Premeny Bulharska

Autobusom popri pobreží Čierneho mora

V autobuse nás bolo vyše štyridsať. Predajcov Bulharska zo Slovenska i Čiech, zástupcov CK Globtour, čo je cestovka so známou a overenou značkou a pôsobí tak na Slovensku ako aj v Čechách. No a medzi nimi som bol ešte aj ja. S dobrým úmyslom uvidieť, podľa možností väčšinu ponúkaných hotelov, kde-tu aj izbu, no najmä pripomenúť si vývoj Bulharska po troch rokoch. Pretože, už toľko času prešlo od mojej poslednej návštevy tejto krajiny a všetci ma upozorňujú, že na rozvíjajúce sa pobrežie Čierneho mora je to pridlhý čas.
Bol som rád, že autobus nás z Burgasu viezol čo najjužnejšie. Skončili sme Kitene, asi poslednom väčšom letovisku pred tureckými hranicami. Odtiaľ viedla na druhý deň cesta do Primorska, mestečka, ktoré je už takmer spojené s Kitenom. Pohľadom sme sa iba dotkli čarovného Sozopolu či romantických člnov na riečke Ropotamo, kam hojne prichádzajú výletníci, a cez Pomorie sme pokračovali na Slnečné pobrežie a Zlaté piesky. Samozrejme, nezabúdajúc na menšie letoviská, kde má Globtour svoje kapacity.

Prvý silný dojem – nizučké ceny

To slovo – nizučké, nevolím náhodou. Pivo okolo leva – teda 20 korún. Za kávu odo mňa pýtali 40 stotiniek, približne 8 korún, a mňa to tak vyviedlo z miery, že som tam nechal celý jeden leva. Usmievala sa na mňa reklama, že čevabčiči stojí len jeden leva. Boli tam aj neskúsení slovenskí dovolenkári, ktorí sa obávali objednať si to. Keď je to také hrozne lacné! Obchody plné potravín, reštaurácie plné usmievavých čašníkov a ceny pre nás naozaj nepochopiteľne nízke.

Len pozor! Toto vo zvýšenej miere platilo v Kitene a Primorsku. Tu je výstavba zatiaľ najmenej rozvinutá, staré zariadenia sú zväčša zrekonštruované, no človek cíti aj pretrvávajúce problémy Bulharska. Niekde medzi stromami je ešte divoká skládka odpadu, inde sa prepadáva chodník, je to jednoducho chudobný a zaostalejší juh.

Práve tu som si vybral dovolenkový hotel. Ten v ktorom sme spali. KOOP. V neveľmi udržiavanom, ale predsa len parku. Hotel je vynovený a pred našimi očami robotníci v zadumanom tempe dokončovali bazén a robili terénne úpravy. Čo Paľa Gašparíka, šéfa CK Globtour, vôbec netešilo. Doslova o päť dní mali prísť prví slovenskí dovolenkári a nikto neveril, že bazén bude načas hotový. Napriek sebaistému ubezpečovaniu riaditeľa hotela.

Ľudia inak milí, snaživí. Bufetové raňajky boli primerané nízkej cene, no dalo sa pri nich aj prejedať. Piesočnatá pláž sa začínala stánkom s českými nápismi. Pri troche skromnosti sa štvorčlenná rodina s deťmi naobeduje na pláži za 10-20 leva.

Príjemne ma prekvapilo aj Primorsko. Má stále svoje muchy istého zaostávania, no pred tromi rokmi som si ho zapamätal ako korzo s hrdzavými železnými búdami. Korzo bolo teraz plné obchodíkov, stánkov, a ak niekde nejaká hrdza aj bola, schovávala sa za množstvom tovaru. Tovar je určený prevažne dovolenkárom, no keďže Kiten a Primorsko navštevujú sporovlivejší klienti, všade sa na vás usmieva čeština. Málo je tu zlatníctiev, viac obchodov s potravinami.

V Primorsku zažil Paľo Gašparík veľké prekvapenie. Vlani nakontrahoval príjemný rodinný hotel Meteora. Aj v ňom práve spokojne dovolenkovali dvaja Slováci v dôchodkovom veku.

„V tom kempingu, tam za zálivom, čo z neho ostali len trosky, sme boli v Primorsku pred 34 rokmi,“ spomínal si dôchodca – inak z Očovej, a na ochutnanie nalial trošku barackovice a trošku rožovky. (Ražná pálenka domácej výroby). „Prišli sme si zaspomínať na mladosť.“

Tento hotelík stál vlani na peknej lúke, asi 200 metrov od mora a rozľahlej piesočnatej pláže. Na tom istom mieste je dnes zo 10 dokončených a zo desať rozostavaných hotelov. Neuveriteľné tempo. A to sa pritom stavebné práce musia podľa zákona v polovici júna zastaviť.

