Záhadný Ľvov

Ukrajina je z pohľadu turizmu pre mnohých Európanov málo poznanou krajinou. Aj podľa posledných informácií Svetového ekonomického fóra 2009, zo 133 krajín sveta je Ukrajina na základe zostaveného rebríčka až na 77. mieste (Travel & Tourism Competitiveness Index, TTCI) v rámci konkurencieschopnosti turistického sektora. Pričom podľa kvalitatívnych ukazovateľov a množstva rekreačných zdrojov sa potenciál Ukrajiny hodnotí ako jeden z najlepších v rámci Európy. Rozvoj turistickej sféry je brzdený nedostatkom ponuky kvalitných služieb, ale hlavne nedostatkom ich efektívnej propagácie. V poslednom čase vzniklo množstvo turistických stredísk s bohatou ponukou vhodne spropagovaných služieb. Potenciálny nezáujem  zahraničnej klientely o dané služby je do značnej miery vopred ovplyvnený celkovým imidžom Ukrajiny. Ten je, bohužiaľ, negatívne formovaný nestabilnou súčasnou ekonomickou, politickou a sociálnou situáciou v krajine.

Najväčším mestom západnej Ukrajiny je Ľvov. Je to stredisko výtvarného, hudobného, literárneho a divadelného umenia. Bohatá história, zachovalé exponáty jej názornej ukážky v spojení s rozmanitými kultúrnymi tradíciami, vytvárajú originálny a atraktívny produkt, prostredníctvom ktorého má ukrajinský Ľvov možnosť úspešnej prezentácie pred návštevníkmi z rôznych krajín sveta. Samotný názov mesta mal v minulosti rôzne podoby: od založenia až po súčasnosť sa po ukrajinsky volá Ľviv, Leopolis po latinsky, Leontopolis po grécky, Löwenburg po nemecky, Lwow po poľsky. Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1256. Za zakladateľa Ľvova sa považuje knieža Danylo Haličský, ktorý tu dal v polovici 13. storočia postaviť opevnenie v súčasnosti známe ako Vysoký zámok. V snahe upevniť medzištátne vzťahy, v roku 1248 oženil knieža Danylo svojho syna Leva s princeznou Konstanciou (dcéra uhorského kráľa Belu IV.) a ako svadobný dar im dal mesto Ľvov pomenované podľa syna Leva.

V 14. storočí sa územie Haliče dostáva pod vládu poľského kráľa Kazimíra III. Ľvov ako jej súčasť spadá pod nadvládu Poľska, po rozdelení ktorého (1772) sa Halič stáva súčasťou Rakúska. Začiatkom 20. storočia Ľvov opäť podlieha Poľsku. Od roku 1939 sa územie západnej Ukrajiny, vrátane Ľvova, stáva súčasťou Sovietskeho zväzu a už od roku 1994 súčasťou Ukrajiny.

Mesto Ľvov je často spájané s názvom mesto – múzeum. Je to svojrázny skanzen, kde si každý príde na svoje. Nachádza sa tu okolo 2 000 historických, architektonických a kultúrnych pamätihodností. V roku 1998 bolo historické centrum Ľvova zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Pod ochranou UNESCO sa vo Ľvove nachádza vyše 366 architektonických pamätihodností. Mesto Ľvov bolo vyhlásené za hlavné mesto kultúry Ukrajiny 2009.

Geografická poloha a prírodné bohatstvo územia neraz zaujali pozornosť cudzincov (Nemcov, Maďarov, Litovcov, Rakúšanov, Švédov, Poliakov). Žili tu Arméni, ktorí obchodovali s východom, Tatári, ktorí boli dobrými remeselníkmi. Obchodu sa venovali aj Židia. Po obchodných cestách putovali aj talentovaní stavební majstri. Jednotlivé architektonické komplexy sú výsledkom spojenia ich znalostí a talentu s miestnou kultúrou. Práve preto sú jednotlivé budovy v meste Ľvov originálne, dalo by sa povedať, že sú „ľvovské“. Bohatá história mesta sa odrazila práve v jeho rôznorodej architektúre. V meste je sústredených vyše 50 % architektonických pamätihodností Ukrajiny. Práve preto je centrálna časť mesta vyhlásená za historicko-architektonickú rezerváciu. Nájdeme tu spojenie umeleckých štýlov všetkých historických etáp začínajúc 13. st.: renesancia, barok, gotika, románsky štýl, rokoko, empír a secesia.

