Na vlnách Čierneho mora

Slnečné pobrežie
Lietadlo nás unášalo čarovným svetom mračien, ktorý sa postupne zahaľoval do červených a fialových odtieňov. Kdesi pod nami sa rozprestierali farebné lúky a malé domčeky, porozhadzované po celej krajine. Okolo nás viseli vzdušné zámky a bizarné tvory, pripomínajúce skôr rozprávku... divotvorná krajina snov, utkaná z lúčov a dúhových kvapôčok vody. Onedlho sa tento čarovný svet ponoril do roztrblietanej noci. Pod nami sa rozvaľovali hviezdokopy pouličných lámp, kdesi uprostred plávali ostrovy utkané z pary, a nad tým všetkým žiarili osamelé hviezdy s mesiacom... Len nepríjemný tlak v ušiach nás privádzal z fantázie do skutočnej reality. Napodiv ako vhodný liek sa ukázalo občerstvenie v podobe šunky, kuracieho mäsa a zeleniny a neskôr šťavnatý cukrík... ale to sme sa už bezpečne dotýkali kolesami pevnej zeme.
Asi hodinová cesta nočnou krajinou v autobuse nás priviedla do malého rodinného hotela Ilka. Tam už čakala energická srdečná pani rovnakého mena, ktorá nás ubytovala v jednoducho ale útulne zariadených izbách s kúpeľňou a vôňou čerstvého dreva, z ktorého bol vyrobený nábytok. Spánok v mäkučkej posteli nás oslobodil od únavy celodenného cestovania.
Ráno sa ohlásilo zvonivým slnečným smiechom so štipkou sviežeho morského vánku. Ešte ospalí sme sa vykotúľali do susedného hotela Bora Bora na raňajky. Ligot, hojdajúci sa v bazéne, nás upozorňoval na naliehavú túžbu čo najskôr ochutnať neďaleké pobrežie. Ale predtým sme sa nechali zlákať švédskym stolom, plným dobrôt, z ktorých najviac príjemne prekvapil mäkký bulharský syr, sladké plnené pečivo, či med prenikavej chuti. A ako dezert nechýbalo ovocie – cukrový melón a broskyňa.
Po takých náročných raňajkách bolo ťažké urobiť čo len krok, ale nakoniec sme to zvládli. Chodník nás zaviedol pomedzi hotely na začiatok promenády. Atmosféra Slnečného pobrežia sa líši od prímorských mestečiek, na ktoré sme boli dovtedy zvyknutí. Zlatistý piesok pobrežia lemovaný cestou plnou turistov narážal na malé krajinky, vytvorené zo skalnatých útvarov a vodopádov, určené minigolfistom alebo plážové bary, z ktorých sa šírila hudba a dobrá pohoda. Na pláži nechýbali vodné banány, padáky, skútre, člny, samozrejme, slnečníky s ležadlami a dokonca aj jazda na koni. A to všetko v tieni honosných hotelov, postavených v najrozličnejších štýloch. Prepych pripomínal tak trochu arabský svet...
Nakoniec sa nám podarilo nájsť úzky pás pláže, kde sme si mohli rozprestrieť deku a skočiť do príjemne chladivej vody. Napodiv mraky, ktoré sa preháňali oblohou, farbili more svojím tieňom skutočne do čierna. Vlny sa príjemne hrali okolo nás, a hoci vďaka menšej slanosti nás neuniesli s takou ľahkosťou ako v krajinách Stredomoria, nevadilo nám to. Dali sme sa do skúmania podmorského sveta, ktorý v sebe ukrýval mušle, zapadnuté v piesku, malé šantiace rybičky a priehľadné medúzy, ladne sa vznášajúce vo vodnom priestore.
Vysoké slnko a hlad nás zahnal do nášho hotela Ilka, kde sme si mohli kúpiť obedové menu, alebo si vybrať špecialitu na objednávku. V každom prípade jedlo bolo pripravené po domácky, chutne a lacnejšie, než v ktoromkoľvek inom hoteli. Po dobrom jedle sa žiada dobré vínko, a tak sme sa vybrali do neďalekého supermarketu. Objavili sme lahodný Cabernet Savignon z južného Bulharska s krásnou komplexnou chuťou zaliatou slnkom a mliečny nápoj, ktorý, ako sa neskôr ukázalo, bola typická bulharská studená polievka z kyslého mlieka, uhoriek a kôpru – tarator. (Veľmi zdravá a chutná – dodnes si ju pripravujem doma, keďže na Slovensku sa v obchodoch, žiaľ, nedá zohnať.)
Po dobrom obede a oddychu prišiel morský a slnečný kúpeľ vhod. Večer nás už ale lákalo dobrodružstvo na promenáde. A ani hlad nenechával na seba čakať. Dali sme sa zlákať hneď prvým stánkom s veľkými zemiakmi pečenými v pahrebe. Predavač priamo pred nami rozmiešal vidličkou vnútro zemiakov s cesnakovým maslom a naplnil zeleninou, dresingom z kyslej smotany, kyslých uhoriek, kôpru a cesnaku, a to všetko posypal fialovou cibuľou a syrom. Ešte dnes sa mi zbiehajú slinky... Ako dezert sme si v ďalšom stánku kúpili zmrzlinu. Prekvapilo nás, že sa predávala na váhu, a tak namiesto klasických dvoch kôpok, pred nami stál sladký asi pol kilogramový problém. Našťastie, nesmierne chutný. Bulharská zmrzlina je v podstate hustý zamrznutý krém, v ktorom nájdete množstvo orieškov, griláže, želé, zhluky čokolády, či kúsky sušeného ovocia… Zážitok, ktorý som našla, žiaľ, len v Bulharsku.
Po zvládnutí dobrôt sme sa vydali na objavnú cestu, ktorá lemovala nekonečné 8 km dlhé pobrežie… Míňali nás usmievaví muži v drožkách, elektrický vláčik a turisti, zastavujúci sa v záplave stánkov s občerstvením, šatami, suvenírmi, šperkmi či drobnosťami, ktoré spríjemňujú dovolenku. Ak ste mali chuť na steak, či prasiatko pečené nad pahrebou, stačilo si vybrať z množstva podnikov, ktoré pripomínali pirátske lode, zámky, či príbytky v Tichomorí. Postupne sme míňali bary, obchodíky, pouličných umelcov a množstvo atrakcií, od strašidelného domu cez šmýkačky, malý lunapark, bubliny, v ktorých sa deti preháňali nad bazénom, až po adrenalínovú mechanickú ruku, v ktorej prežívate zrýchlenie v rôznych polohách, alebo zvláštnu podobu malého bungee jumpingu, ktorý pripomínal prak, postavený smerom do neba... Nakoniec sme dali prednosť loďke, poháňanej elektrickým motorom, v ktorej na sekundu môžete zažiť voľný pád. Mestečko sa pomaly zahaľovalo do farebných svetiel noci a uvoľnenej atmosféry dovolenkárov. Unavení sme sa vracali do našej útulnej izbičky, odolávajúc ďalším lákadlám.