Iste, charakter osamelého hotelíka sa zmenil a ešte sa aj zmení. Bude súčasťou hotelov, ktoré pokryjú celý svah nad plážou. Čo s takýmito prekvapeniami a sľubmi pokojného, romantického letoviska? V Bulharsku treba byť pri sľubovaní osamelého miesta naozaj opatrným. Tu sa stavia vysokým tempom.

Obrovská výstavba v Bulharsku prináša isté problémy. Našinec občas dovolenkuje v tieni vysokého žeriava a pri stavbe. No, obrovská výstavba, to je aj nesmierne silná konkurencia. Každý rok pribúda v Bulharsku asi 50 000 nových lôžok. A aj keď sú nové a pekné, majitelia si nemôžu dovoliť rýchlo a výrazne dvíhať ceny. Je tu jednoducho bohatý výber. Bulharsko ostane teda aj naďalej pre našincov dostupné.

Prešli sme cez Burgas. Kto dovolenkuje v tejto oblasti, ide vraj na nákupy do Burgasu. Pretože v Kitene a Primorsku je síce všetko lacné, tu je to však ešte lacnejšie. Neviem, neskúsil som. No, keď sme už pri cenách, benzín je lacnejší ako na Slovensku. To som však v posledných týždňoch zistil aj v Čiernej Hore, aj na ostrove Rodos. Porovnateľné ceny už majú iba v Chorvátsku. Alebo aj tam sú už nižšie? Niekto hrá s nami nečestnú hru. Vráťme sa však do Bulharska.

Pomorie je veľké a Slovákmi veľmi obľúbené letovisko. Ceny už trošku stúpajú. Ale, naozaj len trošku. V úplnom centre sme štyria obedovali tak, že to mierne pripomínalo lukulské hody. Dvaja pritom pili špičkové suché Chardonnay. Účet bol pod tisíc korún.

Aj toto letovisko má nesmierne čaro. Možno aj tým, že naši ľudia bývajú zväčša v hotelíkoch a penziónoch naokolo sú bežné obytné domy. Sú tu teda normálne obchody a plážová atmosféra lenivého leta sa sústreďuje pri mori.

Druhý silný dojem – porovnávanie Bulharska so Španielskom

Keď som trochu blúdil v spleti nových hotelov v letovisku Slnečné pobrežie, nevdojak som si spomenul na Španielsko. Ibaže, tu sú hotely novšie a je ich už aj viac. Päťhviezdičkové, také čo núkajú all inclusive, samozrejme aj bežné trojhviezdy, apartmány, reštaurácie, kaviarne, butiky, kasína, pred dokončením je už druhý aquapark, no naozaj som mal spočiatku problém zorientovať sa. Dve účastníčky infocesty sa priznali, že v prvý večer ani nepotrafili k moru.
Akoby sa nedalo dôjsť na pláž malým vláčikom, na koči, taxíkom; tu jednoducho nič nechýba.

Nakoniec som sa porovnania sa Španielskom predsa len vzdal. Každá krajina je iná a je sama sebou. Tak nech to aj ostane. Slnečné pobrežie som však po troch rokoch skutočne nepoznal. A nakoniec som sa okúpal v bazéne hotela Tia Maria, kde pred mesiacom bola ešte len jedna veľká jama.

Je tu viac drahých reštaurácií, stále však aj dosť lacných, no viac je butikov, obchodov so zlatom a striebrom, a v „samoškách“ nie je ani tak chlieb, ako alkohol, víno, čokolády, proste to, čo si dovolenkári radi kupujú domov.

Len tak mimochodom, dozvedel som sa že na Slnečnom pobreží je už zákaz výstavby ďalších hotelov. Už sa budú stavať len apartmány. To čo vidíme, je vraj len dokončovanie a realizácia početných výnimiek. Myslím si, že na Slnečnom pobreží je toho naozaj dosť a výstavbu možno utlmiť.

Inak, rodinám, ktoré hľadajú pokoj, odporúčam Ravdu. Je to kúsok pod Nesebarom, ubytovanie je v apartmánoch s bazénmi a pod nimi sú pekné piesočnaté pláže. V Ravde treba ešte veľa dobudovať, no práve to je pokojné a pritom moderné stredisko budúcnosti.