V histórii mesta Ľvov má asi najvýznamnejšie postavenie námestie Rynok ako centrum spoločenského, ekonomického a kultúrneho života v priebehu dlhých šiestich storočí. Námestie si zachovalo svoj názov od 14. st. Ten pochádza z nemeckého slova „der ring“, čo znamená kruh. Je postavené podľa princípu centrálnych námestí nemeckých stredovekých miest. Vzniklo podľa najdokonalejších technológií tej doby a je prácou nemeckých remeselníkov a stavbárov. Na architektúre jednotlivých budov sa podieľali rakúski a talianski majstri. Štvorcové námestie je obklopené 44 renesančnými budovami postavenými v 14. st. a na začiatku 17. st. Aj napriek štýlovej podobnosti sú tieto stavby, vďaka svojej vonkajšej výzdobe, rôznorodé. Nájdeme tu palác Bandinelli, kde bola otvorená prvá mestská pošta európskeho typu, palác Korňakta, kde je v súčasnosti umiestnené Ľvovské historické múzeum, je tu aj lekáreň – múzeum, ktorá je v nepretržitej prevádzke viac ako 250 rokov. Každá budova je zaujímavá, má bohatú históriu a určite si zaslúži osobitú pozornosť. V centre námestia sa nachádza radnica. Najstaršia zmienka o mestskej radnici je z roku 1381 ako o drevenej stavbe. Neskôr na jej mieste bola postavená súčasná budova so 65 m vysokou vežou – symbolom mesta, na ktorej boli umiestnené hodiny s priemerom ciferníka 3 m.

Centrálne časti mesta

Zvláštnosťou Ľvova, resp. nejakým prvotným symbolom mesta (viditeľný z diaľky a to v nezávislosti od smeru cesty, ktorou sa k mestu približujeme), je tzv. Zámková hora (400 m n. m.). V 14. - 18. st. tu stál Vysoký zámok, podľa ktorého je samotná hora aj pomenovaná. Zámková hora má aj dnes svoje špecifické poslanie – je na nej umiestnená televízna veža a v komplexe budov aj televízne štúdiá. Na vrchole hory je park a menšie námestie, kde radi chodia nielen mladí Ľvovčania. Z tohto miesta je prekrásny pohľad na mesto a jeho široké okolie. Najstaršou kamennou stavbou je kostol sv. Mikuláša (1292), neďaleko ktorého sa nachádza gotický chrám Jana Krstiteľa (1260). Obidve stavby nesú črty dávnoruského štýlu. Približne v roku 1360 bola postavená latinská katedrála. Jej výstavba trvala takmer 100 rokov. Je spojením architektonických čŕt gotiky, renesancie a baroka.

V druhej polovici 14. st. bol v meste postavený Arménsky chrám ovplyvnený arménskymi tradíciami, románsko-gotickou architektúrou západnej Európy a staroruskou haličskou architektúrou. Renesančná doba je reprezentovaná komplexom Uspenského kostola (pozostáva z troch stavieb – veže, kostola a zvonice) a taktiež kaplnkou Kampianiv (rok 1619) a Bojimiv (1609 - 1617). Komplex pravoslávneho Uspenského kostola je pamiatkou európskeho a svetového významu, predstavoval centrum ukrajinského duchovného života počas celého stredoveku. Za prvú barokovú stavbu v meste je považovaný jezuitský kostol (1610 - 1630), ktorý bol postavený talianskym stavbárom Jacomom Brianom podľa vzoru rímskeho kostola Il Jesu. V rokoch 1643 - 1644 bol postavený Pjatnický kostol s unikátnou pamiatkou ukrajinského umenia – ikonostasom so 70 ikonami vytvorenými spoločnou prácou maliarov a rezbárov. Predstaviteľom renesančnej architektúry 17. st. je fortifikačný komplex Bernandynského kláštora. Významnými pamiatkami neskorého baroka z obdobia 18. st. sú grécko-katolícky chrám sv. Jura a Dominikánsky chrám. Klasicistický štýl je reprezentovaný Vedeckou knižnicou a Prírodovedeckým múzeom. Budova neorenesančného Divadla opery sa neraz porovnávala s pražským a viedenským divadlom. Názornú ukážku dekoratívnych empírových reliéfov nájdeme na budovách nachádzajúcich sa na ulici Arménskej (napr. fríza so znameniami zverokruhu). Medzi eklektické stavby patrí hlavná budova Ľvovskej národnej univerzity im. I. Franka a Divadlo opery a baletu im. S. Krušelnyckej. Francúzsku neorenesanciu konca 19. st. predstavuje palác grófov Potockých.

