Európa
Bulharsko s CK Globtour
- Prečítané: 605x
V polovici júna je tomu práve rok, ako som bol s CK Globtour na nesmierne zaujímavej infoceste po Bulharsku. A s odstupom času som si pozeral vlastné fotografie.
Niečo iné človek vníma bezprostredne po ceste, niečo iné neskôr, keď má za sebou rôzne iné cesty. Tie dojmy, ktoré pretrvajú, tie sú azda najsilnejšie a najdôležitejšie.
Využitie národných tradícií
Historici by hádam vedeli porozprávať o tom, v akom období sa mohol zrodiť tanec po žeravých uhlíkoch. Z hľadiska potrieb praktického cestovného ruchu je však dôležité najmä to, že zvyk pretrváva a že sa stal súčasťou turistických atrakcií. Týka sa to najmä hostí, ktorí sú ubytovaní v oblasti Burgasu. Odtiaľ je do hôr, kde sa zvyk zachoval, pomerne blízko.
Všeličo som v tejto súvislosti už napísal, aj spomienku na dokumentárny film, kde odborník vysvetľoval, že chodidlo sa dotýka horúcich uhlíkov len na zlomok sekundy a tak sa nestačí popáliť. Stačí zachovať rytmus nôh, nezaváhať a nič sa nemôže stať.
Veril som tomu do chvíle, kým som večer aj s fotoaparátom nestál pri žeravom ohnisku a nečakal na tanec. Budúci tanečník si uhlíky uvážlivo a rovnomerne rozhraboval. Bosými nohami pritom stál v horúcej pahrebe. Neprešľapoval, nesnažil sa rytmicky dvíhať nohy. Len tak tam stál. Potom pár uhlíkov jemne odkopol smerom k nám divákom, na čo sa jeden hosť trochu naštval, lebo hneď mal v nohaviciach prepálenú dieru.
Roky vyzývam múdrych vedcov, aby mi niečo takéto vysvetlili. Zatiaľ ostávam len s úctou stáť. A ešte aj ten pán s prepálenou nohavicou si po chvíli uvedomil, že získal vzácny suvenír.
Zámerne vyberám z archívu dve fotografie. Oheň, ako vyzeral bez použitia blesku / Bulharsko – C - 34/ a detailný záber nôh chodidla nášho tanečníka. / Bulharsko B – 149 /
Avšak, ešte som načatú tému neuzavrel. Nikde inde som sa nestretol s takou koncentráciou remesiel v rámci turistických atrakcií. Nestačí chodenie po ohni, na jednom mieste sa aj hrnce na kruhu robia, aj pokrovce tkajú, aj rezbár mení kus dreva na umelecké dielo. Ešte aj ovečky sú tu, aj nostalgia bulharskej dediny a samozrejme, turistický biznis. Viem, že ide o divadielko pre turistov, ale je pekne a pôsobivo urobené. Nakoniec, čoby nie. Využívanie tradícií vedia v Bulharsku rozpracovať závideniahodným spôsobom. A z archívu som vybral fotku rezbára. / Bulharsko A – 059 /
Pri tejto príležitosti musím ešte letmo pripomenúť Nesebar. Nádherné mestečko, ktoré je dnes už vlastne súčasťou Slnečného Pobrežia. V malej bočnej uličke, tam kde som bol jediný „turista“, ma prekvapila úplne neturistická scenéria. Dôkaz o tom, že aj tam, kde je viac dovolenkárov ako domácich, ešte žijú aj celkom obyčajní Bulhari. / foto Bulharsko C - 67 /
Vynikajúce reštaurácie
Ešte dlho budem s úsmevom spomínať, ako ma v Primorsku zaskočila cena kávy. Nechal som tam celého leva, teda približne 20 Sk. Dodatočne mi došlo, že účet bol na 40 stotiniek, teda 8 Sk, a ja som to zaokrúhlil 12 - korunovým prepitným. S nízkymi cenami som sa stretol aj v Slnečnom Pobreží, alebo nakoniec aj na Zlatých Pieskoch. Platilo základné pravidlo. Väčšie letovisko prinášalo vyššie ceny. Avšak s tým, že čo vo svete stálo povedzme 7 eur, to v Bulharsku 7 leva. Teda zhruba polovicu.