Potom sme sa vybrali na Zlaté piesky. V množstve dojmov jeden zážitok splýva s druhým, v každom prípade opäť aj na severe Bulharska platí, že čím je letovisko vyspelejšie a vybudovanejšie, tým sú v ňom vyššie ceny. Naopak, akonáhle stojí nejaké letovisko trochu bokom, ceny v ňom klesajú. Platí to aj v rámci letovísk podľa vzdialenosti od mora. Čím bližšie k pláži, tým vyššie ceny. Česť výnimkám.

Zlaté piesky ma možno očarili viac ako ktorékoľvek iné bulharské letovisko. Je tam viac zelene, i keď treba povedať pravdu, že hotely už aj tu dominujú nad niekdajším parkom. Nejedna reštaurácia láka hostí tým, že priamo na piesočnatej pláži ponúka aj bazén, pláže samotné sú upravené a stredisko pôsobí trochu pokojnejším dojmom ako Slnečné pobrežie.

Zdanie však klame. Večer to tam priam vrie životom. Je tu zábava od výmyslu sveta. Ešte aj tá najstaršia, v ruke sa mi každú chvíľu objavila ponuka na erotickú show, a niektoré devy sa na mňa pozerali, akoby šlo o lásku na prvý pohľad. Prepáčte, že som ceny nezisťoval, to nech si už urobí každý sám.

Prednosťou i prekliatím Zlatých pieskov je, že sú v miernom svahu a v parku. Predsa len sa tu v zeleni stromov mnohé schová. Zato, ak sa človek vyberie od brehu či ku brehu, často zdoláva desiatky schodov.
A predsa, práve tu som si vybral ďalšie miesto na dovolenku. Paradise Green Park, nádherný aparthotel asi 400-500 metrov od mora. Kto chce uvarí si, kto chce pôjde do reštaurácie. Cena je až neuveriteľne nízka vo vzťahu k tomu, akú kvalitu ubytovania, aké pohodlie aparthotel ponúka.

Závery z cesty

Postupne som stratil chuť opisovať jednotlivé letoviská. Fotografie sú výstižnejšie. Ani tie však nezachytia atmosféru moderných bulharských letovísk. Tú treba len zažiť.

Zlaté piesky a Slnečné pobrežie ponúkajú krásne akvaparky, udržiavané pláže, bohatstvo služieb. Človeka to núti porovnávať. A hodnotiť trebárs i to, aký kus cesty prešli za desať rokov Chorváti či Gréci, v porovnaní s Bulharmi.
Skutočne lacné strediská sú už len na juhu Bulharska. Ani tie ostatné nie sú drahé, avšak vychýrené nízke ceny sú v miestach s rozvinutým cestovným ruchom minulosťou. Opäť však zdôrazňujem, aj tam je to lacnejšie ako inde vo svete.

Na vysokej úrovni sú fakultatívne výlety. A tie naozaj lacné sú. V porovnaní so susednými krajinami zhruba o polovicu. Nakoniec, aj preto sú hojne využívané.

Česi a Slováci sú tu obľúbení. Aj keď menej míňajú ako predstavitelia iných národov. Len by vraj podopíjané fľaše nemali pri odchode nechávať v izbách. O nízkych tržbách a veľkej spotrebe v izbe sa s obľubou klebetí medzi personálom.
Napriek vysokej úrovni služieb, aj vo vychýrených letoviskách sú ešte malé miestečká, kde je povestný balkánsky neporiadok. Čím je letovisko zaostalejšie, tým je toho viac.

Škoda, že čašníci a vôbec personál, nemajú jednotné oblečenie. A že niektorí ešte stále netušia, o čom je cestovný ruch. Chyžná mi v jednom hoteli zobrala výťah. Lebo ja som na dovolenke a mám čas.

Napriek spomínaným nedostatkom už dnes patrí Bulharsko medzi najvyspelejšie krajiny cestovného ruchu. Už súperí o hosťa s najvýznamnejšími hráčmi na trhu a nijako nebudem prekvapený, ak bude stále úspešnejšie.

Ak niekto u nás ohŕňa nosom nad Bulharskom, môže si vybrať ubytovanie aj v hoteloch spoločnosti Kempinsky, Iberostar a podobne. V hoteloch, o akých väčšina Slovákov nikdy ani nepočula a ani na ne nemá.

Bulharsko treba brať stále vážnejšie. A o mojich tvrdeniach sa treba presvedčiť. Pozor však pri výbere cestovnej kancelárie. Ešte stále si tu možno za lacný peniaz objednať aj barabizne napadnuté plesňou, to však už nie je dnešné Bulharsko.

Ľ. Motyčka

• < Predch.
• Nasl. >