília mala vždy veľkých boháčov, tak je tomu všade, kde je veľmi veľa chudákov. Je viac ako isté, že Sicílčan je hrdý, úctivý a chudobný. Platilo to v minulosti a platí to v rámci EÚ a Talianska aj dnes.

Jedno môžem povedať isto. V každej dedinke som mal pocit istoty a bezpečnosti. A všade ma do úžasu privádzala miestna architektúra, schopnosť robiť život krásnym. Spolu s atraktívnymi pamiatkami, nádherným morom a páliacim slnkom, to robí zo Sicílie veľmi dobrú dovolenkovú destináciu.

Odporúčam každému, kto má okrem oddychu rád aj poznanie. A dúfam, že sa na Sicíliu ešte vrátim. Pozrieť si ešte raz to, čo som už videl a pozrieť sa zase aj na niečo nové. Sicília je skutočne zaujímavá.

Ľ. Motyčka

• < Predch.
• Nasl. >