Netuším, čo s cenami pre nás urobí rast hodnoty koruny a pokles hodnoty eura. Viem, že pribúda DPH. Veď, Bulharsko je už predsa súčasťou EÚ a tak sa pravidlá zjednocujú. Celkový rast cien má byť vraj približne 10 %.
V každom prípade sa oplatí vybrať si niektorú z vynikajúcich reštaurácií. Čo pre mňa znamená vôňu opekaného mäsa a veľké ražne. Patrí to k dovolenkovej atmosfére. A je zrejmé, že Bulhari majú svoju prácu radi. Nie všade sa na človeka kuchár usmeje. / Bulharsko – A – 041./
Čo ako sa snažím, nepodarilo sa mi spomenúť si na zlé jedlo, zlú obsluhu, oklamané porcie. Viem, že nikde nie je všetko ideálne. No, ja som negatívny príklad fakt nenašiel.
Nezabúdajme na more
Je úplne jasné, že do Bulharska sa chodí kvôli moru. A tí, ktorí spomínajú na rôzne nedostatky z minulosti, sa nestačia čudovať. Čudovať sa nestačím aj ja. Ba, svoje problémy má aj cestovka. Uverejní napríklad fotografiu hotela s krásnym výhľadom na more. Urobenú vlani. Tohto roku je tam už o pár hotelov viac a na piesočnatej pláži sú už atrakcie, bazény, kaviarne.
Pláže sú udržiavané a veľké úsilie dovolenkárov znečistiť ich, sa obyčajne končí neúspešne. Najmä vo veľkých letoviskách si človek naplno uvedomí výraznú zmenu k lepšiemu. Zmenu, ktorá Bulharsko aj po tejto stránke priviedla k tomu, že je to porovnateľná a v ničom nezaostávajúca krajina cestovného ruchu.
Všetky pláže sú piesočnaté, dno klesá zväčša pomaly, na svoje si teda prídu rodiny s deťmi. Vyskúšal som teplotu mora v polovici júna. Podľa mňa už bolo príjemné a teplota vody sa zvyšovala zo dňa na deň.
V malých letoviskách sú ešte pláže romantické, niekde sa dokonca ťahajú aj sto metrov od brehu. V podobe piesočnatých dún, po ktorých sa dá, napríklad, preháňať na štvorkolkách. Bulharsko B – 171 /Bazény sú obyčajne budované tak, aby ich lemovali ležadlá a aby tam boli nejaké denné bary a bufety. / Bulharsko B – 101 / Konzumáciou v nich sa platí za užívanie bazénov. Po pár metroch piesočnatej pláže je zase more. Nikde inde som sa nestretol s tým, aby boli bazény budované ako súčasť plážových služieb na brehu mora.
V mnohých letoviská sa pri mori odohráva aj večerný a nočný život. To sa dovolenkárom páči. More majú stále na dohľad. A kvôli nemu predsa cestovali.
Vyberieme si Rumunsko?
Ceny ubytovania sú v Rumunsku porovnateľné s tým, čo ponúka Bulharsko. CK Globtour prišla s novinkou, ktorá stojí za povšimnutie. Lieta sa nielen do Burgasu, ale aj do Varny. A z letiska vo Varne vyrazí počas sezóny autobus smerom k rumunským hraniciam. Transfer nie je neprimerane náročný. Je to dobrý kompromis. O Rumunsko už síce je záujem, no nie taký, aby sa naplnilo celé lietadlo. Takto Globtour umožňuje cestovať do Rumunska aj záujemcom o leteckú dovolenku.
Ktovie, ako sa Rumunsko uchytí na slovenskom trhu? Možno ho čaká osud Bulharska. Aj tu museli prísť najskôr Nemci, Briti, Švédi a až potom sme váhavo Bulharsku uverili aj my. Čosi podobné môžeme pozorovať aj s Rumunmi. Stále viac ľudí sa však na Rumunsko pýtalo. Takže, nech sa páči, ponuka tu je. Treba ju využiť.
Ľ. MOTYČKA















Krajiny