Nesebar
Autobus nás unášal dlhou úzkou šijou, ktorá spája starobylé mestečko Nesebar s pevninou. Minuli sme drevený veterný mlyn a hneď na to sme sa ocitli v prístave, kde sa hojdali malé plachetnice a výletná drevená loď. Naša exkurzia do histórie začala na schodoch, ktoré viedli z prístavu do centra. Tam bola naša prvá zastávka, v chráme zo XIV. storočia. Kedysi mal vítať lode pred vplávaním do prístavu, dnes je z neho impozantná zrúcanina, týčiaca sa nad strmým brehom mora. Nemohli sme odtrhnúť oči od červeno-bielej mozaikovitej fasády s oblúkmi, výklenkami a plastickými kamennými či keramickými ozdobami, čo je typické pre väčšinu chrámov, nachádzajúcich sa na území Nesebaru. Ale to sme sa dozvedeli až o pár krokov ďalej, pri jednom z najzachovalejších kostolov, postavenom v XIII. storočí, taktiež z bieleho kameňa a červených tehál. Kontrast červenej a bielej, spolu so strakatosťou keramických roziet, svastiky z tehál a iných dekoračných ornamentov, vytváral neopakovateľný efekt. Naša prehliadka pokračovala ešte ďalšími chrámami od V. až do XIX. storočia, z ktorého pochádza úplne zachovalý kostol Svätej Bohorodice s nádhernou vnútornou výzdobou. Pre krátkosť času nebolo možné prezrieť si všetky pamiatky, medzi inými aj pevnosť z čias Ríma, pozostatky rímskych kúpeľov, turecké kúpele, či múzeum s artefaktmi 4000 rokov starými, ktoré sa našli na území Nesebaru. V prístave nás už totiž čakala loď Nija. Rozpálenú kamennú dlažbu asi na hodinu vystriedala hojdajúca sa paluba. Okružnú plavbu okolo očarujúceho polostrova, podmaľovanú melódiami od Elvisa Presleyho, nám spríjemnili ďaleké kontúry šantiacich delfínov.
Po návrate na pevnú zem nás už čakali malebné úzke uličky, obklopené nevšednými domami z XVIII. až XIX. storočia. Chvíľkami sme mali pocit, akoby sa nás chceli dotknúť svojimi drevenými nadstavbami, ktoré trčali z kamenných múrov a vytvárali oblúk nad úzkym chodníkom. Okná protiľahlých domov, ktoré nás nemo pozorovali, boli na niektorých miestach vzdialené od seba len niekoľko desiatok centimetrov. Na strechách sedeli čajky a zdravili nás svojím krikom. A pod týmto nevšedným dáždnikom sedeli domáci a ponúkali rôzne suveníry, knižky, šperky, ale aj šaty alebo obrazy. A, samozrejme, nechýbali rôzne lahôdky, med a víno. Občerstvenie sme nakoniec našli v jednej z mnohých reštaurácií a barov, ktoré vás prichýlia, ak už nevládzete absorbovať všetku tú nádheru, ktorá na vás útočí z každého kúta. S vynikajúcim jedlom sme vychutnávali výhľad na more a tiež pohľad na pozostatky baziliky Svätej Bohorodice či veže, ktorá bola kedysi súčasťou opevnenia.
Späť do hotela sme sa nechali doviesť kyvadlovou dopravou, keďže nás premohla únava z náročného ale naplno prežitého dňa.