V meste sa nachádza okolo 60 múzeí a 10 galérií. V známom Národnom múzeu je umiestnená kolekcia ukrajinského ikonopisu, považovaná za najväčšiu na svete. Prechádzajúc sa ulicami Ľvova často natrafíme na nemé tváre známych, resp. menej známych, veselých a smutných „osôb“, ktoré akoby sa zastavili v čase a priestore. S odvážnym vojakom Švejkom si môžeme posedieť v útulnej Viedenskej kaviarni. Pri Dominikánskej katedrále sa môžeme inšpirovať tajomnou postavou talentovaného maliara Nikifora.

Okrasou mesta sú rekreačné parkové zóny s osobitou históriou. Najstarším z nich je park im. I. Franka. Prehliadku mesta je možné realizovať aj za pomoci na Ukrajine prvého mestského vlaku, ktorý je atraktívnym pre miestnych obyvateľov aj pre návštevníkov mesta. Maximálne 56 záujemcov môže jednorazovo využiť ponuku mestskej exkurzie a získať zaujímavý výklad v niekoľkých cudzích jazykoch.

Každý rok sa v meste koná viac ako 100 festivalov a 20 medzinárodných výstav a jarmokov (najvýznamnejším je Investičný jarmok v rámci Medzinárodného ekonomického fóra v otázkach prihraničnej spolupráce). Jednotlivé podujatia tohto druhu zvyšujú popularitu regiónu ako významného hospodárskeho centra Európy. Každoročne, počas 30 rokov, sa tu koná medzinárodný festival Virtuózi, Medzinárodný etnický festival, uskutočňuje sa tu Týždeň aktuálneho umenia, Medzinárodný festival Jazz Bez, Medzinárodné turistické fórum atď.

V súčasnej dobe je v danom regióne turistický sektor jednou z priorít. Mesto ročne navštívi vyše 400 tis. turistov. Za posledné dva roky sa zaznamenal 30 - 40 % nárast počtu turistov. V priebehu ostatných troch rokov sa desaťnásobne zvýšilo financovanie turistických podnikov z prostriedkov miestneho rozpočtu. Podľa posledných štatistických údajov je hlavným dôvodom návštevy mesta voľný čas a odpočinok (93,3 %). Prevládajú domáci návštevníci z oblasti východnej Ukrajiny, Kyjeva, Odesy. V štruktúre zahraničných návštevníkov (30 %) majú dominantné postavenie Poliaci, ďalej sú to Nemci, Bielorusi, Američania a Rusi. Poliaci tu prichádzajú poväčšine s vlastným sprievodcom, na vlastnom autobuse, so svojou stravou. Nemci a Angličania cestujú spravidla individuálne.

Ľvov je najkrajším mestom Ukrajiny. Je známe, že takmer každý diamant býva osadený do prsteňa. Aj Ľvov má okolo seba celý rad pozoruhodností, ktoré by bolo priam hriechom nenavštíviť a nevidieť. Východne od Ľvova sa nachádza Oleský zámok – významná pamiatka architektúry a histórie 13. - 18. st. Neďaleko mesta Brody prechádzala v roku 1918 štátna hranica medzi Rakúsko-Uhorskom a Ruskom. Kráľovské mesto Žovkva je jedinou ukážkou zachovalého renesančného fortifikačného mesta Ukrajiny. Unikátna pamiatka prírody, 17-metrový kameň, ako zvyšok morského rífu (25 mil. rokov), sa nachádza v obci Pidkamiň. Jednou z najkrajších európskych ukážok spojenia renesančného paláca a baštových opevnení je Pidhorecký zámok. Známym solivarským (17.st.), neskôr naftovým centrom bolo mesto Boryslav. Skalné fortifikačné mesto Tustaň je prírodnou a archeologickou pamiatkou z obdobia 9. st. Počas celého roka je v regióne bohatá ponuka tzv. aktívneho oddychu. Jedným z najlepších lyžiarskych stredísk Ukrajiny je Slavske.

Len 70 km od Ľvova sa nachádza ukrajinsko-poľský hraničný prechod. Územie je bohaté na balneologické zdroje, z 8 typov minerálnych vôd Ukrajiny sa 7 nachádza na území Ľvovskej oblasti. Najväčším kúpeľným centrom je Moršyn a Truskavec, ktorý je aj najkrajším balneologickým centrom v rámci Ukrajiny. Jeho liečivé vlastnosti ho zaraďujú medzi známe európske kúpeľné strediská ako Baden-Baden a Karlove Vary.