Výlet loďou
Neodolali sme pokušeniu vrátiť sa znovu na výletnú loď Nija a zažiť na vlastnej koži morskú party. Jej drevený trup so sťažňami, na ktorých viseli imitácie plachiet a kôš s pirátom, nás už čakali v prístave asi hodinku cesty od Slnečného pobrežia. Dobrodružstvo mohlo začať. Na stoloch nechýbali rôzne pochutiny, sladkosti, nealkoholické nápoje, pivo, rakija a iný tvrdý alkohol. Na moje prekvapenie, víno som si musela vypýtať, keďže bulharská posádka ho mala pripravené až po obede, a zrejme sa nestretli s človekom, ktorý pivo a tvrdý alkohol naozaj nemusí... zato k úplnému vychutnaniu plavby a vĺn je dobré využiť všetky zmysly, nevynímajúc chuťové poháriky, a to krvavým mokom, plným slnka a trpkosti. Bulharské vína sú naozaj veľmi lahodné.
Krajina a breh sa časom menili, okolo nás plávali medúzy a čajky, škoda, že delfíny zostali kdesi v diaľke. Pred nami sa rozprestrel pompézny hotel, tiahnuci sa do neuveriteľnej šírky. Ale to už bol čas obeda a kapitán zakotvil loď. Zatiaľ čo posádka pripravovala grilované ryby a fašírky, zemiakovú kašu a zeleninový šalát, návštevníci sa vyzliekli do plaviek a skákali cez palubu. Osvieženie v mori padlo vhod aj nám. Za nejaký čas sa už cez vlny šírila lákavá vôňa, a tak sme si sadli k stolom a začalo sa podávať jedlo. Grilované ryby so šalátom na palube lode a s pohárikom dobrého vína, to je zážitok, ktorý si nenechajte ujsť.
Kapitán zdvihol kotvy a plavba uprostred dobrej zábavy a hudby pokračovala. Nechýbal tanec a rozhovory, všetko sa zlialo do ľahkého a príjemného omamného oparu. A cesta domov sa skrátila na pár nejasných okamihov...

Aquaparky
Po Slnečnom pobreží pravidelne premávajú autobusy, ktoré zadarmo zvážajú návštevníkov do dvoch aquaparkov – Action aquapark Sunny beach a Aquapark Nesebar. Stačí si kúpiť celodenný lístok v cestovke, alebo rovno nasadnúť na autobus a kúpiť si vstupenku na mieste, cena je rovnaká – 30 leva pre dospelých a 16 pre deti. Nevedeli sme sa rozhodnúť, a tak sme si vyskúšali obidva aquaparky.
Ako prvý sme navštívili aquapark Nesebar. Hneď pri vstupe sme dostali náramky, ktoré bolo možné nabiť akoukoľvek zvolenou finančnou čiastkou a používať ako peňaženku. Občerstvenie v baroch, rozosiatych po celom parku a jedlo v reštaurácii či rýchlom občerstvení, prišli vhod. Vyskúšali sme všetky atrakcie pre náročných. Šmýkačky z 22-metrovej výšky boli na prvý pohľad len pre odvážlivcov a trvalo chvíľku, kým ste premohli prvotný strach. Ale jazda na nich nedávala až taký pôžitok a pristátie bolo dosť tvrdé. Naopak „U rampa“, spojená so skoro až voľným pádom, bola porovnateľná s pocitmi, ktoré môžete zažiť na veľkej horskej dráhe. Nemohli sme sa jej nasýtiť. Ešte nás zaujali tobogany, v ktorých sme si vychutnali cestu akoby kozmickým priestorom, videnú vo filme Vesmírna Odysea 2001. Čiernu tmu pretínali len pruhy svetiel z hviezd a nečakaných útvarov...
Aquapark Action Sunny Beach je rozlohou síce oveľa väčší, ale menej navštevovanejší. Na atrakcie sme nečakali tak dlho ako v Nesebare, ale prekvapilo nás málo nafukovačiek a systém, ktorý nás nútil platiť v hotovosti. Najvyššie šmýkačky mali výšku 18 metrov, ale jazda na nich bola príjemnejšia ako z najvyšších toboganov v Nesebare. Našli sme aj čierny tobogan s pomerne rýchlou a dlhšou jazdou, len škoda, že chýbali farebné pruhy svetiel. Viac než príjemná bola aj kaskáda skokov na nafukovačke, ale „U rampu“ nám to nenahradilo. Pre malé deti s rodičmi sme tu našli veľa zaujímavých ostrovov s nádhernými sochami zvierat, ktoré pokojne stáli v bazénoch, spleť tobogánov, vytvárajúcich džungľu s vodopádmi a palmami alebo rôzne animácie a súťaže.
A výsledok? Pre tých, čo nemajú radi čakanie a majú malé deti, je ako stvorený aquapark na Slnečnom pobreží, aquapark v Nesebare by som pre zmenu odporúčala väčším labužníkom.

Rozlúčka
Nakoniec vždy príde posledný deň. A stalo sa to aj nám. Nezostávalo nám iba sa pobaliť a odovzdať izbu. Čakalo nás už len posedenie pred cestou s Ilkou, majiteľkou hotela, ktorá sa s nami srdečne rozlúčila prípitkom na jej účet. Onedlho prišiel autobus, ktorý nás zaviezol na letisko. A tak sme uprostred krídel nad zhasínajúcimi oblakmi opúšťali Bulharsko a vracali sa domov...

ALICA KOVÁČOVÁ

• < Predch.
• Nasl. >